Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010557
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115010557.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obžalovanej C. J., stíhanej pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 25.februára 2016, o odvolaní
obžalovanej C. J. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.
1T/43/2015 zo dňa 16.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej C. J. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 1T/43/2015 zo dňa 16.11.2015 bola obž. C. J.
uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 02. 10. 2014 v čase okolo 10.30 h na ceste č. 1/59 okres Banská Bystrica viedla, v smere od

Banskej Bystrice do Ružomberka, osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Swift ev.č. G. XXX C. tak, že pri
prejazde ľavotočivej zákruty v km 21,50 neprispôsobila rýchlosť a techniku jazdy najmä stavu a povahe
vozovky, poveternostným podmienkam a svojím schopnostiam, v dôsledku čoho sa s vozidlom dostala
do bočného šmyku, v ktorom prešla do protismernej časti vozovky, kde pravou bočnou časťou vozidla
narazila do prednej časti protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev.č. R. XXX
C., ktoré viedol E. O., nar. XX. XX. XXXX, pričom pri dopravnej nehode E. O. utrpel ťažké pomliaždenie

hrudníka, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu IV. - VIII. rebra vpravo a pomliaždenie pravého kolena,
ktoré zranenia znalec H.. C. P., J.. v odbornom vyjadrení; hodnotí ako ťažké zranenia s primeranou
dobou liečenia a práceneschopnosti 6-8 týždňov, spolujazdkyňa E. O. sediaca na zadnom sedadle
spolujazdca vľavo L. O., nar. XX. XX. XXXX utrpela pomliaždenie bedrovej oblasti chrbta, podvrtnutie
krčnej chrbtice a tržňozmliaždenú ranu ľavého obočia, ktoré zranenia znalec H.. C. P., J.. v odbornom
vyjadreníhodnotíakoľahkézraneniasprimeranoudobouliečeniavtrvaní10-14dníaprimeranoudobou

práceneschopnosti v trvaní 10 dní a spolujazdec E. O. sediaci na prednom sedadle spolujazdca A.. H.
O., nar. XX. XX. XXXX, utrpel pomliaždenie krčnej chrbtice, ktoré zranenie H.. C. P., J.. v odbornom
vyjadrení hodnotí ako ľahké zranenie s primeranou dobou liečenia v trvaní do 7 dní a primeranou dobou
práceneschopnosti v trvaní 3-5 dní.
Za to súd obžalovanej uložil peňažný trest vo výške 1 000,-€, pričom pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, jej uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie
poškodených : L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., ul.R. XXX/X a H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R., ul. R. č. XXX/X.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obž. C. J. a to prostredníctvom svojho
obhajcu. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že prvostupňový súd vo veci rozhodol
bez starostlivého vyhodnotenia všetkých skutočností svedčiacich v prospech obvinenej v súlade

so základnými zásadami trestného konania uvedenými v § 2 Tr.por. Obžalovaná sa poškodeným
opakovane ospravedlnila a celá dopravná nehoda ju mrzí. Odvolaním sa domáha spravodlivého aobjektívneho posúdenia trestnej veci a tomu zodpovedajúceho skončenia trestného stíhania a to najmä
podmienečným zastavením trestného stíhania. Obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala, svoje
výpovede a postoje k celej veci doteraz nezmenila. Na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o

vine v zmysle § 257 ods. 1 písm.b/ Tr.por. K vzniku a priebehu dopravnej nehody sa nevedela bližšie
vyjadriť, pretože utrpela zranenia, bola nemocnične hospitalizovaná a prebrala sa až v nemocnici a do
dnešného dňa si na presný priebeh dopravnej nehody nepamätá. V tejto súvislosti obhajoba poukázala
na poľahčujúce okolnosti, ktoré svedčia obžalovanej a to, že pred nehodou viedla riadny život, že
ku skutku sa priznala a urobila vyhlásenie o vine, pričom svoje konanie oľutovala a urobila opatrenia

smerujúce k vyporiadaniu ich jednotlivých nárokov.
Počas celého trestného konania obžalovaná poukazovala na alternatívny spôsob skončenia trestného
konania, ktorý bol podľa obhajoby v tejto právnej veci priliehavejší. V tejto súvislosti poukázala
na podmienky upravené v § 216 Tr.por. a na osobu obžalovanej, ktorá je z trestno-právneho
hľadiska bezúhonnou osobou, z priestupkového hľadiska je bezúhonnou osobou, je disciplinovanou
a zodpovednou vodičkou, v meste bydliska ako aj u zamestnávateľa požíva dobrú povesť, žije

usporiadaným spôsobom života, je vydaná, má dve malé deti a pracuje ako opatrovateľka v zahraničí,
kde na výkon tohto povolenia potrebuje byť držiteľkou vodičského oprávnenia, čo vyplynulo z
pracovného hodnotenia jej zamestnávateľa F. L.. V prípade straty vodičského oprávnenia by nebola
schopná uvedenú prácu vykonávať a o toto zamestnanie by prišla. V závere odvolania sa obhajoba
venovala vysvetleniu pojmu ochrany základných ľudských práv a slobôd a s tým spojené právo, aby

vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. V neposlednej rade obhajoba zdôraznila, že zámerom podania odvolania nebolo
účelové zbavenie sa prípadnej vlastnej zodpovednosti za nehodu, k nehode obvinená od počiatku
zaujala otvorený a úprimný postoj, urobila opatrenia smerom k vysporiadaniu nárokov poškodených
a podľa záverov obhajoby boli splnené podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania,

preto požiadali o procesné skončenie veci v rámci odvolacieho konania. V tejto súvislosti obhajoba
krátkou cestou doručila súdu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Zvolen
o podmienečnom zastavení trestného stíhania v podobných veciach. Z uvedeného dôvodu obhajoba
navrhla zrušiť rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch a vo veci rozhodnúť formou
podmienečného zastavenia trestného stíhania, zohľadňujúc odvolacie námietky obvinenej a výsledky

konania pred súdom prvého stupňa, alter. vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a
rozhodnutie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor a to proti výroku o uloženom peňažnom
treste, pričom nemal problém s výmerou trestu, ale napadol ustanovený náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 1 mesiac pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, ktorý považuje

vzhľadom na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu odňatia slobody pri trestnom čine, z ktorého bola
obžalovaná uznaná vinnou, za neprimerane mierny. Podľa prokurátora by sa mal náhradný trest
pohybovať minimálne na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
Ďalej podľa prokurátora by vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu bolo namieste obžalovanej
ukladať popri peňažnom treste aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek

druhu a to nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti prokurátor
poukázal na to, že obžalovaná sa ako vodič motorového vozidla dopustila porušenia pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom , keď rýchlosť svojej jazdy neprispôsobila najmä stavu a povahe
vozovky, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, teda nejednalo sa len o drobné a
nezávažné porušenie dopravných predpisov. Prokurátor tiež poukázal na závažný následok spôsobený

konaním obžalovanej, keď spôsobila ujmu na zdraví trom osobám, z toho v jednom prípade sa jednalo
o ťažkú ujmu na zdraví, v jednom prípade o ublíženie na zdraví a v jednom prípade o ujmu na
zdraví, pričom vďaka náhode nedošlo k spôsobeniu ešte závažnejšiemu následku. Súčasne prokurátor
poukázal aj na samotný postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti , keď v prípravnom konaní
odoprela k veci vypovedať a proti uzneseniu o vznesení obvinenia podala sťažnosť s odôvodnením,

že príčinou predmetnej dopravnej nehody nebola neprimeraná rýchlosť jej jazdy , ale technická závada
na jej vozidle. Toto však bolo v priebehu prípravného konania vyvrátené ďalšími zabezpečenými
dôkazmi, vrátane znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy. Preto je podľa prokurátora
nutné v kontexte hodnotiť aj „úprimné priznanie“ obžalovanej pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu a
následne na hlavnom pojednávaní, keďže z okolností tohto prípadu je vzhľadom na uvedené skutočnosti

každému súdnemu človeku zrejmé, že takéto priznanie obžalovanej je len účelové, učinené pod ťarchou
zabezpečených dôkazov a predovšetkým učinené najmä v snahe získať pre seba čo najprijateľnejší
trest za svoje protiprávne konanie. Účelovosť tohto konania obžalovanej podľa prokurátora potvrdzuje ajjej postoj v rámci mediačného konania, ktoré v tejto veci bolo vykonané. Preto ani priznanie poľahčujúcej
okolnosti obžalovanej podľa § 36 písm.l Tr.zák. jej nesvedčí.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor je toho názoru, že okresný súd pri určovaní druhu a

výmery trestu neprihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a na osobu
páchateľa tak, ako mu to ukladá ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. a trest uložený obžalovanej dostatočne
nezabezpečí dosiahnutie účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr.zák. V tejto súvislosti prokurátor
tiež poukázal na výpis z evidenčnej karty vodiča, týkajúci sa obžalovanej, ktorá už v minulosti bola
za priestupok spočívajúci v prekročení povolenej rýchlosti priestupkovo postihnutá, zjavne si z tohto

konania nevzala žiadne ponaučenie. Pokiaľ ide o neuložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, odôvodnenie prvostupňového súdu, že zohľadnil, že obžalovaná má byť na motorovom
vozidlomexistenčneodkázanáauloženímtakéhototrestubymalabyťneprimeranepostihnutájejrodina,
prokurátor k tomuto podotkol, že táto skutočnosť sama o sebe naproti všetkým vyššie spomínaným
argumentom odôvodňujúcim uloženie trestu zákazu činnosti predsa nemôže odôvodňovať neuloženie
trestu zákazu činnosti, obzvlášť pokiaľ obžalovaná nie je výlučným živiteľom rodiny.

Preto prokurátor navrhol, aby v napadnutom rozsudku zrušil výrok o uloženom treste a rozhodol sám
tak, že obžalovanej bude popri peňažnom treste vo výmere 1 000,-€ s ustanovením náhradného trestu
odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu vo výmere aspoň 12 mesiacov, uložený
aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere aspoň dvoch rokov.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovanej navrhuje zamietnuť, keďže

rozhodnutie okresného súdu v tejto časti považuje za správne vo vzťahu k výroku o treste sa pridržiaval
písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby obžalovanej bol uložený popri peňažnom treste vo výmere
1 000,-€ aj náhradný trest odňatia slobody, ktorý bude prísnejší ako ten, ktorý bol uložený okresným
súdom a popri tom navrhol, aby obžalovanej bol uložený tiež trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že v osobe obžalovanej ide o bezúhonnú osobu,
ktorá vlastní oprávnenie riadiť motorové vozidlá dlhodobo, s motorovým vozidlom jazdila bez problémov
do súčasnej doby, nemala žiadny záznam z porušenia pravidiel cestnej premávky, okrem jedného
priestupku, ktorý bol citovaný. Obžalovaná utrpela pri dopravnej nehode zranenie, preto si nepamätala
na priebeh dopravnej nehody. Napriek tomu korektne postupovala vo vzťahu k priznaniu svojej viny

vzhľadom na vykonané dôkazy. Škoda poškodeným bola uhradená prostredníctvom poisťovne a jednej
poškodenej nebola uhradená škoda, ktorú si nárokovala po skončení prípravného konania a ktorú
nevydokladovala. V osobe obžalovanej ide o bezúhonnú osobu, ktorej prejednávaný prípad je prvým
prípadom , kedy došlo k porušeniu zákona z jej strany a preto obhajoba má za to, že takýto prípad by
nemal byť hneď potrestaný trestom. V prejednávanom prípade obžalovaná neprekročila rýchlosť vozidla,

len ju neprispôsobila poveternostným podmienkam. Preto obhajoba navrhla, aby krajský súd rozhodol
o podmienečnom zastavení trestného stíhania, prípadne ak by došiel k inému záveru, aby vec vrátil
súduprvéhostupňananovéprejednaniearozhodnutie.Súčasneobhajobanavrhlaodvolanieokresného
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaná sa na verejné zasadnutie nedostavila, prostredníctvom obhajcu predložila vyhlásenie,

ktorým požiadala o vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania
obžalovanej C. J. a okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy, pričom je nutné konštatovať, že obžalovaná C. J. sa
k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe priznala a v tomto smere na hlavnom pojednávaní urobila
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 5 Tr.por., ktoré súd prijal. Toto vyhlásenie obžalovanej bolo v súlade
s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Z uvedeného dôvodu obžalovaná nemohla napadnúť výrok o vine v odsudzujúcom rozsudku ( §
257 ods. 5 Tr.por. ) , pretože vyhlásenie obžalovanej o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že
nepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobe,jeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.c/ Tr.por.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa nestotožnil s námietkou obhajoby, že „uznanie viny a

uloženie trestu súdom bolo prevedené bez starostlivého vyhodnotenia všetkých skutočností svedčiacich
v prospech obvinenej tak, ako to majú na mysli základné zásady trestného konania“. Tým, že súd
prijal vyhlásenie obžalovanej o vine podľa § 257 ods. 7 Tr.por., súčasne vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaná spáchanie skutku priznala, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace svýkonom trestu, náhrade škody, alebo ochranného opatrenia ( § 257 ods. 8 Tr.por. ). Preto odvolanie
obžalovanej proti výroku o vine krajský súd vyhodnotil ako irelevantné. V konečnom dôsledku obhajoba
modifikovala písomné odvolanie v tom, aby krajský súd rozhodol o podmienečnom zastavení trestného

stíhania obžalovanej, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Vo vzťahu k tejto požiadavke obhajoby odvolací súd konštatuje, že inštitút podmienečného zastavenia
trestného stíhania je fakultatívnym rozhodnutím. Pri posudzovaní dostatočnosti rozhodnutia o
podmienečnom zastavení trestného stíhania je potrebné vyhodnotiť nielen osobu obžalovanej, ale
aj okolnosti prípadu, pričom nie je možné preceňovať význam osoby obžalovanej na úkor významu

okolnosti prípadu. V danej veci sa dá súhlasiť s argumentáciou obhajoby pokiaľ ide o osobu obžalovanej.
Na druhej strane však odvolací súd prihliadol aj k argumentácii prokurátora vo vzťahu k okolnostiam
prípadu, teda že obžalovaná ako vodička porušila dôležitú povinnosť, že svojím konaním spôsobila
závažný následok, pričom vďaka náhode nedošlo k spôsobeniu ešte závažnejšieho následku. V
konečnom dôsledku obžalovaná sa na začiatku trestného stíhania snažila poukázať na to, že príčinou
dopravnej nehody mal byť technický stav vozidla a nie jej zlá technika jazdy a prekročenie tzv. bezpečnej

rýchlosti vozidla v dôsledku čoho sa toto vozidlo stalo neovládateľným za daných adhéznych podmienok
na vozovke. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s postupom prvostupňového súdu,
keď tento neaplikoval inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania obžalovanej.
Ďalej vo vzťahu k uloženému peňažnému trestu vo výmere 1 000,-€ odvolací súd poznamenáva, že
tento má u obžalovanej plniť výchovnú funkciu v rámci individuálnej prevencie, pričom takto uložený

peňažný trest spĺňa aj podmienky generálnej prevencie.
Krajský súd sa však nestotožnil s požiadavkou prokurátora, aby bol obžalovanej uložený vyšší náhradný
trest odňatia slobody a to minimálne na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu
odňatia slobody. Uloženie náhradného výkonu trestu je viazané len na situáciu , že odsúdená úmyselne
zmarila výkon peňažného trestu, t.j. že peňažný trest nezaplatila v stanovenej lehote, teda náhradný

trest sa vzťahuje k výkonu peňažného trestu a odráža trest za jeho úmyselné zmarenie, preto súdy
podľa výšky peňažného trestu ukladajú aj primerané náhradné tresty odňatia slobody. V tomto prípade
je požiadavka prokurátora na náhradný trest odňatia slobody vo výmere minimálne na dolnej hranici
zákonomstanovenejtrestnejsadzbypreobžalovanúneadekvátnaapretonaňukrajskýsúdneprihliadol.
V neposlednej rade okresný súd nepochybil ani v tom, keď obžalovanej neuložil zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom odvolací súd k tomu dodáva, že
obžalovanú nemožno hodnotiť ako nedisciplinovanú vodičku, pretože až doposiaľ bola postihnutá len
za jeden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke v r. 2011. Vzhľadom na kladné
hodnotenie osoby obžalovanej, aj krajský súd dospel k záveru, že na obžalovanú v súčasnej dobe nie
je potrebné pôsobiť aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

V tejto súvislosti odvolací súd musel odmietnuť tvrdenie okresného prokurátora, že obžalovaná sa
zjavne nepoučila zo spáchania jedného priestupku, ktorým prekročila rýchlosť. Spáchanie ojedinelého
priestupku po takú dlhú dobu vlastnenia vodičského oprávnenia je potrebné vyhodnotiť v prospech
obžalovanej a nie naopak.
Len na doplnenie je potrebné dodať, že motorové vozidlo obžalovaná neviedla pod vplyvom

alkoholických nápojov alebo iných návykových látok a dôvody uvádzané prvostupňovým súdom, prečo
neuložil obžalovanej trest zákazu činnosti, odvolací súd vyhodnotil ako relevantné. V tomto smere
poukazuje na odôvodnenie v napadnutom rozsudku, s ktorým sa stotožnil.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,

odvolania obžalovanej C. J. a okresného prokurátora v zmysle vyššie citovaného ustanovenia ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.