Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811200668
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811200668.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej mal. S. K., zast. matkou S. H., obe bytom I. XX,
proti povinnému Z. K., bytom K., U. XX/X, pr. zastúpenému JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom
so sídlom Prievidza, M. Hodžu 14/1, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného,
na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/99/2011-17 zo dňa 21.
decembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie s
odôvodnením, že neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2, § 101 Ex.
por. Súd uviedol, že exekúcia vo veci sa vedie na vymoženie zameškaného a bežného výživného na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/493/2010-19 z

09.11.2010. Povinný podaním zo dňa 10.10.2011 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že zameškané
výživné a trovy exekúcie v celej sume zaplatil a bežné výživné platí pravidelne. Zástupkyňa oprávnenej
potvrdila, že dlžné výživné povinný v celom rozsahu zaplatil a bežné výživné platí pravidelne. Zároveň
však uviedla, že povinný platí výživné "vďaka exekúcii" a poukázala na výšku svojho príjmu a nízku sumu
výživného. So zastavením exekúcie nesúhlasila, nakoľko sa domnievala, že povinný by výživné neplatil
pravidelne. Súdny exekútor tiež potvrdil, že zameškané výživné bolo spolu s trovami exekúcie uhradené,

a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke a bežné výživné platí povinný od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie riadne. Zároveň však vyjadril pochybnosť, že povinný bude v budúcnosti plniť výživné
dobrovoľne. Súd konštatoval, že Exekučný poriadok umožňuje zastaviť exekúciu na návrh povinného,
avšak musia byť však splnené podmienky, medzi ktoré patrí aj predpoklad, že povinný bude bežné
výživné ďalej plniť dobrovoľne. Z vyjadrenia zákonnej zástupkyne oprávneného i súdneho exekútora
je zrejmá pochybnosť o tom, že povinný by po zastavení exekúcie výživné neplatil. S prihliadnutím na

uvedené a na skutočnosť, že výživné sa vymáha v prospech maloletého dieťaťa, ktorého výživa by v
prípade neuhradenia výživného mohla byť aj vzhľadom na nízky príjem jeho matky ohrozená, súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví. Uviedol, že vo veci sú splnené podmienky pre zastavenie

exekúcie podľa § 80, resp. § 101 Ex. por. Poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas.
Pokiaľ aj na výživnom vznikol dlh, tento bol vždy len v malej sume, najviac za 1 mesiac a povinný
tento dlh vždy podľa svojich možností vyrovnal. Poukázal na priebeh platenia výživného za rok 2010 s
tým, že dňa 04.02.2010 zaplatil 106,40 eur, 26.03.2010 53,20 eur, 06.05.2010 106,40 eur, 21.06.2010
53,20 eur, 29.07.2010 53,20 eur, 20.09.2010 106,40, 18.10.2010 106,40 eur, 17.12.2010 106,40 eur
a 31.01.2011 70,- eur. Záväzok povinného na výživné za rok 2010 predstavuje sumu 724,88 eur, z

čoho uhradil sumu 691,60 eur, t.j. jeho dlh v čase začatia exekúcie bol 33,28 eur. Po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie doplatil ešte sumu 92,38 eur, a teda mu za rok 2010 vznikol preplatok59,10 eur. Dlh v sume 33,28 eur vznikol pritom iba nesprávny pochopením exekučného titulu. V roku
2011 platí povinný výživné pravidelne vždy v sume 75,- eur (09.03., 18.04., 05.05., 09.06., 09.07., 15.08.,
14.09., 03.10., 06.11., 05.12.2011). Na uvedenom nič nemenia ani pochybnosti zástupkyne oprávnenej

a súdneho exekútora.

Oprávnená sa k odvolaniu vyjadrila prostredníctvom zástupkyne tak, že s ním nesúhlasí. Poukázala
na to, že dňa 18.10.2010 jej povinný uhradil sumu 53,20 eur, nie 106,40 eur, ako uvádza, a teda mu
nevznikol žiaden preplatok. Uviedla, že proti povinnému sa pre platenie výživného viedla opakovane

exekúcia už v rokoch 2001, 2002, 2004. Namietala, že povinný v odvolaní uvádza, že výživné platí
včas a riadne a následne rozpíše platby, z ktorých je zrejmé, že posiela platby každý druhý mesiac. So
zastavením exekúcie nesúhlasila, pretože oprávnená ho, vzhľadom na nízky príjem matky, potrebuje.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Exekučným titulom vo veci je rozsudok č.k. 13P/493/2010-19 vydaný Okresným súdom Prievidza dňa
09.11.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou
75,- eur mesačne, ktorú mal poukazovať k rukám matky vždy mesačne vopred, do 15. dňa v mesiaci.
Nedoplatok na výživnom za čas od 01.09.2010 do 31.10.2010 v sume 43,78 eur mu súd povolil

splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným, kde prvú splátku uhradí počnúc
právoplatnosťou rozsudku pod následkom výkonu rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
31.12.2010.

Exekúcia vo veci začala dňa 13.01.2011 a dňa 10.10.2011 bola na prvostupňový súd doručený návrh

povinného na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že dňa 18.02.2011 uhradil zameškané výživné a
bežné výživné s trovami exekúcie uhrádza pravidelne na účet exekútorky. Súdna exekútorka potvrdila,
že zameškané výživné bolo vymožené prikázaním pohľadávky z účtu v banke a bežné výživné povinný
hradí od 01.02.2011 na účet exekútorky. Uviedla, že od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
povinný riadne plní vyživovaciu povinnosť, avšak nemohla potvrdiť, či tak bude robiť aj v budúcnosti.

Oprávnená prostredníctvom zástupkyne - matky so zastavením exekúcie nesúhlasila, pretože povinný
by začal znova platiť výživné nepravidelne. Uviedla, že matka je invalidnom dôchodku, ktorý poberá v
sume 257,20 eur a výživné od povinného potrebuje. Súd napadnutým uznesením návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 80 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2),
ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť
ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Podľa § 101 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu

v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že
povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd môže zastaviť exekúciu vedenú na
vymoženie výživného, ak a/ to navrhne povinný, b/ exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné ( všetky

nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne), c/ existujú skutočnosti opodstatňujúce
záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Pri hodnotení budúceho dobrovoľného platenia
výživného zo strany povinného treba vziať do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s
plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého
výživného, či nebol stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., či má

stále zamestnanie alebo iný príjem, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. nájomné), a súd môže
prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu).

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia sa vedie už len na bežné výživnéa povinný navrhol zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o záver, či povinný bude aj naďalej dobrovoľne
plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. oprávnenej, odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa
pri posudzovaní tejto otázky nedostatočne vyhodnotil všetky skutkové okolnosti daného prípadu z

vyššie uvedených hľadísk. Zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie odôvodnil výlučne
stanoviskom matky oprávnenej a súdnej exekútorky s poukazom na fakt, že výživné sa vymáha v
prospechmaloletéhodieťaťa,ktoréhovýživabyvprípadeneuhradeniavýživnéhomohlabyťajvzhľadom
na nízky príjem jeho matky ohrozená, ktoré sú však pre vyslovenie záveru, že povinný v budúcnosti
nebude výživné platiť dobrovoľne, nedostatočné. Vo svojom odvolaní pritom povinný doložil šeky,

potvrdenia o vklade z banky a prevodné príkazy, podľa ktorých v roku 2011 pokračuje v riadnom
a včasnom platení bežného výživného na maloletú oprávnenú. Povinný tak preukázal, že na výživu
maloletej oprávnenej ku dňu podania odvolania riadne prispieva v súlade s exekučným titulom a je
namiestezvážiťnutnosťvýkonurozsudku,ktorýmbolnaplatenievýživnéhozaviazaný,formouexekúcie.
Na druhej strane, v prípade preukázania tvrdení zástupkyne oprávnenej (matky) o opakovane vedených
exekúciách proti povinnému za účelom vymoženia výživného ma mal. oprávnenú, resp. jeho trestného

stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, existuje dôvodná pochybnosť o tom, že v prípade
zastavenia exekúcie vo veci bude povinný svoju vyživovaciu povinnosť plniť naďalej dobrovoľne.
Zistenie všetkých týchto skutočností bude nevyhnutné pre zodpovedné vyhodnotenie otázky, či v danej
veci existujú skutočnosti, odôvodňujúce záver, že povinný bude platiť výživné na mal. oprávnenú
dobrovoľne aj naďalej.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods.
1 písm. h/ a vec mu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa dôsledne vec preskúma z toho hľadiska, či povinný plní povinnosť

platiť bežné výživné (či platí výživné včas a v správnej výške), či vo vzťahu k nemu v minulosti bola
alebo nebola opakovane vedená exekúcia na vymoženie výživného na mal. oprávnenú a či bol alebo
nebol trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy (ako to uvádza matka oprávnenej vo
vyjadrení k odvolaniu). Preskúma tiež jeho osobné a zárobkové pomery, prípadne iné okolnosti veci, a
až po zvážení týchto skutočností opätovne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .