Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/101/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606200836
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5606200836.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., pre vymoženie
pohľadávky 697,07 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, so sídlom
Exekútorského úradu Pivovarská 1069, Žilina, pod sp. zn. X., takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo
výške 66,06 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom sa dňa 27. 1. 2006 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. X. na vymoženie pohľadávky vo výške 21.000,- Sk s prísl., priznanej Notárskou zápisnicou
Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača č. k. W. zo dňa 15. 10. 2005. Súdny exekútor
začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 XXXXXX* zo dňa 1. 3. 2006, ktoré v súlade
s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 21.000,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 15. 7.

2005 do zaplatenia, trovy notára za spísanie notárskej zápisnice 2.463,- Sk, trovy právneho zastúpenia
1.650,- Sk, poplatok 120,- Sk a trovy exekúcie.

Elektronickým podaním, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 29. 5.
2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 5. 2012, oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Rišiana a navrhol, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“)
vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanieexekúcie.Vprípadezisteniadôvodunazastavenieexekúcietakmôžesúdnanávrhúčastníka

ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.

Tunajší súd pred rozhodnutím o zmene súdneho exekútora v súlade s uvedeným ex offo preskúmal
podmienky zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý
nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti. Pojmovým znakom materiálnej vykonateľnosti je aj
presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Preskúmaním exekučného titulu

z vecnej stránky súd zistil, že v predmetnom exekučnom titule absentuje riadny súhlas povinného svykonateľnosťou notárskej zápisnice, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nevykonateľnosť takéhoto
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. W. zo dňa 15. 10. 2005, spísaná notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a
súhlas s vykonateľnosťou, urobené v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Advokát
prednotáromkonalnazákladesplnomocnenia,ktorémuudelilpovinnývzmluveoúvereč.XXXXXXXzo
dňa 6. 5. 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je predmetná
zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému úver vo

výške 14.000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom za poskytnutie
vo výške 7.000,- Sk pravidelnými piatimi mesačnými splátkami po 4.200,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere
je splnomocnenie, ktorým mal dlžník (povinný v exekúcii) splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia mal povinný

uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške 25.233,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje
sumu 21.000,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 15.
7. 2005 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene povinného vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 16. 11. 2005
k rukám oprávneného. Na záver zástupca za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa ust. § 41 Exekučného poriadku aj notárska
zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice
uplatňuje prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť
notárskej zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť
rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu,
ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľne neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej

zápisnici nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je
obsahom zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v
zmysle ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí
predpokladaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice
pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až

tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný
titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu
prípadne iného orgánu.V danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je
prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,

je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne
plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu
je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj

uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť
povinného pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinného prakticky
určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša
Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou,
ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba pri výbere

svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak
ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu
zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu.. Takýto právny úkon potom nemôže
mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho

úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného má
súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej dohody
o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného, ani notárska
zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie,

ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu
plnomocenstvavyplýva,žepovinnýsplnomocniloprávnenýmurčenéhozástupcu,abyvjehomeneuznal
záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval plnú
moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať
žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol

teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z
plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní prakticky povinného bez jeho vedomia
zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže byť
koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu.

Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže
nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinného došlo k
určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej

zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár
dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však
nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z
týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu.
Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie

byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie
a jej súčasné zastavenie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil, o návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že jeho návrh zamietol.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 84,- Eur, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis
Ex XXXX/XXXX.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky
uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že

oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca
podmienokuzavretiazmluvyoúvere aspísanianotárskejzápisnicenepostupovalspotrebnouodbornou
starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s citovaným
ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd

podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“) priznal odmenu za 1 hodinu a 30
minút, t. j. za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk. Na základe uvedeného
súdnemu exekútorovi patrí odmena za prijatie návrhu na začatie exekúcie - 10 minút, za vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie, výzvy a súčinnosti - 20 minút, súčinnosť kataster nehnuteľností - 5

minút, žiadosť o zaslanie návrhu - 5 minút, upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosť - 10 minút, výzva povinný - 10 minút, zaslanie spisu a vyúčtovanie
trov - 30 minút, t. j. spolu vo výške 400,- Sk.

Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na

jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania
niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu
na vykonanie exekúcie v trvaní 30 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na jeho obsah
a rozsah neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Súd pri rozhodovaní o
trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti

a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas
trvania týchto úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony označené v časovej špecifikácii ako založenie
spisu, ukončenie spisu (zaevidovanie spisu, kopírovanie návrhov a exekučných titulov, naskenovanie

poverenia a jeho zaevidovanie, založenie obalu spisu (jeho vypísanie, vloženie poverenia, vloženie
exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie), žurnalizácia spisu, preradenie do archívu v
progr., odoslanie do archívu v CA, vrátenie poverenia + zrušenie a archivácia spisu nakoľko ide o
administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú podľa ust. § 25 vyhlášky
zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo

nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučný úkon účelne
vynaložený na exekúciu. V súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti súd nepriznal odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko
tento úkon bol posudzovaný a odmena priznaná podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. Priznaním
odmeny za vypracovanie upovedomenia a zároveň aj paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky by

došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

V zmysle ust. § 15 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi paušálna suma odmeny vo výške po 100,-
Sk, za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x (2
x súčinnosť Sociálna poisťovňa ústredie, žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský

Mikuláš), za každé zisťovanie bydliska povinného (OÚ Východná, OÚ Pribylina) a za každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného (výzva na poskytnutie súčinnosti a vyhlásenie o majetku povinnej), spolu
vo výške 800,- Sk.

Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za úkon označený ako doručenie upovedomenia o

začatí exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny
boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor
využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok
na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bolaporušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom,
resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.

Súčasne súd v súlade s ustanovením § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za
exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 408,51 Sk
a náhradu materiálových nákladov 50,-Sk.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov označených ako vrátenie poverenia,

pretože ide o budúce náklady na doručovanie. Exekútor si môže uplatňovať len trovy, ktoré mu vzniknú
do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie. Takto uplatnené hotové výdavky nespĺňajú podmienku
preukázateľnosti trov exekúcie, preto nie je možné priznať ich náhradu. Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil
náhradu archivačných výdavkov za 20 rokov, tieto neboli súdnemu exekútorovi priznané, nakoľko nie
je spravodlivé, aby účastníci konania znášali administratívne náklady na chod Exekútorského úradu.
Navyše nejde o výdavky účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním exekúcie.

Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % daň
z pridanej hodnoty z priznanej odmeny 1.200,-Sk a z priznaných náhrad 458,51 Sk, t. j. 331,70 Sk.

Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 1.990,21 Sk.
Po prepočítaní výslednej sumy v slovenských korunách podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o

zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov trovy exekúcie
predstavujú 66,06 Eur. Tieto trovy je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi
oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Akodvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.