Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211236689
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211236689.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnej: Ž. U., P.. XX.X.XXXX, D. XX/XX, U. o vymoženie 273,22
eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 15807/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Košice II. zo dňa 25.8.2014 č. k. 35Er/3688/2011-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného
a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 4.1.2012 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie istiny 273,22 eura s príslušenstvom podľa
rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP
30903/09 zo dňa 29.3.2011. Dňa 28.7.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie povinnej

na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Povinná zároveň namietala, že zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie
exekučného titulu, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže rozhodcovská doložka nebola
osobitne dojednaná. Tvrdila, že rozhodcovský rozsudok nebol odoslaný na adresu jej trvalého pobytu.
Povinná uviedla, že dňa 19.2.2009 podala trestné oznámenie vo veci podozrenia z úverového podvodu

na OO PZ Vlčany a dňa 20.3.2009 bola upovedomená OR PZ Nové Zámky o začatí trestného stíhania
pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Povinná zároveň žiadala o oslobodenie od
súdnych poplatkov, nakoľko sa nachádza v hmotnej núdzi a žiadala o odblokovanie bankového účtu
súdnym exekútorom, nakoľko jeho zablokovanie ohrozuje vývoj rodiny z dôvodu existenčnej neistoty.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/, písm. g/, § 57 ods.

2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
smernice Rady č. 93/13/EHS, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že zmluva
o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného s povinnou dňa 23.2.2006,
je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obchodné podmienky,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v článku IV. písm. f/ obsahovali rozhodcovskú doložku,
podľa ktorej spory z úverovej zmluvy mal podľa dohody strán riešiť rozhodcovský súd. Súd prvéhostupňa zdôraznil, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku,t.j.ustanovenie,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uviedol, že

praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky tak, ako bola formulovaná v obchodných podmienkach je,
že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak
oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyslovil názor,
že ustanovenie článku IV. písm. f/ obchodných podmienok je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, a preto je neplatné. Keďže právomoc rozhodcovského

súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd
prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože neexistuje
spôsobilý exekučný titul ako základ pre vykonávanie exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Namietal, že súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom, keďže nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnu správnosť exekučného titulu. Poukázal
na nesprávny preklad rozhodnutia ASTURCOM do slovenského jazyka, čo je zreteľné pri porovnaní
znenia v anglickom jazyku. Uviedol, že správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť

„posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto
posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvého stupňa nie je podľa rozhodnutia ASTURCOM
povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Citujúc ustanovenia § 35 a § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté

vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že slovenský
exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo
ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu

vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom právnom poriadku je príslušný na
posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Poukázal aj na nesprávny preklad prílohy 1 písm. q/
smernice 93/13/EHS. Namietal, že ani zo slovenského a ani z európskeho práva nemožno vyvodiť záver,

podľa ktorého by súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený zastával názor, že postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na
súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného

exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva
právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučnýmsúdomjemožné,lenpokiaľideodôvoduvedenýv§45ods.1písm.c)zákonač.244/2002Z.
z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka,
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť
vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť

exekučné konanie.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý sa k odvolaniu oprávneného vyjadril a uviedol, že súdny exekútor
disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení a nie je oprávnený preskúmavať

obsah exekučného titulu podľa § 44 a § 45 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené nemôže
zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené dňa 17.12.2014.Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu

nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje

proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z

nich udelenie poverenia vylučuje.

VychádzajúczprávnejúpravyobsiahnutejvExekučnomporiadkujezrejmé,žepovinnosťouexekučného
súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo

dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola

uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.3.2011 sp. zn. EP
30903/09 vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. vKošiciach, rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať
predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver,
ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 23.2.2006 uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding,

a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinnou.

V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v odseku IV. písm. f/ úverových zmluvných
podmienok oprávneného. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom.

Vo veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom

takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd.
Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú
si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak
dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl

z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

V prejednávanej veci rozhodcovská doložka nebola zakotvená v úverovej zmluve, je len súčasťou
obchodnýchpodmienok,ktorénebolistranamipodpísané.Odvolacísúdzastávanázor,žerozhodcovská
doložka je neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom

oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že obchodné podmienky pre úver, v
ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto ich nemožno
považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom
konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, porovnaj aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský
súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul

nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe, preto odvolací súd sa už ďalšími odvolacími
námietkami oprávneného nezaoberal.Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul a dôvodne exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
vodvolacomkonaníúspešnýaostatnýmúčastníkompreukázateľnétrovyodvolaciehokonanianevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.