Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208126
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208126.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o. so sídlom, K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava proti žalovanej: F. O., nar. X.X.XXXX, bytom J. A. XXX/
XX, XXX XX Z. L. právne zastúpená F. T. o zaplatenie 100,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 39CbZm/150/2013-31 zo dňa 25. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 39CbZm/150/2013-31 zo dňa
25. októbra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín č.k. 39CbZm/150/2013-31 zo dňa 25. októbra 2013 žalobu, ktorou si žalobca
uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy 100,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.326,91
eur od 10.01.2011 do 07.02.2011, úrok vo výške 6,00 % zo sumy 1.326,91 eur od 14.02.2011 do

28.11.2011 a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, na tlačive A, podľa článku 4 odsek
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenia") zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca mal ku dňu doručenia tlačiva návrhu sídlo
v Českej republike to zn. v inom členskom štáte ako je bydlisko žalovaného, ktorý má bydlisko v
Slovenskej republike a že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom 3 nariadenia o cezhraničný

spor. Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, na konanie uplatnil aj
nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov,
pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa článku 16 ods.
2 bydliskom spotrebiteľa. Súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že
by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je potrebné riešiť podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 07.06.2010
zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu
je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Žalovaná je fyzická osoba. V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu ako právnická
osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou

nekonajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti dňa 07.06.2010 Zmluvu
o úvere č. 306100188. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd mal preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej strane vystupuje
v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na
druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri jej uzatváraní a plnení nekoná v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená
ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v článku 17 Všeobecnýchpodmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie ani dojednanie nie je ale prekážkou aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov

spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom k charakteru subjektov, ako už bolo vyššie uvedené,
podmienku jednej zmluvnej strany v podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú. V
uvedenom prípade právny predchodca žalobcu a žalovaná medzi sebou uzatvorili zmluvu o úvere
majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom k tomu, že osobitným zákonom je v rámci nášho právneho
poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny
vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch
rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ,
podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie
finančných prostriedkov nebankovým spôsobom, a ktorý ich poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka.
Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel,
ani na výkon povolania resp. zamestnania, ide o spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade

bol veriteľom podnikateľ, právny predchodca žalobcu, ktorý mal v predmete podnikania poskytovanie
úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa,
za úroky, skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom obsah poplatku vyplýva z článku
12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V uvedenej zmluve je žalovanou označený ako účel
poskytnutia úveru výkon povolania, avšak vzhľadom k obchodným praktikám právneho predchodcu

žalobcu, súd má vážne pochybnosti o skutočnom účele poskytnutého úveru. Z činnosti súdu je známe,
že právny predchodca žalobcu uzavieral tisícky zmlúv, na ktorých bolo zhodne v prípade fyzických osôb
vyznačené zamestnanie resp. povolanie ako účel poskytnutého úveru. Vzhľadom k tomu, že v prípade
pochybnosti o obsahu zmluvy, platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, súd má za to, že poskytnutý úver
bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Účel poskytnutia

úveru zo strany žalobcu nebol preukázaný. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou je spotrebiteľským právnym vzťahom. Súd z úradnej povinnosti, po zistení, že v
uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu
ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy
ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie

zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo
predmetom tohto konania.

Súd prvého stupňa preskúmaním úverovej zmluvy č. 306100188 zistil, že zmluva obsahuje dojednania,
ktoré neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.

Vyhodnotením zmluvy súd dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva, je zneužitím
nedostatkuskúsenosti,právnychvedomostíakoajnedostatkuaakútnejpotrebyfinančnýchprostriedkov
zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľ v snahe prekryť nedostatok finančných prostriedkov pristúpil na
podmienky predložené právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý ich nastavil za účelom maximalizácie
svojho zisku, nerešpektujúc základné spoločenské princípy či už dobrých mravov resp. z pohľadu

výkonu podnikateľskej činnosti ani princíp poctivého obchodného styku. V priamom rozpore s vyššie
uvedenými zásadami je väčšina ustanovení preskúmavanej zmluvy. Zmluva, ktorou bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 600,- eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 576,- eur. Čo
obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované v článku 12 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku

a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu
a konkrétnej výšky týchto nákladov. Administratívny poplatok za spracovanie zmluvy predstavuje v
uvedenom prípade predstavuje celkovo sumu 384,- eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať

za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a
ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán opäť v
neprospech spotrebiteľa je dojednanie zmluvných pokút. Žalovaná bola povinná uhradiť za každé
omeškanie so splátkou úveru, ktorá bola vo výške 98,- eur, zároveň zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur,čo by predstavovalo v prípade omeškania s každou splátkou ročne zmluvnú pokutu vo výške 180,- eur.
Zároveň sa zaviazala uhradiť v prípade s omeškaním štyroch splátok, zmluvnú pokutu vo výške 30,-
eur a v zmysle ďalšieho článku zmluvy sa zaviazala z dôvodu porušenia zmluvných povinností, bez

bližšiehourčeniaakých,naúhraduzmluvnejpokutyvovýške312,-eur.Súdpovažovalajtietodojednania
za dojednania vykazujúce ako rozpor s dobrými mravmi, tak aj zmluvné podmienky, vykazujúce znaky
neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné individuálne
nedojednané zmluvné podmienky a opäť hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť aj v ďalších častiach
zmluvy, či už v článku 12 v ktorom je zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške,

vrátane poplatku, či v článku 14, ktorého súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky.

Súd prvého stupňa sa zameral aj na preskúmanie dojednania článku 14 Všeobecných zmluvných
podmienok, ktorým bolo medzi účastníkmi dohodnuté zabezpečenie predmetného záväzkového vzťahu
zmenkou. Opakovane súd aj pri tomto dojednaní zistil, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá nebola
medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred

pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná nemala možnosť ju žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení
veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje

pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, t. zn. opäť dôvody
jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom
k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a
v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok
vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona,

ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

Posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť vzájomných práv a
povinností a to na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne sankcionuje spotrebiteľa
pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu spotrebiteľovi žiadnu

kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne, pričom všeobecné
zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré obsahujú vyššie
uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými stranami, sú
vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej formulárovej zmluvy,
súd považuje takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva uzatvorená v

rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú súd prihliada
z úradnej povinnosti.

Žalobca si podaným návrhom uplatnil práva zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú zmluvu.

Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy súčasťou, ktorej bola aj dohoda
o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, ktorá je rovnako absolútne
neplatná, nemožno navrhovateľovi priznať plnenie ani zo zmenky. Na absolútne neplatný právny úkon
sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada, a to súd opakovane zdôrazňuje, z úradnej povinnosti.
Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, právny predchodca

navrhovateľa nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní vyplniť bianco
zmenku, ani ju ďalej indosovať navrhovateľovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti
zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom.

Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 14 a to dohody o zabezpečení zmenkou a
vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti
zmenky.Neplatnosťuvedenejdohodyvšakznamenáneexistenciukauzálnehovzťahumedzikonkrétnou
pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v uvedenom prípade nedošlo k platnémuvzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať
medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v
rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom

zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,
či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy. (Rozsudok NS SR sp.
zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere,
súčasťou ktorej bola v bode 14. Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku

vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému
právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa,
nemohlo indosovaním ani prejsť na navrhovateľa, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ
by aj súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu platnú, aj dojednanie
o zabezpečení úveru zmenkou ako platné, spotrebiteľský úver poskytnutý vo výške 600,- eur, za
predpokladu že nebola zaplatená z neho ani jedna splátka, nemohol byť platne zabezpečený zmenkou

s vyplnenou zmenkovou sumou vo výške 1.326,91 eur a to pre priamy rozpor s
§ 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v uvedenom prípade mohla
byť zmenka vyplnená, tak aby bola v súlade so zákonom, na maximálnu zmenkovú sumu 780,- eur.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v

zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany
súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je
záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaná
nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto

povinnýpostupovaťpodľačl.7ods.3Nariadenia.Súdprvéhostupňavovecivykonaldokazovanieokrem
iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou
nenavrhli.Okresnýsúdvykonalnikýmnenavrhnutédokazovanieatobezúčastiúčastníkovkonania.Súd
svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä
neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky
ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutnýchprerozhodnutievoveci.Vdanejvecimoholamalrozhodnúťoprávenaúhraduzmenkovej

sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania
vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1,
veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu

kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku
žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh
dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie

návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom

akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,
ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených
v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignorovalust. § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak
v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd.

Rozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia §
5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na
skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní

vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací
súd v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia. Ďalej uviedol, že
postup súdu bol nevyhnutný v rámci ochrany spotrebiteľa a v súlade so zákonom. Súd má možnosť
vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd vyzval
žalobcu na predloženie ďalších dôkazov - úverovej zmluvy, na základe ktorých došlo k vystaveniu

zmenky. Žalobca vzhľadom k výzve vedel aký dôkaz súd požaduje na rozhodnutie vo veci. S právnym
názorom vysloveným v rozsudku, že spotrebiteľská zmluva a dohoda o vyplnení bianco zmenky sú
absolútne neplatné sa právny zástupca žalovanej stotožnil. Zabezpečenie zmenkou je v spotrebiteľskom
práve neprípustné.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.

1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v
konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s
§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to
v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že to

bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo
strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože
žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu
posúdeniu veci, keď okresný súd nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský
bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa

je nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné
a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.

Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, sa európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôrsúd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Príprava pojednávania predchádza úkonu vytýčenia pojednávania resp. vytýčenia termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia. Podmienkou na uskutočnenie tohto úkonu je podľa § 114 ods. 2 O.s.p.
doručenie žaloby spolu s prílohami žalovanému na vyjadrenie a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez

nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť
dôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené
dôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti
môžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie
tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť
toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je

významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,
hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom
na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a
skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú
obranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili taký

skutkový základ súdneho rozhodnutia, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového stavu, o
ktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin je povinný o tom účastníkov
poučiť,poskytnúťprimeranúlehotunavyjadreniesa,čovdanejvecisúdprvéhostupňaajurobil,alemusí
zároveň účastníka poučiť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje. V spise
sa na č.l. 19a až 19b nachádza poučenie účastníka, pri tomto č.l. sa nachádza doručenka od právneho

zástupcu žalobcu, ktorá by mala preukazovať poučenie, avšak na doručenke sa nachádza označenie
spisu (39CbZm/18/2013), ktoré nezodpovedá označeniu predmetného spisu (39CbZm/150/2013). Na
č.l. 19 sa nachádza úprava sudcu, z ktorej nevyplýva, že sa právnemu zástupcovi žalobcu doručovalo
poučenie účastníka z č.l. 19a a 19b.

Žalovanej bolo „tlačivo C“ doručené dňa 24.07.2013 v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p., žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila. Následne súd na úradnej tabuli súdu dňa 08.10.2013 oznámil, že dňa 25.10.2013 bude v
predmetnej veci vyhlásený rozsudok.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120

ods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané
na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý
uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovaného, ktorý
voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších

dôkazov, ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Napriek tomu prvostupňový súd vykonal
dokazovanie úverovou zmluvou, ktorú získal z exekučného spisu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi,
a to Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať. Z obsahu
spisu odvolací súd nemal preukázané splnenie poučovacej povinnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa opätovne vec prejedná, účastníkov riadne poučí v zmysle ustanovení O.s.p..
Odvolací súd dáva okresnému súdu na zváženie možnosť prerušenia konania z dôvodu položenia

predbežnej otázky KS v Prešove, ktorý predložil Súdnemu dvoru Európskej únie dňa 16.10.2013 vo
veci prejudiciálnu otázku, či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou

je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere , z ktorej zmenka vznikla.Konanie je vedené Súdnym dvorom Európskej únie ako vec C-558/13 a doposiaľ v nej rozhodnuté
nebolo.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.