Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 18, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/44/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3811204047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD v právnej veci navrhovateľa: R. T.,

narodený XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X, P. proti odporkyni: G. T., narodená XX.X.XXXX, bytom M.R.
S. XXX/XXX, W. S., zastúpená advokátkou JUDr. Margarétou Polčíkovou so sídlom Hviezdoslavova 3/
A-404, Prievidza o zrušenie darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 100 %, ktoré je povinný
zaplatiť advokátke odporkyne, pričom po právoplatnosti tohto uznesenia sa rozhodne o výške náhrady

trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.3.2011 domáhal proti odporkyni vrátenie daru, a to
určením jeho vlastníckeho práva k darovanému spoluvlastníckeho podielu 4/10 k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území P., a to domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcela číslo
XXXX/X, pozemku parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2 a pozemku
parcela číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, pričom tvrdil, že odporkyni
ako svojej manželke zo svojho výlučného vlastníctva daroval podiel na týchto nehnuteľnostiach, no
odporkyňa sa s ním pre jej túžbu po majetku rozviedla, počas manželstva mu bola neverná, nesnažila

sa o udržanie manželstva, neumožňuje mu kontakt s jeho dcérou, vlámala sa do jeho bytu, prestala s
ním komunikovať a vyhráža sa mu.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu
dňa 26.4.2011 tak, že žiadala návrh zamietnuť, pričom tvrdila, že návrh je zmätočný, nie je jasný
jeho petit, navrhovateľ ju o vrátenie daru nežiadal. Odmietla tvrdenia, že príčinou rozvodu manželstva
bola jej nevera, rovnako odmietala tvrdenia navrhovateľa o tom, že marí jeho stretávanie sa s ich
spoločnou dcérou. K nadobudnutiu darovaných nehnuteľností sa vyjadrila tak, že aj ona investovala

do nadobudnutia týchto nehnuteľností, pričom len v dôsledku toho, že bola za prácou v zahraničí, na
kúpnej zmluve ako kupujúci vystupoval sám navrhovateľ, v tom čase jej druh. Tvrdila, že uzavretie
darovacej zmluvy od navrhovateľa žiadala z dôvodu vyporiadania jej účasti na zaplatení kúpnej ceny za
nehnuteľnosti a následnej účasti na jej rekonštrukcii.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou (čl. 4 - 6),
darovacou zmluvou (čl. 7 - 8), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. (čl. 9 - 11), správou
o šetrení priestupku (čl. 12), upovedomením o začatí trestného stíhania (čl. 13 - 14), rozhodnutím

Obvodného úradu Prievidza (čl. 15 - 16), kópiou výpisu z vkladnej knižky (čl. 36), kópiou výpisu
SMS (čl. 38), správou o psychologickom vyšetrení (čl. 39 - 41), oznámením obce (čl. 42), rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 2.2.2011, č.k. 5P/31/2010-54, uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 26.4.2011, č.k. 5P/31/2010-67, rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.3.2011, č.k.8C/67/2010-61, potvrdeniami o zamestnaní a príjmoch odporkyne (čl. 52), čestným prehlásením (čl. 54),
výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkov M. G., A. S., M.. I. S., notárky, L. G., otca odporkyne a H.
G., matky odporkyne. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav veci

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX. Uzavretiu manželstva účastníkov
konania predchádzal ich vzťah druha a družky, ktorý trval od roku 2003, odvtedy ako sa účastníci
konania spoznali na prácach v Nemecku. Po upevnení ich vzťahu sa účastníci rozhodli, že sa usadia na
Slovensku, pričom sa zhodli na tom, že miesto ich spoločného bydliska na Slovensku bude v blízkosti
miesta pobytu rodiny odporkyne. V súvislosti s týmto rozhodnutím začali v priebehu roka 2004 hľadať

na kúpu vhodný rodinný dom, pričom pri hľadaní a rozhodovaní o kúpe im pomáhali príbuzní z oboch
strán. Po rozhodnutí kúpiť určitú nehnuteľnosť vzhľadom na to, že odporkyňa v čase uzavretie kúpnej
zmluvy odišla za prácou do Nemecka, bola kúpa týchto nehnuteľností realizovaná tak, že navrhovateľ,
vtedy bytom v Toporci, okres Kežmarok, dňa 21.1.2005 uzavrel ako kupujúci kúpnu zmluvu, na základe
ktorej nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom
P., a to k domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX/X, pozemku

parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2 a pozemku parcela číslo XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 za kúpnu cenu 800.000,-Sk. Pred uzavretím tejto kúpnej
zmluvy odporkyňa navrhovateľovi na zaplatenie kúpnej ceny odovzdala 280.000,- Sk. Tieto skutočnosti
priamo potvrdzovala výpoveď odporkyne, výpoveď jej matky H. G., otca L. G. a čestné prehlásenie jej
brata O. G.. Nepriamo túto skutočnosť dokazovali listinné dôkazy, a to potvrdenia o príjmoch odporkyne

z práce v Nemecku, z ktorých vyplývalo, že odporkyňa bola schopná dosahovať príjem umožňujúci jej
nadobudnutie nehnuteľností na Slovensku; výpis z vkladnej knižky odporkyne, z ktorého vyplynulo, že
odporkyňa 29.11.2004 vybrala z vlastnej knižky čiastku 30.000,- Sk a dňa 12.1.2005 čiastku 250.000,-
Sk a výpoveď svedkyne JUDr. I. S., ktorá potvrdila, že odporkyňa jej pred uzavretím darovacej zmluvy
tvrdila, že dôvodom uzavretia darovacej zmluvy medzi ňou a navrhovateľom je to, že nehnuteľnosti

kupovala spolu s ním. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti kupoval len zo svojich peňazí a do
svojho výlučného vlastníctva. Toto tvrdenie navrhovateľa potvrdzoval len jeho výsluch a skutočnosť, že
len on podpísal kúpnu zmluvu. Vzhľadom na vykonané dôkazy, z ktorých bolo zrejmé, že navrhovateľka
pred uzavretím kúpnej zmluvy vybrala zo svojej vkladnej knižky na dvakrát 280.000,- Sk, že tieto
peniaze odovzdala navrhovateľovi, s ktorým bola v tom čase v blízkom vzťahu, pričom nehnuteľnosti

boli kupované v blízkosti miesta bydliska odporkyne, dospel súd k skutkovému záveru, že navrhovateľ a
odporkyňa boli pri nadobudnutí tejto nehnuteľnosti ústne dohodnutý, že túto nehnuteľnosť v očakávaní
uzavretie manželstva nadobudnú a budú ju prerábať spoločne.
Navrhovateľ ako darca a odporkyňa ako obdarovaná podpísali dňa 12.5.2006 v čase, keď už boli
manželmi darovaciu zmluvu, na základ ktorej odporkyňa nadobudla od navrhovateľa spoluvlastnícky

podiel 4/10 k uvedeným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ tvrdil, že darovacia zmluva bola uzavretá
na základe jeho rozhodnutia bezplatne previesť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pričom
odporkyňa tvrdila, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo za účelom vyporiadania spoločného
financovania nadobudnutia a rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti. Navrhovateľom tvrdenú verziu okolností
týkajúcich sa podpísania darovacej zmluvy potvrdzoval len samotný text zmluvy; verziu tvrdenú

odporkyňou potvrdzovala zistená skutočnosť, že odporkyňa dala navrhovateľovi na kúpu nehnuteľností
280.000,- Sk, výsluch jej matky H. G., ktorá potvrdila, že na dcéru naliehala, aby usporiadala svoje
práva k nehnuteľnosti a výsluch svedkyne JUDr. I. S., ktorá priamo uviedla, že odporkyňa jej povedala,
že dôvodom uzavretia darovacej zmluvy bolo vyporiadanie sa zo spoločného investovania do kúpy
nehnuteľností. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dôvodom uzavretia darovacej zmluvy nebolo

autonómne rozhodnutie navrhovateľa previesť na odporkyňu bezplatne spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach, ale spoločné rozhodnutie účastníkov vyporiadať sa zo spoločných investícií do
kúpy a rekonštrukcie nehnuteľností, a to tak, že napriek pôvodnej dohode, že odporkyňa nadobudne
spoluvlastnícky podiel 1, nadobudne spoluvlastnícky podiel 4/10.
Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa mu bola počas manželstva neverná, neumožňuje mu kontakt s

jeho dcérou, vlámala sa do jeho bytu a vyhráža sa mu. Z vykonaného dokazovania navrhnutého
navrhovateľom takto tvrdené skutočnosti nevyplynuli. Z listín predložených navrhovateľom vyplynulo
len to, že navrhovateľ a odporkyňa riešili svoje rozpory v súvislosti s rozvodom ich manželstva
podaním rôznych oznámení, pričom ani voči jednému z nich nebola vyvodená priestupková alebo
trestnoprávna zodpovednosť. Zároveň z obsahu pripojeného rozvodového spisu vyplýva, že odporkyňa

ako navrhovateľka realizovala svoje právo podať návrh na rozvod manželstva, pričom odporca realizoval
svoje právo vyjadriť sa k takémuto návrhu. Z dôkazov vykonaných v rozvodom konaní nevyplýva, že
by odporkyňa porušila svoje manželské povinnosti alebo sa inak v rozpore s dobrými mravmi správala
voči navrhovateľovi. Navrhovateľom tvrdená nevera odporkyne nevyplynula ani z dôkazov vykonanýchv tomto konaní. Svedok A. S. známy navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie dostavil v sprievode
navrhovateľa, vypovedal len o skutočnostiach, o ktorých sa mal dozvedieť od tretích osôb, pričom
dôveryhodnosť jeho výpovede bola spochybnená rozporom jeho výpovede s výpoveďou navrhovateľa;

zatiaľ čo navrhovateľ tvrdil, že svedok má fotografiu usvedčujúcu odporkyňu z nevery, svedok túto
skutočnosť dôrazne poprel. Rovnako z výpovede svedka M. G., ktorý vypovedal tak, že mal vidieť pred
domom navrhovateľa cudzie autá a osoby nebolo možné vyvodiť navrhovateľom tvrdené skutočnosti
o protiprávnom konaní odporkyne. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporkyňa mu bráni stretávať sa
s jeho dcérou bolo vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými odporkyňou, z ktorých vyplynulo, že

odporkyňa aktívne za pomoci psychológa rieši to, že maloletá dcéra účastníkov sa odmieta stretávať
sa s navrhovateľom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľove tvrdenia o tom, že
odporkyňa sa s ním rozviedla pre jej túžbu po majetku, počas manželstva mu bola neverná, nesnažila
sa o udržanie manželstva, neumožňuje mu kontakt s jeho dcérou, vlámala sa do jeho bytu, prestala
s ním komunikovať a vyhráža sa mu, sú výsledkom navrhovateľom jeho záujmom prispôsobenej
dezinterpretácie slobodného rozhodnutia odporkyne nežiť s ním ďalej v manželstve pre jeho povahové

vlastnosti.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí

tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval uzavretím darovacej zmluvy s odporkyňou. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že hoci navrhovateľ a odporkyňa podpísali listinu s názvom darovacia zmluva,
o darovaciu zmluvu nešlo, keďže vôľou oboch účastníkov pri podpise tejto zmluvy bolo to, aby
boli usporiadané ich, z dôvodu chýbajúceho zápisu v katastri nehnuteľností, pochybné práva k

nehnuteľnostiam, ktoré boli čiastočne nadobudnuté z peňazí navrhovateľa a čiastočne z peňazí
odporkyne. Tento právny úkon napriek svojej mylnej forme darovacej zmluvy vyvolal účastníkmi
mienené právne následky spočívajúce v tom, že bola odstránená pochybnosť o spoluvlastníckom
vzťahu účastníkov k týmto nehnuteľnostiam, keďže táto listina bola zapísaná do katastra nehnuteľností.
Účastníci zrejme pod vplyvom právnej rady podmienenej tým, že správa katastra by sa v dôsledku

svojich formálnych, no materiálne nesprávnych postupov nedokázala vyporiadať s právnym úkonom,
v ktorom by sa jasne prejavila dohoda účastníkov o urovnaní, svoju vôľu vyjadrili z pohľadu správy
katastra v nekomplikovanom právnom úkone darovacej zmluvy. Týmto bol podľa § 41a ods. 2
Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka zastretý
skutočný úkon účastníkov spočívajúci v dohode o urovnaní podľa § 585 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Z predloženej darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že odporkyňa sa má stať podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 4/10. Preto tento právny úkon (zastretá dohoda o urovnaní)
podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, keďže zodpovedá skutočnej, no zastretej vôli
účastníkov a sú v ňom splnené všetky jeho náležitosti spočívajúce vo vyjadrení účastníkmi skutočne
mieneného právneho následku - nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu odporkyňou. Vychádzajúc z

uvedeného medzi navrhovateľom označenom zastreto ako darca a odporkyňou zastreto označenou
ako obdarovaná nevznikol vo vzťahu spoluvlastníckemu podielu 4/10 k nehnuteľnostiam právny vzťah,
ktorý by sa spájal so vznikom práva navrhovateľa podľa § 630 Občianskeho zákonníka. I v prípade,
že by medzi účastníkmi bola uzavretá darovacia zmluva tak, ako to tvrdil navrhovateľ, z vykonaného
dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť také konanie odporkyne,

ktoré by bolo možné označiť ako konania hrubo porušujúce dobré mravy. Preto súd rozhodol tak, že
návrh navrhovateľa zamietol.
Odporkyňa si uplatnila náhradu trov konania, pričom zamietnutie návrhu navrhovateľa predstavuje jej
plný úspech. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 100 %, pričom podľa

§ 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia sa rozhodne o výške
náhrady trov konania samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.