Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/93/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310206181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2310206181.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: Valentin Jefremov, s miestom podnikania Matúškovo 526, IČO: 14 064 669, zast.
JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom 924 01 Galanta, Šafárikova 1522, proti odporcovi: Z.. J. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R., Q. XXX, zast. TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa,
Štúrova 42, o návrhu navrhovateľa o zaplatenie 1.145,19 eur s prísl. a vydanie diela a o vzájomnom
návrhu odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 829,85 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.145,19 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania z dlžnej sumy od 20.5.2009 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Navrhovateľ je povinný vydať odporcovi Projektovú dokumentáciu prístavby a nadstavby rodinného
domu so súpisným číslo XXX v R., číslo XXXXXX z XX/XXXX a to v 4 vyhotoveniach, ktorá pozostáva z
nasledovných častí: stavebná časť, zdravotechnika, ústredné kúrenie, plynoinštalácia, elektroinštalácia,
posúdenie protipožiarnej bezpečnosti a statické posúdenie základových konštrukcií a to všetko v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vzájomný návrh odporcu zamieta.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania
vo výške 68,50 EUR titulom súdneho poplatku, vo výške 362,15 EUR titulom trov dôkazu a vo výške
917,37 EUR titulom trov právneho zastúpenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd vracia navrhovateľovi zo zloženej zálohy na znalecké

dokazovanie sumu 37,85 eura z položky registra D14 126/11 a odporcovi sumu 37,84 eura z položky
registra D14 125/11.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 30.3.2010 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
1.145,19 eur s príslušenstvom, navrhovateľa na vydanie projektovej dokumentácie na prístavbu a
nadstavbu rodinného domu č. XXX v R. odporcovi a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako autorizovaný stavebný inžinier, na základe ústnej

objednávky odporcu zo dňa 25.8.2008, uzatvoril s odporcom v tento deň zmluvu o dielo v zmysle § 631
a nasledujúceho Občianskeho zákonníka, na základe ktorej mal navrhovateľ pre odporcu vypracovať
projektovéprácenaprístavbeanadstavberodinnéhodomučísloXXXvR..Vrovnakýdeň,t.j.25.8.2008,
bol navrhovateľ so svojim kolegom, R. Š., zamerať skutkový stav priamo na dome odporcu, kde sa sním navrhovateľ dohodol na zmluvnej odmene vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur) bez DPH. Odporca
zároveň uhradil zálohu vo výške 25.000,- Sk (829,85 eur). Dňa 4.3.2009 odovzdal navrhovateľ odporcovi
stavebnú časť projektu v jednom vyhotovení, nakoľko odporca prejavil záujem si ho doma prezrieť.

Následne potom prišiel odporca do kancelárie navrhovateľa a žiadal zapracovať do projektu nové
zmeny, za rovnakým účelom navštívil odporca navrhovateľa viac ako 3 krát, pričom vždy mal nové a
nové požiadavky. Dňa 23.3.2009 odovzdal navrhovateľ odporcovi jedno vyhotovenie finálneho projektu.
Odporca neskôr požadoval opätovne do projektu zapracovať nové požiadavky. Svedkom týchto stretnutí
boli navrhovateľovi kolegovia R. Š. a D. X.. Po zapracovaní podstatných zmien vyzval navrhovateľ

telefonicky odporcu, aby si prišiel vyzdvihnúť kompletnú projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie.

Dňa 9.4.2009 prišiel odporca do kancelárie navrhovateľa, avšak odmietol uhradiť navrhovateľovi zvyšok
zmluvnej odmeny. Navrhovateľ mu preto až do úplného vyplatenia dojednanej ceny odmietol vydať
projektovú dokumentáciu. Uzatvorením zmluvy o dielo medzi účastníkmi vznikla týmto povinnosť
vzájomného plnenia. Ako vyplýva z dodacích listov, navrhovateľ niekoľkokrát dielo vykonal. Na účely

stavebného povolenia vypracoval projektovú dokumentáciu v štyroch vyhotoveniach. Odporcu vyzval
na prevzatie diela, no nakoľko odporca odmietol doplatiť zmluvnú odmenu, navrhovateľ mu vykonané
dielo odmietol vydať. Keďže mal navrhovateľ dielo zhotovené, je pripravený ho kedykoľvek odporcovi
po zaplatení zmluvnej odmeny odovzdať, čo mu oznámil pri ich poslednom stretnutí dňa 9.4.2009, ako
aj následne písomne dňa 5.5.2009. Navrhovateľ odporcovi dňa 5.5.2009 zároveň zaslal faktúru číslo

XXXXXX znejúcu na sumu 1145,19 eura so splatnosťou 19.5.2009.

Napriek termínu splatnosti si odporca do dnešného dňa svoj záväzok nesplnil. Z uvedeného dôvodu mu
preto navrhovateľ zaslal upomienku a to dňa 25.6.2009, 9.8.2009 a 29.10.2009, ako aj prostredníctvom
svojho právneho zástupcu dňa 10.12.2009, avšak bezúspešne.

S poukazom na § 631, § 560, § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s
poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu požadoval, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1145,19 eura spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.5.2009 až do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 18.6.2010, na ktorom uviedol, že je pravda, že dňa
25.8.2008 uzatvorili účastníci konania zmluvu o dielo a dohodli si zmluvnú odmenu vo výške 50.000,-
Sk bez DPH a zároveň odporca vyplatil navrhovateľovi zálohu vo výške 25.000,- Sk. Odporca ďalej
uviedol, že chcel od navrhovateľa vypracovať projekt, na základe ktorého by mu akýkoľvek stavbár (nie

však firma, pretože na ňu nemal peniaze) postaví nadstavbu rodinného domu, v súčasnosti prebiehajú
práce na dome, nakoľko odporca získal stavebné povolenie, avšak na základe projektu, ktorý mu v
júli 2009 vypracoval Z.. H. A., pričom stavebný dozor mu robí pán F. z R.. Dňa 9.2.2009 oznámil
odporca navrhovateľovi posledné zmeny projektu, dňa 6.3.2009 od navrhovateľa obdržal prvý projekt,
ktorí mu vrátil dňa 9.3.2009 a 20.3.2009 mu navrhovateľ odovzdal druhy finálny projekt, ale len jeho

stavebnú časť, tento finálny projekt predložil odporca na posúdenie pánovi F.. Odporca reklamoval vady
diela nedatovaným listom H. F. (č.l. 36), a ktorý osobne navrhovateľovi odporca doručil asi 11.3.2009,
navrhovateľ však nebol ochotný zapracovať do projektu pripomienky odporcu uvedené v tomto liste,
no napriek tomu 17.4.2009 sa odporca dostavil k navrhovateľovi za účelom vyplatenia projektu a jeho
prevzatia, aby získal stavebné povolenie. Preto odporca žiadal vrátenie zálohy listom, ktorý mu odporca

doručil osobne dňa 18.4.2009, navrhovateľ však odporcovi zálohu nevrátil a odporca si ju súdne
nevymáhal. Na stretnutí 17.4.2009 došlo k tomu, že sám odporca chcel vyplatiť navrhovateľovi len
15.000,- Sk, pretože dohodnutá zmluvná odmena predstavovala 40.000,- Sk za projekt nadstavby a
10.000,- Sk za projekt garáže a vybavenie stavebného povolenia. Projekt garáže odporca odmietol
pre nedostatok financií, takže navrhovateľovi chcel vyplatiť len sumu 40.000,- Sk zníženú o vyplatenú

zálohu vo výške 25.000,- Sk, čo navrhovateľa rozzúrilo a odmietol odporcovi vydať celý stavebný projekt.

Odporca sa následne k návrhu vyjadril písomne zo dňa 25.8.2010 ako aj 22.6.2012 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Vo svojich vyjadreniach uviedol, že podľa tvrdení navrhovateľa predmetom
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania malo byť vyhotovenie projektu pre účely vydania

stavebného povolenia, pričom navrhovateľ zároveň tvrdí, že od počiatku vedel, čo má pre odporcu
vyhotovovať, jeho dielo je preskúmateľné a že na základe projektovej dokumentácie by stavebné
povolenie pre prestavbu a nadstavbu rodinného domu odporcu bolo možné vydať a tiež predmetnú
rekonštrukciu realizovať aj bez dodatočného realizačného projektu. Odporca uvádza, že navrhovateľomvypracovaná projektová dokumentácia má vady takého rozsahu, že projekt nadstavby rodinného domu
by na jej základe nebolo možné vôbec uskutočniť, nakoľko projekt vôbec nezohľadňoval statickú stránku
stavby a z dôvodu vykazovaných vád odporca následne od zmluvy v zmysle § 507 ods. 1 Občianskeho

zákonníka listom zo dňa 18.6.2010 odstúpil.

Odporca ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie žaloby z dôvodu, že v
čase podania žaloby, to je dňa 30.3.2010, hmotné právo ešte nepriznávalo navrhovateľovi nárok, ktorý
si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní v rámci žaloby na plnenie. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa

uvedených v samotnej žalobe vyplynulo, že navrhovateľ poskytoval odporcovi služby v postavení
podnikateľa v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti a odporca si od navrhovateľa služby
objednal ako fyzická osoba, ktorej boli tieto služby priamo určené na osobnú spotrebu. S poukazom
na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nakoľko vecná legitimácia je podľa teórie
procesného práva stav vyplývajúci z hmotného práva, len hmotné právo môže priznať osobe postavenie

aktívne legitimovaného účastníka procesného konania, ktorého právny nárok vyplývajúci z hmotného
práva je uplatniteľný v občianskom súdnom konaní.

V danom prípade navrhovateľ už v návrhu zo dňa 30.3.2010 uviedol a priznal, že nemal splnené
podmienky na podanie žaloby, keď uviedol, že dňa 9.4.2009 prišiel odporca do kancelárie navrhovateľa,

avšak odmietol uhradiť navrhovateľovi zvyšok zmluvnej odmeny. Navrhovateľ mu preto až do úplného
zaplatenia odmietol vydať projektovú dokumentáciu. Odporca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4
písmeno h/ OZ na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby
splnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli.Vprípadezmluvyodielopodľa
§ 631 OZ, ktoré je kogentným ustanovením, zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo

dielo zadané, že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Predmetom zmluvy o dielo
je tak záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo, toto dielo objednávateľovi odovzdať a záväzok objednávateľa
zaplatiť dohodnutú odmenu.

Nakoľko navrhovateľ sám v žalobe uviedol, že dielo odporcovi neodovzdal, nesplnil svoje povinnosti

uložené mu zákonom, a preto nebol odporca povinný navrhovateľovi doplatiť odmenu za vykonanie
diela.

Podľa odporcu nie je možné nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie žaloby
konvalidovať ustanovením § 560 OZ, nakoľko ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je ustanovením lex specialis

k ustanoveniu § 560 OZ ako lex generalis a nie je možné ho aplikovať na spotrebiteľskú zmluvu. Hoci
navrhovateľ tvrdí, že odporca odmietol zaplatiť doplatok ceny za dielo, doposiaľ ani v návrhu ani v konaní
nepreukázal, že bol pripravený dňa 9.4.2009 odovzdať odporcovi riadne zhotovené dielo v podobe
projektovej dokumentácie na prístavbu a nadstavbu rodinného domu spolu so všetkými profesiami aj
vyjadrením statika, či je vôbec možné vykonať prístavbu a nadstavbu rodinného domu.

Vychádzajúc zo skutkového stavu tvrdeného navrhovateľom, došlo dňa 25.8.2008 medzi účastníkmi
konania k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, na základe ktorej mal navrhovateľ, ako zhotoviteľ, pre
odporcu, ako objednávateľa, vypracovať projektovú dokumentáciu prístavby a nadstavby rodinného
domu číslo XXX v obci R.. Zmluvné strany si dohodli odmenu za vykonanie diela vo výške 50.000,- Sk

s tým, že odporca uhradil navrhovateľovi v deň uzatvorenia zmluvy o dielo zálohu vo výške 25.000,-
Sk. Z obsahu návrhu vyplýva, že odovzdanie zálohy, resp. jej prevzatia navrhovateľom, je nesporné.
Nesporná je aj skutočnosť, že k odovzdaniu diela nedošlo, nakoľko navrhovateľ podmieňoval a naďalej
podmieňuje odovzdanie diela zaplatením zostatku odmeny za vyhotovenie diela. Odporca poukazuje
na to, že podmienené plnenie zo strany navrhovateľa ako podnikateľa voči odporcovi ako spotrebiteľovi

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že sám zákon vylučuje, aby spotrebiteľ splnil všetky
záväzky, ak ich nesplnil podnikateľ. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal v prvom rade splniť všetky
svoje záväzky zo zmluvy o dielo, teda dielo riadne a včas vykonať a odovzdať odporcovi a až potom sa
súdnou cestou domáhať plnenia v podobe zaplatenia doplatku ceny za dielo.

Odporca poukázal na to, že projektová dokumentácia ako dielo nebola zhotovená riadne a včas a to
najneskôr ku dňu 9.4.2009. Skutočnosť, že dielo malo byť zhotovené riadne, vyvracajú tvrdenia Z.. A.
ako aj Z.. U. a pána F.. Za najväčší nedostatok diela je potrebné považovať to, že dielo nie je možné
použiť, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom prístavby a nadstavby na základe projektunavrhovateľa, nie je staticky vhodná na vykonanie nadstavby, pričom sám navrhovateľ v kalkulácii ceny
projektových prác, ktorú priložil ako dôkaz k žalobe uviedol, že túto činnosť nevykonal a nezahrnul ani
do ceny za dielo.

Odporca ďalej uviedol, že predmetom objednávky malo byť aj dielo vrátane vypracovania projektu na
garáž a zastupovanie odporcu voči stavebnému úradu vo veci vydania stavebného povolenia, pričom
až za takto celé vykonané dielo si účastníci konania dohodli zmluvnú odmenu vo výške 50.000,- Sk aj s
DPH. Preto je namieste otázka, prečo žiada navrhovateľ od odporcu doplatiť cenu za vykonanie diela v

žalovanej sume, keď nevykonal celé zmluvne dohodnuté dielo. Nakoľko navrhovateľ do dnešného dňa
nepreukázal, že dielo bolo riadne a včas zhotovené, nemôže sa domáhať plnenia od odporcu, pokiaľ sa
nesplní svoje vyššie uvedené zákonné povinnosti.

Okrem toho, že odporca namietal, že projektová dokumentácia nebola vyhotovená riadne a včas,
rovnakonamietalajneplatnosťústneuzatvorenejzmluvyodieloatozdôvoduspornéhopredmetudielav

dôsledku toho, že obaja účastníci konania uvádzali iný predmet diela a inak dohodnutú zmluvnú odmenu
vrátane spornej skutočnosti, či bola dohodnutá s DPH alebo bez DPH. V dôsledku týchto nezrovnalostí
potom účastníci konania si riadne nedohodli predmet diela, v dôsledku čoho sa zmluva o dielo stáva
neplatnou.

S poukazom na tieto skutočnosti odporca potom žiadal vzájomným návrhom doručeným súdu dňa
22.6.2012, aby súd zaviazal navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 829,85 eura
z titulu vyplatenej zálohy s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 OZ.

Odporca nikdy nenamietal, že by mu faktúra vystavená navrhovateľom pod č. 090504 nebola doručená.

Súdvovecivydalplatobnýrozkazpodč.k.28Ro/71/2011-8zodňa18.1.2011.Proti platobnémurozkazu
odporkyňa podala dňa 9.2.2011 odpor. V odpore uviedla, že žalovanú sumu navrhovateľovi vyplatila
osobne, z ktorého dôvodu upomienky považovala za bezpredmetné. Z dôvodu, že žalovaná suma bola
uhradená, odporkyňa žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, oboznámil sa s doloženými
listinnými dôkazmi, faktúrou, upomienkami, znaleckým posudkom, ako aj ďalším náležitým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania mal súd za preukázané, že dňa 25.8.2008 účastníci konania
uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, pričom odporca zároveň zaplatil navrhovateľovi zálohu vo výške 829,85
eura.Navrhovateľzmluvuuzatváralakopodnikateľ,odporcavystupovalakofyzickáosobanepodnikateľ,
t.j. spotrebiteľ. Zmluva bola dohodnutá individuálne.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, platný k dátumu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a
ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 633 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme.(2) Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je
oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

Podľa § 634 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach
alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už
počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Podľa § 504 OZ, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak

vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu
vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne
vadu, právo zanikne.

Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre

objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a
objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to ad 1. o predmete diela, ad 2. o tom, že
dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, ad 3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné;
výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.

Pri posuzovaní konkrétnej veci treba vychádzať predovšetkým z toho, čo účastníci zmluvy jej uzavretím
sledovali. Ich vôľa bude aj určujúcim hľadiskom na posúdenie prípadnej platnosti, či neplatnosti zmluvy.
Až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla
povinnosť. Na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv to, či na predmet diela bolo alebo nebolo vydané
stavebné povolenie (R 11/2002).

Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah medzi dvoma stranami, t.j. medzi veriteľom
na jednej strane a dlžníkom na strane druhej. Aj keď zákon vymedzuje záväzkový právny vzťah tak, že
z neho jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane (veriteľovi) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať
alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať, treba mať na zreteli, že spravidla ide o vzájomné

práva a povinnosti zmluvných strán, pričom právu jednej strany vždy zodpovedá povinnosť druhej strany
a naopak. Záväzkový právny vzťah teda musia tvoriť najmenej dve strany (strana veriteľská a strana
dlžnícka). Záväzkovo právne vzťahy sú relatívnymi vzťahmi, keďže obe zmluvné strany, medzi ktorými
vznikajú, sú známe a konkrétne určené. Subjektmi záväzkového práva a záväzkových právnych vzťahov
môžu byť fyzické osoby, právnické osoby aj štát.

V prejednávanom prípade bola spornou otázka predmetu diela. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že predmetom
zmluvy o dielo bolo vypracovanie projektovej dokumentácie na prístavbu a nadstavbu rodinného domu
číslo XXX v R. za dohodnutú zmluvnú odmenu 50.000,- Sk bez DPH s tým, že dňa 25.8.2008 odporca
mu osobne uhradil zálohu vo výške 25.000, - Sk, odporca tvrdil, že predmetom diela malo byť okrem

prístavby a nadstavby rodinného domu za sumu 40.000,- Sk aj vypracovanie projektu na garáž a
zastupovanie v stavebnom konaní za cenu 10.000,- Sk. Súd vo svetle vykonaného dokazovania
poukazuje na to, že odporca viac krát menil svoju výpoveď počas konania, zakaždým poukazoval na
iné skutočnosti, ktoré však nijakým spôsobom relevantne nepreukázal či už výsluchom svedkov alebo
listinnými dôkazmi. Výpoveď odporcu a jeho dokazovanie počas celého súdneho konania súd vyhodnotil

ako účelové konanie v snahe dosiahnuť zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Súd dôrazne poukazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a na zásady civilného konania,
keď súd v návrhom konaní nemôže vykonávať dôkazy, nakoľko by porušil zásadu rovnosti účastníkov
konania a rovnosti zbraní, súd nemôže vykonávať dôkazy na prospech či neprospech jedného z

účastníkov konania. Od podania návrhu odporca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia, neprodukoval ani relevantné dôkazy na ich preukázanie, navrhoval však vykonať dôkazy, ktoré
nijako nešpecifikoval, preto ich návrh na vykonanie súd zamietol (pojednávanie dňa 21.5.2013), pričom
jeho postup je v príkrom rozpore s hospodárnosťou a účelnosťou súdneho konania a preto nemôžepožívať právnu ochranu. S poukazom na § 2 O.s.p. je súd toho názoru, že postup zo strany odporcu na
doplnenie dokazovania bez jeho riadneho označenia a uvedenia účelu je zneužívaním práva účastníka
konania a to vzhľadom na charakter dôkazu, ako aj na plynutie času od podania návrhu. Preto akékoľvek

ďalšie vykonávanie dokazovania by bolo nehospodárne, neúčelné a zbytočne by predlžovalo a finančne
zaťažovalo už aj tak bezpochyby dlho trvajúci a nákladný súdny spor. Každý z účastníkov konania má
nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu.

Pokiaľ odporca tvrdil, že reklamoval vady diela, bolo jeho povinnosťou uniesť bremeno dôkazu a túto

reklamáciu súdu preukázať. Súd konštatuje, že sa tak nestalo. Odporca má povinnosť vadu vytknúť u
navrhovateľa bez zbytočného odkladu (t.j. čo najskôr). Vytknutie vady ako jednostranný právny úkon sa
musí urobiť vždy výslovne, keďže vadu je potrebné presne označiť, prípadne uviesť bližšie, v čom vada
veci spočíva alebo ako sa prejavuje. Odporca tak neurobil v šesťmesačnej lehote, preto jeho právo
zaniklo a nemôže sa úspešne domáhať zodpovednosti za vady. Navyše predtým, než by sa odporca
chcel domáhať práva zo zodpovednosti za vady na súde, musel svoj nárok z tejto zodpovednosti uplatniť

najprv u navrhovateľa (§ 508), čo sa dodnes nestalo.

Jediný list, ktorý odporca preukázateľne doručil navrhovateľovi, je list zo dňa 18.6.2010 (č.l. 42), ktorý
však doručil navrhovateľovi až dňa 18.6.2010 priamo na pojednávaní, v tomto liste však absentuje
akákoľvek relevantná reklamácia vád diela. V liste sa uvádza:

„Vo veci projektu prístavby a nadstavby môjho rodinného domu evidovaného na LV číslo XXX,
katastrálne územie R., J. I. XXX, vás žiadam, aby ste mi z dôvodu neplnenia dohôd, prieťahov,
chybne vypracovaných projektov a v neposlednom rade dehonestujúceho správania voči mojej osobe
a vyhrážok vrátili zálohu na prípravu projektovej dokumentácie, ktorú som vám odovzdal dňa 25.8.2008

do vašich rúk vo výške 25.000,- Sk t. j. 829,84 euro. Za takýchto podmienok považujem našu spoluprácu
za nemožnú. Sumu 829,84 euro žiadam poukázať na účet v banke alebo poštou.“

Uvedený citovaný list súd považuje za dôkazný prostriedok o predmete dohodnutej zmluvy o dielo v
spojení s listinnými dôkazmi, ktoré k návrhu pripojil sám navrhovateľ. Navrhovateľ k návrhu pripojil

kalkuláciu, v ktorej je uvedená ako cena zmluvy o dielo - 50.000,- Sk bez DPH, pričom v cene uvedených
prác je zahrnuté zameranie skutkového stavu bez prevedenia prieskumu stavu konštrukcií - stavebný
prieskum, vypracovanie návrhu a projektu pre stavebné konanie: stavebná časť - architektúra, ZT, UK,
EL, plyn, požiarna ochrana. V cene uvedených prác nie sú zahrnuté: zabezpečenie stanovísk a vyjadrení
orgánovštátnejsprávyaprípravanastavebnépovolenie,položkovýrozpočet,interiéry,terénneasadové

úpravy, spevnené plochy, správne poplatky.

Kalkulácia bola vypracovaná na základe ústnej objednávky investora zo dňa 25.8.2008 - zameranie
skutkového stavu, vypracovanie návrhu, projektu pre stavebné konanie. Navrhovateľ ďalej doložil k
návrhu dodací list, v ktorom je uvedené, že sa jedná o projektovú dokumentáciu prístavby a nadstavby

rodinného domu číslo 235, faktúru číslo XXXXXX zo dňa 5.5.2009 za projektové práce prístavby a
nadstavby rodinného domu súpisné číslo XXX R. - dohodnutá cena bez DPH 50.000,- Sk, vyplatená
záloha 25.000,- Sk, celková fakturovaná suma po zohľadnení vyplatenej zálohy 34.500,- Sk (1.145,19
euro).

Súd mal rovnako za preukázanú aj dohodnutú zmluvnú odmenu za vykonané dielo a to 50.000,- Sk bez
DPH, ako to aj samotný odporca uviedol na prvom pojednávaní vo veci samej (18.6.2010). Vzhľadom
na vzdelanie odporcu súd má za jednoznačne preukázané, že odporca rozozná rozdiel medzi cenou
dohodnutou s DPH a bez DPH. Až potom, ako sa dal odporca právne zastúpiť a po poučení svojím
právnym zástupcom, odporca zmenil rétoriku a začal tvrdiť, že dohodnutá cena za vykonané dielo bola

s DPH.

Z výsluchu svedkov pána R. Š. a pani D. E. súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti ohľadne
predzmluvných rokovaní vzhľadom k tomu, že uplynula značná doba od vykonania diela po ich
výsluch, navyše ani pani E. nebola osobne prítomná pri rokovaniach medzi navrhovateľom a odporcom.

Svedkovia sa však jednoznačne zhodli v tom, že ku dňu 9.4.2009 bolo dielo pripravené na odovzdanie
odporcovi, ktorý odmietol dielo prevziať a doplatiť dohodnutú zmluvnú odmenu.Vdôsledkuvyhotoveniadielanavrhovateľvyhotovilfaktúrupreodporcupodč.XXXXXXzodňa5.5.2009,
splatnú do 14 dní, t.j. do 19.5.2009.

Z výsluchu svedka Z.. U. Z. na pojednávaní dňa 26.1.2011 súd zistil, že vypracovával pre projektovú
dokumentáciu sprievodnú správu pre účely vydania stavebného povolenia; svedok potvrdil vo svojej
výpovedi, že zo strany navrhovateľa bol požiadaný, aby vypracoval posudok pre účely stavebného
povolenia; aj toto súd vyhodnotil ako dôkaz o predmete dohodnutého diela, čo je v súlade s tým, čo
navrhovateľ tvrdil od podania návrhu a svoje tvrdenia počas konania, na rozdiel od odporcu, nijakým

spôsobom nemenil.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor

možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom
nemožno zistiť, kto má plniť zo zmluvy.

Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva

priamo zo zákona a teda nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným
rozhodnutímorgánuprávnejochrany,prihliadasanaňuajbeznámietky,t.j.zúradnejpovinnosti(exoffo),
nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno
naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho
úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená a zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§

451 a nasl.).

Vzhľadom na uvedené mal súd za jednoznačne preukázané čo bolo predmetom zmluvy o dielo, pričom
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úlohou navrhovateľa bolo vyhotoviť projektovú
dokumentáciu na prístavbu a nadstavbu rodinného domu so súpis číslom 235 v Pate a to pre účely

stavebného konania za dohodnutú cenu 50.000,- Sk bez DPH. O určitosti zmluvy o dielo v časti
dojednania predmetu diela svedčí aj tá skutočnosť, že odporca od tejto zmluvy odstúpil dňa 18.6.2010
(bolo by nelogické, aby odstúpil od absolútne neplatného právneho úkonu).

Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ ako podnikateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu,

nakoľko pri jeho podaní postupoval podľa § 560 OZ.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ, (1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 560 OZ, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku
len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred,
môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie,
ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu
neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

Dlžník a veriteľ sú v takomto prípade voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, pretože
majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne. Vzhľadom na to, že pri takomto záväzku nejde o plnenie
rovnakého druhu, neprichádza tu do úvahy započítanie podľa ustanovenia § 580 a nasl. Ak účastník
požaduje plnenie zo vzájomného záväzku bez toho, aby sám splnil, alebo že je pripravený splniť, druhý

účastník má právo uplatniť námietku nesplnenia zmluvy. Podmienkou plnenia jedného z účastníkov
zmluvy je súčasné alebo bezprostredne nasledujúce plnenie druhým účastníkom. Ak o takom nároku
rozhodujel súd, vzájomnú viazanosť vyjadrí v rozhodnutí uložením povinnosti žalovanému poskytnúť
plnenie oproti súčasnému splneniu povinnosti žalobcu. V omeškaní s plnením je tá strana, ktorá neplní,
hoci je pohľadávka splatná. V takom prípade druhá strana zmluvy nemusí plniť a nedostane sa do

omeškania, ak bola schopná a ochotná plniť. Úprava obsiahnutá v druhej vete tohto ustanovenia sa
vzťahuje na prípady, keď jedna zmluvná strana vzájomného záväzku má povinnosť plniť vopred, alebo
keď jej taká povinnosť vyplýva zo zákona (napr. § 634 ods. 2). Má však právo odoprieť plnenie, ktoré
mala poskytnúť vopred, a to až dovtedy, kým jej druhá strana neposkytne alebo nezabezpečí vzájomnéplnenie. Toto právo má iba vtedy, keď je plnenie druhou stranou ohrozené skutočnosťami, ktoré u nej
nastali až po uzavretí zmluvy alebo ktoré síce existovali už predtým, ale protistrana o nich nevedela.
Skutočnosťouobjektívnespôsobilouohroziťriadnesplneniezáväzkumôžebyťajkonanieodporcu,ktorý

sa aj pred súdom viackrát vyjadril, že odmieta plniť. Plnenie možno odopierať dovtedy, kým druhá strana
neposkytne vzájomné plnenie alebo záväzok nezabezpečí inak (§ 555).

Pokiaľ odporca na pojednávaní dňa 26.1.2011 uviedol, že doručením listu zo dňa 18.6.2010
navrhovateľovi, priamo na pojednávaní dňa 18.6.2010 (č.l. 42), odstúpil od zmluvy od dielo, súd

poukazuje na znenie § 642 ods. 1 OZ, podľa ktorého odstúpiť od platne uzatvorenej zmluvy možno len
do doby, kým nie dielo zhotovené, vzhľadom tomu, že dielo bolo zhotovené a pripravené na odovzdanie
v apríli 2009 a list je datovaný 18.6.2010, odporca už nemohol od zmluvy o dielo odstúpiť. Súd zároveň
poukazuje aj na to, že odporca za celú dobu súdneho konania, či už po podaní návrhu, či do doručenia
„odstúpenia“ od zmluvy, respektíve do rozhodnutia súdu vo veci samej, nepreukázal jedinú relevantnú
reklamáciu vád diela.

Otázkou zostáva aj platnosť odstúpenia odporcu od zmluvy o dielo zo dňa 18.6.2010, nakoľko od
zmluvy možno odstúpiť len ak je to zmluvne dohodnuté, alebo ak to ustanovuje zákon (§ 48 ods. 1
OZ). Dôvodom odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany odporcu malo byť neplnenie dohôd, prieťahov,
chybne vypracovaných projektov a dehonestujúceho správania sa navrhovateľa voči odporcovi. Ani

jedno z týchto tvrdení však odporca nijakým spôsobom nepreukázal, nie je jasné, aká dohoda nemala
byť splnená, aké prieťahy vznikli a najmä, aké chyby má projekt a nebolo preukázané ani dehonestujúce
správanienavrhovateľavočiodporcovi.Pokiaľvznikliprieťahyvovypracovaníprojektovejdokumentácie,
súd poukazuje na výpoveď navrhovateľ a svedka pána Š., ktorí obaja zhodne uviedli, že projekt
bol niekoľkokrát menený na základe požiadaviek odporcu, avšak nejednalo sa o odstránenie vád

projektovej dokumentácie, ale jednalo sa o úpravy a zapracovanie zmien projektu na základe návrhov a
požiadaviek odporcu. Preto sa navrhovateľ nemohol dopustiť prieťahov, ak do projektovej dokumentácie
zapracovávalnávrhynazákladepožiadaviekobjednávateľa-odporcu.Vdanomprípademásúdzato,že
odporca nemal splnené zákonné ani zmluvné podmienky na odstúpenie od zmluvy o dielo. Odstúpenie
od zmluvy o dielo zo strany odporcu sa javí vo svetle týchto dôkazov a zákonných ustanovení ako

absolútne neplatné.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľa vzniesol námietku premlčania v časti návrhu
odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Svoju námietku odôvodnil tým, že odporca už dňa
26.8.2008 sa mohol domáhať na súde vydania bezdôvodného obohatenia pokiaľ mal za to, že ústne

uzatvorená zmluva o dielo je neplatná pre neurčitosť predmetu diela (keď dňa 25.8.2008 zaplatil
navrhovateľovi zálohu vo výške 829,385 euro). Odporca si však bezdôvodné obohatenie uplatnil až
návrhom, ktorý súdu doručil dňa 22.6.2012, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty určenej
pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ je odporca presvedčený o tom, že zmluva o dielo bola
uzatvorená platne, od tejto však odstúpil s účinkami ku dňu 18.6.2010, rovnako už dňa 19.6.2010 mal

možnosť domáhať sa na súde vydania bezdôvodného obohatenia, urobil tak až dňa 22.6.2012, t.j.
rovnako po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. Vzhľadom na námietku premlčania právny zástupca
navrhovateľa žiadal návrh odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnuť.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plním z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vdanomprípadesasúdstotožnilsnámietkoupremlčaniavznesenouprávnymzástupcomnavrhovateľa.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Keďže sa jedná o premlčaciu dobu a nie lehotu, na koniec plynutia doby sa nepoužije ustanovenie §

122 ods. 3 OZ.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak
v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích
dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením z absolútne neplatného právneho úkonu (§ 452),
ktorej absolútnej neplatnosti sa odporca dovolával, dochádza od samého vzniku právneho úkonu, t.j.
od 25.8.2008. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula
dňom 25.8.2011. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo

získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Keďže odporca poskytol navrhovateľovi dňa 25.8.2008
zálohu za vykonanie diela vo výške 25.000,- Sk (829,85 euro), tak k premlčaniu práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia došlo dňa 25.8.2010 (v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe), pričom k
podaniu návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo až dňa 22.6.2012.

Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 452), vzniká a
objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia
právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom,
keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Pokiaľ
odporca odstúpil od platne uzavretej zmluvy listom zo dňa 18.6.2010, ktorý v ten istý deň doručil

navrhovateľovi, účinky odstúpenia nastali 18.6.2010, preto od tohto dátumu plynie dvojročná subjektívna
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 18.6.2012, pričom k podaniu návrhu na vydanie bezdôvodného
obohatenia došlo až dňa 22.6.2012.

Súd vykonal znalecké dokazovanie D.. Z.. R. J., O.., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie:

projektovanie v stavebníctve, statika stavieb, poruchy stavieb, odhad ceny nehnuteľností. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že skladba a rozsah predloženej projektovej dokumentácie zo strany
navrhovateľa, vypracovanej pre účely stavebného povolenia, korešponduje s požiadavkami stavebného
povolenia, dokonca obsahuje prvky realizačného projektu. V znaleckom posudku znalec vytkol
projektovejdokumentáciiniekoľkovád,ktorévšakzároveňoznačilzaodstrániteľné.Poodstránenítýchto

vád - pri dôkladnom prieskume základových konštrukcií, prieskume konštrukcií stropu, za predpokladu
prepracovania projektovej dokumentácie statiky, opravy projektovej dokumentácie architektúry a za
predpokladu overenia opravenej projektovej dokumentácie oprávnenými osobami, by bolo možné vydať
stavebné povolanie na vykonanie prestavby a nadstavby rodinného domu. Znalec zároveň určil cenu
projektovej dokumentácie vo výške 1.130,- eur za dom a garáž + 10 % na rekonštrukciu, čiže cca. 1.250,-

eur.

Súd vo veci na pojednávaní dňa 21.2.2013 vypočul ustanoveného znalca, ktorý poopravil svoj znalecký
posudok a to tak, že pri stanovení ceny projektovej dokumentácie vychádzal z katalógových cien, čo
sa však nevzťahuje na prejednávaný prípad, a zároveň poopravil svoje vyjadrenie v tom, že projektovú

dokumentáciu, respektíve jej časti, podpisovali osoby, ktoré neboli na to oprávnené, pričom po vysvetlení
si okolností spolu s navrhovateľom podotkol, že tieto osoby boli oprávnené na podpisy jednotlivých častí
projektovej dokumentácie. Znalec ďalej uviedol, že po preštudovaní si projektovej dokumentácie zistil
takévady,nazákladektorýchprojektovádokumentáciabolanepoužiteľnánaďalšiurealizáciu,súdvtejto
časti však upozorňuje, že predmetom zmluvy o dielo bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pre

účely vydania stavebného povolenia a nie pre účely realizácie projektu, z tohto dôvodu súd pri hodnotení
projektovej dokumentácie pre účely realizačného projektu nebral znalecký posudok a vyjadrenia znalca
do úvahy.Súd na pojednávaní dňa 14.1.2014 vypočul ako svedkyňu aj o Z.. G. F., vedúcu oddelenia ÚPaSP
MsÚ Sereď, ktorá súdu uviedla, že po preštudovaní projektovej dokumentácie zistila, že v projektovej
dokumentácií chýba sprievodná správa a koordinačná situácia (výkres), respektíve boli k nej priložené,

ale nie v úplnom rozsahu. Táto projektová dokumentácia by slúžila pre účely stavebného povolenia,
ktoré konanie by bolo zo strany stavebného úradu prerušené a stavebníka by stavebný úrad vyzval na
doplnenie chýbajúcej časti projektovej dokumentácie. Po doplnení chýbajúcich častí by sa v stavebnom
konanípokračovaloanazákladenavrhovateľomvypracovanejprojektovej dokumentáciebybolomožné
vydať stavebné povolenie. Vady, ktoré mala projektová dokumentácia z hľadiska stavebného povolenia,

boli odstrániteľné.

Súd na pojednávaní dňa 21.5.2013 vypočul ako svedkov aj pána H. F., G. U., H. A.. Súd konštatuje,
že tieto svedecké výpovede nepovažuje za relevantné, nakoľko svedkovia nikdy nemali k dispozícii
celú projektovú dokumentáciu tak, ako je založená v spise. Navyše svedok A. pred súdom uviedol, že
odporkyňa ho kontaktovala počas súdneho konania, aby predložil svoje odborné vyjadrenie k projektovej

dokumentácii, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o objektívnosti jeho výpovede. Navyše svedkovia
pripomienkovali čiastočne predloženú projektovú dokumentáciu z hľadiska realizácie tohto projektu,
čo nebolo predmetom zmluvy o dielo. Nie zanedbateľným sa javí aj ten fakt, že pán A. a pán F.
spolupracovali s odporcom pri prestavbe rodinného domu s.č. XXX v R., teda mali záujem na dobrých
vzťahoch s odporcom aj v dôsledku ich záujmu na vyplatení odmeny pre nich zo strany odporcu, čo tiež

vzbudzuje viac ako pochybnosti o objektívnosti ich výpovedí.

Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že predmetom
zmluvyodielobolovypracovanieprojektovejdokumentáciepreúčelystavebnéhopovolenianarodinnom
dome so súpisným číslo XXX v R.. Navrhovateľ vypracoval projekt tak, ako sa dohodol s odporcom,

odporca mu nevyplatil dohodnutú zmluvnú odmenu (nie katalógovú cenu!). Keďže odporca žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, že reklamoval vady projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval
navrhovateľ, nepreukázal, že by mu reklamáciu vád doručil osobne alebo prostredníctvom pošty,
nepreukázal, že reklamoval vady projektovej dokumentácie riadne a včas.

Súd mal za preukázané, že odporca neodstúpil od zmluvy o dielo v súlade s § 642 ods. 1 OZ preto
jeho odstúpenie súd považuje za neplatné, vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ vykonal dielo v takom rozsahu, ako sa dohodol s
odporcom, odporca toto dielo odmietol prevziať a vyplatiť dohodnutú zmluvnú odmenu.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, platného k 20.5.2009 (prvý deň omeškania s úhradou faktúry č. XXXXXXX), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 20.5.2009 bola určená vo výške 1% p.a.,

preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. z nezaplatenej fakturovanej sumy,
teda tak, ako to požadoval vo svojom návrhu.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a vzájomný návrh odporcu o
vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Právny zástupca vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. V zmysle § 10 ods.
1 cit. vyhl. predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon sumu 61,41 eura. Právny zástupca
uplatnil a to odmenu za právne zastúpenie za roky 2009 až 2014 nasledovne:

Rok 2009 - prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie predžalobnej výzvy z 10.12.2009 - 2 úkony
po á 61,41 eura, 2x režijný paušál po á 6,95 eura;

Rok 2010 - spísanie návrhu 15.3.2010, účasť na pojednávaní 18.6.2010, spísanie vyjadrenia 28.7.2010,

účasť na pojednávaní dňa 10.9.2010, spísanie vyjadrenia 5.11.2010 - 5 úkonov po á 61,41 eura, 5x
režijný paušál po á 7,21 eura;

Rok 2011 - účasť na pojednávaní 26.1.2011, spísanie vyjadrenia 27.4.2011 - 2 úkony po á 61,41 eura,
2x režijný paušál po á 7,41 eura;

Rok 2012 - spísanie vyjadrenia k znaleckému posudku - 61,41 eura, účasť na pojednávaní 20.11.2012
(odročené bez prejednania veci t. j. vo výške jednej štvrtiny) - 15,35 eura, 2x režijný paušál po á 7,63
eura;

Rok 2013 - účasť na pojednávaní 21.2.2013 a 21.5.2013 - 2 úkony po á 61,41 eura, 2x režijný paušál

po á 7,81 eura;

Rok 2014 - účasť na pojednávaní 14.1.2014 - 61,41 eura, 1x režijný paušál 8,04 eura;

spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 917,37 eura.

Spoukazomna§137O.s.p.,trovykonaniasúnajmähotovévýdavkyúčastníkovaichzástupcov,vrátane
súdneho poplatku, trovy dôkazov a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Navrhovateľ po podaní návrhu zaplatil na základe výzvy súdu súdny poplatok vo výške 68,50 eura, ktoré

trovy konania s poukazom na § 137 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. mu súd rovnako priznal.

Navrhovateľovi vznikli trovy konania aj v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním (uznesenie
pod č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 4.11.2011), keď podľa výroku II. uznesenia boli navrhovateľ aj
odporca povinní zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku a to každý vo výške

400,- euro. Navrhovateľ zaplatil preddavok dňa 22.11.2011 pod položkou reg. D14 126/11 a odporca
dňa 21.11.2011 pod položkou reg. D14 125/11, každý vo výške 400,- euro.

Súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 15.5.2012, právoplatným dňa 29.6.2012, priznal
ustanovenému znalcovi, za vypracovanie znaleckého posudku, odmenu v celkovej výške 724,31 eura,

pričom sumu 362,16 eura poukázal zo zálohy zloženej pod položkou registra D14 125/11 (záloha
odporcu) a sumu vo výške 362,15 eura zo zálohy zloženej pod položkou registra D14 126/11 (záloha
navrhovateľa).

Nespotrebovanúzálohusúdvracianavrhovateľovizozloženejzálohynaznaleckédokazovanievovýške

37,85 eura a to z položky registra D14 126/11 a vo výške 37,84 eura odporcovi z položky registra D14
125/11.

Keďže trovy súdneho konania predstavujú u navrhovateľa aj sumu, ktorú zložil na znalecké dokazovanie
na základe vyššie citovaného uznesenia, vznikli mu trovy konania za zaplatenú zálohu vo výške 362,15

eura. ktoré trovy konania je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi podľa výroku IV. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.