Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113239233.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom: I.
Z. V., N.. XX.XX.XXXX, A. R. X, T., Š. Y. B., J.. R. W., N.. XX.XX.XXXX, A. K.-Y. XX, K., Y. B., o zaplatenie
3.699,13 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v rade 1) a 2) sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.342,59 €, 9% úrok z omeškania
ročne zo sumy 3.087,04 € od 01. 11. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania 221,50 €, všetko do
troch dní po právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého odporcu.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na súde dňa 21. 11. 2013 domáhal, aby súd
zaviazal odporcov I. až II. na zaplatenie sumy 3.699,13 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania s
tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu.
Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č.
2435056002 bola s odporcami I. a II. uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 24. 08. 2006, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi I. mimoriadny medziúver vo

výške 3.319,39 eur. Odporca I. . sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru7,49%pravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške20,75euradonasporenia40%cieľovej
sumy sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur.
Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcova I. zaviazal splácať stavebný
úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Odporca
II. prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca I. Odporca I.
porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Navrhovateľ preto

listom zo dňa 06. 12. 2012 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcu I., aby v 7-dňovej lehote vrátil
zostatok úveru. Odporca I. peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj
odporca II. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 03. 01. 2013. Od účinnosti odstúpenia navrhovateľ úročí
pohľadávku úrokom z omeškania o výške 9 % p. a., nakoľko v čase prvého dňa omeškania 20. 05.
2012 bola základná sadzby ECB 1 %. Žalovaná suma pozostáva z istiny 3.443,58 Eur, z nezaplatených
úrokov z omeškania od 04. 01. 2013 do 31. 10. 2013 vo výške 255,55 Eur. Príslušenstvo predstavuje 9
% p. a. úrok z omeškania z istiny od 01. 11. 2013 do zaplatenia.

Odporca I. sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 20. 02. 2014 tak, že nárok na zaplatenie neuznáva,
pretože neporušila zmluvné podmienky. Odstúpenie od zmluvy nie je zákonné. Je 75-ročná dôchodkyňas malým dôchodkom a nie je v jej silách nezákonný úver splácať. Vzniesla námietku premlčania, nakoľko
ubehla premlčacia doba tri roky.

Odporca II. sa k návrhu vyjadril tak, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom jej podmienky neboli
individuálne dohodnuté. Zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa premlčacia doba predlžuje na
10 rokov. Ide o ustanovenie, ktoré je v rozpore s cieľmi európskej ochrany spotrebiteľa a ktoré zakladá
hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa. Nemá žiadne informácie
týkajúce sa platobnej morálky odporcu I a tiež vedomosť o tom, z čoho pozostáva žalovaná istina.

Požadovaná suma prevyšuje sumu, ktorá bola odporcovi I. poskytnutá. Má za to, že k navýšeniu
došlo zjavne v dôsledku nejakých sankcií. Navrhovateľ od odporcu I. podlžnosť nijakým spôsobom
nevymáhal, čím spôsobil, že pohľadávka nebola od odporcu I. vymožená. Zmluva obsahuje veľké
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vo výraznej miere znevýhodňujú postavenie
odporcu II ako spotrebiteľa. Návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca II. na pojednávaní zo dňa 14. 10. 2014 uviedol, že vyčíslenie a výpis z účtu stavebného
sporenia nespochybňuje ako ani príslušné výpočty a sumy. Spochybňujú však dôvodnosť úhrady zo
strany odporcu II. Poukazuje na ustanovenie § 549 OZ, podľa ktorého ručiteľ môže odoprieť plnenie,
pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Odporkyňa I. v čase kedy preberala úver
mala 67 rokov, bola dôchodkyňou a navrhovateľ jej poskytol úver vo výške 100.000,- Sk, bez toho

aby sa zaoberal skutočnosťou, čo sa stane, ak odporkyňa I. prestane uvedený úver splácať a nebude
schopná úver doplatiť. Nakoľko zmluva neobsahuje povinné náležitosti, považuje sa úver za bezúročný
a bez poplatkov. Navyše je zmluva neplatná, a preto by súd mal návrh zamietnuť. Ak sa s tým súd
nestotožní, mal by odporcov zaviazal len na úhradu sumy 1.239,78 Eur, čiže je to suma odpočítaná zo
sumyposkytnutýchfinančnýchprostriedkov,kdesúodpočítanévšetkyúroky,ktorébolizaplatené,všetky

poplatky za spracovanie úveru, všetky poplatky za upomienku a nasporená suma, nakoľko odstúpením
od zmluvy vznikol navrhovateľovi len nárok na bezdôvodné obohatenie.

Navrhovateľ k veci na pojednávaní uviedol, že odporkyňa I. mala dôchodok 230 Eur, a teda bola
dostatočne bonitná. Navyše s poukazom na jej majetkové pomery vyzvali odporkyňu I., aby zabezpečila

ručiteľa. Odporkyňa I. chcela aby ručila p. Siholcová, nakoľko však nebola dostatočne bonitná musela
si nájsť ďalšieho ručiteľa, t. j. odporcu II.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a
zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 24. 08. 2006 vyplýva, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom I. ako dlžníkom a odporcom II. ako ručiteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur). Účelom mimoriadneho medziúveru je
nadobudnutie resp. prestavba nehnuteľnosti. Za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať

dlžníkovi poplatok v zmysle Sadzobníka poplatkov. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,75 Eur (ďalej
aj len „Zmluva“).

Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č. l. 71 a nasl.) vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi I.

úver vo výške 3.186,61 Eur. Navrhovateľ účtoval odporcovi I. poplatky za vedenie účtu a za upomienky
spolu vo výške 356,54 Eur. Odporca I. prestal uhrádzať splátky úrokov mimoriadneho medziúveru dňa
14. 11. 2011, v ktorý deň uskutočnil poslednú platbu vo výške 20,76 Eur. Dlžná suma ku dňu odstúpenia
od zmluvy (06. 12. 2012) predstavovala sumu 3.398,40 Eur. Pri podaní návrhu na súd t. j. dňa 31. 10.
2013 bola dlžná suma vo výške 3.699,13 Eur, a to vrátane splatných úrokov z omeškania vo výške 9

% počnúc dňom 31. 01. 2013 do 31. 10. 2013.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi I. dňa 06. 12. 2012 vyplýva, že navrhovateľ od Zmluvy
odstúpil a požadoval od odporcu I. okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, a to do 7
dní od doručenia tohto listu.

Z oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 06. 12. 2012 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi II. oznámil,
že odstúpil od Zmluvy. Zároveň odporcu II. upozornil, že ak dlžník dlh v stanovenej lehote neuhradí,
pristúpi k vymáhaniu súdnou cestou aj voči ručiteľovi.Z rozhodnutia Sociálnej poisťovňe zo dňa 02. 06. 2006 vyplýva, že dôchodok odporkyne I. bol od 01.
07. 2006 zvýšený na sumu 6.929,- Sk (230,- Eur) mesačne.

Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (medzi inými aj) zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu 24. 08.

2006) zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu,
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníkaakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 549 OZ ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť
dlžník.
Podľa ust. 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu vzniku omeškania 31. 01. 2013) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom I. a odporcom II. vznikol

záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretou
zo dňa 24. 08. 2006.

Na daný zmluvný vzťah v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch
(účinného ku dňu 24. 08. 2006) nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,

nakoľko v konaní nebolo sporné, že úver bol účelovo viazaný na rekonštrukciu nehnuteľnosti, a teda
nejde o spotrebiteľský úver. Z uvedeného dôvodu nie je možné prisvedčiť právnej argumentácii odporcu
II., o tom, že zmluvu je pre absenciu povinných náležitostí potrebné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov, nakoľko na túto zmluvu sa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahujú.Uvedené však nič nemení na tej skutočnosti, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola
uzatvorenámedzidodávateľomaspotrebiteľom.Zuvedenéhodôvodu,jenadanýprávnyvzťahpotrebné

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, za súčasnej aplikácie ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.)

Navrhovateľ sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi I. peňažné prostriedky vo výške 100.000,-
Sk (3.319,39 eur). Odporca I. sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho

medziúveru 7,49 % pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,75 eur a do nasporenia 40 %
cieľovej sumy sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške
16,60 eur (Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcova I. zaviazal splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur).
Medzi navrhovateľom a odporcom I. tak vznikol záväzkovo-právny vzťah podľa ust. § 497 Občianskeho
zákonníka.

Ručiteľským prehlásením zo dňa 24. 08. 2006 (súčasť zmluvy) sa odporca II. zaviazal uspokojiť
pohľadávku navrhovateľa, ak ju neuspokojí odporca I. Medzi navrhovateľom a odporcom II. tak vznikol
záväzkovo-právny vzťah podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ odporca II. v konaní namietal, že veriteľ (navrhovateľ) nedostatočným spôsobom skúmal bonitu
odporcuI.priuzatváraníZmluvy,súdmázato,žesataknestalo,nakoľkozlistinnýchdôkazovasamotnej
Zmluvy vyplýva, že navrhovateľ odporcovi I. poskytol úver za podmienky súčasného zabezpečenia
poskytnutého úveru ručiteľským záväzkov. Z uvedeného je teda zrejmé, že musel skúmať a skúmal
bonitu odporcu I. a vzhľadom k zisteným skutočnostiam poskytol odporcovi I. úver až po tom, čo odporca

II. uskutočnil prehlásenie ručiteľa, že v prípade, že dlžník neuspokojí pohľadávku veriteľa, uspokojí ju
dlžník.

Za právne neodôvodnenú súd považuje aj argumentáciu odporcu II. o tom, že môže v zmysle § 549
plnenie odoprieť, nakoľko veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Ako to vyplýva z

obsahu spisového materiálu doposiaľ nedošlo k nemožnosti uspokojenia veriteľa odporcom I. Odporca
I. stále môže svoj záväzok splniť a na tom nič nemení skutočnosť, že ho doposiaľ nesplnil. Uvedené
ustanovenie Občianskeho zákonníka sa totiž vzťahuje len na prípady, kedy dôjde k nemožnosti
vymáhania dlžnej sumy od primárneho dlžníka, čo sa v tomto prípade nestalo, a teda neprichádza do
úvahy ani aplikácia ustanovenia § 549 OZ.

Za nedôvodnú súd považoval aj námietku odporcu, že navrhovateľovi možno priznať nanajvýš sumu
1.239,78 Eur, čiže sumu požadovanú navrhovateľom krátenú o všetky úroky, ktoré boli zaplatené, všetky
poplatky za spracovanie úveru, všetky poplatky za upomienky a nasporenú suma, nakoľko navrhovateľ
od zmluvy odstúpil.

Ako to vyplýva z ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od
zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Nakoľko v danom prípade došlo k
odstúpeniu od zmluvy z dôvodu omeškania odporcu I. s platením dohodnutých splátok, navrhovateľ má
stále nárok na vrátenie dlžnej sumy a to aj vrátane úrokov (z peňazí). Z uvedeného dôvodu nie je možné

požadovanú sumu krátiť o zaplatené úroky, nakoľko na tieto má navrhovateľ zákonný nárok. Pokiaľ ide
o krátenie požadovanej sumy o sumu, ktorú odporca I. nasporil, súd uvádza, že ako to vyplýva z č.
l. 72 súdneho spisu, navrhovateľ už dlžnú sumu krátil o sumu 439,01 Eur, ktorú nasporil odporca I. a
táto položka je vo výpise z účtu označená ako Čiastočné vyrovnanie medziúveru. Pokiaľ ide o účtované
poplatky, v tejto časti súd považoval námietky odporcu II. za opodstatnené, pozri nižšie.

Z predloženého výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi I.
úver vo výške 3.186,61 Eur. Navrhovateľ účtoval odporcovi I. poplatky za vedenie účtu a za upomienky
spolu vo výške 356,54 Eur. Odporca I. prestal uhrádzať splátky úrokov mimoriadneho medziúveru dňa
14. 11. 2011, v ktorý deň uskutočnil poslednú platbu vo výške 20,76 Eur. Dlžná suma ku dňu odstúpenia

od zmluvy (06. 12. 2012) predstavovala sumu 3.398,40 Eur. Pri podaní návrhu na súd t. j. dňa 31. 10.
2013 bola dlžná suma vo výške 3.699,13 Eur, a to vrátane splatných úrokov z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej sumy počnúc dňom 31. 01. 2013 do 31. 10. 2013.Uvedené nebolo v konaní nijako a ničím spochybnené, pričom samotný odporca II. v konaní uvádzal,
že doklady predložené navrhovateľom a teda ani sumy v nich uvedené nespochybňuje.

Súd má za to, že dlžnú sumu 3.699,13 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní, je potrebné
krátiť o sumu poplatkov za vedenie účtu a za upomienky, nakoľko ako to vyplýva z konštantnej judikatúry
súdov Slovenskej republiky a tiež Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, veriteľ nie je oprávnený
účtovať dlžníkovi poplatky súvisiace s vedením úverového účtu, nakoľko ide o poplatky za úkony, ktorých
poskytnutie neslúži potrebám spotrebiteľa a slúži len potrebám finančnej inštitúcie. Pokiaľ ide o poplatky

za upomienky, súd považuje tak ich množstvo ako aj poplatky za ich vystavanie za neprimerané, pričom
veriteľ nepreukázal ani len to, že by bol oprávnený tieto poplatky účtovať a už vôbec nie v akej výške.
Súdu preto nezostalo iné, ako priznať navrhovateľovi požadovanú sumu krátenú o sumu účtovaných
neoprávnených poplatkov, t. j. 3.699,13 Eur - 356,54 Eur, t . j. 3.342,59 Eur.

Súd preto návrhu navrhovateľa v časti istiny vo výške 3.342,59 Eur vyhovel a vo zvyšku súd návrh

zamietol.

Z uvedenej dlžnej sumy 3.342,59 Eur sú preto odporcovia I. a II. povinný zaplatiť úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády 87/1995 Z. z.
účinných v čase vzniku omeškania t. j. 31. 01. 2013), a to počnúc dňom 01. 11. 2013 do zaplatenia

(úroky za obdobie od 31. 01. 2013 do 31. 10. 2013 sú súčasťou dlžnej sumy a teda boli vyčíslené).

Súdspoukazomnato,žeodporcovianeuhradilisvojzáväzok,súdzaviazalodporcovI.aII.nazaplatenie
sumy 3.342,59 Eur s uvedenými úrokmi z omeškania vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a povahu
právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom v súlade s judikatúrou s tým, že

plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov. Takýto výrok
bráni tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to isté plnenie viac krát.

Záverom súd uvádza, že hoci sa odporkyňa II v tomto konaní snažila zbaviť svojej povinnosti plniť z
ručiteľského záväzku, do ktorého dobrovoľne vstúpila, súdu nezostalo iné, ako návrhu navrhovateľa

(čiastočne) vyhovieť, nakoľko odporkyňa II v konaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by ju tohto
záväzku zbavili. Odporkyňa II sa dobrovoľne stala ručiteľkou odporkyne I, ktorej majetkovú situáciu
poznala, vedela, že v prípade, že svoj dlh nesplní, bude musieť dlh odporkyne I. plniť sama, a hoci sa
spoliehala, že k takej situácii nedôjde, nemôže sa teraz svojej zodpovednosti bezdôvodne zbaviť.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Z uvedeného
dôvodu súd zaviazal odporcov I. a II. a úhradu sumy 221,50 Eur, ktorá suma predstavuje navrhovateľom
zaplatený súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).