Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606200836
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5606200836.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Rišianom, Exekútorský úrad so sídlom A., ul. T. č. XXXX, vo veci exekúcie oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti povinnej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Q., pre vymoženie sumy 697,07 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26.
júna 2012 č. k. 7Er/101/2006-28, takto

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorým je exekúcia neprípustná, súd exekúciu zastavuje a
oprávnenému ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške

66,06 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, zostáva uznesenie
okresného súdu n e d o t k n u t é .

Žiadnemu účastníkovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 26. 06. 2012 č. k. 7Er/101/2006-28, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 66,06 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom zo dňa
27. 01. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1249/06 na vymoženie pohľadávky vo výške
21.000,- Sk s prísl. priznanej notárskou zápisnicou Notárského úradu JUDr. Ondreja Ďuriača č.k. N
5078/05, NZ 48274/05, NCRIs 47656/05 zo dňa 15. 10. 2005. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu
na základe poverenia č. 5505 004765* zo dňa 01. 03. 2006, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 21.000,- Sk

spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 15. 07. 2005 do zaplatenia, trovy notára za spísanie
notárskejzápisnice2.463,-Sk,trovyprávnehozastúpenia1.650,-Sk,poplatok120,-Skatrovyexekúcie.
Preskúmavajúc zákonnosť exekúcie zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý
nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti. Pojmovým znakom materiálnej vykonateľnosti je aj
presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Preskúmaním exekučného titulu
z vecnej stránky súd zistil, že v predmetnom exekučnom titule absentuje riadny súhlas povinného s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nevykonateľnosť takéhoto
rozhodnutia.Súd konštatoval, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 5078/2005, NZ
48274/2005, NCRIs 47656/05 zo dňa 15. 10. 2005, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.
Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou,

urobené v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Advokát pred notárom konal na
základe splnomocnenia, ktoré mu udelil povinný v zmluve o úvere č. 5580105 zo dňa 06. 05. 2005.
Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému úver vo výške 14.000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal
vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 7.000,- Sk pravidelnými piatimi

mesačnými splátkami po 4.200,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým mal dlžník
(povinný v exekúcii) splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia mal povinný uznať prostredníctvom zástupcu
dlh v celkovej výške 25.233,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 21.000,- Sk, pričom táto suma
sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 15. 07. 2005 do zaplatenia. Advokát

zároveň v mene povinného vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 16. 11. 2005 k rukám oprávneného. Na
záver zástupca za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Podľa súdu v danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je
prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,

je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne
plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu
je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj

uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť
povinného pri „voľbe" splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinného prakticky
určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša
Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou,
ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej

moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak
ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu
zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu. Takýto právny úkon potom nemôže

mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného mal
súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá, nakoľko z neplatne dojednanej dohody
o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného, ani notárska
zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie,
ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu
plnomocenstvavyplýva,žepovinnýsplnomocniloprávnenýmurčenéhozástupcu,abyvjehomeneuznal
záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval plnú
moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať

žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol
teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej
moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaním prakticky povinného bez jeho vedomia
zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže byť
koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu.

Podľa súdu súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný
spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej
zápisnice oboznámila a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V
danom prípade nielenže nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez
vedomia povinného došlo k určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Osobitosťou notárskej zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu
nepredchádza žiadne konanie. Notár dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu
hmotnoprávneho dôvodu, čo však nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa § 36
ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohtoexekučného titulu na povinnú osobu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci
v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho
súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo

má za následok neprípustnosť exekúcie a jej súčasné zastavenie.
Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil, o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že jeho návrh zamietol.
V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky

uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatoval,
že oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný
tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere a spísania notárskej zápisnice nepostupoval s potrebnou
odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade
s ust. § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok")uložilpovinnosťzaplatiť
súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie (časová odmena 400,- Sk, paušálna odmena 800,- Sk,
hotové výdavky 458,51 Sk, daň z pridane hodnoty 331,70 Sk, spolu 1.990,21 Sk, po prepočítaní na
menu euro 66,06 eur).

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu oprávnený
a to do výroku, ktorým súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto exekúciu zastavuje.
V prvom rade podľa oprávneného súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p."). V tejto súvislosti tvrdil, že exekučný súd
nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa

postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku) metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu
neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských
vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný

vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkami absolútnej nerozpornosti
(ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej
zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len
„Notársky poriadok"), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na
generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní
všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Bol to predovšetkým notár,

ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a
súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Zákon ukladá notárovi konať na základe
žiadosti účastníka a presne vymedzuje, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou
dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade

by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ak notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom
smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o
súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Revízny postup v prípade výkonu zverenej činnosti v
mene štátu v negatívnom smere (odmietnutie vykonať požadovaný úkon) upravuje ust. § 38 ods. 2

Notárskeho poriadku. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi
rozhodnutiami exekučný súd.
Oprávnený ďalej poukázal aj na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude
dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou (takúto právomoc nemožno vyvodiť zo

žiadneho právneho predpisu) umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu
práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať
stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie
oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného(dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom
čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a zákon č. 514/2003 Z. z.). Ochranu
práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. § 40

a ust. § 38 Notárskeho poriadku), ktorou náprava dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v mene
štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto
prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je
odlišný. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať
do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne

určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v materiálnom právnom štáte
neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou
vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (mutatis mutandis Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. septembra 2009). Notársky poriadok zámerne určuje postupy,
ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je

úkon notára platný, pričom je tým založená platnosť zásady správnosti úkonu (v okolnostiach prípadu
notárskej zápisnice) a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Pokiaľ by boli tieto postupy
spochybnené, rovnako ako účinky úkonov notára, neexistovala by žiadna istota ani limit, či už vecný,
ale najmä časový, ktorý by bránil povinnému domáhať sa kedykoľvek ochrany pred plnením povinnosti
s poukazom na neplatnosť, neúčinnosť alebo neexistenciu exekučného titulu. Podľa oprávneného

všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica
bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého
uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v
čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému
(dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa

domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť
účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá i platný systém
všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich
konanie notára, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej
činnosti. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica (ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku)

má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že
exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade,
ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti

notára. Konkrétne to teda znamená, že notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný
súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.
Súdna prax je podľa oprávneného jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného
zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o

jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti,
zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať
vecnú správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v
konaní,vktorombolexekučnýtitulvydaný,nemôžeexekučnýsúdnaprávaťprípadnéchybyanedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či

exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozsudok všeobecného súdu.
Ďalej oprávnený tvrdil, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205
ods.2písm.a/,§221ods.1písm.b/O.s.p.).Exekučnýsúdkonalprirevíziinotárskejčinnosti(notárskou
činnosťou je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch) mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu

úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou
vecou. Predovšetkým exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v
danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej
povinnosti (ex officio), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosťsúdneho konania. V ďalšom poukazujúc na všeobecný zákaz diskriminácie obsiahnutý v čl. 12 ods. 2
Ústavy slovenskej republiky a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôduviedol,žezákazdiskrimináciejenutnéaplikovaťnavýkonaochranuprávanasúdnuochranu(čl.

46 ods. l Ústavy SR), práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. l Dohovoru), práva vlastniť majetok
(čl. 20 ods. l Ústavy SR), ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. l Protokolu
č. l k Dohovoru). V prípade výkonu a ochrany práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej.
Povinný mal zaručený výkon všetkých práv, ktoré sú v súhrne obsahom práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivý súdny proces a boli mu taktiež poskytnuté všetky záruky spravodlivého prerokovania
veci pred súdom. Žalobca (oprávnený), aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces
mala byť
rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo
s ním zaobchádzané odlišne. Žalobca (oprávnený) však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že exekučný
súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo

jeho právne postavenie, stranou konania rovnako ako žalovaný. Z okolností daného
prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne
ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. V prípade výkonu a ochrany práva vlastniť majetok a práva
na pokojné užívanie majetku exekučný súd svojim rozhodnutím postavil žalobcu (oprávneného) pri
realizácii podnikania na trhu s finančnými službami do pozície, ktorá je veľmi nevýhodná a diferentne

odlišná od pozície ostatných súťažiteľov. V tomto prípade exekučný súd použil dôvod iného
postavenia v súvislosti s postavením žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského subjektu a pre toto
jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom
patrí a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné

zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom (oprávneným) nemožno ospravedlniť jeho iným
postavením (v tomto prípade postavením podnikateľského subjektu), pretože takýto dôvod je priamo
Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.
Oprávnený tvrdil, že postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo v
rámciprávanasúdnuochranuaprávanaspravodlivýsúdnyproceskporušeniuzásady„rovnostizbraní",

zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy,
ktoré sú imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom, ktorý je nezlučiteľný
s čl. 46 ods.1 Ústavy a článkom čl. 6 ods. l Dohovoru. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový
stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované
právne normy - ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. l písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku - interpretoval

ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej
normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania
dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. V danom prípade okresný
súd bez toho aby akokoľvek vypočul oprávneného, rozhodol o jeho právnom postavení (o jeho práve)
a to výrokom o neprípustnosti exekúcie a výrokom o zastavení exekúcie. Oprávnený namietal,

že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho
právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú
príležitosť na to, aby bez existencieakýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu (oprávneného), došlo k

zmareniu exekúcie. Žalobca (oprávnený) však je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ
nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Preto možno bez
pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči žalobcovi (oprávnenému) averziu a
pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť
žalobcu (oprávneného) a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie neprebiehalo v

duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady „rovnosti zbraní". Koncepcia
spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho návrhu, ale zároveň
sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi ale aj stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom
ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný

súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach (a to v súvislosti s úplnou revíziou
notárskej činnosti), nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal
možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich argumentov a tvrdení. Podľa konštantnej judikatúry súdu nemôže vnútroštátnysúd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela.
Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci (zásadným právnym názorom) a úplným uskutočnením judiciálneho procesu

v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Negácia
zásady dvojinštančnosti konania exekučným súdom ohľadom posúdenia merita veci je v podmienkach
právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu, ako aj jeho
právo na spravodlivý súdny proces.
Ďalejpodľaoprávnenéhosúdnedostatočnezistilskutkovýstav,pretoženevykonalnáležitédokazovanie.

V napadnutom uznesení viackrát konštatuje skutočnosti akoby v tom smere vykonal dokazovanie.
Napr. dospel k záveru, že dojednanie zastúpenia povinného v zmluve o úvere je pre povinného ako
spotrebiteľa značne nevýhodné alebo, že záujmy zástupcu povinného boli v rozpore so záujmami
samotného povinného. Exekučný súd vo svojom uznesení konštatuje aj iné skutkové okolnosti akoby v
nich vykonal dokazovanie. Exekučný súd však vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel
len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere

nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom
skutkovom stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie je povinný vykonať aj dôkazy,
ktoré účastníci konania nenavrhli. Ak by sa postup súdu považoval za vykonávanie dokazovania, toto
dokazovanie nebolo vykonané zákonným spôsobom. Účastníci konania predovšetkým nemali možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených

skutočností.
Podľa oprávneného rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený
uviedol, že povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru podľa zmluvy o úvere tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že uvedené plnomocenstvo považuje
za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a
ods. 2 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor
so zákonom. Neprijateľnosť podmienky súd videl v tom, že ňou je založený hrubý nepomer medzi
právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Uvedený

záver súdu podľa oprávneného neobstojí. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne
nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením
plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo
spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo

vôbec. Navyše v prípade, ak by povinný zmenil názor a chcel by zamedziť tomu, aby zástupca v jeho
mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo
v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie
plnomocenstva sa zároveň nemohol ani platne vzdať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna
prekážka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie

spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa
spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Navyše oprávnený
tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. l Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou je také ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Plnomocenstvo je podľa ust. § 31 Občianskeho zákonníka jednostranný právny úkon
adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v
mene a na účet zastúpeného. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto
aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho
zákonníka. Ak súd posúdil platnosť plnomocenstva podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka a uvažoval

o ňom ako o súčasti spotrebiteľskej zmluvy, dopustil sa aplikačného omylu, ktorý je nutné považovať za
nesprávneprávneposúdenieveci.Oprávnenýnesúhlasilanisovšeobecnýmiúvahamiexekučnéhosúdu
o platnosti plnomocenstva. Súd predmetné plnomocenstvo považoval za neurčité, koncipované široko
a všeobecne, preto má byť neplatné. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je podľa oprávneného
dostatočne určité a zrozumiteľné. Z prejavu vôle povinného je zjavný úmysel povinného, jeho vôľa a

nemožno mať pochybností o obsahu jeho vôle. Vlastnosť plnomocenstva - všeobecnosť, namietaná
exekučným súdom, mu nemôže byť na škodu a za žiadnych okolností nemôže spôsobiť jeho neplatnosť.
Právny poriadok neuvádza akými znakmi má byť právny úkon (resp. viacero úkonov) špecifikovaný, a
prípustné je aj tzv. generálne plnomocenstvo na všetky právne úkony. Z udeleného plnomocenstva jezrejmé pri akom právnom úkone má zástupca povinného zastúpiť a je tak zrejmý aj rozsah
udeleného plnomocenstva.
Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že povinný predmetné

plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré
mu vznikne v budúcnosti. Aj túto právnu otázku exekučný súd posúdil nesprávne. Ako vyplýva z
argumentácie súdu, súd pojem „dlh" vykladá ako nesplatený záväzok po splatnosti. Pojem dlh však
je potrebné považovať za synonymum pojmu záväzok. Tieto dva pojmy neodlišuje stav vzhľadom k
splatnosti. Právny poriadok tieto pojmy často zamieňa. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka

„Dlh musí byť splnený riadne a včas". Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní". Inštitút uznania dlhu je v Občianskom zákonníku nazvaný
uznanie dlhu, avšak rovnaký inštitút je v Obchodnom zákonníku nazvaný ako uznanie záväzku (§
323 Obchodného zákonníka). Niet tak pochýb, že pojem záväzok a pojem dlh sú synonymami a majú
rovnaký obsah. Inštitút uznania dlhu preto nie je možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru,
že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok

v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká.
Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Z toho vyplýva,
že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný
nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o záver súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, oprávnený
uviedol, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva
sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej
miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade
neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva.

Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek
odvolať udelené plnomocenstvo. Povinný toto právo nevyužil.
Pokiaľ súd vytkol konaniu zástupcu aj skutočnosť, že zástupca v notárskej zápisnici určil dokedy bude
dlh splatený, pričom údajne na to nemal splnomocnenie, aj tento záver súdu je nesprávny. Z udeleného
plnomocenstva je zrejmé, že toto bolo udelené na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice podľa

ust. § 41 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Zo znenia ust. § 558 Občianskeho zákonníka je
zrejmé, že uznanie dlhu vyžaduje vyhlásenie, že dlh bude v budúcnosti zaplatený. Z ust. § 41 ods.
2 písm. c/ Exekučného poriadku je zrejmé, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí obsahovať
čas plnenia, ide tak o podstatnú náležitosť tohto právneho úkonu. Ak teda povinný udelil svojmu
zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil
predpísaným, zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom
to si vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca
nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť dokedy povinný dlh splatí. Ak by aj zástupca nepostupoval
podľa pokynov, ktoré mu dal povinný, je potrebné dospieť k záveru, že tieto pokyny nevyplývajú z

udelenéhoplnomocenstva.Zároveň akékoľvekpokyny,akbyichudelilpovinnýsvojmuzástupcovineboli
oprávnenému známe. Podľa ust. § 32 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka také pokyny nemajú
vplyv na právne účinky konania zástupcu. V dôsledku toho, konanie zástupcu v plnom rozsahu zaväzuje
povinného. Akékoľvek závery súdu o rozpore konania zástupcu s pokynmi povinného by museli byť
podložené dokazovaním a nemôžu byť postavené na predpokladoch domnienkach a predsudkoch. Súd

ďalej dospel k záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu,
ktorá nie je v jeho prospech. Súd aj v tomto prípade podľa oprávneného dospel k nesprávnemu
záveru, pričom tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o
domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva
oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú

mu povinný udelením plnomocenstva zveril si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol
povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Ustanovenia právneho poriadku neumožňujú zástupcovi vykonávať
rozhodovanie o vhodnosti či nevhodnosti právneho úkonu pre zastúpeného. Skôr by bolo možné
hovoriť o porušení povinnosti zástupcu v prípade, ak by úlohu, ktorou bol povinným poverený, nesplnil a

zápisnicu by podľa udeleného plnomocenstva nespísal. Záujmy zástupcu súd považoval za rozporné so
záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke
súd založil svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení.
Nevychádzal z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie.Súd vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinného. Podľa ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v
záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie

súdu.
V neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný
titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj
oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. Neuviedol však z akého
publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Oprávnený aj tento záver

súdu považoval za nesprávny. Z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku vyplýva len fakt, že
osoba povinná a osoba oprávnená majú byť v takej notárskej zápisnici vyznačené. Slová „vyznačené" je
možné vyložiť ako „uvedené" resp. „označené", avšak žiadnym výkladom nie je možné dospieť k záveru,
že by taká notárska zápisnica mala byť úkonom oboch osôb. Uvedený záver súdu je v priamom rozpore
so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Co 7/2007, podľa
ktorého „so zreteľom na uvedené nemožno súhlasiť s názorom krajského sudu, že účastníkom notárskej

zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Zákon takúto požiadavku neustanovuje a ani výkladom túto
požiadavku nemožno doplniť do ustanovenia § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. Ani z logického hľadiska
nie je dôvod na to, aby podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2
Exekučnéhoporiadkubolaúčasťveriteľa."RovnakýzávervyplývaajzNálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.
I. ÚS 5/2000, podľa ktorého „podľa názoru ústavného súdu nemožno sa však stotožniť s dôvodmi, ktoré

odporca v tomto smere uviedol. Odporca totiž aj v tejto časti považoval notársku zápisnicu za materiálne
nevykonateľnú pre neprítomnosť veriteľa, ktorý zápisnicu ani v tejto časti neakceptoval."
Oprávnený ďalej zdôraznil, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a
teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a
o nej už raz právoplatne rozhodol. Súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku poverenie na

vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
aexekučnéhotitulusozákonom.Súdmôžepodľaust.§44ods.2 Exekučného poriadkuvykonaťrevízny
postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou
ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie
exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase,

koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu
ochranu,právonaspravodlivýsúdnyproces,právovlastniťmajetok,právonapokojnéužívaniemajetku).
Odvydaniaexekučnéhotitulu,aniodvydaniapoverenianavýkonexekúcienenastaližiadnenovéprávne
ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu zotrvával oprávnený na legitimite exekučného titulu a
preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania, a to podaním došlým súdu dňa 09. 08. 2012 oprávnený

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ takto rozhodol:
„....Konanie sa prerušuje podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na
základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom
znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nevyhovel, a preto
vec podľa § 374 ods. 4 O. s. p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.Vo svojom stanovisku uviedol: „...Splnomocnenie dlžníka na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu bolo obsiahnuté vo formulárovom type zmluvy o úvere, ktorý vychádza z nerovnakej
pozície spotrebiteľa z hľadiska úrovne poznania (kvalita úsudku a informovanosti) a pozície sily druhej

sily (nemožnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy). Normy spotrebiteľského práva, vrátane komunitárneho práva a rozsudkov Európskeho
súdneho dvora sledujú nahradenie formálnej rovnováhy zmluvných subjektov rovnováhou skutočnou.
Podľa rozsudku ESD vo veci C-40/08 Asturson Telecomunicacione SL zo dňa 06. 10. 2009 je
vnútroštátny súd povinný ex offo preskúmavať nejaké podmienky a je povinný vyvodiť všetky dôsledky,

ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú. V danom prípade neprípustnosť exekúcie a jej
následné zastavenie. Súčasne neboli tvrdené ako dôkazmi preukázané dôvody pre iné rozhodnutie o
trovách exekúcie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 202 ods. 2 O. s. p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu v
napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov:

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že sa stotožňuje so záverom okresného
súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice, založenom na absolútnej
neplatnosti plnomocenstva udeleného povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, t.j. na vyhodnotení

plnomocenstva ako absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého
záväzku. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v

dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna
stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku. Aby teda notárska zápisnica ako exekučný titul spĺňala podmienky
materiálnej vykonateľnosti, musí okrem označenia účastníkov, právneho dôvodu, predmetu a času
plnenia obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená s právnymi následkami neplnenia si svojich povinností. Až súhlas povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej

obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda zavŕši vznik exekučného titulu, ktorým je inak
len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Až v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý
musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a ktorý je vzhľadom na svoj cieľový účel
procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké
právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Absencia riadneho súhlasu povinného s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje jej materiálnu nevykonateľnosť.

Nakoľko v tomto prípade urobil vyhlásenie o uznaní záväzku z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice nie priamo dlžník, ale osoba konajúca v jeho mene na základe plnomocenstva
obsiahnutéhovzmluveoúvereč.5580105zodňa06.05.2005uzavretejmedzioprávnenýmapovinnou,

okresný súd sa správne zaoberal skutočnosťou, či takto udelené splnomocnenie je vôbec platné. Z
tohto splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere vyplýva, že dlžník (povinný) ako splnomocniteľ
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.
j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného, tak aby sa notárska zápisnica stalavykonateľnýmtitulompresúdnyvýkonrozhodnutiapodľa§274písm.e/O.s.p.,resp.preexekúciupodľa
§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky,
resp. jej zostatku, a jej príslušenstva.

Podľa ust. § 22 O. s. p., zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (ods. 1). Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného
(ods. 2).

Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve neobsahuje
všetky podstatné náležitosti právneho úkonu zákonom vyžadované pre jeho platnosť, v dôsledku čoho
je nutné tento právny úkon považovať za absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
je súd povinný prihliadať ex offo. Zo splnomocnenia je zrejmé, že zmluvná voľnosť u povinného pri

voľbe zástupcu na základe splnomocnenia bola obmedzená vzhľadom k tomu, že v splnomocnení,
zakomponovanom do už vopred pripravenej zmluvy o úvere, bolo predtlačené meno konkrétneho
zástupcu - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra a preto nebola preukázaná slobodná vôľa povinnej pri zvolení
si zástupcu.

Vzhľadom k uvedenému, plnomocenstvo nemôže byť platné a preto z neskorších právnych úkonov
uskutočnených na jeho základe „splnomocneným zástupcom" nemohli vyplynúť pre splnomocniteľa -
povinného žiadne právne účinky.

Notárska zápisnica spísaná na základe takéhoto plnomocestva nemôže byť materiálne vykonateľným

exekučným titulom. Exekúcia vedená na základe takéhoto exekučného titulu je neprípustná, čo je dôvod
na jej zastavenie.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, podľa ktorej okresný súd skúmal notársku zápisnicu už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so zákonom,

na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, je potrebné zdôrazniť,
že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné
alebo úplné zastavenie exekúcie (predstavuje iba listinu preukazujúcu oprávnenie exekútora vykonať
exekúciu v konkrétnom prípade) a teda vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku
veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo 23. novembra 2011, okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje,
že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a

materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade zistenia, že nie sú, musí nezákonne
vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o
zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd neprekročil rámec

preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, tak ako to namietal oprávnený
v podanom odvolaní. Poukaz oprávneného v odvolaní na to, že plnomocenstvo preskúmal aj notár pri
spísaní notárskej zápisnice, nijako neobmedzuje exekučný súd v rozsahu jeho prieskumu.

Kodvolacejnámietkeoprávnenéhovytýkajúcejokresnémusúdu,ženapadnutýmrozhodnutímexekučný

súd porušil princíp rovností zbraní, keď v konaní oprávneného nevypočul a neumožnil mu tak prejaviť
svoj názor, odvolací súd poznamenáva, že k porušeniu tejto zásady nedošlo, keďže vo veci nebolo
nariadené pojednávanie, takže v konaní nebol vypočutý ani povinný, ani súdny exekútor, ktorý je
účastníkom konania pre úsek rozhodovania o trovách exekúcie. Naviac oprávnený má možnosť vyjadriťsa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom
rozsahu uplatnil práve podaním odvolania.

Pokiaľ odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že udelené plnomocenstvo považoval nesprávne za
neprijateľnú podmienku odvolací súd poznamenáva, že na takýchto záveroch okresný súd svojej
rozhodnutie nezaložil.

Oprávnený zároveň podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/

O. s. p. a predloženie Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
prejudiciálnej otázky v znení formulovanom v podaní.

Vychádzajúc z ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny

dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej
otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ") predstavuje nesporové konanie,
pretože Súdny dvor iba poskytuje odpoveď na otázku platnosti sekundárneho práva Európskej únie
alebo výkladu práva Európskej únie a nerozhoduje vo veci samej, ktorá je predmetom konania pred
vnútroštátnym súdom. Konanie o prejudiciálnej otázke preto nemá ani strany konania, len účastníkov,

a tak ako právo podať návrh na začatie konania má výlučne vnútroštátny súd, tento súd má aj výlučné
právo disponovať so svojím návrhom. Toto konanie má charakter spolupráce medzi Súdnym dvorom a
vnútroštátnym súdom v záujme jednotného výkladu práva Európskej únie a jednotnej aplikácie práva
Európskej únie.
Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej

otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,
t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania,

a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho

práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje

po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V danom prípade odvolací súd nezakladá záver o neprípustnosti exekúcie na aplikácii komunitárneho,
resp. úniového práva, ale výlučne na aplikácii vnútroštátneho právneho predpisu - Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého bola hodnotená platnosť resp. neplatnosť plnomocenstva obsiahnutého v
zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdnedospelkzáveru,žebyvprejednávanomprípadeexistovala
potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,

zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté lebo nebolo napadnuté odvolaním.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1O. s. p. nemá právo na ich náhradu. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli resp.
si ich náhradu neuplatnili.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .