Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/299/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223929
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223929.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/303/2012-82 z 29. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa
voči odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody vo výške 175,- EUR a nemajetkovej
ujmy vo výške 442,56 EUR spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym
úradným postupom, t.j. nerozhodnutím o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej
lehote. Okresný súd vykonal dokazovanie exekučným spisom a zistil, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená 08. 01. 2007 a exekučný súd
poveril súdneho exekútora Mgr. Jána Debnára vykonaním exekúcie dňa 31. 01. 2007. Oprávnený po
vydaní poverenia dňom 02. 09. 2010 navrhol zmenu súdneho exekútora, o ktorej okresný súd rozhodol
uznesením z 11. 05. 2011. Súd uznal, že ustanovenie § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) účinného ku dňu podania návrhu na
zmenu exekútora ukladalo súdu rozhodnúť o zmene exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného a súd o návrhu rozhodol takmer 4,5 mesiaca po uplynutí lehoty ustanovenej v § 44 ods.
8 Exekučného poriadku, napriek tomu dospel k záveru, že v rámci postupu exekučného súdu nedošlo
k prieťahom v konaní pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Pod nesprávny úradný postup v
zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. možno zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo
vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie
orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako
znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na okolnosti prípadu, najmä, či konkrétny orgán
mal alebo mohol konať. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že aj ústavný súd
pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v
zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S odkazom na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 70/02, v zmysle ktorého právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich oddeľovať,
dospel k názoru, že súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie až potom
návrhom na zmenu exekútora, ktorý sa stal bezpredmetným po zistení, že nariadená exekúcia je
neprípustná. Nie je potom rozhodujúce, či a v akej lehote bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora, keď samotné exekučné konanie bolo zastavené pre neprípustnosť spôsobenú oprávneným.
Pôvodný súdny exekútor až do poverenia vykonaním exekúcie nového exekútora bol povinný vykonávať
exekúciu v prospech oprávneného. Preto ani v prípade prekročenie 30-dňovej lehoty nemohlo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu a ani k príčinnej súvislosti s prekročením tejto lehoty nemohlo dôjsť
ku vzniku navrhovateľom tvrdenej škody. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny
úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu
a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na
zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol ako nedôvodný s poukazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/00, v ktorom ústavný súd uviedol, že nie je dôvodom na prerušenie
konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tá skutočnosť,
že prebieha konanie na ústavnom súde o porušení základných práv postup, ktorý sa týkal rozhodovania
o námietke zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia
ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a
rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Neboli splnené
zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho
práva v exekučnom konaní nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Napadnutý rozsudok označil za vnútorne rozporný a
nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote; navrhovateľ navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania
vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol
nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil

písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p.. Na prejednanie
veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu
navrhovateľa a zástupcu odporcu. Pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu žiadosť o
zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu o
jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci. Okresný súd uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní žiadosti
navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel a návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol. Následne vykonal dokazovanie obsahom exekučného spisu, vyhlásil dokazovanie za
skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že okresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými
v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na
pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty a
včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné
podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučným spisom, ktorý
ako dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania s tým, že
navrhovateľ bol účastníkom uvedeného exekučného konania a teda obsah exekučného spisu mu bol
nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať
pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci
samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie

konania. Týmto postupom okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho
procesného oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania. Navyše vyhláseným uznesením
o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O. s. p.) a
preto mohol pokračovať v konaní. Nedoručením vyjadrenia odporcu navrhovateľovi nedošlo k porušeniu
práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Obsah vyjadrenia odporcu je totožný v niekoľko tisícoch
sporoch, ktoré navrhovateľ pred všeobecnými súdmi inicioval a navrhovateľovi je jeho obsah známy.

Navrhovateľ odvolaním zotrval aj na stanovisku o porušení jeho práv dôsledkom nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Odvolací súd sa s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil, pretože
navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v súdnom
konaní), čo je základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v
tvrdení, že súd si nesplnil zákonnú povinnosť, pretože o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu na súd, čím konal so zbytočnými prieťahmi a
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora vydal po veľmi dlhom čase. Z exekučného spisu sp. zn.
2Er/14/2007 okresný súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený 02. 09. 2010 a
súd o ňom rozhodol súčasne so zastavením exekúcie 11. 05. 2011. O návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora rozhodol okresný súd v primeranej lehote. V súlade s ústavným súdom odvolací
súd konštatuje, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným
súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie úkonu
súdu (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS/606/2012 zo dňa
14.12.2012 alebo sp. zn. II. ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Krajský súd k argumentácii navrhovateľa
dodáva, že ani prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno posudzovať izolovane,
oddelene od ostatných okolností, ktoré v danej veci mali vplyv na rozhodnutie súdu o zmene súdneho
exekútora. Je potrebné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to učinil okresný súd.
Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že nebolo hospodárne rozhodnúť o návrhu na zmenu
exekútora skôr než súd vyriešil podstatnú otázku prípustnosti exekúcie.

O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom priamo v návrhu na začatie konania rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2NcC/9/2012-9 z 11. 10. 2012 tak, že z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/303/2012 vylúčil iba JUDr.
Ivetu Šnapkovú. Sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorou
navrhol prerušiť konanie, sa týka konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
13C/291/2012 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC/465/2012. Uvedená
sťažnosť nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou vedenou na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 9C/303/2012. Z tohto dôvodu je rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania vecne správne.

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto
smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách

odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.