Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/324/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408213327
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1408213327.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci

navrhovateľa: NAUTILUS, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Hrobákova 21, IČO: 356 93 142 právne
zastúpený: Advokátska kancelária Kolíková a Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Radvanská 21, IČO:
47 239 441 proti odporcovi: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r o., so sídlom Bratislava, Bratislavská 1/A,
IČO: 31 444 873 právne zastúpený: Advokát Zlámalová Zuzana, s r.o., so sídlom Bratislava, Trnavská
11, IČO: 36 857 769 o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a ďalšie takto

r o z h o d o l :

I/ Odporca je povinný doručiť navrhovateľovi písomné ospravedlnenie podpísané konateľmi odporcu a
to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, pričom text ospravedlnenia bude mať nasledujúce

znenie:

O S P R A V E D L N E N I E :

Spoločnosť MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. v relácií Paľba na televíznej stanici Markíza dňa XX. H.
XXXX odvysielala príspevok pod názvom „R. J. J.“ o okolnostiach smrti G. F., ktorá dňa XX.XX.XXXX
zahynula pri potápaní v M.. V tejto reportáži redaktorky Z. G. boli odvysielané nasledujúce nepravdivé

a pravdu skresľujúce výroky o spoločnosti NAUTILUS, spol. s r.o. :

1. Potápačka dostala výstroj, v ktorom nemala šancu prežiť.
2. Podľa znalcov bola jej smrť zbytočná. Konkrétni ľudia jej mohli a mali zabrániť.
3. Záchranné koleso potápačov, teda žaket, mala G. F. na sebe absolútne zbytočne, pretože by stačil
iba ak na záchranu dieťaťa.
4. A pomôcť jej mala jej buddy ...., s ktorou sa potápala.

Spoločnosť MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. sa navrhovateľovi ospravedlňuje za odvysielanie
uvedených nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií.

Vo zvyšku sa návrh v časti ospravedlnenia zamieta.

II/ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 16.000,- eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III/ Konanie v časti, ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd zložil odporcovi, aby sa zdržal akýchkoľvek
výrokov, obrazových, zvukových, alebo zvukovoobrazových záznamov ohľadom okolností smrti G. F.,
ktoré by smerovali proti navrhovateľovi na televízii MARKÍZA, alebo na akomkoľvek nosiči informácii,
najmä na internetovej stránke www.markiza.sk sa zastavuje.

IV/ O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.10.2008 domáhal od odporcu:

1. povinnosti zdržať sa akýchkoľvek výrokov, obrazových, zvukových alebo zvukovoobrazových
záznamov ohľadom okolnosti úmrtia G. F., ktoré by smerovali proti spoločnosti navrhovateľa na
televíznej stanici Markíza alebo na akomkoľvek nosiči informácií, najmä na svojej internetovej stránke
www.markíza.sk ,
2. povinnosti uverejniť ospravedlnenie na začiatku relácie Paľba na televíznej stanici Markíza v
trvaní najmenej pol minúty, pričom text ospravedlnenia bude písomný a súčasne predčítaný v ním

navrhovanom znení:,
3. povinnosti zo svojej internetovej stránky www.markíza.sk stiahnuť upútavku
na reláciu Paľba zo dňa XX.X.XXXX R. J. J. v nasledovnom znení:,
4. povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Sk a zaplatiť
náhradu trov konania.

Vdôvodochnávrhuuviedol,ženavrhovateľvyčerpalvšetkydostupnémožnostimimosúdnehovyriešenia
sporujednakformoupredžalobnejvýzvy,ajoriešeniesporuformoumediácie.Navrhovateľjeobchodnou
spoločnosťou, ktorá vznikla v r. 1996 ako obchodná spoločnosť zameraná na potápačské práce a zemné
práce spojené s vodou. Názov navrhovateľa spojený dnes s ochrannou známkou Nautilus má vyše

30-ročnú históriu vzhľadom na nadväznosť práce v klube potápačov Nautilus, ktorý je od svojho vzniku
dodnes jedným zo spoločníkov navrhovateľa. Navrhovateľ od svojho vzniku prevádzkuje živnosť
výuky potápačov (v americkom výcvikovom systéme PADI), zastrešuje aj potápačské práce, predaj a
požičiavanie potápačského výstroja kvalitných značiek, klubovú činnosť. Navrhovateľ sa stal držiteľom
kombinovanej ochrannej známky NAUTILUS zaregistrovanej Úradom priemyselného vlastníctva SR na

komplex produktov a činností spojených s potápačským výcvikom, stavebnými prácami, potápačským
výstrojom, je obchodnou spoločnosťou s vytvorenou tradíciou kvalitných služieb, ktoré sú spojené s
potápačskými prácami pre rekreačné či stavebnomontážne účely. Vo svojej špecializovanej oblasti -
potápačských prác, stavebnomontážnych prác, potápačskej škole je všeobecne známym na
Slovensku.

Ďalejuviedol,žeodporcadňaXX.X.XXXX vreláciiPaľbaodvysielalpríspevokredaktorkyZ.G.snázvom
„R. J. J. Y. M.”, v ktorom zazneli nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje o navrhovateľovi. K uvedenému
príspevku bola vytvorená upútavka, na internetovej stránke bol následne sprístupnený celý príspevok
v elektronickej verzii, ktorý bol k dispozícii komukoľvek do júna 2008, súčasne s upútavkou. Z obsahu
upútavkyvyplýva,žeichcieľombolooboznámiťdivákasprípadomveterinárkyH..G.F.,ktorázomrelapri

potápaná v M.. Výsledným efektom upútavky bolo podsunutie odpovede, kto nesie zodpovednosť za jej
smrť. Touto podsunutou odpoveďou bolo, že za jej smrť nesie zodpovednosť navrhovateľ, konkrétne G.
Š., predstaviteľka navrhovateľa označená v príspevku ako inštruktorka potápania u navrhovateľa, ktorá
neposkytla poškodenej potrebnú pomoc a ďalej zodpovedným má byť navrhovateľ tým, že nevybral
lokalitu vhodnú na potápanie, nezorganizoval riadne celý potápačský ponor a neposkytol primeraný a

bezchybný prístroj poškodenej. Identifikácia navrhovateľa je nepochybná , keď bol uvedený celý názov
navrhovateľa, celé meno jeho konateľa, celé meno jeho zamestnankyne G. Š. - označenej nepravdivo
ako inštruktorky potápania. Otázka zodpovednosti je predmetom trestného konania začatého v
r. 2002, kde sú obvinenými konateľ navrhovateľa A. B. C. G. Š.. Boli použité aj obrazové záznamy
s príslušnými informáciami o konateľovi navrhovateľa , ako aj o G. Š. z webstránky navrhovateľa. V

príspevku boli uvedené celé ich mená, hoci sa nejedná o osoby verejného záujmu. Týmto konaním
odporcu bola porušená ústavne garantovaná prezumpcia neviny. S ohľadom na spojitosť konania
obvinených v mene navrhovateľa v predmetnom príspevku a ďalšie nepravdivé informácie o zanedbaní
povinnosti navrhovateľa došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Celý kontext
príspevku vyznel v neprospech navrhovateľa v tom zmysle, že je zodpovedný za smrť poškodenej,

čím došlo k vážnemu neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, ktorého A. B.Í. C. G. Š.
reprezentujú. Redaktorka v príspevku naráža aj na fakt, že trestné konanie trvá neprimeraný čas, túto
skutočnosť dáva do súvisu s predkladanou jasnou zodpovednosťou navrhovateľa za smrť. Poukázal
na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní v M.V. sa týmto úmrtím riadne zaoberali, celú
udalosť prešetrovali, vykonali pitvu poškodenej, ako aj výsluchy osôb. Nezistili žiadnu skutočnosť, ktorá

by nasvedčovala, že bol spáchaný trestný čin.V priebehu konania navrhovateľ podaním z 18.1.2010 vzal návrh v časti nároku 3 späť z dôvodu,
že predmetná upútavka sa na internetovej stránke odporcu v tomto čase nenachádza. Odporca s týmto

súhlasil. Súd preto konanie v tejto časti zastavil uznesením z 26.4.2010 podľa § 96 ods. 1,2 OSP.
Podaním z 13.4.2011 vzal návrh v časti nároku 1 späť, bez udania dôvodu. Odporca s čiastočným
späťvzatím súhlasil. Súd preto konanie v časti nároku 1 zastavil podľa § 96 ods. 1,2 OSP. (výrok III.)

Podaniami z 18.1.2010 a 13.4.2011 navrhol navrhovateľ zmenu žalobného petitu v časti nároku 2 -

ospravedlnenie, a súčasne zotrval na nároku na zaplatenie sumy 33.193,92 eur. Dôvodom návrhu na
zmenu petitu v časti ospravedlnenia je najmä zrušenie relácie Paľba odporcom, (ktorú skutočnosť v
priebehu konania oznámil odporca súdu), čím sa pôvodne navrhovaný a doplnený petit z 18.1.2010
v časti ospravedlnenia stáva nevykonateľným. Ďalej dospel k presvedčeniu, že opätovné televízne
vysielanie informácii týkajúcich sa okolnosti úmrtia poškodenej by už nesplnilo predpokladaný účel,
je otázne , či diváci aj pre značný časový odstup by si spomenuli na konkrétne nepravdivé a pravdu

skresľujúce výroky týkajúce sa navrhovateľa. Naopak navrhovateľ by týmto mohol byť opätovne
vystavený dopytom 3. osôb. Návrhom na zmenu odporca nenamietal. Súd na pojednávaní zmenu
návrhu v nároku 2 v nasledovnom znení pripustil:

„Spoločnosť MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. v relácií Paľba na televíznej stanici Markíza dňa XX. H.

XXXX odvysielala príspevok pod názvom „R. J. J.“ o okolnostiach smrti G. F., ktorá dňa XX.XX.XXXX
zahynula pri potápaní v M.. V tejto reportáži redaktorky Z. G. boli odvysielané nasledujúce nepravdivé
a pravdu skresľujúce výroky o spoločnosti NAUTILUS, spol. s r.o. :

1. Potápačka dostala výstroj, v ktorom nemala šancu prežiť.

2. Podľa znalcov bola jej smrť zbytočná. Konkrétni ľudia jej mohli a mali zabrániť.
3. Záchranné koleso potápačov, teda žaket, mala G. F. na sebe absolútne zbytočne, pretože by stačil
iba ak na záchranu dieťaťa.
4. A pomôcť jej mala jej buddy ...., s ktorou sa potápala.

Spoločnosť MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. sa navrhovateľovi ospravedlňuje za odvysielanie
uvedených nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií.

Pretože práve naopak výstroj poskytnutá spoločnosťou NAUTILUS, spol. s r.o. G. F. bola bez vád a celá
konfigurácia výstroja bola vhodná pre typ rekreačného potápania, ktorého sa G. F. zúčastnila.

G. F. sa v priebehu ponoru dostala z neznámych dôvodov do šokovej situácie spojenej s následným
pádom do hĺbky. Potápačská partnerka konala po vzniku nehodovej situácie správne a adekvátne
vzniknutejsituácií.NúdzovývýstupG.F.nahladinu,ktorýrealizovalapotápačskápartnerkabolnahranici
jej fyzických a psychických limitov. Takto sa sama zachraňujúc G. F., sa dostala do stavu ohrozenia
svojho vlastného života a v danej situácii vykonala maximum pre záchranu G. F..”

K dôvodom prvého výroku ospravedlnenia navrhovateľ uviedol, že s ohľadom na celý kontext príspevku
z uvedených výrokov vyplýva zodpovednosť navrhovateľa, že nezabezpečil
G. F. riadny výstroj a že jeho inštruktori nevedia usmerniť žiakov svojej potápačskej školy pre výber
vhodného výstroja. G. F. nemala vlastný potápačský výstroj, zabezpečila si ho od navrhovateľa. Tento

výstroj mala počas všetkých ponorov, ktoré v M. v tomto čase absolvovala. Pred každým ponorom
si potápač pripravuje výstroj sám a súčasne uskutočňuje kontrolu funkčnosti jeho časti. Ak by sa na
niektorej časti výstroja zistila závada, je nutné ju okamžite odstrániť, príp. danú časť výstroja vymeniť.
V súdnoznaleckých posudkoch nie je uvedené, že výstroj bol nevhodný na potápanie v danej oblasti,
výstroj bol bezvadný, štandardný, vhodný na rekreačné potápanie v danej lokalite. Redaktorka bez

overenia informácií odvysielala reportáž postavenú na vyjadreniach znalca Novomestského, ktorý nemá
znaleckú doložku pre posúdenie športového vybavenia.
K dôvodom druhému výroku uviedol, že partnerka G. Š. v tom čase nedosiahla kvalifikáciu inštruktor
potápania, bola asistentom inštruktora pri výcviku. V prípade daného ponoru bola v roli tzv. buddy
poškodenej a nie jej inštruktorky. Buddy systém predstavuje pri potápaní spoluprácu s partnerom

potápačom, čo znamená, že partneri si pri potápaní vzájomne pomáhajú a v prípade núdze sa môžu
jeden na druhého spoľahnúť. Z dvoch vykonaných súdnoznaleckých posudkov nevyplýva, že by G.
Š.Í. alebo iní ľudia, ktorí sa dotknutého ponoru zúčastnili, nejakým spôsobom zavinili smrť poškodenej,
nevenovali jej záchrane dostatočnú pozornosť, či neposkytli jej potrebnú pomoc. V M. je možné ponáraťsa len na základe povolenia chorvátskych úradov. V oblasti, kde došlo k dotknutého ponoru, treba
špeciálne povolenie pod dohľadom chorvátskej potápačskej organizácie. V tomto prípade bola takouto
organizáciou potápačská škola Alba Maris a jej inštruktorka F. E., ktorá mala oprávnenie organizovať,

ako aj technicky zabezpečovať potápanie v národnom parku F., konkrétne pri ostrovoch H. R..
K tretiemu výroku uviedol, že žaket potápača nie je záchranné koleso, je to kompenzátor bez tlaku,
pomáha držať fľašu na svojom mieste a regulovať vztlak. Má viacero veľkostí a žaket poškodenej mal
veľkosť M, poškodená mala štandardnú veľkosť ženy bez nadváhy.
K štvrtému výroku uviedol, že G. Š. ako „buddy” urobila pre záchranu poškodenej maximum; vyplýva

to zo záverov súdnoznaleckých posudkov znalcov B. a Z.. G. Š. reagovala správne a postupovala
adekvátne vzniknutej situácii. Vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti nemohla pre záchranu urobiť
viac. Vykonala pre záchranu poškodenej maximum.

Odporca vo vyjadrení žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že bol poskytnutý priestor na
vyjadrenie aj navrhovateľovi, ktorý podľa svojej vôle využil ponúkaný priestor v rozsahu a spôsobom,

ako bolo odvysielané. Nikde v príspevku nie je konštatované, že za smrť G. F. nesie zodpovednosť
navrhovateľ, naopak príspevok sa snažil odhaliť príčiny a okolnosti zbytočnej smrti, kladie otázky o
možnostiach, ktoré sa mohli vykonať, čo bolo vykonané, popisuje všetky skutočnosti, dáva priestor
odborníkovi. Je zrejmé, že príspevok bude veľmi emotívny, veľa ľudí sa dotkne, jeho odvysielanie
prinieslo množstvo kontroverzných reakcií. Použité obchodné meno navrhovateľa v príspevku bolo

uvedené výlučne s pravdivými tvrdeniami. Táto obchodná spoločnosť figurovala ako obchodná
spoločnosť, ktorá na miesto činu priniesla svoj majetok, poskytla ho G. F., konatelia, resp. zamestnanci
navrhovateľa boli osobami, ktorí spolu s poškodenou na dovolenke, ktorú zorganizovali, boli to
osoby, ktoré ju priviedli k potápaniu, robila si u nich kurz potápania, získala oprávnenie na potápanie.
Navrhovateľ bol subjekt, ktorého majetok mala nebohá v čase smrti, týmto bol kompletný potápačský

výstroj a vadou, ktorého a v príčinnej súvislosti s chybnou časťou majetku navrhovateľa prišlo
k nečakanej smrti. Poukázal, že informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu vykonávané
prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov patrí k významným nástrojom kontroly moci a
zároveň k základným zárukám, ktoré bránia najrôznejším formám deformácie spoločenského vývoja.
Povinnosťou novinárov je konať v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v

súlade s novinárskou etikou. Zdôraznil, že relácia Paľba je seriózna publicistická relácia, ktorá poukazuje
na závažné spoločenské problémy a využíva ústavné právo občanov na informácie. Nie je to bulvárna
a samoúčelná relácia, ktorej cieľom je predostrieť spoločenský problém len z pohľadu jedného subjektu.
Naopak v snahe poskytnúť divákovi ucelený pohľad na vec, vždy reaguje odpoveďami z rozličných uhlov
pohľadu.

Odporca ďalej vo vyjadrení k prvému výroku ospravedlnenia uviedol, že smrť nastala v príčinnej
súvislosti so zlyhaním konkrétnej časti potápačského prístroja, a to so zlyhaním rýchlospojky hadice
infiltrátora. Z obsahu výpovedí, z obsahu znaleckých posudkov vyplýva skutočnosť, že potápačskú
výstroj, ktorú mala nebohá na sebe jej poskytol navrhovateľ, bola jeho majetkom, túto jej poskytol z titulu
kompetencie svojej činnosti ako inštruktor potápačských kurzov.

K druhému výroku uviedol, že navrhovateľ vytrhol vetu z kontextu, táto neinformuje o žiadnych
relevantných skutočnostiach, na podklade ktorých by bol zrejmý výrok o vine alebo nevine nejakého
subjektu, a o skutočnostiach, ktorých následkom by bol zásah do dobrého mena navrhovateľa.
K tretiemu výroku uviedol, že všetky odvysielané skutočnosti ohľadom nedostatočnosti potápačskej
výstroje, ktorej následkom bola smrť čerpal odporca výlučne z odborných posudkov a výpovedí

odborníkov. Odporca sa spoliehal na profesionalitu a odbornú zdatnosť znalca v odbore.
Ku štvrtému výroku uviedol, že G. Š.Ľ. bola nesporne skúsenejšou potápačkou ako nebohá, plnila
v uvedenej dvojici úlohu skúsenejšieho potápača. Všetky odvysielané skutočnosti ohľadom popisu
udalosti, ktorých následkom bola smrť čerpal odporca výlučne z odborných posudkov a výpovedí .
V ostatnej časti znenia ospravedlnenia reagoval, že text novo navrhnutého znenia ospravedlnenia

obsahuje však časti, ktoré nie sú pravdivé a preukázané. Takto navrhnuté znenie ide nad rámec
odvysielaných skutočností, nakoľko v texte ospravedlnenia sa objavili citácie zo záverov v trestnom
konaní, tieto skutočnosti neboli predmetom odvysielaného textu, v takejto podrobnej štruktúre neboli
odvysielané skutočnosti o navrhovateľovi, preto považoval takýto text ospravedlnenia za nadbytočný,
zmätočný.

V časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy 33.193,92 eur uviedol, že absentuje samotné
odôvodnenie nároku na peňažné zadosťučinenie v tak veľkom rozsahu. Navrhovateľ nepreukázal, aká
ujma mu bola spôsobená, akým spôsobom bola jeho povesť reálne poškodená, lebo sa obmedzil len
na konštatáciu určitých negatívnych reakcií, ktoré sa ale neprejavili ako spôsobilé v negatívnom zmysleobmedziť jeho podnikateľskú činnosť, alebo dosahovanie zisku v dôsledku nižšieho kreditu v súvislosti
s odvysielaním relácie.

Súd na pojednávaní vykonal dôkaz prehratím DVD záznamu relácie Paľba s podtitulom „ R. J. J. G.
XX.X.XXXX a jeho slovného prepisu a zistil, že dotknuté výroky uvedené vo výroku rozsudku v bode I.
v príspevku odzneli. Prehratie DVD záznamu ani prepis relácie nebol účastníkmi namietaný.

Konateľ navrhovateľa A.. A. B. vo výpovedi uviedol, že bol v r. 1976 zakladateľom spoločnosti Nautilus

- v potápačskom prostredí sa nieslo dobré meno tohto potápačského klubu. Klub sa pretransformoval
v r. 1996 do spoločnosti navrhovateľa, navrhovateľ sa vždy správal korektne. Obchodná spoločnosť
pokračovala v obdobných aktivitách tohto potápačského klubu.
Reakcie, ktoré nasledovali po odvysielaní relácie boli útokom na spoločnosť v dvoch smeroch. Ľudia sa
pýtali, čo sa stalo, kto je vinný, pýtali sa na to na obchodných rokovaniach, ak našli odvahu, v opačnom
prípade cítilzmenuvsprávaní.Obchodnípartneri savyhýbaliotázkamsúvisiacimspotápaním, reakcie

sa našli na web stránke konkurencie. Šéf inej spoločnosti pri obchodnom rokovaní , ktorý je obchodným
partnerom navrhovateľa uviedol: „čo ty, čo topíš ľudí”, v podtóne príprav na potápačské kurzy neboli
predtým otázky, koľko a aké úrazy sme mali, čo sa stalo, ako ich riešil navrhovateľ. Veľmi intenzívne to
bolo po odvysielaní relácie, napr. aj pri riešení nedôvodnej reklamácie klienta tento uviedol, dva roky po
odvysielaní relácie, ako argument, že utopili človeka a že bude šíriť ich zlé meno. Relácia podľa neho

nemala vyváženie, redaktorka ho oslovila telefonicky, on reagoval, že bude reagovať až po skončení
vyšetrovaniaaneželalsi,abyniečobolopublikované.Ajpoodvysielaníupútavkyžiadalcestouprávneho
zástupcu o zastavenie odvysielania relácie, upozornil na zlé informácie, ktoré v relácii odzneli.

Konateľ navrhovateľa K. H. vo výpovedi uviedol, že konštatácie redaktorky indikovali zodpovednosť

navrhovateľa za smrť, fyzické osoby tam boli označené verejne plným menom, vyobrazením ich
fotografie, bola uvedená ich identita. Po odvysielaní relácie má za to, že u laikov bolo dobré meno
navrhovateľa čiastočne alebo úplne zničené, pritom navrhovateľ sa o toto snažil od r. 1996, v r. 1998
zaregistroval označenie a je držiteľom ochrannej známky. Tvorbu príspevku a výsledok považoval za
neprofesionálny, redaktorka si nezistila náležite situáciu, konkurencia na svojich stránkach uvádzala

narážky, že sú potápačská škola bez potápačskej nehody, na stránke konkurenčného centra bolo
uvedené, že pri potápačskom kurze vedenom navrhovateľom a inštruktora B. došlo k nehode. Znalec
X., ktorého redaktorka prezentovala nie je z odboru športového potápania.

Svedkyňa F. Z. uviedla, že mala negatívnu skúsenosť, oslovil ju kamarát, že sa chce isť potápať,

plánoval dovolenku, pýtal sa kam a s kým má ísť. Zhodou okolností po odvysielaní príspevku mu
preposlala ponuku od navrhovateľa; reagoval, či nepozerá televíziu, že to bolo v televízii, že táto firma
topísvojichklientov. Potomsarozhodolatamnešiel.Ajjejnajbližšiarodina,priateliasaunejinformovali,
či sa to udialo, aké má o tom informácie . V Bratislave sú tri potápačské školy a najvychytenejšou je
navrhovateľ.

Svedkyňa Y. D. uviedla, že absolvovala kurz u navrhovateľa, prístup navrhovateľa hodnotí ako veľmi
zodpovedný a nadštandardný. V práci vedeli, že sa potápa, chceli vedieť jej názor. Na nich to zapôsobilo,
že chodí s neprofesionálnou spoločnosťou, že neposkytujú kvalitný servis, ani ochranu klientov. Aj jej
generálny riaditeľ si pred dnešným pojednávaním spomenul na reláciu s tým, že ho ovplyvnila, aká je

to špatná spoločnosť.

Svedok A.. O. H., zamestnanec u navrhovateľa, uviedol, že od r. 2009 je zamestnancom, ale
navrhovateľa pozná od r. 2006, robil si u neho kurz. Reláciu videl, jeho vzťah ku navrhovateľovi sa
nezmenil. Bol však svedkom situácie v obchode v r. 2009, kde jeden pán reklamoval tovar, nebol

spokojný s jej výsledkom, v závere sa vyjadril, že B. B. V. Ľ. s tým, že na každého zločinca
raz príde spravodlivosť.

Svedkyňa Z. G., redaktorka odporcu, uviedla, že obrátil sa na nich p. F. s príbehom, ktorý ich zaujal.
Bola tam dlhá doba, kedy prípad nebol vyriešený. Oslovili všetky zainteresované strany, aj navrhovateľa,

ale títo nevyužili priestor, ktorý mali. Záujem z ich strany o stanovisko nebol. Navrhovateľ bol oslovený
z dôvodu, že nič nie je jednoznačné, že je potrebné získať aj stanovisko z druhej strany. Bolo otázne,
či to bol oficiálny kurz alebo výlet, pretože je tam certifikát pre syna nebohej, podľa ktorého vyzeralo,
že to bol organizovaný kurz. Cieľom upútavky bolo dať divákom vedieť, prečo to trvá tak dlho, keďzostala po nebohej XX-K. sirota, prečo tak dlho trvá vyšetrovanie smrti poškodenej. V príspevku boli
uvedené obrazové záznamy, informácie o konateľovi, tieto boli získané z internetu - jedná sa o verejne
prístupné informácie. Nikdy nebolo povedané, že to tam nemôžu uvádzať. Ako podklady mali z polície

a súdnoznalecké posudky prvý od znalca Novomeského a ďalšie si nespomenula. Odznelo aj, že sa
čaká na tretí posudok. V znaleckom posudku znalca X. boli uvádzané závažnejšie skutočnosti o smrti
poškodenej. Nemala vedomosť, že by navrhovateľ nesúhlasil s odvysielaním upútavky, príspevku

Svedok H. Š. uviedol, že z jeho pohľadu bol príspevok tendenčný. Jeho brat si chcel spraviť kurz

potápania, svedok mu navrhol firmu navrhovateľa, brat po odvysielaní príspevku sa pýtal, či je to tá
škola. Jeho známi si po odvysielaní príspevku urobili radšej školu potápania v Česku. Po odvysielaní
sa ho v rámci rodiny pýtali, či je to bezpečné. Jeho rodina aj partneri v zahraní sa vyjadrili negatívne v
postoji k navrhovateľovi, že to prevádzkujú spôsobom, ktorý je negatívny k postojom k zdraviu.

Svedkyňa X. Š., uviedla, že navrhovateľa poznala z osobnej skúsenosti mala dobré meno, firma dávala

dôraz na bezpečnosť. Relácia vyvolala ohlas v ich rodine. Príbuzní sa o nich boja, vedia, že sa potápajú
s touto spoločnosťou, švagor, ktorý si chcel urobiť kurz potápania sa vyjadril, že to sú tí, čo zabíjajú
ľudí. Majú priateľov, ktorí si chceli zvýšiť kvalifikáciu v potápaní cez túto školu, nakoniec sa rozhodli a
urobili si ho inde.

Svedok B.Ě. F. priateľ nebohej G. F. uviedol, že po udalosti, ktorá sa odohrala na dovolenke podal po
2 mesiacoch trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, podľa neho neboli dodržané štandardné
postupy a predpisy pri nehode. Mal len záujem vyšetriť nehodu. Zástupcovia G. Š. A.. B. odmietli s ním
komunikovať. Vyšetrovanie sa naťahovalo, menili sa vyšetrovatelia, javilo sa mu, ako by to malo spieť
do archívu. Preto oslovil odporcu a dohodli sa na príspevku. Zámer relácie bol, aby sa to celé pohlo

dopredu, aby sa to dostalo na verejnosť. V M. L. Y. E. XXXX R. X. C. E. R.. Tu A.. B.Á. zabezpečil
ubytovanie, výstroj všetko bolo dohodnuté, bol to piaty ponor, išli sa potápať na F., od rána bolo zlé
počasie. Bral to, že to organizujú A.. B. R. H.. Organizovanie na F. organizovala J.. E..

Svedok J.. H.. O. X., prednosta ústavu súdneho lekárstva uviedol, že s konateľom navrhovateľa A..

B. sa poznajú roky. Necíti sa byť vo veci zaujatý. K prípadu sa dostal ako súdny znalec v rámci
výkonu znaleckej činnosti, kde bol ustanovený v trestnom konaní. O prípade smrti nevedel. Podal vo
veci dva znalecké posudky. V relácii bol oslovený, trval na závere svojho znaleckého posudku. Na
otázku súdu uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dodanej techniky, nemá
technické vzdelanie, ale absolvoval opakovane servisný kurz vo Švédsku. Druhý znalecký posudok bol

biomedicínsky, vychádzal z nálezov, ktoré boli zistené a zaslané M. stranou.

Uznesením GP SR z z 16.12.2009 sp. zn. V Gn 4425/02-327 vo veci proti obvineným A.. A. B., H.. G.
Š., stíhaní pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 TZ a trestný čin neposkytnutia
pomoci podľa § 207 ods. 2 TZ, ktorého sa mali dopustiť dňa XX.X.XXXX Y. M.V. K., na základe sťažnosti

poškodeného B. F. B. XX.X.XXXX proti zneseniu prokurátorky KP v Bratislave z 3.7.2009 o zastavení
trestného konania bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. V dôvodoch o.i. uviedli, že v priebehu
dokazovania sa nepodarilo zadovážiť taký súhrnný dôkazov, ktoré by potvrdili priamu príčinnú súvislosť
medzi konaním obvinených a následkom - úmrtím poškodenej, ani zadokumentovať neprerušovanú
reťaz nepriamych dôkazov, z ktorej by bolo možné túto príčinnú súvislosť potvrdiť.

Z obsahu listinných dôkazov: Znalecký posudok z XX.X.XXXX súdneho znalca v ekonomika-šport A..
S. Z. bolo zistené, že celá konfigurácia výstroja na potápanie prevzatá od navrhovateľa bola vhodná
pre typ rekreačného potápania, ktorého sa mala poškodená zúčastniť. Kombinácia jednotlivých súčastí
zodpovedala štandardu výstroja všeobecne užívaného, že stav tejto výstroje poskytnutej navrhovateľom

bolodzačiatkubezvád,očomsvedčiabezproblémovprevedenéponorypredinkriminovanýmponorom.
Upoškodenejbolaprivyzdvihnutízodnazistenázlepripojenáplniacahadicakinfiltrátoružaketu,čobolo
príčinou, že žaket nebolo možné nafúknuť. Nefunkčnosť tohto spojenia považuje za príčinnú súvislosť
so smrťou poškodenej. G. Š. po vzniku nehodovej situácie reagovala adekvátne celej situácii, v danej
situácii vykonala pre záchranu poškodenej maximum.

Zo znaleckého posudku z XX.X.XXXX U. B. súdneho znalca z odboru šport bolo zistené, že celkový stav
a vhodnosť potápačského výstroja u poškodenej hodnotil ako funkčný, spôsobilý, vhodný pre rekreačné
potápanie, v danej situácii sa G. Š., aj záchranci venovali záchrane poškodenej v dostatočnej miere,Zo znaleckého posudku zo dňa X.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX súdneho znalca J.. H.. O. X., súdny znalec
z odboru zdravotníctvo-súdne lekárstvo-patológia hyperbarická medicína bolo zistené, že predložená
a posudzovaná výzbroj pri použití ktorej malo dôjsť k smrteľnej potápačskej nehode poškodenej

je síce vo svojich jednotlivých častiach - až na netesnosť druhého stupňa záložného regulátora
funkčná a spôsobilá pre amatérske rekreačné potápanie, avšak ako celok je zostavená nevhodne,
osobitne pre účely potápania v mori za náročných klimatických podmienok. Pre potápanie v náročných
klimatických podmienkach sa javí nevhodná z dôvodov použitia ťažkej a objemnej tlakovej fľaše
podmieňujúcej preťaženie potápačky, použitia potápačského nafukovacieho kompenzátora o malom

výtlaku neúmernom hmotnosti ostatnej použitej výzbroje, použitia potápačskej neoprénovej kombinézy
s nedostatočnou termoprotektívnou ochranou, použitia plutiev s mäkkým listom a s malou propulzívnou
silou.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX súdneho znalca J.. H.. O. X., súdny znalec z odboru zdravotníctvo-
súdne lekárstvo-patológia hyperbarická medicína bolo zistené, že príčinou smrti potápačky bola
kombinácia udusenia utopením a súčasne aj podtlakovej barotraumy pľúc so zlyhaním funkcií mozgu,

krvnéhoobehuadýchaniapripádepotápačkydohĺbky.Ďalejuviedol,ževčaseinkriminovanéhoponoru,
pri ktorom došlo k nehode s následkom smrti sa poškodená pravdepodobne potápala s ohľadom na
vlastné relatívne nedostatočné potápačské skúsenosti a prax v nevhodnom teréne, pravdepodobne
sa potápala za nevhodných klimatických podmienok, preťažená, v nevhodnej potápačskej výzbroji
z aspektu možností okamžitého nadobudnutia pozitívneho vztlaku na hladine (ťažká tlaková fľaša

dýchacieho prístroja, nafukovací kompenzátor o malom výtlaku, možná porucha či odpojenie
nafukovacieho zariadenia), potápala sa so spolupotápačmi, ktorí za daných okolností neboli schopní
vlastným aktívnym vstupom do krízovej situácie už na hladine zabezpečiť tejto pozitívny vztlak
nafúknutím nafukovacieho kompenzátora vztlaku, resp. aj po strate kontaktu s menovanou túto okamžite
pod vodou dohľadať, vyzdvihnúť ju na hladinu a zabezpečiť resuscitáciu.

Podľa § 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa § 19b ods. 1 OZ, právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

Podľa § 19b ods. 2 OZ, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 OZ, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej
osoby.

Dobrápovesťprávnickejosobyvznikáokamihomvznikuprávnickejosobyamápovahuosobnéhopráva.
Predstavuje predovšetkým poctivosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť a v obchodnej

sfére, kde sa predovšetkým tento pojem uplatňuje, i profesionalitu, serióznosť v obchodnom jednaní,
istotu v dodržiavaní záväzkov. Nepochybne však obsahuje i morálku a čestnosť tak štatutárnych
zástupcov, ako aj jej zamestnancov. Dobrú povesť právnickej osoby je nevyhnutné v konkrétnom
prípade hodnotiť podľa jeho chovania v obchodných vzťahoch a je predovšetkým vytváraná na základe
skúseností, ktoré s týmto subjektom, resp. s členmi jej orgánov majú obchodní partneri, zákazníci alebo

inú subjekty, ktoré sa ňou prichádzajú do kontaktu. Pokiaľ tento subjekt neplní svoje záväzky riadne a
včas, poprípade len výnimočne plní svoje povinnosti včas, nemožno dospieť k záveru, že ide o právnická
osobu - podnikateľa, ktorá by požívala dobrú povesť. Kým teda nie je preukázaný opak, predpokladá
sa, že právnická osoba má dobrú povesť. Nie je preto vecou navrhovateľa, domáhajúceho sa ochrany
dobrej povesti právnickej osoby, aby preukazoval, že (difamujúce) tvrdenie odporcu je nepravdivé.

Každá právnická osoba má právo na ochranu svojej dobrej povesti. Za zásah do tohto práva
je považované každé jednanie , ktoré je objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť právnickej
osoby. Neoprávnené zásahy môžu mať podobu a to ako atak na jednotlivých predstaviteľov, vrátane
zamestnancov, až po odsúdenie právnickej osoby ako celku. Vzájomnosť medzi jednotlivými fyzickými

osobami tvoriacimi právnickú osobu a jej dobrou povesťou je veľmi silná a preto útok na ktoréhokoľvek
predstaviteľa môže veľmi citeľne poškodiť dobrú povesť právnickej osoby.
O právnických osobách sa dozvedá verejnosť takmer vždy prostredníctvom hromadných prostriedkov
a to v kladnom čo zápornom zmysle. Pokiaľ sa jedná o skutkové tvrdenia majúce difamujúcu povahu,nie je rozhodujúce, či je toto tvrdenie všeobecne chápané spoločnosť ako difamujúce, ale stačí, ak sa
takýto účinok objaví len v menšej skupine osôb, ktoré tvoria svet dotknutej právnickej osoby. Difamujúce
tvrdenie musí byť z pohľadu celého kontextu informácie. K porušeniu práva na dobrú povesť právnickej

osoby dôjde v tých prípadoch, kedy skutkové tvrdenia môžu objektívne spôsobiť ujmu na dobrej povesti
pred inými subjektmi, kedy teda vyvolávajú znevažujúci dojem. Pritom otázka, či zasahujúci subjekt
konal úmyselne alebo v dobrej viere nie je rozhodujúca, pretože zodpovednosť za porušenie osobných
práv právnických osôb je objektívna.

Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti právnickej osoby v priamej príčinnej
súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby
vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo právnickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť
subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať.

Z dokazovania vykonaného súdom bolo preukázané, že odporca dňa XX.X.XXXX odvysielal v relácii
Paľba príspevok s názvom„ R. J. J. Y. M.“. V uvedenej reportáži sa pojednávalo o smrti poškodenej,
ktorázomrelaprišportovompotápanípočasdovolenkyvM.Y.K..XXXX.Vpríspevkusavyjadrovali druh
poškodenej B. F. k okolnostiam a priebehu ponoru v uvedený deň, bol oslovený aj konateľ navrhovateľa
A.. B., ktorý sa nechcel bližšie reagovať, lebo prebieha trestné stíhanie, ktoré nie je ukončené. Ďalej sa v

príspevkuvyjadrovalznalecX.kpríčinámsmrtipoškodenej, kuvhodnostipotápačskejtechniky.Odporca
v príspevku uviedol plné mená G. Š., ktorá bola predstavená ako inštruktorka navrhovateľa, A.. B. -
konateľa navrhovateľa, aj plný názov navrhovateľa spoločnosť Nautilus. Uvedený príspevok následne
vyvolal divácku diskusiu adresovanú na webstránku odporcu , aj navrhovateľovi boli adresované e-
maily, z ktorých vyplynulo, že kontext relácie bol vnímaný proti navrhovateľovi a jeho predstaviteľom.

Výrokmi odporcu: „ že potápačka dostala výstroj v ktorej nemala šancu prežiť, že podľa znalcov bola
jej smrť zbytočná, konkrétni ľudia jej mohli a mali pomôcť, že záchranné koleso potápačov, teda žaket
mala G. F. na sebe zbytočne, pretože by stačil iba ak na záchranu dieťaťa, a pomôcť jej mala jej
„buddy”, s ktorou sa potápala” došlo k zásahu do práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti.

Tieto súd vyhodnotil ako nepravdivé, ktoré zasiahli neoprávnene do dobrej povesti navrhovateľa. Z
výpovede konateľov navrhovateľa a z vyšetrovania udalosti vyplynulo, že v danej lokalite je možné
sa potápať len prostredníctvom miestnych potápačských škôl a klubov, ktoré k tomu majú oprávnenie.
Takýmto poskytovateľom služieb bola F. E., ktorá celý ponor a jeho zabezpečenie organizovala. Za
riadenie potápania a činnosti s tým spojených bola menovaná, rovnako tak bola zodpovedná za riadenie

záchranných akcií. Súd sa stotožnil so závermi znaleckých posudkov znalca B. C. A.. Z., ktoré považuje
za riadne vyargumentované, zdôvodnené a presvedčivé. Obaja znalci došli ku zhodným záverom
ohľadne príčiny smrti - technický nedostatok ako aj účasti spolupotápačov pri záchrane poškodenej. Z
uvedených znaleckých posudkoch zhodne vychádza, že potápačský prístroj poškodenej bol vhodný,
bez vád, štandardný na účel potápania poškodenej v danej oblasti. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že

poškodená s týmto potápačským výstrojom absolvovala pred dotknutým ponorom už iné ponory v danej
oblasti, a neboli na výstroji zistené závady; ďalej, že G. Š. ako „buddy” aj ďalšie osoby zúčastnené
daného ponoru vykonali pre záchranu poškodenej maximum. Znalecký posudok J.. H.. X. nebol pre súd
presvedčivý, menovaný súdny znalec má hlavný odbor zdravotníctvo.
Možno do určitej miery súhlasiť s odporcom, že uvedené výroky neobsahujú tvrdenia o tom, že

navrhovateľ je zodpovedný za smrť poškodenej. Súd poukazuje na to, že príspevok odporcu treba
posudzovať ako celok a nie izolovane od ostatného obsahu, so zreteľom na sledovaný zámer odporcu,
s prihliadnutím na dostupnosť a hodnovernosť relevantných podkladov a postoj dotknutých osôb.
Nepravdivé výroky uvedené odporcom v kontexte ďalšieho obsahu príspevku, do ktorého boli zasadené,
vytvorili u diváka dojem, že navrhovateľ má zodpovednosť za priebeh a organizáciu ponoru, o zanedbaní

povinnosti navrhovateľa a zodpovednosti navrhovateľa za smrť poškodenej. Takto prezentované úvahy
odporcu všakneboliskutkovopodložené.Odporcanedaldivákom kdispozíciirozhodujúcefaktytak,aby
umožnil divákovi vytvoriť si záver o príčine smrti poškodenej G. F., spracovanie témy vyšetrovania bolo
skôr v úzadí. Uvedením nepravdivých výrokov odporca podsúval divákom záver o spojení navrhovateľa
a jeho zodpovednosť za smrť poškodenej. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť

uvedených tvrdení, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo práve odporcu.
Celkovévyznenieobsahovéhokontextupríspevku vspojenísnepravdivýmitvrdeniamiodporcuvyvolalo
u verejnosti pochybnosti o solídnosti žalujúcej spoločnosti - navrhovateľa.V súdenej veci sa jedná o situáciu, ktorá vznikla aj v súvislosti s útokom zamestnanca navrhovateľa
osoby G. Š., A.. B.Í.. G. Š. bola uverejnená plným menom a súčasne bolo uvedené, že je aj
reprezentantom navrhovateľa, ktorý tiež bol uverejnená plným menom. G. Š. pritom nebola verejne

činná. Trestné konanie bolo proti nej a A.. B. neskôr zastavené. V čl. 40 ods. 2 Listiny sa uvádza,
že každý proti ktorému je vedené trestné stíhanie, je považovaný za nevinného, pokiaľ právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom nebola vyslovená jeho vina. Z toho vyplýva, že nikto nemá právo zverejňovať
údaje tohto typu, lebo takto uvedené oznámenie navodzuje u verejnosti dojem, že fyzická osoba
je osobou kriminálne závadovou; pokiaľ je ešte predstavovaná ako zástupca právnickej osoby -

navrhovateľa, navodzuje sa súčasne i dojem nedôveryhodnosti samotného navrhovateľa. Vzhľadom k
tomu, že informácia v danej veci bola zverejnená v súvislosti s pôsobením zamestnanca navrhovateľa,
nepochybne vyvolala u verejnosti dojem, že navrhovateľa vedú osoby kriminálne závadové, a preto je
nedôveryhodný.TietoskutočnostibolipreukázanévýpoveďamisvedkovF.Z.,Y.D.,H.Š.,X.Š..Odporca
ich výpovede v konaní nenamietal. Je neprípustné zverejňovanie úplných mien stíhaných osôb pred
tým, než boli právoplatne odsúdené, ako aj názvu právnickej osoby v ktorých pôsobia.

Samotným uverejnením týchto nepravdivých informácií označených v návrhu, že došlo k zásahu
do práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti. Je povinnosťou odporcu zabezpečiť všestrannosť
informácií, objektívnosť a nestrannosť spravodajskej relácie, čo v danom prípade nebolo.

Zásahom dotknutá právnická osoba sa môže u súdu domáhať, aby od neoprávnených zásahov bolo
upustené a aby bol odstránený závadný stav. Rovnako môže požadovať primerané zadosťučinenie,
ktoré môže byť predstavované priznaním morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia a plnenia
peňažného.

Na základe vyššie uvedeného súd preto dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre
priznanie primeraného zadosťučinenia v podobe požadovaného ospravedlnenia a preto návrhu na
písomné ospravedlnenie čiastočne vyhovel. V prevyšujúcej časti návrhu na písomné ospravedlnenie
návrh zamietol. Tu sa súd priklonil k argumentu odporcu, že navrhnuté znenie písomného
ospravedlnenia (v texte: Pretože práve naopak....) ide nad rámec odvysielaných skutočností, nakoľko

v texte ospravedlnenia sa objavili citácie zo záverov v trestnom konaní, tieto skutočnosti
neboli predmetom odvysielaného textu, a v takejto podrobnej štruktúre neboli skutočnosti o
navrhovateľovi odvysielané. ( výrok I. )

Navrhovateľ sa domáhal, aby mu bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, požadované aj v

peniazoch. Súd nemá možnosť posudzovať, či je morálne zadosťučinenie postačujúce alebo nie je a z
toho potom odvodzovať prípadné finančné plnenie tak, ako je to možné u fyzických osôb. Primerané
zadosťučinenie môže spočívať v morálnom plnení alebo peňažnom plnení, pritom zásadne možno prijať
i oboje naraz. Na rozdiel od zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby nie je u právnickej
osoby podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia tá okolnosť, že morálne zadosťučinenie

sa javí nepostačujúcim. Pokiaľ sú splnené základné podmienky, t.j. existencia zásahu, neoprávnenosť
zásahu a ich príčinná súvislosť, nezostáva súdu nič iné, ako nárok na finančné zadosťučinenie priznať,
a to buď v plnej výške alebo ho primerane znížiť. Súd musí vždy starostlivo skúmať, či za konkrétnej
situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo, ako aj s prihliadnutím k záujmom právnickej osoby,
možno spoľahlivosť dovodiť, že by vzniknutú ujmu pociťoval ako závažnú každý na mieste a v postavení

dotknutej osoby.

V danej veci bolo preukázané, že odporca odvysielaním predmetnej relácie neoprávnene zasiahol do
práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti, keď v reportáži uviedol nepravdivé informácie ohľadne
smrti poškodenej G. F., došlo ku skresleniu skutočnosti v neprospech navrhovateľa. Navyše odporca

tieto nepravdivé tvrdenia uvádzal aj napriek tomu, že na možnú protiprávnosť a závadnosť svojho
konania bol zo strany navrhovateľa pred odvysielaním predmetnej relácie upozornený. Svedkovia
F. Z., Y. D., H. Š., O. H. uviedli, že po odvysielaní relácie došlo k negatívnym reakciám u verejnosti, došlo
k poškodeniu dobrého mena navrhovateľa. Klienti navrhovateľa mali sami skúsenosť, keď sa ich pýtali
známi, príbuzní, kolegovia na ich názor na udalosť, na navrhovateľa, na skúsenosti s navrhovateľom,

negatívnu reakciu v rámci obchodnej činnosti navrhovateľa pri vybavovaní reklamácie klienta spomenul
vo výpovedi aj svedok H.. Predmetný príspevok rezonuje dodnes, lebo svedkyňa D. uviedla, že pred
svedeckou výpoveďou na pojednávaní bola konfrontovaná s negatívnou reakciou svojho nadriadeného.
K neoprávnenému zásahu došlo prostredníctvom televízneho média s celoslovenskou pôsobnosťou vreláciíPaľba.Súdzobralnazreteľ,ženepravdivéúdajeboliuverejnenéprostredníctvommédia,ktorémá
široký vplyv na verejnosť, ktoré oslovuje množstvo ľudí, ktorí podané informácie prijímajú ako pravdivé a
dôveryhodné. Ak ku neoprávnenému zásahu do osobnostných práv právnickej osoby dôjde v médiách,

treba vychádzať z toho, že zásah mal širokú publicitu a preto je v týchto prípadoch opodstatnené
uplatňovanie nemateriálnej ujmy v peniazoch.

Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a tvorí jednu zo základných
podmienok jej rozvoja a uplatnenia každého jednotlivca. Právo na slobodu prejavu v súvislosti s

aplikáciou čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských prv a základných slobôd však nie je absolútne, je totiž
obmedzené, tak ako predpokladá čl. 10 ods. 2 Dohovoru a čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, právami na ochranu
osobnosti v rozsahu vymedzenom ustanovením § 11 a nasl. , ako aj § 19b OZ. Obmedzenie práva na
slobodu prejavu priznaním práva na ochrany dobrej povesti právnickej osoby nie je porušením čl. 10
Dohovoru. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti alebo
ochranu dobrého mena právnickej osoby treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality

pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred druhým.

Odporcovi prináležalo legitímne právo informovať verejnosť o i otázkach smrti mladej ženy, (po ktorej
zostala sirota), vyvolávajúcich pochybnosti o postupe pri vyšetrovaní týchto druhov trestných činov,
avšak pravdivo a bez porušovania práv iných osôb. V súdenej veci neboli zistené dôvody, ktoré by

vylučovali neoprávnenosť zásahu, najmä, že právnická osoba k zásahu do svojho práva na ochranu
dobrej povesti dala súhlas, (A.. B. s zverejnením príspevku po uvedení upútavky nesúhlasil), že zásah
je dovolený zákonom, k zásahu došlo v rámci plnenia povinnosti stanovenej zákonom, že uvedené
informácie sú pravdivé.

Navrhovateľsivnárokunanemajetkovúujmuuplatnilsumu33.193,92eur.Priurčenívýškynemajetkovej
ujmy súd zohľadnil intenzitu zásahu, pre posúdenie ktorej bolo určujúce, že odporca uviedol nepravdivé
údaje, ktoré vytvorili negatívny obraz o navrhovateľovi, (spájanie s trestnou činnosťou) a ktorý vyvolal
u navrhovateľa ujmu na jeho právach, ktorú by každý na jeho mieste pociťoval ako závažnú; ďalej, že
zásah mal široký ohlas vzhľadom na podiel odporcu na mediálnom trhu a tým aj na jeho významný vplyv

a na vytváraní mienky širokej verejnosti. Motív redaktorky odporcu v danom prípade vybočil z medzi
legitimity, keď zverejnenie nepravdivých informácií nebolo dominantne motivované snahou o objektívne
informovanie verejnosti . Výška peňažnej satisfakcie je tiež determinovaná aj závažnosťou obvinenia
- navrhovateľa, pretože čím je závažnejšie, tým je verejnosť aj viac dezinformovaná. Vzhľadom
k uvedenému súd dospel k záveru, že suma 16.000 eur je primeranou náhradou zodpovedajúcou

efektívnemu zmierneniu následkov neoprávnených zásahov do práv navrhovateľa s prihliadnutím na
okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V konaní neboli navrhovateľom tvrdené a ani preukázané skutočnosti, že odvysielaním
reportáže bola napríklad znížená schopnosť navrhovateľa vytvárať zisk, že by došlo k sťaženiu
dosiahnutia zisku navrhovateľa v rovnakom rozsahu zisku, aký dosahoval pred odvysielaním relácie,

že by vyvstala potreba navrhovateľa zhojiť a akým spôsobom následky zásahu do dobrej povesti
vyplývajúce z jeho intenzity a rozsahu.
Pretože navrhovateľ sa domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 eur, súd vo zvyšku návrh
zamietol. / výrok II. )

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej najmä z
dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní. ( výrok IV. )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.