Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412202904
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5412202904.5

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci navrhovateľky v 1 rade: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
W.Í., L. ul. č. XXXX/X, navrhovateľa v 2. rade: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., miestna časť V. č. XX,
navrhovateľky v 3. rade: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, navrhovateľa v 4. rade: T. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., S. ul. č. XXXX/X, navrhovateľ v 5. rade: Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. L., B. ul. č. XXX/XC, navrhovateľky v 6. rade: Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T., Š. ul.

č. XXXX/XX, navrhovatelia v 1. až 6. rade v zast. JUDr. Jana Čončolová, Štúrova ul. č. 17, Liptovský
Mikuláš, proti odporcovi v 1. rade: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., T. ul. č. XXXX/XX, odporkyni v
2a. rade: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. X, odporcovi v 2b. rade: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. č. X, odporcovi v 3. rade: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale J. W., X. ul. č. XXXX/XX vo veci určenia
vlastníctva k pozemku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1. až 6. rade zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

PôvodnýnavrhovateľH.J.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXXsavočiodporcoviv1.radeapôvodnej
odporkyni v 2. rade (P. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. Z. ako KN-C parcela č.
2947 o výmere 457 m2.

Návrh odôvodňoval tým, že tento pozemok bol vyčlenený z pôvodnej pozemnoknižnej (PK) parcely
č. 1240, ktorá je zapísaná v Pozemkovej knihe pre k.ú. Z.Á., pričom on je v
Pozemkovej knihe stále zapísaný ako výlučný vlastník tejto PK parcely, čo preukazoval kópiou PK
vložky č. XXXX. Tvrdil, že predmetnú PK parcelu nadobudol v r. 1942 darom od svojich rodičov,
čo preukazoval písomnou darovacou zmluvou č.d. XXX/XX. Oproti tomu namietal platnosť titulu

nadobudnutia vlastníctva odporcami. Uvádzal, že títo pozemok nadobudli od štátu, ktorý však nikdy
nebol riadnym vlastníkom tohto pozemku, lebo ho „nadobudol“ od nevlastníkov.
Odporcovia v 1. a 2. rade voči podanému návrhu namietali, že pozemok kúpili od MNV Z. v r.
1986 v dobrej viere a ako takí ho nerušene po dobu viac ako 10 rokov užívali. Tiež poukazovali na
predchádzajúcu držbu predmetného pozemku matkou odporcu 1. rade a z toho prameniacu svoju
dobromyseľnosť pri užívaní predmetného pozemku. Spochybňovali správnosť zápisu navrhovateľa v

Pozemkovej knihe.
Okresný súd následne dňa 15.02.2007 vo veci rozhodol a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel
(č.l. 133). Krajský súd v Žiline však na základe odvolania odporcu v 1. rade dňa 11.10.2007 rozsudok
okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol (č.l. 155). Napokon však Najvyšší súd Slovenskej
republiky na základe dovolania podaného navrhovateľom dňa 29.03.2011 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 11.10.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 219). Krajský súd následne dňa

20.04.2012 zrušil aj pôvodný rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 229).Po vrátení veci bol okresný súd viazaný názorom, ktorý vyslovil v tejto veci krajský súd a najvyšší súd.
Okresný súd ustálil okruh účastníkov konania, keďže navrhovateľ dňa 09.09.2009 zomrel (pripojený
spis 5D/167/2009). Súd preto ďalej konal s jeho právnymi nástupcami (č.l. 243). Ešte skôr zomrela aj

odporkyňa v 2. rade (č.l. 161), a tak súd namiesto nej konal už ďalej s jej právnymi nástupcami (č.l. 171)
ako odporcami v 2a., 2b., 2c. rade. Napokon v priebehu konania navrhovatelia vzali návrh voči odporkyni
v 2c. rade späť (č.l. 291) a rozšírili počet účastníkov o odporcu v 3. rade (č.l. 282). Súd preto konanie
voči odporkyni v 2c. rade zastavil (č.l. 308) a pripustil vstup odporcu v 3. rade (č.l. 310).
Navrhovateliapovráteníveciokresnémusúdunavrhlizmenupôvodnéhonávrhu nazačatiekonania

a namiesto pôvodne požadovaného určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom KN-C parcely č.
2947, žiadali určiť, že pôvodný navrhovateľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom tejto parcely. Zároveň
žiadali určiť, že kúpne zmluvy, na základe ktorých odporca v 3. rade nadobudol vlastnícke právo k
predmetnému pozemku kúpou od odporcov v 1., 2a. a 2b. rade (č.l. 234-242), sú neplatné. Súd takúto
zmenu petitu akceptoval (č.l. 311).
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.

PredmetomsporubolopozitívneurčenievlastníctvakuKN-Cparceleč.2947,ktorájezapísanávkatastri
nehnuteľností na LV č. XXXX (č.l. 325). Súd pred rozhodnutím vo veci samej zabezpečil vyjadrenia a
dôkazy z katastra nehnuteľností, z ktorých je spoľahlivo preukázané, že parcela č. 2947 stále existuje a
bola vytvorená výlučne z PK parcely č. 1240. Táto skutočnosť je prehľadne zrejmá najmä z tzv. grafickej
identifikácie parciel (č.l. 91, 98-100). Súd považoval pôvodne navrhovaný petit návrhu za dostatočne

zrozumiteľný a taká formulácia bola v tom čase nevyhnutná, vzhľadom na prebiehajúce katastrálne
geodetické zmeny (ROEP) v k.ú. Z..

Zápis v Pozemkovej knihe k PK parcele č. 1240 v tom čase (až doteraz) patril pôvodnému navrhovateľovi
(č.l. 106). Identita navrhovateľa s osobou zapísanou v časti „B“ predmetnej PK vložky č. XXXX je
spoľahlivo preukázaná podľa zavkladovanej listiny č.d. XXX/XX (č.l. 109 + príl. obálka), v spojení s
rodným a sobášnym listom navrhovateľa (č.l. 122). Pôvodný navrhovateľ je teda nepretržite zapísaný
ako vlastník pozemnoknižnej parcely č. 1240. Vzhľadom na to, že pre k.ú. Z. už bol vyhotovený register

obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), v dôsledku čoho došlo k prepísaniu všetkých PK parciel do
katastra nehnuteľností (pod novým číslovaním a členením), súd si vyžiadal z katastra nehnuteľností
informáciu, aké pozemky boli vytvorené zo zostávajúcej časti pôvodnej PK parcely č. 1240 (č.l.
107) a zistil, že všetky ostatné pozemky (okrem parc. č. 2947) sú zapísané ako výlučné vlastníctvo
navrhovateľa (č.l. 103).

Na základe kúpnej zmluvy (č.l. 61) matka odporcu v 1. rade spolu s p. W. ako dvaja predávajúci
previedli na československý štát (MNV Z.) pozemok parc. č.22240/2. Išlo o tzv. evidenčnú parcelu,
zapísanú na evidenčnom liste pre účely zápisu užívacích práv k pozemkom. Táto parcela bola vytvorená
geometrickým plánom v r. 1986 (č.l. 5 + príl. obálka) práve za účelom vykúpenia pozemkov pod tzv.
stavebné parcely. Z tohto geometrického plánu je zrejmé, že táto parcela bola vytvorená vyčlenením z

dvoch PK parciel (č. 1240 a č. 1241).
Navrhovatelia tvrdili, že štát nadobudol túto časť PK parcely č. 1240, t.j. pozemok KN-C č. 2947, od
nevlastníkov, t.j. v rozpore aj s vtedy platnými predpismi. Z toho potom dôvodili, že aj následný prevod
práva osobného užívania zo strany štátu na odporcov v 1. a 2. rade na základe dohody z 23.07.1986
(č.l. 41 + príl. obálka) je neplatný.

V tejto súvislosti však treba uviesť, že pôvodný navrhovateľ mal k dispozícii iné právne prostriedky,
ktorými sa mohol domáhať účinnej ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle tzv. reštitučných
právnych predpisov.
Podľa § 872 ods. 1 Obč. zák. právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov,
ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.01.1992), mení sa dňom účinnosti tohto

zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. tým nie je dotknuté.
Podľa§8ods.1zákonač.229/1991Zb.vplatnomznenísúdnanávrhoprávnenejosobyrozhodne,žena
ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu
alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolností uvedených v § 6, a to vtedy, keď fyzická osoba
nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho

zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo
prevedené vlastníctvo alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do
31.12.1992, inak právo zaniká.Pôvodný navrhovateľ teda ako oprávnená osoba mohol využiť inštitút reštitučného zákonodarstva, t.j.
mohol sa na súde domáhať vydania rozhodnutia, že na neho (oprávnená osoba) prechádza vlastnícke
právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu, ktorý ju získal za

okolností uvedených v § 6 zákona č. 229/1991 Zb (napr. bez právneho titulu), a to v prípadoch, keď
fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe
protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa. Takéto právo (inštitút) však bolo nevyhnutné uplatniť do
31.12.1992 inak zaniklo.
Pôvodný navrhovateľ preukázateľne takýto návrh v zmysle označeného reštitučného právneho predpisu

na súde v zákonom určenej lehote nepodal. Následne (od 01.01.1993) už preto nemohol úspešne
spochybňovať vlastnícke právo odporcu v 1. rade a pôvodnej odporkyne v 2. rade. Tieto závery sa
pochopiteľne vzťahujú aj na súčasných navrhovateľov v 1. až 6. rade.

Keďže pôvodný navrhovateľ svoje oprávnenie v zmysle vyššie uvedených reštitučných právnych noriem
nevyužil, nemohol už neskôr on ani jeho právni nástupcovia úspešne spochybňovať vlastnícke právo

odporcovv1.a2.rade,resp.ichprávnychnástupcov.Pôvodnepodanýnávrh,resp.jehoupravenúverziu
vdôsledkusmrtipôvodnéhonavrhovateľa,možnotedachápaťakoobchádzanieustanoveníreštitučných
predpisov v snahe „prinavrátiť“ zmeškanú prekluzívnu lehotu, a to je neprípustné. V priebehu tohto
súdneho konania bola síce čiastočne „obnovená“ možnosť uplatnenia reštitučného nároku v priebehu
roku 2004 na základe novely č. 503/2003 Z.z., na tento prípad sa však táto možnosť nevzťahovala,

keďže sporný pozemok je zastavanou plochou.
Súd preto zamietol návrh navrhovateľov o určenie, že predmetný pozemok patril v čase smrti do
vlastníctva pôvodného navrhovateľa.
Rovnako súd zamietol aj návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti dvoch kúpnych
zmlúv,nazákladektorýchodporcav1.radeaprávninástupcoviaodporkynev2.radepreviedlivlastnícke

právo k predmetnému pozemku na odporcu v 3. rade (č.l. 235-242). Navrhovatelia totiž nepreukázali
existenciužiadnehodôvoduneplatnostitýchtozmlúv. Ichnávrhbolvtomtosmerepostavenývýlučne
na tvrdení, že predávajúci neboli vlastníkmi predávanej nehnuteľnosti (spoluvlastníckych podielov), a
tak nemohli platne previesť vlastníctvo k pozemku na odporcu v 3. rade. Poukazovali pritom na zásadu
nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti však súd konštatuje, že odporca v 3. rade nadobudol
vlastnícke právo platne od oprávnených osôb, ktorých vlastnícke právo nebolo v zákonom určenej lehote
oprávnenou osobou účinne napadnuté. Súd nezistil žiadny iný dôvod neplatnosti, na ktorý by bol povinný
exoffoprihliadnuťaaninavrhovatelianažiadnyinýdôvodneplatnostitýchtodvochzmlúvnepoukazovali.
Pri rozhodovaní o trovách konania by súd postupoval v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keďže odporcovia

boli v konaní plne úspešní. Žiaden z odporcov si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a preto
im súd nárok na náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní
odo dňa doručenia tohto rozsudku.

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.