Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212204764
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6212204764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľky: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, W., zastúpená splnomocnenou advokátkou Mgr.
Danou Žlnkovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Komenského 5, Veľký Krtíš, proti odporcovi: P. W.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, Q. O., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode a to: P. W., nar. XX. XX. XXXX a
X. W., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu

Veľký Krtíš č.k. 2P/24/2012-126 zo dňa 19. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o výživnom na maloleté deti, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a maloleté detí zveril
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
P. výživným v sume 30 eur mesačne a na výživu maloletej X. výživným v sume 30 eur mesačne, vždy do
15.dňavmesiacivopredkrukámmatky.Stykotcasmaloletýmdieťaťomupraviltak,žeotecjeoprávnený

sa s maloletými deťmi stretávať každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 17.00 h do nedele do 14.00
h s tým, že maloleté deti si prevezme pred bytom matky a matke deti tamtiež odovzdá. Navrhovateľke
uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť a v určený termín ich otcovi odovzdať. O trovách
konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí,
a to do výroku o výživnom. Uviedla, že okresným súdom stanovené výživné je neprimerane nízke,

hoci je v možnostiach otca prispievať na maloleté deti vyšším výživným. Poukázala na to, že otec
zrušil živnostenské oprávnenie, hoci ešte predtým ako začal podnikať, pracoval ako zamestnanec v
Lidli, kde pracovný pomer ukončil dohodou. Čo sa týka jeho terajšieho zamestnania v spoločnosti
BETEXXE, s.r.o., zdôraznila, že ide o firmu jeho rodičov a podľa jej názoru sú údaje o odmene a počte
odpracovaných hodín otca zavádzajúce a nie celkom pravdivé. Podľa jej názoru okresný súd rozhodol
o výživnom na maloleté deti v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tvrdila, že okresný súd nezobral do
úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ani skutočnosť, že matka je na rodičovskej dovolenke a jej

príjem predstavuje len sumu 245 eur mesačne. V závere žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zmenil a o výživnom na maloleté deti rozhodol v zmysle jej pôvodného návrhu.Otec maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku
o výživnom na maloleté deti potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že dosahuje príjem len v sume 200
eur mesačne. Okresným súdom určené výživné považoval za spravodlivé, zodpovedajúce súčasným

potrebám maloletých detí. Po zaplatení výživného mu zostane 140 eur a so splácaním pôžičiek vzniklých
za trvania manželstva ako aj s úhradou nájomného, mu musia pomáhať jeho rodičia. Pracovný pomer
v Lidli musel zrušiť z dôvodu, že ako živnostník pracoval na plný úväzok.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“) a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým rozhodol o výživnom na maloleté deti podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP,
potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali

správnosť rozsudku. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. O
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodol správne podľa ust. § 154 ods. 1 OSP. Pri
určovaní výživného musí súd vychádzať zo zákonných kritérií ustanovených v § 62 a nasl. zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ako aj zo všeobecného

hľadiska upraveného v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom
sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. V ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvené právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej
životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle. Miera odôvodnených
potrieb dieťaťa je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa,

jehoškolskéhozaradenia,fyzickejaduševnejvyspelosti,zdravotnéhostavu,jehooprávnenýchkultúrno-
spoločenskýchpotriebašportovýchzáujmovapod.Odôvodnenépotrebydieťaťasúvšakbezprostredne
ovplyvňované i schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú
odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V danej veci mal okresný súd preukázanú u otca nižšiu

životnú úroveň, ktorá musela byť pri rozhodovaní zohľadnená a prenesená i do nižšieho výživného na
maloleté deti. Výživné na maloleté deti pri zohľadnení zákonných kritérií určil okresný súd v primeranej
výške. Tvrdenia matky uvedené v podanom odvolaní nie sú takého charakteru, aby podmieňovali
zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutej časti. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku
o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne

správny.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.