Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/615/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200446
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112200446.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa AUTOREFINISH, s.r.o., so sídlom Neresnická cesta 7861, 960 01 Zvolen, IČO: 36 649
961, zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti
odporcovi KOVA, s.r.o., so sídlom Badín 3, 976 32 IČO: 31 616 232, zastúpenému ATTORNEYS

GROUP s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, o zaplatenie 15.607,57
Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
60Cb/34/2012-393 zo dňa 27. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/34/2012-393 zo dňa 27. júna 2014 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.607,57 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne, a to zo sumy 272,53 Eur od 05. 11. 2011 do 07.
04. 2013, zo sumy 231,44 Eur od 06. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 965,75 Eur od 06. 11.2011 do
07. 04. 2013, zo sumy 256,92 Eur od 09. 11. 2011 do 07. 04. 2013, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne, a to zo sumy 344,78 Eur od 11. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 283,13 Eur od
12. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 384,56 Eur od 12. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 264,66
Eur od 12. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 669,37 Eur od 16. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy

199,86 Eur od 16. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 867,77 Eur od 17. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo
sumy 287,45 Eur od 18. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 730,60 Eur od 18. 11. 2011 do 07. 04. 2013,
zo sumy 281,17 Eur od 19. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 631,04 Eur od 20. 11. 2011 do 07. 04.
2013, zo sumy 376,67 Eur od 20. 11. 2011 do 07. 04. 2013, zo sumy 393,01 Eur od 21. 11. 2011
do 07. 04. 2013, zo sumy 357,14 Eur od 08. 04. 2013 do zaplatenia, zo sumy 778,94 Eur od 25. 11.
2011 do zaplatenia, zo sumy 324,14 Eur od 27. 11. 2011 do zaplatenia, zo sumy 387,85 Eur od 27. 11.

2011 do zaplatenia, zo sumy 738,13 Eur od 27. 11. 2011 do zaplatenia, zo sumy 1.724,84 Eur od 27.
11. 2011 do zaplatenia, zo sumy 315,76 Eur od 30. 11. 2011 do zaplatenia, zo sumy 503,51 Eur od 03.
12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 792,18 Eur od 04. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 334,27 Eur od 04.
12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 520,72 Eur od 04. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 194,63 Eur od 08.
12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 582,18 Eur od 08. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 216,- Eur od 09.
12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 288,96 Eur od 09. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 294,13 Eur od 09.

12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 262,- Eur od 10. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 402,01 Eur od 11.
12. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 301,22 Eur od
14. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 379,55 Eur od 15. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 393,47 Eur od
17. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 984,96 Eur od 20. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 267,10 Eur od
21. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 315,92 Eur od 22. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 296,02 Eur od
01. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 262,97 Eur od 01. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 671,86 Eur od

01. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 633,88 Eur od 01. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 36,- Eur od
04. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 301,70 Eur od 05. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 94,70 Eur od06. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 155,42 Eur od 07. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 522,80 Eur od
07. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 904,93 Eur od 14. 01. 2012 do zaplatenia a zo sumy 67,68 Eur
od 20. 01. 2012 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľ si uplatnil žalovanú sumu ako cenu vykonaného diela, ktorú navrhovateľ fakturoval
faktúrami, ktoré sú špecifikované v návrhu na začatie konania, ako aj v prvostupňovom rozsudku
okresného súdu. Celkovo vyfakturovaná suma bola 22.691,14 Eur, čo predstavuje dlh odporcu voči
navrhovateľovi. Navrhovateľ tvrdil, že ako zhotoviteľ uzatvoril s odporcom, ako objednávateľom v období

od 5.10.2011 do 31.12.2011 ústne čiastkové Zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,
na základe ktorých vykonal navrhovateľ pre odporcu riadne a včas dohodnuté dielo - lakovacie práce.
Vzhľadom na to, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, navrhovateľ si
popri istine 22.691,14 Eur uplatnil i úroky z omeškania z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti až do
zaplateniavsúlades§369ods.1,§369ods.2písm.b)Obchodnéhozákonníka,vsúladesustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že sa nezakladá na pravde,
že navrhovateľ pre odporcu vykonával dielo - lakovacie práce riadne a včas. S prácou navrhovateľa
nebol spokojný a viackrát ho ústne na to upozorňoval a oznamoval mu svoje výhrady. Zároveň uviedol,
že bol nútený jeho práce reklamovať a navrhovateľ musel prelakovávať už vykonané diela. Odporca tiež

tvrdil, že mal a má voči navrhovateľovi pohľadávky, ktoré do dňa 12. 12. 2011 vzájomnými dohodami
započítavali. Následne s ním navrhovateľ prestal komunikovať a rozhodol sa podať žalobu na súd, v
ktorej žiadnym spôsobom nezohľadnil svoje záväzky voči odporcovi. Odporca poukázal na Zmluvu
o nájme nehnuteľnosti a hnuteľných vecí zo dňa 1. 5. 2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30. 4. 2010,
podľa ktorej bol navrhovateľ povinný udržiavať predmet nájmu - lakovňu odporcu v stave, v akom ju

od odporcu prevzal. Mal zabezpečovať na vlastné náklady údržbu celej lakovne, udržiavať poriadok a
vykonávať údržbu okolo a pred lakovňou a starať sa o prenajaté zariadenie s odbornou starostlivosťou,
aby nedochádzalo k jeho nadmernému opotrebeniu a všetky náklady s tým spojené znášať z vlastného
v plnej výške. Tieto povinnosti si navrhovateľ, ako nájomca neplnil a ani neplní, dokonca lakovňu podľa
všetkého opustil, hoci nájomný vzťah podľa uvedenej zmluvy naďalej trvá. Odporca tvrdil, že nemal

dostatok času vyčísliť a presne kvantifikovať všetky svoje nároky voči navrhovateľovi, pričom tak urobí
až v súdnom konaní. Očakával, že sa mu podarí s navrhovateľom uzatvoriť mimosúdnu dohodu. Jej
uzatvoreniu je odporca stále naklonený, so zohľadnením jeho nárokov voči navrhovateľovi. Uviedol
však, že výška mesačného nájomného s príslušnými zálohami je vo výške 2.390,- Eur. Odporca tiež
poukázal na to, že mal nemalé výdavky s uvedením lakovne do pôvodného stavu ku dňu začatia nájmu,

čo navrhovateľ zanedbal, hoci na to bol povinný .

Navrhovateľ s tvrdeniami odporcu nesúhlasil a tvrdil, že nájomná zmluva zanikla v dôsledku výpovede,
ktorú odporca navrhovateľovi doručil dňa 19. 10. 2011, hoci v zmluve bola dohodnutá výpovedná lehota
3 mesiace a mala začať plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď

navrhovateľovi doručená, odporca však vo výpovedi navrhol dvojmesačnú výpoveď a odovzdanie
nehnuteľnosti malo prebehnúť od 28. 12. 2011 do 30. 12. 2011. Navrhovateľ dátum odovzdania
nehnuteľnosti a zániku zmluvy akceptoval a v nadväznosti na zánik zmluvy došlo k protokolárnemu
odovzdaniu prenajatej nehnuteľnosti - lakovne dňa 30. 12. 2011. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tým, že
po odovzdaní by lakovňa vyžadovala akékoľvek zásahy zo strany odporcu. Poukázal na Potvrdenie

o prebratí prenajímanej lakovne zo dňa 30. 12. 2011, z ktorého žiadne závady spomínané odporcom
nevyplývajú.

V priebehu konania - v rámci mimosúdneho jednania účastníci konania dňa 14. 12. 2012 rokovali o
možnej mimosúdnej dohode sporu, v rámci ktorého rokovania odporca nepoprel návrhom uplatnený

nárok navrhovateľa , avšak navrhol žalovanú sumu znížiť o sumu vo výške 13.789,85 Eur z titulu
zistených závad po prevzatí lakovne a údajne vykonaných opráv na predmete nájmu. O mimosúdnom
rokovaní bol spísaný Záznam z rokovania zo dňa 14. 12. 2012 .

Právny zástupca odporcu na pojednávaní vo veci samej dňa 26. 2. 2013 uplatnil voči návrhom

uplatnenému nároku kompenzačnú námietku vo výške 13.789,85 Eur. Túto kompenzačnú námietku
odôvodnil tým, že nájomca v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj s dohodnutou
písomnou nájomnou zmluvou predmet nájmu opustil, nikdy ho nijakým spôsobom riadne a v súlades právom neodovzdal a zanechal ho v stave nespôsobilom v jeho ďalšom prevádzkovaní a v stave v
rozpore s ustanovením čl. 7 bodu 10 Nájomnej zmluvy z 1. 5. 2008.

Odporca v priebehu konania dňa 8.4.2013 uhradil navrhovateľovi z dlžnej sumy čiastku 7.083,57 Eur .
Zároveň odporca súdu doručil Kvantifikáciu započítacej námietky voči navrhovateľovi v celkovej výške
15.607,37 Eur . Následne navrhovateľ z dôvodu zaplatenia sumy 7.083,57 Eur zobral svoj návrh na
začatie konania čiastočne späť a žiadal konanie v tejto časti konanie zastaviť. Prvostupňový súd
uznesením č.k. 60Cb 34/2012-213 zo dňa 28.5.2013 konanie v sume 7.083,57 Eur zastavil. Následne

súd pokračoval v konaní o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 15.607,57 Eur s príslušnými úrokmi
z omeškania.

Prvostupňový súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu čiastkových
zmlúv o dielo, na základe ktorých navrhovateľ vykonal pre odporcu dohodnuté dielo - lakovacie

práce. Vykonanie diela potvrdil odporca svojím podpisom na zákazkovom liste a cenu vykonaného
diela vyúčtoval navrhovateľ odporcovi v celkovej výške 22.691,14 Eur, z ktorej sumy uhradil odporca
navrhovateľovi po podaní návrhu na súd dňa 8.4.2013 sumu 7.083,57 Eur. Ďalej súd mal za preukázané,
že odporca zvyšok dlžnej sumy vo výške 15.607,57 Eur navrhovateľovi neuhradil, hoci návrhom
uplatnený nárok nepopieral, o čom svedčí Záznam z rokovania zo dňa 14.12.2012. Súd teda považoval

návrhom uplatnený nárok vo výške 15.607,57 Eur za nesporný a keďže sa odporca dostal do omeškania
splnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine aj zákonný úrok z
omeškania. Z týchto dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný, a preto mu vyhovel.

Súd sa v rámci prebiehajúceho súdneho konania zaoberal aj započítacou námietkou vznesenou

odporcom voči návrhom uplatnenému nároku vo výške 15.607,37 Eur, pričom dospel k záveru, že
započítacej námietke odporcu nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že základným predpokladom
úspešnosti započítacej námietky je preukázanie jej právneho dôvodu a jej výšky. Súd však v konaní
nemal preukázaný ani právny dôvod, ale ani výšku započítacej námietky. Okresný súd zastáva názor,
že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o nájme nehnuteľnosti a hnuteľných

vecí zo dňa 1.5.2008 skončil ku dňu 31.12.2011 na základe výpovede zmluvy zo dňa 19.10.2011, v
ktorej výpovedi odporca oznámil navrhovateľovi, že „ podľa dohody medzi zmluvnými stranami zo dňa
19.10.2011 je dátum prevzatia nehnuteľnosti a hnuteľných vecí stanovený od 28. do 30.12.2011“. Z
tohto listinného dôkazu podľa názoru prvostupňového súdu vyplýva, že zmluvné strany mali záujem
ukončiť nájomný vzťah ku dňu 31.12.2011 bez ohľadu na to, že v zmluve bola dohodnutá výpovedná

lehote 3 mesiace. Súd tiež uviedol, že z tohto listinného dôkazu vyplýva aj skutočnosť, že navrhovateľ
akceptovaldvojmesačnúvýpovednúlehotu,akceptovalajdátumodovzdanianehnuteľnostiahnuteľných
vecí ( 28.12. až 30.12.2011 ) a taktiež bol uzrozumený aj s tým, že súčasťou odovzdania bude preberací
protokol. Navrhovateľ sa v zmysle tejto dohody s odporcom dňa 30.12.2011 dostavil do prenajatých
priestorov nachádzajúcich sa u odporcu a odovzdal osobe nachádzajúcej sa mieste samom - D. L. ( čo

vyplýva z jeho svedeckej výpovede ) prenajaté priestory, o čom bola v zmysle dohody zmluvných strán
zo dňa 19.10.2011 spísaná listina Prebratie prenajímanej lakovne zo dňa 30.12.2011, ktorá obsahuje
prejav vôle zmluvných strán a ktorá bola vyhotovená odporcom. Z týchto skutočností mal okresný súd
za preukázané, že k odovzdaniu prenajatých priestorov, vrátane hnuteľných vecí došlo dňa 30.12.2011
a nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami skončil dňa 31.12.2011. Taktiež mal súd preukázané, že

navrhovateľ sa od dátumu 30.12.2011 v priestoroch odporcu nezdržiaval a neužíval ani hnuteľné veci.
Ďalej bol súd toho názoru, že aj keď medzi odporcom a spoločnosťou K & L CONSULTING spol.
s r.o. zastúpenej jej konateľom D. L. bola dňa 1.7.2011 uzatvorená mandátna zmluva s vykonávaním
činnosti mandatára v zmysle čl. II, ktorá mandátna zmluva bola ukončená k 31.1.2012, táto skutočnosť
nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa, keďže v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ mal o existencii

takejto mandátnej zmluvy vedomosť. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že osoba D. L. mu nebola neznáma
vzhľadom na to, že táto osoba mu bola predstavená zo strany štatutárneho zástupcu odporcu ako
osoba, na ktorú sa môže a má navrhovateľ so svojimi vecami obracať. Z uvedeného je možné
vyvodiť, že navrhovateľ sa mohol dôvodne domnievať, že D. L. je oprávnený za odporcu konať. Sám
štatutárny zástupca odporcu totiž vo výpovedi z nájmu navrhol termín odovzdania predmetu nájmu v

dňoch 28.12. až 30.12.2011, takže musel očakávať, že navrhovateľ využije navrhnutý termín, pričom
sám sa na tento nedostavil, a ani D. L. úkon prevzatia predmetu nájmu neodmietol ako neoprávnená
osoba, takže nie je možné vyčítať navrhovateľovi, že jednal s D. L. v domnienke, že je oprávnenou
osobou konať za odporcu. Sskutočnosti, že navrhovateľ predmet nájmu vrátane hnuteľných vecíodporcovi dňa 30.12.2011 odovzdal nasvedčuje aj následné správanie sa odporcu, keď po odchode
navrhovateľa z prenajatých priestorov tieto začal užívať, čo v konaní bolo preukázané. Súd bol tiež toho
názoru, že všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že odporca po dátume 30.12.2011, keďže vykonával v

priestoroch svoju podnikateľskú činnosť bol uzrozumený s tým, že k odovzdaniu prenajatých priestorov
vrátane hnuteľných vecí zo strany bývalého nájomcu, navrhovateľa dňa 30.12.2011 došlo. Preto
neobstojí tvrdenie odporcu, že nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami trval do 31.1.2012, inak by
nemohol plynule pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti v týchto priestoroch počnúc januárom
2012. Vychádzajúc zo skutočností, ktoré za konania vyšli najavo súd dospel k záveru, že D. L. popri

prevádzkovaní spoločnosti odporcu bol splnomocnený na úkon prevzatia prenajatých priestorov, ktorý
úkon považoval súd za určitú činnosť spojenú s prevádzkovaním podniku odporcu a keďže v konaní
vyšlo tiež najavo, že D. L. na tento úkon nemal osobitné splnomocnenie, prekročil tým rozsah svojho
poverenia. Vzhľadom na ustanovenie § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka takýto úkon D. L. zaväzuje
odporcu, pretože navrhovateľ o prekročení rozsahu poverenia D. L. nevedel a s prihliadnutím na
ich dovtedajšiu komunikáciu a riešenie vecí a taktiež z legitímneho očakávania prevzatia prenajatých

priestorov oprávnenou osobou ani nemohol vedieť. Ani samotný D. L. prebratie prenajatých priestorov
neodmietol.

Čo sa týka právneho dôvodu a výšky odporcom uplatnenej kompenzačnej námietky, súd uviedol,
že odporca v konaní nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov po

odchode navrhovateľa z prenajatých priestorov s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Listinné dôkazy
predložené zo strany odporcu nepreukazujú potrebu vykonania opráv tak, ako tvrdí odporca. Vzhľadom
na časové rozpätie listinných dôkazov predložených odporcom bol súd toho názoru, že výška odporcom
predkladaných nákladov nemôže v celom rozsahu korešpondovať so skutočnými potrebami na uvedenie
prenajatých priestorov do pôvodného stavu s prihliadnutím na ich opotrebenie po skončení nájomného

vzťahu. Súd sa priklonil k názoru, že tieto náklady súvisia s bežnou prevádzkovou činnosťou spoločnosti
odporcu, ktorý mal už od januára 2012 prenajaté priestory k dispozícii. Z uvedených dôvodov podľa
názoru okresného súdu odporca hodnoverným spôsobom nepreukázal ani právny dôvod, ani výšku
skutočne vynaložených nákladov, ktoré mu po odchode navrhovateľa z prenajatých priestorov vznikli s
prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Okresný súd tiež uviedol, že odporca nepreukázal, že k nadmernému opotrebeniu prenajatej veci došlo
konaním navrhovateľa, a poukázal na to, že tejto náhrady by sa musel odporca v zmysle § 683 ods. 2
Občianskeho zákonníka domáhať len do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci, inak nárok zanikne. Súd
poukázal na časovú postupnosť a výšku odporcom uplatnenej kompenzačnej námietky, keď prvýkrát

v priebehu súdneho konania si odporca uplatnil kompenzačnú námietku do výšky 13.789,85 Eur na
mimosúdnom rokovaní u navrhovateľa dňa 14. 12. 2012. Na pojednávaní dňa 9. 4. 2013 predložil
odporca listinné dôkazy vzťahujúce sa ku kompenzačnej námietke, ktorú si už uplatňoval vo výške
15.607,37 Eur. V písomnom vyjadrení právneho zástupcu odporcu zo dňa 28. 11. 2013 rozšíril odporca
kompenzačnú námietku, ako dohodnuté nájomné za mesiac január 2012 vo výške 1.992,- Eur za

všetky prenajaté veci spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %, ako aj nájomné za hnuteľné veci
za obdobie od 1. 1. 2012 bez špecifikácie výšky. Napokon na pojednávaní vo veci samej dňa 3. 12.
2013 rozšíril odporca kompenzačnú námietku o ďalšiu sumu 15.000,- Eur titulom majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy. Výšku v konaní uplatňovanej kompenzačnej námietky oznámil odporca súdu dňa
7.1. 2014 tak, že výška kompenzačnej námietky je k tomuto dňu úplne zhodná s nárokom uplatňovaným

navrhovateľom v konaní. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že odporca nepreukázal v konaní ani
právny dôvod, ale ani rozsah kompenzačnej námietky vznesenej, ako obranu proti návrhu uplatnenému
nároku vo výške 15.607,57 Eur. Súd bol toho názoru, že odporcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že
ku vzniku nákladov na strane odporcu v dôsledku nadmerného opotrebenia predmetu nájmu došlo práve
konanímnastranenavrhovateľa,atiežsamunepodarilopreukázaťopodstatnenúvýškutýchtonákladov

s prihliadnutím na nadmerné opotrebenie. Podľa názoru okresného súdu odporca tak neurobil ani v 6-
mesačnej prekluzívnej lehote od prevzatia veci, to znamená, že mal tak urobiť do 30. 6. 2012, avšak
odporca vzniesol kompenzačnú námietku prvýkrát na mimosúdnom rokovaní dňa 14. 12. 2012 vo výške
13.789,85 Eur. Z uvedených dôvodov súd na vznesenú kompenzačnú námietku z titulu nadmerného
opotrebenia prenajatej veci neprihliadol.

K tvrdeniu odporcu, že si svoje nároky voči navrhovateľovi už uplatnil v podanom odpore proti
platobnému rozkazu zo dňa 27. 2. 2012, doručenom súdu dňa 28. 2. 2012, súd uviedol, že pohľadávky
odporcu voči navrhovateľovi odporca bližšie nekonkretizoval a nešpecifikoval, okrem sumy 2.390,- Eurpredstavujúcej sumu mesačného nájomného. Uviedol síce, že mal nemalé výdavky s uvedením lakovne
do pôvodného stavu a tiež, že mal náklady na opravy , avšak podľa názoru okresného súdu, ku dňu
spísania odporu proti platobnému rozkazu už musel odporca minimálne vedieť, aké náklady na opravu

mu vznikli pri obvyklom opotrebení prenajatej veci po skončení nájomného vzťahu, lebo tieto vykonal
v mesiaci január a február 2012, čo vyšlo v konaní najavo z dokladov ním predložených do spisu. V
priebehu súdneho konania odporca viackrát menil dôvody aj výšku kompenzačnej námietky, takže súd
sa o konečnej výške a právnom dôvode kompenzačnej námietky odporcu dozvedel z podania právneho
zástupcu odporcu zo dňa 7. 1. 2014. Z uvedených dôvodov nemôže byť pravdivé tvrdenie odporcu, že

si právny dôvod a výšku kompenzačnej námietky právne relevantným spôsobom uplatnil už v odpore
proti platobnému rozkazu. Preto súd nemohol kompenzačnej námietke uplatnenej odporcom do výšky
návrhom uplatneného nároku vyhovieť.

Súd tiež uviedol, že nevykonal odporcom navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov G.. K. R., G. T.
a K. T., ako aj ohliadku miesta lakovne odporcu v sídle odporcu súdom, znalecké dokazovanie

ohľadom spôsobilosti a nespôsobilosti lakovne na jej riadne užívanie a oboznámenie sa so spisom
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb 125/2012 z dôvodu, že tieto dôkazy neboli podľa názoru
súdu pre rozhodnutie o dôvodnosti a výške kompenzačnej námietky odporcu potrebné. Na rozhodnutie
súdu o kompenzačnej námietke odporcu postačovalo rozsiahle vykonané dokazovanie a vyhodnotenie
všetkých skutočností, ktoré vyšli v tomto súdnom konaní najavo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podal odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie, doplnenie
dokazovania a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd v rozsudku uviedol,
že odporca hodnoverným spôsobom nepreukázal právny dôvod, ani výšku skutočne vynaložených
nákladov, ktoré mu po odchode navrhovateľa z prenajatých priestorov vznikli s prihliadnutím na obvyklé
opotrebenie. Odporca tvrdí, že súd prvého stupňa nedôvodne nevyhovel jeho návrhom na vykonanie

dokazovania znalcom, miestnou obhliadkou a výsluchom ďalších svedkov. Odporca nemal inú možnosť
ako preukázať svoje tvrdenia inak, ako predložením príslušných účtovných dokladov z jeho účtovníctva,
čo v súdnom konaní odporca aj urobil. Odporca tiež tvrdil, že súd sa nevysporiadal s odporcom v
konaní uplatneným nárokom na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podrobne popísanou
a dokumentovanou odporcom v spise súdu listinnými dôkazmi v jeho podaní z 28.11.2013. Je dôvodné

dnes predpokladať, že dané konanie navrhovateľa malo a má taký závažný dopad na podnikanie
odporcu, že odporca aj na jeho základe stratil v konečnom dôsledku možnosť vykonávať servis a
predaj motorových vozidiel továrenskej značky O., nakoľko mu boli odňaté príslušné licencie. Odporca
tiež poukázal na tvrdenie súdu prvého stupňa, že odporca bol povinný úplne precízne v 6-mesačnej
prekluzívnej lehote podľa ustanovenia § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka kvalifikovať svoju obranu

voči navrhovateľovi. V tejto súvislosti odporca poukázal na ustanovenie § 79 ods. 1, druhá veta O.s.p.,
v ktorom prípade odporcovi neukladá povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby z návrhu na
začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ, v danom prípade odporca domáha. Odporca všetko
vyžadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p. v odpore proti platobnému rozkazu z 28.2.2012 urobil.

Odporca zároveň namietol, že tvrdenie prvostupňového súdu, že mal v konaní za preukázané, že
navrhovateľ sa od dátumu 30.12.2011 v priestoroch odporcu nezdržiaval a neužíval ani hnuteľné
veci, je úplne irelevantné pre trvanie nájomného záväzkovo právneho vzťahu medzi navrhovateľom a
odporcom. Súd prvého stupňa chcel asi poukázať na účastníkmi „ chcený“ následok skončiť nájomný
vzťah podľa znenia výpovede odporcu z 19.10.2011. Odporca netvrdí, že uvedené nechcel, len tvrdí,

že k uvedenému nedošlo a zároveň poukázal na svoj podrobný skutkový a právny rozbor urobený k
tejto otázke v písomnom podaní z 28.11.2013. Hlavne poukázal za potrebné zopakovať logiku procesu
odovzdávania a preberania čohokoľvek, keď tento vždy musí v záväzkovo právnych vzťahoch začať
aktivitou odovzdávajúceho. Až pasivitu a neochotu preberajúceho možno nahradiť inými právnymi
prostriedkami, aby k odovzdaniu došlo. S týmito tvrdeniami odporcu sa prvostupňový súd v rozsudku

nevysporiadal. Odporca tiež poukázal na to, že prvostupňový súd jednoznačne vyhodnotil konania
svedka L. na ťarchu odporcu, ktoré boli excesmi z jeho práv dojednaných s odporcom. Odporca tiež
namietol, že prvostupňový súd nevykonal dôkaz oboznámením sa s obsahom iného spisu okresného
súdu, ako to navrhol odporca na strane 5 podania zo dňa 28.11.2013, ktoré konanie tiež preukazovalosústavnosť excesov svedka L. z jemu patriacich práv a povinností dojednaných s odporcom. Odporca
tiež poukázal na ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu
alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali
sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykonaná, aj keď ich
účastníci navrhli. Súd však nikdy počas pojednávania túto zákonnú povinnosť nesplnil.

V rámci odvolania odporca vzniesol vzájomný návrh a tvrdil, že navrhovateľ je už s odporcom v tomto

súdnom konaní prezentovaných a dokladovaných dôvodov ( uvedením nepravdivých skutočností o
odporcovi tretím osobám ) povinný zaplatiť náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy celkom vo
výške 23.600,-Eur, t.j. nie ďalších 23.600,-Eur ako už v konaní uplatnených, ale celkom týmto titulom
náhrady škody majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Zároveň uviedol, že keďže si prvostupňový súd
nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuviedol na pojednávaní, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné, bez svojej viny odporca potom ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov preukazujúcich

mukonanímodporcuvzniknutúškoduanemajetkovúujmu,atedatvrdil,žekonanímsúduprvéhostupňa
došlo k vadám, ktoré mohli mať a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Zároveň
odporca uviedol, že pozná úplne následok tohto vzájomného návrhu s prihliadnutím na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo 9/2011, ktorý v prílohe odvolania predložil do súdneho spisu.

Na záver odvolateľ tvrdil, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu nedôvodný a neodôvodnený, teda
nepreskúmateľný a nepresvedčivý, a preto ho napáda v celom rozsahu.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať odporcu k náhrade trov odvolacieho konania pozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo výške 473,74 Eur. Vo vyjadrení
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. V súvislosti s nevykonaním navrhnutých
dôkazov zo strany súdu poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého
je výhradným právom súdu rozhodnúť, ktoré so stranami označených dôkazov vykoná. Navrhovateľ
má za to, že odporcom navrhované dokazovanie by bolo v tomto prípade nadbytočné, odporujúce

požiadavke účelnosti a hospodárnosti konania. Navrhovateľ uviedol, že odporca mal dostatok času
na predkladanie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Jeho správanie sa počas celého tohto
konania, keď jednotlivé dôkazy nepredkladal, resp. neoznačoval súdu koncentrovane, ale postupne,
dokonca s niekoľko mesačným odstupom, považuje navrhovateľ za účelové s cieľom spôsobiť v konaní
obštrukcie.

Navrhovateľ tiež tvrdil, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými
podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné a dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, je logické, jasné a presvedčivé. K tvrdeniu odporcu,

že svoj nárok na náhradu nákladov vynaložených na predmete nájmu uplatnil včas, t.j. v 6-
mesačnej prekluzívnej lehote od odovzdania predmetu nájmu, a to dňa 28.2.2012 podaním odporu voči
platobnému rozkazu navrhovateľ uviedol, že z obsahu odporu je zrejmé, že tento ohľadne uplatnenia
nároku na náhradu nákladov neobsahuje ani zmienku. V odpore síce uviedol „ nemalé výdavky sme
mali s uvedením lakovne do pôvodného stavu“, avšak navrhovateľ uvádza, že z uvedeného znenia textu

odporu proti platobnému rozkazu , že nevyplýva, že by si odporca náhradu nákladov riadne uplatnil, a to
v zmysle uplatnenia jasnej a jednoznačnej požiadavky na náhradu nákladov s ich súčasným vyčíslením
a špecifikáciou. To znamená, že odporcom uvedená veta bez ďalšieho neznamená uplatnenie nároku na
náhradu týchto výdavkov ( nákladov ). Aj pokiaľ by teda navrhovateľ spôsobil svojím konaním odporcovi
ako prenajímateľovi škodu, mohol by súd odporcovi ako prenajímateľovi priznať nárok na náhradu

tejto škody, no jedine za predpokladu, ak by si odporca tento nárok uplatnil na súde v 6-mesačnej
prekluzívnej lehote odo dňa vrátenia predmetu nájmu. Keďže navrhovateľ vrátil predmet nájmu dňa
30.12.2011, mohol si odporca úspešne uplatniť náhradu nákladov vynaložených na predmete nájmu
iba do 30.6.2012, ktorým dňom uplynula prekluzívna lehota. Keďže tak odporca neurobil, k uvedenej
skutočnostijesúdpovinnýprihliadaťzúradnejpovinnosti,apretojevtomtosmerezáverprvostupňového

súdu správny, že odporca si v prekluzívnej 6-mesačnej lehote od vrátenia predmetu nájmu žiadny nárok
na náhradu škody spôsobenej údajným porušením povinností navrhovateľom, ako nájomcu pri užívaní
prenajatej veci neuplatnil.Čo sa týka odporcom vznesenej výtky prvostupňovému súdu, že nevykonal žiadne dokazovanie
a neurobil o tom v odôvodnení rozsudku žiadnu právnu úpravu, navrhovateľ uviedol, že právny
zástupca odporcu na pojednávaní dňa 3.12.2013 prejavil svoju vôľu rozšíriť jeho kompenzačnú

námietku. Vzhľadom k tomu, že bol rozširujúci procesný úkon odporcu nanajvýš neurčitý, chaotický
a nekonkretizovaný, ešte na tom istom pojednávaní uložil prvostupňový súd právnemu zástupcovi
odporcu povinnosť, aby v lehote do 7.1.2014 písomne vyčíslil výšku kompenzačnej námietky. Uvedenú
povinnosť si však odporca nesplnil. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ uviedol, že keďže odporca
uplatnené nároky nešpecifikoval, nemal súd dôvod vykonávať o ňom dokazovanie. Lepšie povedané,

vzhľadom na neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle odporcu, nebolo objektívne zrejmé, čo má
byť vlastne predmetom dokazovania. Z uvedených dôvodov neschopnosť odporcu jasne, určite a
zrozumiteľne skutkovo prípadne aj právne kvalifikovať uplatnený nárok, nemôže klásť odporca na ťarchu
prvostupňového súdu tvrdiac, že tento nevykonal o ním uplatnených nárokoch náležité dokazovanie.

Ku konštatovaniu odporcu v odvolaní, že si prvostupňový súd nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí. Uviedol, že
zmyslom a účelom ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je, aby súd určil, na ktoré právne významné rozdielne
skutkové tvrdenia účastníkov zameria proces dokazovania. Túto povinnosť si prvostupňový súd v
konaní riadne splnil. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.2.2013 totiž jasne vyplýva, že prvostupňový
súd po prednesoch účastníkov konania určil, že v ďalšom konaní bude vykonávať dokazovanie

ohľadne oprávnenosti kompenzačnej námietky vznesenej odporcom, pričom za tým účelom uložil obom
účastníkom konania povinnosť pripraviť sa na nasledujúce pojednávanie. Prvostupňový súd teda v
konaní určil, čo považuje za sporné, a teda v akom rozsahu a ako vykoná dokazovanie.

Odporca podaným odvolaním zároveň podal vzájomný návrh, ktorým sa domáha zaplatenia sumy

23.600,-Eurkvalifikovanejakonáhradamajetkovejškodyanemajetkovejujmy.Vtejtosúvislostiodporca
uviedol, že sa jedná o sumu už v konaní uplatnenú a nie ďalšiu sumu. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému
nároku navrhovateľ uviedol, že uvedenú sumu titulom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odporca
v konaní uplatnil ako kompenzačnú námietku, konkrétne na pojednávaní konanom dňa 3.12.2013, kde
rozšíril kompenzačnú námietku o bližšie nešpecifikovanú sumu. V tejto súvislosti prvostupňový súd prijal

k uvedenej otázke záver, že odporca nepreukázal v konaní ani právny dôvod a ani rozsah kompenzačnej
námietky, a preto nemohol byť v spore úspešný. Z uvedeného vyplýva, že o sume titulom majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy už bolo rozhodnuté, nakoľko s uvedeným nárokom odporcu sa prvostupňový
súd už v rámci konania zaoberal a následne sa s ním aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne
a presvedčivo vysporiadal.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia §
219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v
zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 21.5.2015.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si návrhom podaným dňa 9.1.2012 uplatnil proti
odporcovi právo na zaplatenie 22.691,14 Eur s príslušenstvom, t.j. zákonnými úrokmi z omeškania od
lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia titulom zaplatenia ceny vykonaného diela, ktoré navrhovateľ

vykonal pre odporcu, t.j. lakovacie práce, a to na základe ústne uzatvorených čiastkových zmlúv o
dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd dňa 26.1.2012 vydal platobný rozkaz
č.k. 64Rob/6/2012-128, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor. Účastníci
konania sa v priebehu konania pokúsili o mimosúdne vysporiadanie sporu, avšak neúspešne. O
mimosúdnom rokovaní bol spísaný Záznam z rokovania zo dňa 14.12.2012, v ktorom odporca nepoprel

navrhovateľom uplatnený nárok, avšak navrhol uplatnenú sumu znížiť o sumu 13.789,85 Eur z titulu
zistených závad po prevzatí lakovne. Následne odporca po podaní návrhu na súd dňa 8.4.2013 uhradil
navrhovateľovizožalovanejsumyčiastku7.083,57Eur,následkomčohonavrhovateľvtejtosumezobral
svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a obmedzil tým návrh na sumu 15.607,37 Eur. Okresný
súd uznesením 60Cb/34/2012-213 zo dňa 28.5.2013 konanie do výške 7.083,57 Eur so súhlasom

odporcu so späťvzatím návrhu podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Odporca v priebehu konania vzniesol
kompenzačnú námietku, ktorú si uplatňoval v dôsledku poškodenia alebo nadmerného opotrebenia
predmetu nájmu, ktorú z pôvodne uplatnenej sumy 13.789,85 Eur v priebehu konania rozšíril až na sumu15.607,57 Eur, t.j. sumu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V priebehu konania odporca zmenil aj
titul kompenzačnej námietky na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu oprávnený a
zároveň uviedol, že odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázať právny dôvod a tiež výšku
uplatnenej kompenzačnej námietky.

Na základe odporcom uplatneného vzájomného návrhu, ktorý uplatnil v rámci odvolania k napadnutému

rozsudku, prvostupňový súd uznesením 60Cb/34/2012-435 zo dňa 13.11.2014 vylúčil vzájomný návrh
odporcu o zaplatenie 23.600,-Eur s príslušenstvom zo dňa 1.8.2014 na samostatné konanie. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014. Vzájomnému návrhu bolo na Okresnom súde
Banská Bystrica pridelené nové číslo konania 60Cb/197/2014. Následne Okresný súd Banská Bystrica
do spisu zaslal na vedomie uznesenie č.k. 60Cb/197/2014-29 zo dňa 4.2.2015, ktorým bolo rozhodnuté
o vzájomnom návrhu tak, že súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu

trov konania. Predmetné uznesenie bolo vydané na základe skutočnosti, že navrhovateľ ( v tomto konaní
odporca ) nezaplatil súdny poplatok spojený s podaním vzájomného návrhu a toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.2.2015.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,

oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.
Podľa§97ods.1O.s.p.,odporcamôžezakonaniauplatniťsvojeprávaprotinavrhovateľoviivzájomným
návrhom.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si žalovanú sumu uplatnil voči odporcovi

oprávnene, čo vyplýva zo Záznamu z rokovania zo dňa 14.12.2012, v ktorom odporca uplatnený nárok
navrhovateľa nepopieral. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd postupoval správne, keď považoval
uplatnený nárok navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný. V konaní však odporca vzniesol námietku
započítania vo zvyšnej sume 15.607,57 Eur, t.j. v zostávajúcej časti žalobného návrhu titulom majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Pred tým si odporca uplatňoval nižšie sumy, ako kompenzačnú námietku v

dôsledku poškodenia alebo nadmerného opotrebenia predmetu nájmu - lakovne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že odporca v priebehu
konania nepreukázal právny dôvod ani výšku kompenzačnej námietky, pričom poukazuje na to, že z
dôvodu, že odporca v rámci odvolania voči napadnutému rozsudku si uplatnil vzájomný návrh v sume

23.600,-Eur s príslušenstvom, bolo by povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Z dôvodu, že však prvostupňový súd právoplatným
uznesením rozhodol o vylúčení uplatneného vzájomného návrhu na samostatné konanie, stalo sa
právne irelevantným posudzovanie uplatneného vzájomného návrhu v tomto súdnom konaní, keďže je
o ňom vedené samostatné konanie na okresnom súde.

Čo sa týka právneho posúdenia oprávnenosti započítacej, resp. kompenzačnej námietky zo strany
odporcu v konaní, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými okresným súdom v
napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym právnym názorom, ktoré v napadnutom rozsudku skutkovo a právne správne odôvodnil.

K vznesenej námietke odporcu, že prvostupňový súd v konaní nesplnil zákonnú povinnosť podľa §
118 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie odporcu sa nezakladá na pravde, nakoľko
zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.2.2013 vyplýva, že súd po vyhláseníuznesenia o odročení pojednávania na deň 9.4.2013 konštatoval, že pokiaľ sa účastníci konania do
termínu pojednávania nedohodnú, bude sa súd na pojednávaní zaoberať oprávnenosťou kompenzačnej
námietky vznesenej odporcom a bude sa zaoberať návrhom na vydanie čiastočného rozsudku podľa

§ 152 ods. 2 O.s.p. Za tým účelom uložil účastníkom konania pripraviť sa na pojednávanie z hľadiska
oprávnenosti kompenzačnej námietky. Z uvedeného vyplýva, že súd dostatočným spôsobom v súlade
s § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol, čo považuje v konaní za sporné, z čoho vyplýva záver nespornosti zvyšku
uplatneného nároku.

V súvislosti s tvrdením odporcu, že rozsudok prvostupňového súdu je nepreskúmateľný, odvolací súd
poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR
( IV.ÚS 115/03, III. ÚS 209/04 ), z ktorej vyplýva záver , že „ súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy ( čl. 6 ods. 1 dohovoru ) je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku

dal dostatočne jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky s uplatneným
nárokom navrhovateľa, ako aj odporcom uplatnenej kompenzačnej námietky.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.