Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206609
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012206609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobcu Mgr. F. V.,
bytom A. XX, B., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66,
Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/021467/2012-23-7 zo dňa 24. septembra 2012,
o znížení výsluhového dôchodku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
10. decembra 2013, č. k. 5S 1494/2012-33, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 2013, č. k. 5S

1494/2012-33, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 10. decembra 2013, č. k. 5S 1494/2012-33, zrušil rozhodnutie žalovaného
č. MF/021467/2012-23-7 zo dňa 24. septembra 2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvar sociálneho zabezpečenia zn. 5379/2012-SZ zo dňa 04. júla
2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta náhradu trov konania vo výške 323,55

€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový orgán") č. 2379/2012-SZ z 05. júna 2012 výsluhový
dôchodok zvýšený od 01. júla 2012 podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 29. júna 2012 na 1130,12 € mesačne. Z
dôvodu novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. zákonom č. 185/2012 Z. z., účinného od 30. júna 2012
prvostupňový orgán vydal nové rozhodnutie č. 5379/2012-SZ zo dňa 04. júla 2012, ktorým podľa § 105

ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o
štátnom rozpočte na rok 2012 znížil výsluhový dôchodok žalobcu od 01. júla 2012 na sumu 1096,67
€ mesačne. Na odvolanie žalobcu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. MF/021467/2012-23-7 zo
dňa 24. septembra 2012 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd
dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 05. júna 2012 bolo vydané v súlade
s vtedy platným právnym stavom, je zákonné a právoplatné. Považoval preto za nezákonný postup
žalovaného, že následne (po účinnosti novely č. 185/2012 Z. z.) vydal dňa 04. júla 2012 rozhodnutie,

ktorým žalobcovi valorizáciu odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona účinného od 30. júna 2012.
Argumenty žalovaného, že zmena nastala ex lege a rozhodnutie malo iba deklaratórny charakter
neobstoja, lebo podľa názoru krajského súdu rozhodnutie v časti zvýšenia (zníženia) výsluhového
dôchodku má konštitutívny charakter. Taktiež za nedôvodnú považoval námietku žalovaného, že taképrípady rieši ustanovenie § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.; podľa názoru krajského súdu toto
ustanovenie nemožno aplikovať na daný prípad, pretože nejde o výpočet dávky výsluhového dôchodku,
ale o valorizáciu (zvýšenie), ktorá bola v čase rozhodovania v súlade s vtedy platným právnym stavom.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním z dôvodu, že vychádza z
nesprávneho právneho názoru, pričom krajský súd riadne neodôvodnil svoj záver o konštitutívnom
charaktere rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku ani záver o tom, že v danom prípade nie

je možné aplikovať ustanovenie § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. Čo sa týka argumentácie
súdu, že k zákona č.185/2012 Z. z. neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a preto je potrebné
vychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem, žalovaný zdôraznil, že v
danom prípade nebolo potrebné prijímať prechodné ustanovenia. K zmene relevantnej právnej úpravy
totiž došlo predtým (účinnosť od 30. júna 2012), než nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája
vznik nároku na zvýšenie výsluhového dôchodku (01. júla 2012) a preto táto úprava nemá retroaktívny

charakter. Momentom, keď nastávajú hmotnoprávne účinky vzniku nároku na zvýšenie výsluhového
dôchodku je podľa § 68 ods.1 zákona č. 328/2002 Z. z. 01. júl príslušného kalendárneho roka. Nemožno
preto súhlasiť s názorom žalobcu, že v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali
žalobcovinároknazvýšeniedôchodku.Odkaznapredchádzajúcikalendárnyrok(2011)satotižvzťahuje
výlučne na mechanizmus výpočtu zvýšenia dávky.

Žalovaný poukázal na to, že medzi vydaním rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a dňom
01. júla 2012, teda momentom, od ktorého malo nastať zvýšenie dávky, došlo k zmene zákona č.
328/2002 Z. z., do ktorého bol s účinnosťou od 30. júna 2012 vložené ustanovenie § 68 ods. 13, z
ktorého v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 vyplynulo,
že v roku 2012 sa dávky výsluhového zabezpečenia nezvyšujú. Žalobcovi teda nevzniklo právo na

zvýšenie výsluhového dôchodku. Napriek tomu existovalo rozhodnutie, ktoré deklarovalo právny stav,
ktorý vzhľadom na zmenu právnej úpravy nenastal, a teda išlo o stav contra legem. Uvedené situácie
zákon č. 328/2002 Z. z. expressis verbis predvída, keď v § 105 ods. 7 ustanovuje, že sa dávka zníži, ak
sa zistí, že sa priznala vo vyššej sume ako patrí. Pod pojmom „priznanie dávky" treba v hypotéze právnej
normy vyjadrenej v § 105 ods.4 zákona č. 328/2002 Z. z. rozumieť aj zvýšenie dávky. Je potrebné si

uvedomiť, že každé zvýšenie dávky je z právno-technického hľadiska vlastne tiež priznaním dávky, a
to priznaním dávky vo zvýšenej sume.
Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu
zamietol.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa žalobca plne stotožnil s odôvodnením rozsudku, najmä s
názorom krajského súdu, že valorizácia a výsluhová dávka nie sú totožné právne inštitúty, pretože
valorizácia nie je vymenovaná medzi dávkami výsluhového zabezpečenia v § 30 a nasl. zákona a preto
ustanovenie § 105 ods. 7 zákona, ktoré jednoznačne rieši otázku zníženia priznanej dávky, nie je možné
použiť. Valorizácia je iba nástrojom, ktorý má zabrániť znehodnocovaniu priznanej dávky výsluhového

zabezpečenia a zákonnosť priznanej valorizácie je podľa názoru žalobcu možné preskúmať len za
použitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca poukázal i na to, že podmienky pre zvýšenie
výsluhových dôchodkov v roku 2012 musia nastať v roku 2011, čo znamená, že v priebehu roku 2011
musí dôjsť k medziročnému nárastu priemernej mzdy v hospodárstve SR a k medziročnému nárastu
spotrebiteľských cien; tieto podmienky boli splnené a preto vecne príslušný orgán bol nielen oprávnený,

ale aj povinný rozhodnúť o valorizácii. V danom prípade ide o retroaktivitu, keď neskorším zákonom a
to v čase, keď boli splnené hmotnoprávne podmienky pre valorizáciu dôchodku a bolo už právoplatne
rozhodnuté o nároku žalobcu, boli spätne ustanovené iné hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých
sa mal výsluhový dôchodok valorizovať. Nulové percento rastu služobných platov colníkov, policajtov a
vojakov na rok 2012 bolo stanovené až po tom, čo už podmienky valorizácie v roku 2012 boli splnené.

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne
správny a aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta trovy odvolacieho konania
vyčíslené v sume 142,04 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok

beznariadeniapojednávaniavsúlades§250jaods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolaniužalovaného
je potrebné vyhovieť.Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o
znížení výsluhového dôchodku žalobcu od 01. júla 2012.

Nebolo sporné, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky značka: 2379/2012-SZ z
05. júna 2012 bol žalobcovi od 01. júla 2012 výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 68 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z. z. o 3,05% mesačnej sumy tejto dávky, t. j. o 33,45 € na sumu 1130,12 € mesačne; v
uvedenej sume sa podľa oznámenia o výplate mal výsluhový dôchodok vyplácať od mesiaca júl 2012
vždy k 15. dňu v mesiaci. Taktiež nebolo sporné, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 5379/2012-SZ zo dňa 04. júla 2012, doručeného žalobcovi dňa 13.
júla 2012, bol výsluhový dôchodok žalobcu podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č.
328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom
rozpočte na rok 2012 znížený od 01. júla 2012 na sumu 1096,67 € mesačne (t. j. na sumu, v ktorej

mu výsluhový dôchodok patril do 30. júna 2012), pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
ustanovením § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z. sa valorizácia dávok
výsluhového zabezpečenia prepojila s valorizáciou platov a teda dávky výsluhového zabezpečenia sa
budú valorizovať iba v tom roku, v ktorom sa zvyšujú funkčné platy o viac ako 0%; v zmysle § 5 ods. 3
zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa funkčné platy v roku 2012 zvyšujú o 0%.

Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. MF/021467/2012-23-7
zo dňa 24. septembra 2012 zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil s odôvodnením, že
prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil skutočnosti rozhodujúce pre vydanie
rozhodnutia vo veci zníženia výsluhového dôchodku, pričom nebol preukázaný rozpor s právnymi
predpismi alebo iné dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť tohto rozhodnutia.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení platnom do 29. júna 2012 výsluhové
dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky
a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa
zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu

spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa
zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta
medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej

mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z., teda v znení platnom
od 30. júna 2012, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky,
vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna

príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od
priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v
hospodárstveSlovenskejrepublikyvykázanýchŠtatistickýmúradomSlovenskejrepublikyzakalendárny
rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok
vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené

ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta
medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci
kalendárny rok, ak v odseku 13 nie je ustanovené inak.

Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z., teda v znení platnom od

30. júna 2012 dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom
roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov
Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné
platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa

funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len
u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov
1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne
alebo v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 funkčné platy príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej

polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01. januára 2012.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 2379/2012-
SZ z 5. júna 2012 bolo vydané v čase, kedy podľa vtedy platného znenia zákona č. 328/2002 Z. z. nárok
poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia na ich zvýšenie od 01. júla príslušného kalendárneho

roka, teda v roku 2012 od 01. júla 2012, upravený bol.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že nárok na valorizáciu vzniká splnením podmienky, že v priebehu roku
2011 došlo k medziročnému nárastu priemernej mzdy v hospodárstve SR a k medziročnému nárastu
spotrebiteľských cien, toto tvrdenie odvolací súd považoval za nesprávne a nepodložené. V zmysle §
68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. totiž nárok na zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia vzniká

až dňom 01. júla príslušného kalendárneho roku, a to za splnenia podmienok, ustanovených zákonom
v znení účinnom k tomuto dňu. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí dotknutých správnych orgánov
bolo preto rozhodujúce znenie zákona, platné k 01. júlu 2012, t. j. ku dňu, od ktorého by sa pri splnení
ustanovených podmienok dávka mala (mohla) zvýšiť.

V dôsledku novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. zákonom č. 185/2012 Z. z., účinnej od 30. júna 2012
bol nárok na valorizáciu priznanej a vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia od 01. júla 2012
podmienený zvýšením funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf
príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a funkčných platov colníkov

(ďalej len „funkčné platy") na základe zákona o štátnom rozpočte o viac ako o 0%. Keďže v zmysle § 5
ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa tieto funkčné platy v roku 2012 zvýšia
o 0% od 01. januára 2012, zákon v znení účinnom od 30. júna 2012 nárok na zvýšenie výsluhového
dôchodku žalobcu od 01. júla 2012 vylúčil.

Keďže nárok na valorizáciu (za splnenia ďalších zákonných podmienok) môže vzniknúť najskôr dňom
01. júla toho-ktorého kalendárneho roka, úpravu platnú od 30. júna 2012 odvolací súd za retroaktívnu
nepovažoval.

Dôsledkom novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. od 30. júna 2012 bola skutočnosť, že rozhodnutie

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 05.06.2012 o zvýšení dôchodku od 01. júla 2012, teda
po jeho vydaní, stratilo oporu v zákone. Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 30. júna 2012
v ustanoveniach § 68 ods. 1 a 13 v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. zvýšenie dávok
výsluhového zabezpečenia od 01. júla 2012 jednoznačne vylučoval.

Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej
sume, ako patrí.

Dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za

ktoré sa už vyplatila (§ 105 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z.).

Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o valorizácii dávky je vo svojej podstate rozhodnutím o
priznaní dávky vo vyššej miere, ako bola vyplácaná do určitého dňa. Ak teda prvostupňový správny
orgánrozhodolopriznanízvýšenejdávkyvýsluhovéhozabezpečeniazdôvodujejvalorizácienazáklade

právnej úpravy, ktorá sa v dôsledku novelizácie zákona stala neúčinnou, potom tento orgán musel
vykonať nápravu len postupom podľa § 105 ods. 7 a 10 zákona č. 328/2002 Z. z.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcu
zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku žalobcu od 01. júla

2012, za vydané v súlade so zákonom (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Rozsudok krajského súdu preto podľa §
250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, lebo žalobca nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.