Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/75/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110207326
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110207326.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:

C. S., B.. XX.X.XXXX, X. W., Ž. XX, zast. JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom so sídlom v
Košiciach, Žižkova 39 proti odporcovi: D.. U.. U. W., U..G..C.., P. H.I. D.. U.. U., W., N.: XX XXX XXX
C. zaplatenie 16.596,96 € takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom odškodnenia a sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 16.592,31 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporcovi u k l a d á povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh
na začatie konania vo výške 995 EUR v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi u k l a d á povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 612,68
EUR v lehote do 15-tich od od právoplatnosti rozsudku.

O trovách právneho zastúpenia navrhovateľa súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 21.1.2008 žiadal o vydanie rozhodnutia: 1/ o doplatení
bodového ohodnotenia vo výške stanovenej zákonom, 2/ o doplatení straty na zárobku od 1.1.2000
do 31.12.2007 a následkom pokračovaní v doplácaní jeho oprávneného nároku a 3/ o odškodnom za
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Návrh bol vedený na Okresnom súde Košice I pôvodne pod sp. zn. 39C/24/2008.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 26.5.2009 konanie o zaplatenie 7.476,59 € voči U. L., L. W.
zastavilapoprávoplatnostiuzneseniavecpostúpilU.L.,L.W.,K.B.X.Nároknavrhovateľvočiodporcovi
D.. U.. U. W., U..G..C.. o zaplatenie 16.596,96 € vylúčil na samostatné konanie.

Výrok uznesenia ohľadne vylúčenia nároku na zaplatenie 16.596,96 € nadobudol právoplatnosť dňa
28.7.2009.

Predmetný nárok navrhovateľa je vedený pod sp. zn. 39C/75/2010.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v uvedenom konaní sa domáhajú sumy,
ktorá zodpovedá mimoriadnemu zvýšeniu náhrady ich škody za sťaženie spoločenského uplatnenia.Poukázal na to, že bolo predĺžené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa
8.2.2007, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené na 600 bodov. Základná náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia bola poskytnutá a predmetom sporu nie je. Predmetom sporu je iba

mimoriadne zvýšenie náhrady. Poukazuje na to, že v danom prípade je potrebné použiť ust. vyhlášky
č. 32/1965 Zb. s prihliadnutím na to, že nároky vyplývajúce z choroby z povolania, ktorá bola zistená
navrhovateľovi dňa 27.5.1983. Ide o ťažkú nedoslýchavosť spôsobenú nadmerným hlukom v dôsledku
čoho sa stav navrhovateľa zhoršuje. Zvýšenie náhrady odškodnenia požadujú vo výške 27,77 násobku
základného bodového ohodnotenia.

Odporca namietal predovšetkým premlčanie uplatneného nároku. V prípade, že by sa súd nestotožnil s
námietku premlčania, navrhuje vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia zdravotného stavu
navrhovateľa.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že chorobu z povolania mu diagnostikovali v roku 1983 a hneď

následne bol zamestnávateľom preradený na inú prácu. Od uvedeného času mu odporca platil
vyrovnávku ku mzde. V roku 1999 bol znovu u lekára, pretože pociťoval zhoršovanie sluchu. V roku
1993 od zamestnávateľa v tom čase VSŽ odišiel a následne pracoval v Slovane ako vedúci údržby.
Naďalej mal problémy, pretože sa mu zhoršoval sluch a nepočul, čo hovorí nadriadený. Vzhľadom
na uvedené, preto aj u tohto zamestnávateľa pracovný pomer ukončil. V Slovane bol zamestnaný od

roku 1996 do roku 2002. Medzi tým bol 3 roky nezamestnaný. Po odchode zo Slovanu mal problémy
nájsť si zamestnanie. Asi 10 mesiacov bol nezamestnaný, nakoniec ho zamestnal kamarát. Kamarátovi
zatajil, že má problémy so sluchom a vďaka tomu bol zamestnaný až do odchodu do dôchodku na X.,
kde pracoval ako operátor na linke. Do dôchodku odišiel v roku 2009. V čase, keď mu bola zistená
choroba z povolania, celková strata sluchu bola 63,5 %. V roku 1990, keď bol na lekárskej prehliadke

mu bola zistená 80 % nedoslýchavosť. Absolvoval vyšetrenie v nemocnici W. - Š. so záverom, že sa to
zlepšovať nebude, ale iba zhoršovať. V ďalšom sa jeho sluch neustále zhoršoval a preto v roku 2007
opätovne navštívil lekára, ktorý ho poslal do nemocnice na oddelenie pracovného lekárstva, pričom mu
vyšetreniami zistili stratu sluchu v rozsahu 90 % a pridelili mu naslúchacie zariadenie. Lekára navštívil
z toho dôvodu, že nepočul televízor. V súčasnosti televízor pozerá tak, že má slúchadlá, v ktorých má

zabudované načúvacie zariadenie.

Navrhovateľ opísal obmedzenia, ktoré nastali v jeho živote po postupnej strate sluchu. Súčasne uviedol,
že mal aj hudobnú skupinu, ktorú v roku 1985 po zistení choroby z povolania musel rozpustiť, pretože
stratil hudobný sluch. V ďalšom nemohol chodiť do divadla na žiadne koncerty, pretože nepočul.

Nemohol sa zúčastňovať spoločenských podujatí. Predtým chodieval aj na takéto spoločenské udalosti,
kde sa tancovalo. Posledných 10-15 rokov však už na takéto udalosti nechodí. Ďalej poukazuje aj na
to, že po vyšetreniach mu bol pridelený preukaz ZŤP. Vystavený bol dňa 23.7.2010. Preukaz si vybavil
z dôvodu, aby mal doprovod na električku, pretože ju nemusí počuť. V ďalšom navrhovateľ poukázal aj
na to, že v dôsledku nedoslýchavosti prišiel o 3 prsty na pravej ruke, čo sa udialo tak, že bol u svojho

kamaráta objednať drevárske výrobky, nevšimol si, že kamarát mal zapnutú hobľovačku. Oprel sa o ňu
a odrezalo mu prvé články 3 prstov. Okrem iného postihnutie vidí aj v tom, že nemôže chodiť do kina a
nemôže sa zúčastňovať spoločenských podujatí. Navrhovateľ upresnil, že hudobnú skupinu rozpustil z
dôvodu, že nemohol nič skladať a v dôsledku nedoslýchavosti ani chodiť hrávať na zábavy. Ďalej uviedol,
že keď bol zamestnaný u kamaráta, tak pracoval v nehlučnom prostredí.

V konaní bola vypočutá ako svedkyňa T.. H. W.. Vo svojej výpovedi uviedla, že už nepracuje na
Klinike pracovného lekárstva. Na uvedenom oddelení pracovala do júla 2007. Ďalej uviedla, že znalecký
posudok vypracovala pre sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v tomto prípade choroba z
povolania už zistená bola v predchádzajúcom období, tak ako to je uvedené v posudku vypracovanom

27.5.1983. Svedkyňa opísala postup pri vypracovaní znaleckého posudku. Najskôr bol navrhovateľ
odoslaný na vyšetrenie na oddelenie ORL a na audiometrické vyšetrenie. Zároveň sa vychádzalo
z ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktoré mal navrhovateľ za obdobie od roku 1983 až po dátum
vypracovania posudku. Z týchto dôkazov tím lekárov potom vychádzal ako aj z vyšetrení a pod vedením
prednostuKlinikypracovnéholekárstva,ktorýjetakistopodpísanýnaposudkut.j.MUDr.Ľ.I.sarozhodlo

o tom, či došlo k zhoršeniu nálezu a o výške sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri vypracovaní
bodového ohodnotenia sa vyhádzalo z vyhlášky č. 32/1965, teda z prílohy, ktorá obsahuje sadzobník
pre ohodnotenie poškodení zdravia a to z toho dôvodu, že choroba z povolania bola zistená v roku
1983, kedy platila táto vyhláška aj pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa následnepostupovalo podľa tohto zákona. V prípade navrhovateľa bolo zistené zhoršenie jeho nálezu, a to 90,1
% postihnutia sluchu, čo je ťažká porucha. V roku 1982 bola zistená porucha u navrhovateľa sluchu 63,5
%. Svedkyňa sa vyjadrila aj ku skutočnosti o stabilizovaní zdravotného stavu navrhovateľa vzhľadom

na jeho ochorenie. K tomuto uviedla, že o stabilizovaní nemožno hovoriť, pretože sluch sa postupne
stále viac a viac poškodzuje. Závisí to od toho, v akom prostredí žil navrhovateľ od roku 1983, teda
mal sa vyvarovať hlučného prostredia, ďalej to závisí od pridružených ďalších ochorení a zároveň od
miery poškodenia, ktoré mal pri zistení poškodenia sluchu. Návšteva lekára závisí od subjektívneho
pociťovania poškodzovania sluchu. Pri zistení poškodenia sluchu je stále určitý predpokladaný vývoj

poškodenia sluchu, zastaviť sa to nedá a postupne sa poškodenie sluchu zhoršuje aj s pribúdajúcim
vekom. Obmedzenia poškodenia sluchu u navrhovateľa spôsobuje obmedzenie pri spoločenských
kontaktoch, v kontakte s ľuďmi, obmedzenie pri návšteve divadla, kina, pozeraní televízora, teda
všeobecne spoločenského kontaktu, pri doprave dopravnými prostriedkami, pri šoférovaní. Od roku
1982 bolo zistené zhoršenie sluchu u navrhovateľa 63,5 %, v roku 2006 to bolo 90,1 %. Išlo o
postupné zhoršovanie sluchu, a preto u navrhovateľa bolo vypracované bodové ohodnotenie sťaženia

spoločenského uplatnenia. Pri vypracovaní posudku sa vychádzalo z toho, že pri zistení choroby z
povolania mu bolo bodové ohodnotenie určené bodmi 300 a vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu
sa zvýšilo o ďalších 300 bodov, spolu bodové ohodnotenie predstavovalo 600 bodov.

Z pripojenej lekárskej správy, nálezu z vykonaného vyšetrenia zo dňa 15.10.1982 bolo zistené, že

navrhovateľ v rokoch 1968-1969 pracoval ako elektrikár, od roku 1969 v spoločnosti P. W. do 1981
na studenej valcovni ako zoraďovač - opravár a mechanik strojov. Pracoval celú zmenu v hluku. Nosil
chrániče sluchu. Od roku 1981 - Doprava VSŽ ako osobného auta. 6 rokov slabo počuje, postupne sa mu
stav zhoršoval. 3x hospitalizovaný na ORL oddelení. 25.10.1982 diagnostikovaná strata sluchu 63,5 %

Z pripojeného Hlásenia choroby z povolania bolo zistené, že u navrhovateľa došlo k ochoreniu ťažkou
nedoslýchavosťou spôsobenou nadmerným hlukom u zamestnávateľa, predtým P. W., dátum zistenia
27.5.1983, hlásenie vyhotovené 15.11.1983.

V roku 2006 už bola diagnostikovaná strata sluchu celková 90,1 % (pravá strana 89 %, ľavá strana 93,4

%).

Z vypracovaného posudku o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách
z povolania bolo zistené, že navrhovateľ pracoval ako údržbár, predtým zoraďovač. Zistenú chorobu
z povolania mal dňa 27.5.1983, porucha sluchu spôsobená hlukom, hodnotená počtom bodov 300.

Dňa 17.1.2007 po prešetrení zdravotného stavu menovaného s prihliadnutím na eventuálny vývin
ochorenia hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky číslo 100, tabuľky IV., prílohy k
vyhl. č. 32/1965 Zb. počtom bodov 600. Pri poslednom vyšetrení menovaného ORL - audiometrickým
vyšetrením bolo zistené zhoršenie percepčnej poruchy sluchu obojstranne - praktická hluchota s CSS
90,1 %. Posudok bol vypracovaný dňa 8.2.2007 a to lekárkou T.. H. W. a prednostom J.. T.. Ľ. I., L..

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bol priznaný navrhovateľovi peňažný
príspevok na kúpu pomôcky - špeciálne zariadenie na prenos zvuku, samostatné bezdrôtové zariadenie
INFRALIGHT vo výške 170,10 €.

Súdu bola predložená aj pracovná zmluva so zamestnávateľom P. profilov a.s., I. XX, W., ktorá bola
uzavretá s navrhovateľom ako zamestnancom. Nástup do práce bol dňa 1.10.2002 ako operátor s
miestom výkonu práce Bočiar. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.9.2003.

Navrhovateľ v ďalšom predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou L., U..G..C.., T. X, W., kde vykonával

prácu ako zámočník, nástup do práce 1.3.2002.

Navrhovateľ bol zamestnaný aj v spoločnosti N. W., H..U.. V. U. s dňom nástupu do práce 15.12.1995
vo funkcii stolár.

V ďalšom pracoval navrhovateľ v organizácii X. - X. Y., X. XX ako vodič zásobovač od 8.2.1994 na
skúšobnú dobu 3 mesiacov.Univerzitná nemocnica L. Pasteura v W. zaslala prepúšťaciu správu zo septembra 2006 z Oddelenia
pracovného lekárstva z Nemocnice W. - Š., H..U.. X. U. B., v ktorej boli uvedené audiometrické
vyšetrenia, ambulantné vyšetrenie z Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie zo dňa

16.10.2006 aj výmenný lístok z Nemocnice W. Š., ktorým bol odoslaný menovaný k hodnoteniu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Dokumentácia menovaného bola prejednaná na G. W. W. P. W. dňa
17.1.2007 za účasti klinických a preventívnych pracovných lekárov z Východoslovenského regiónu a
následne na Celoslovenskej konzultačnej komisii so záverom hlásiť sťaženie spoločenského uplatnenia.

Súd v konaní nariadil aj vypracovanie znaleckého posudku znalcom T.. T. W. ohľadne zhodnotenia straty
sluchu navrhovateľa ako chorobu z povolania, preskúmať zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa, stratu
sluchu a či je strata sluchu podmienená výkonom práce pre bývalého zamestnávateľa, t.j. odporcu
momentálne U. S. Steel Košice s.r.o., či je strata sluchu progresívna a hrozí navrhovateľovi úplná
hluchota a akým spôsobom ovplyvňuje strata sluchu spoločenský a pracovný život navrhovateľa.

Znalkyňa vrámci posudkovej časti uviedla, že na základe opakovaných vyšetrení bola dňa 15.11.1983
hlásená navrhovateľovi choroba z povolania - ťažká nedoslýchavosť spôsobená nadmerným hlukom s
dátumom zistenia dňa 27.5.1983. Hlásenie choroby z povolania vydané Krajským ústavom národného
zdravia, Fakultná nemocnica s poliklinikou W., tr. U. 1, podpísaný vedúci kliniky pracovného lekárstva J..
T.. X.: R., S.. Navrhovateľ mal vtedy 35 rokov, celková strata sluchu podľa dokumentácie bola 63,9 %.

Menovanému bola hlásená porucha sluchu spôsobená hlukom v zmysle vyhl. č. 32/1965 Vyhlášky
ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady
odborov z 1. apríla 1965 o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších
predpisov a vyhl. č. 128/1975 Zb.z., prílohy č. 1, pod položkou č. 38. Podmienkou vzniku v zmysle

uvedenej vyhlášky je vznik v organizáciách, v ktorých sú pracujúci vydaní nadmernému hluku. Podľa
vyhlášky č. 32/1965 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
hodnotenésťaženiespoločenskéhouplatneniapodľatabuľkyIV,položky100počtombodov300.Bodové
rozpätie položky je 200-650 bodov. V súčasnosti sa porucha sluchu hlási ako profesionálne ochorenie
podľa prílohy č. 1 k zák. č. 461/2003 o sociálnom zabezpečení a bodové ohodnotenie sa vykonáva v

súlade so zák. č. 437/2004 Zb.

V dôsledku pôsobenia dlhotrvajúceho, opakovaného alebo veľmi intenzívneho hluku môže dôjsť ku
zničeniu vláskových buniek a trvalému posunu sluchového prahu. Poškodené vláskové bunky nemajú
schopnosť regenerácie a nikdy znova nedorastú. Preto ich odumretie znamená trvalé poškodenie

sluchu, pretože je narušený prenos zvuku z vnútorného ucha na sluchový nerv a ďalej do mozgu. Takáto
sluchová chyba sa označuje ako percepčná porucha a postihuje hlavne počutie v oblasti vysokých
frekvencií t.j. v oblasti 4000-8000 Hz. Prejavuje sa zlou zrozumiteľnosťou niektorých hlások a tým aj
zhoršeným porozumením reči.

V dokumentácii navrhovateľa neboli nájdené žiadne iné ochorenia ucha, nervového systému, resp. iné
ochorenia, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie buniek vnútorného ucha. Záznam o prekonanej externej
otitíde vpravo v novembri 1979 a vľavo v máji 1980 nemá vplyv na poškodenie buniek vnútorného ucha a
nesúvisí s nedoslýchavosťou menovaného, keďže sa jednalo o obyčajný zápal vonkajšieho zvukovodu.
Zvýšené hodnoty krvného tlaku boli u menovaného prvýkrát zaznamenané až v roku 2011. Arteriálna

hypertenzia nemohla zapríčiniť poruchu sluchu navrhovateľa.

Všetky audiometrické krivky sú typické pre percepčnú poruchu sluchu - t.j. pre poškodenie vnútorného
ucha, ktoré býva spôsobené hlukom. Krivky sú symetrické pre obe uši a majú aj pre hluk typický pokles s
maximom na hranici 4000-8000 Hz. Vyšetrenia boli vykonávané štandardne na hlukových frekvenciách

250-500-1000-2000-4000-8000 Hz. Poklesy sluchu sú zaznamenávané v decibeloch na jednotlivých
frekvenciách. Na základe záznamov kriviek je vypočítaná strata sluchu pre pravé a ľavé ucho zvlášť
v % podľa Fowlera. Najvyššia strata je priradená frekvencii 2000 Hz. Následne sa vypočítava celková
strata sluchu - CSS, ktorá nie je arytmetickým priemerom strát oboch uší, ale je to rozdiel strát oboch
uší delený štyrmi, pripočítaný k strate lepšie počujúceho ucha.

Vzhľadom k veku menovaného 35 rokov išlo o pomerne závažnú stratu sluchu. Menovaný bol preradený
až neskoro na iné pracovisko a došlo tak k výraznej sluchovej strate u mladého muža. V zmysle vyhl. č.
128/1975 Zb. u zamestnanca vo veku 30 rokov bolo možné hlásiť poruchu sluchu z hluku pri celkovejstrate sluchu 40 % Fowlera a hranica sa plynule zvyšovala o 1 % za každé 2 roky veku, t.j. u 50 ročných
bolo možné hlásiť v minulosti ale aj teraz poruchu sluchu z hluku pri CSS 50 % Fowlera. Vo veku
34 rokov t.j. ktoré mal navrhovateľ v roku 1982, kedy bolo ochorenie u menovaného zistené, mohla

byť profesionálna porucha sluchu hlásená už pri CSS 42 % Fowlera, nie až pri 63,9 % ako to bolo v
jeho prípade. Pravdepodobne zlyhala prevencia počas expozície v hluku. K výraznej strate sluchu u
navrhovateľa došlo zrejme v prvých rokoch práce. Navrhovateľ mal vtedy 26 rokov, podľa názoru znalca
užvtedymalbyťzhlukuabsolútnevyradený,resp.možnoajskôr.Navyžiadanieznalcaužaudiometrické
nálezy z uvedeného obdobia neboli v archíve, pravdepodobne boli skartované. Nálezy, ktoré však má k

dispozícii sú dostatočné a jednoznačne potvrdzujúce, že strata sluchu má profesionálny charakter.

Na základe výmenného lístka bol menovaný prešetrený na ambulancii 16.10.2006 a vzhľadom k 23
ročnémuodstupuodhláseniachorobyzpovolaniabolajehodokumentáciapredloženádňa17.1.2007na
Regionálnu konzultačnú komisiu v Košiciach, za účasti preventívnych a klinických pracovných lekárov
z Košického a Prešovského kraja s odporúčaním hodnotiť u menovaného sťaženie spoločenského

uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené počtom bodov 600.

V zmysle vyššie uvedeného strata sluchu u navrhovateľa možno jednoznačne hodnotiť ako chorobu z
povolania.

Znalkyňa ďalej uviedla, že vychádzajúc z listov Východoslovenských železiarní n.p. a to zo dňa
13.11.1982, ale aj z listu zo dňa 24.9.1983 je uvedené, že navrhovateľ nastúpil do podniku 1.7.1969
a do 30.5.1980 pracoval na moriarni závodu Studená valcovňa, kde ekvivalentná hladina hluku L Aeg
= 93 dB. Od 1.6.1980 do 30.9.1981 pracoval na elektrolytickej pocínovni toho istého závodu a tam
ekvivalentná hladina hluku L Aeg = sa pohybovala medzi 80-85 dB. Obe tieto pracoviská sú na zozname

rizikových pracovísk z titulu hluku. Navrhovateľ pracoval na závode Studená valcovňa, kde hladina hluku
sa pohybovala od 85 do 98 dB.

V zmysle Nariadenia vlády SR č. 357/2006 Z.z. a Nariadenia vlády č. 448/2007 sa pracovné prostredie
v rozmedzí od 75-85 dB zaraďuje do 2. kategórie rizika. V rozmedzí od 85-95 dB patrí pracovisko do

3. kategórie rizika, hluk rovný a nad 95 dB je predpokladom pre riziko hluku 4. kategórie. Znamená
to, že menovaný 12 rokov a 4 mesiace odpracoval v riziku hluku, z toho 11 rokov v 4. kategórii rizika.
Od 21 rokov veku pracoval menovaný v agresívnom hluku. Zrejme zlyhal výkon cielených pravidelných
preventívnychlekárskychprehliadokvrátaneORLaaudiometrickéhovyšetrenia,ktorýjevprvýchrokoch
práce v hluku najmä u mladých ľudí veľmi dôležitý. Cielené prehliadky v prípade navrhovateľa by museli

odhaliť jeho zvýšenú citlivosť na hluk a preventívne pri zvyšujúcej sa sluchovej strate vyradiť ho z hluku.
Podľa charakteru audiometrickej krivky z roku 1974 už mal byť z hluku vyradený. Od 1.10.1981 pracoval
navrhovateľ na závode Doprava ako vodič osobného motorového vozidla, kde riziko hluku hlásené
nebolo. A už od 1.6.1980 bol samotným zamestnávateľom preradený na pracovisko, kde bola hladina
hluku nižšia a to 80-85 dB, t.j. 2. kategória hluku. V tom čase pri preradení do 2. kategórie hluku bola

strata sluchu u menovaného 52 %, čiže už vtedy mala byť hlásená choroba z povolania. Menovaný bol
na kliniku pracovného lekárstva, ktorá je oprávnená hlásiť chorobu z povolania prvýkrát odoslaný až
15.10.1982.

Je obtiažné sa v súčasnosti vyjadriť k charakteru lekárskych preventívnych prehliadok pred 30-40 rokmi.

Zdravotnícke zariadenia ako aj systém závodných lekárov, ktorí dobre poznali pridelené pracoviská
VSŽ mali už v 80-90 tich rokoch minulého storočia pomerne dobre prepracovaný systém preventívnej
zdravotnej starostlivosti na podmienky zamestnancov veľkého podniku VSŽ n.p. Košice. Tento systém
ovšem v prípade navrhovateľa úplne zlyhal, resp. v 70-tich rokoch zrejme nebol ešte dostatočne
prepracovaný. Vychádzajúc zo záznamov, ktoré znalkyňa našla v karte jeho praktickej lekárky už v roku

1974 mal byť z hluku vylúčený, resp. možno aj skôr, ale v dokumentácii chýbajú staršie audiogramy.

Z vyššie uvedeného je zrejme, že 12 rokov a 4 mesiace pôsobil u menovaného agresívny hluk a to na
pracovisku VSŽ n.p. Košice, preto ako organizáciu, kde choroba z povolania vznikla je nutné označiť
VSŽ Košice n.p.

K poruche sluchu k jej progresívnosti a či hrozí úplná hluchota znalkyňa uviedla, že porucha sluchu
sa vyvíja pomaly a postihnutý si to uvedomí až vtedy, keď nerozozná šepot, sykavky, vysoké tóny
a okolie ho upozorňuje, aby hovoril tichšie, stíšil rádio, či televízor. Do 20 % celkovej straty sluchu(CSS) nemá postihnutý takmer žiadne komunikačné ťažkosti a obvykle vôbec netuší, že má nejakú
sluchovú stratu. Medzi 20 a 40 % CSS je schopný zvýšenou pozornosťou a tiež vďaka emocionálnemu
náboju reči prekonať mierne komunikačné ťažkosti. Pri prekročení 40-45 % CSS za menej priaznivých

akustických podmienok, ktoré sú v praktickom živote takmer všade, to prekáža najmä v spoločnosti pri
sledovaní televízie, rozhlasu. Postihnutí reči nerozumejú, majú sklon k introverzii a depresivite. Seriózne
audiometrické vyšetrenie odhalí už počínajúcu stratu sluchu do 5 % a vtedy by už kontroly sluchu mali
byť častejšie a pri potvrdení zvýšenej vnímavosti vylúčiť postihnutého z hluku. Pri prvom vyšetrení na
ambulancii Kliniky pracovného lekárstva v roku 1982 navrhovateľ uviedol, že horšie počuje asi 6 rokov,

t.j. asi od roku 1976. Znalkyňa predpokladá, že už vtedy celková strata sluchu bola približne 40 %, možno
aj 50 % Fowlera. V roku 2006 dokumentovaná 88-90 % strata sluchu u navrhovateľa v roku 2013 98-99
% je takmer praktická hluchota. Zbytky sluchu, ktorý menovaný ešte má je možné korigovať naslúchacím
aparátom. Avšak aj keď s naslúchacím aparátom dokáže ešte porozumieť hlasitejšej reči, musí už
odpozerávať z úst. Naslúchacie aparáty vedia zosilniť prichádzajúci zvuk, ale majú radu vedľajších
účinkov (pískanie, šumenie v ušiach v závislosti od polohy hlavy, od vonkajších podmienok). Vzhľadom

k skúsenostiam menovaného, keďže nie je hluchý od narodenia, dokáže nedostatok sluchu značne
kompenzovať nadobudnutými praktickými poznatkami v rôznych životných situáciách.

Racionálna liečba poškodenia sluchu z hluku prakticky neexistuje, je možné čiastočne ovplyvniť
eventuálne pridruženú prevodovú poruchu sluchu. Profesionálnu poruchu sluchu z hluku nedokážu

vyliečiť, preto každý novoprijatý zamestnanec na hlučné pracovisko by mal prejsť dôkladnou vstupnou
prehliadkou a v ďalšom období absolvovať podľa hodnôt hluku na pracovisku periodické prehliadky.
Lekárska prevencia má zisťovať osoby so zvýšenou vnímavosťou voči hluku, diagnostikovať včas
známky sluchového poškodenia a vyraďovať takéto osoby z rizikových prostredí.

Vzhľadom k veku menovaného 65 rokov, CSS 98,9 % podľa Fowlera je nutné túto sluchovú stratu
považovať za praktickú hluchotu. Odborník - otorinolaryngológ už v roku 2006 uvádza termín praktická
hluchota, CSS bola 90,1 % a opakovane 88,9 % Fowlera, to znamená, že menovaný sa bez
naslúchacieho aparátu prakticky nedorozumie. Znalkyňa podotkla, že vekom podobne ako v prípade
zraku, aj v prípade sluchu dochádza fyziologicky k jeho zhoršovaniu. Proces starnutia je značne

individuálny a závisí od viacerých vonkajších faktorov. Zhoršovanie sluchu začína už po dvadsiatke,
výraznejšie od veku približne 50 rokov. Strata sluchu približne 1 % na 2 roky veku. To znamená za 20
rokov asi 10 % straty sluchu, je to individuálne. V prípade navrhovateľa je však podstatná strata sluchu
z hluku. Poškodenie ciev spôsobuje aj arteriálna hypertenzia, t.j. vysoký tlak krvi a tým následne môže
spôsobovať stratu sluchu. V staršej dokumentácii menovaného t.j. do roku 1994 sú zaznamenávané

hodnoty tlaku krvi, ktoré boli skôr na nižšej hranici. Navrhovateľ sa lieči na arteriálnu hypertenziu len
od roku 2011 a vtedy strata sluchu u neho dosahovala už 90 % Fowlera, čiže hypertenzia nezohrala
takmer žiadnu úlohu.

Znalkyňa sa vyjadrila aj k tomu, ako ovplyvňuje strata sluchu spoločenský a pracovný život navrhovateľa.

Sluch je prvý ľudský zmysel, ktorý je funkčný ešte pred narodením a pokračuje vo fungovaní bez
prestávky vo dne i v noci až do smrti. Človek s dobrým sluchom mal by rozoznať zvuk s intenzitou
jedného dB. Pacient s poškodeným sluchom už nepočuje šepot a iné zvuky do 30 dB. Poruchy sluchu
sa vyvíjajú pomaly a postihnutý si to uvedomí až vtedy, keď nerozozná šepot, sykavky, vysoké tóny a
okolie ho upozorňuje, aby hovoril tichšie, stíšil rádio či televízor. Zhoršená je schopnosť rozoznávať reč v

rušnom prostredí. Postihnutý s percepčnou poruchou je nútený konfrontovať počuté s textom a preto je
uňho dôležitá kombinácia rakového vnemu - odpozerať reč. Pracujúci v hlučných prevádzkach sú často
podráždení, bolí ich hlava, trpia nespavosťou. Za tieto poruchy môže aj hluk. Trpia tým, že im hučí v
ušiach, ozýva sa pískanie, šumenie. Keďže hladina hluku aj v životnom prostredí sa každoročne zvyšuje,
počujeme horšie ako naši rodičia. Organizmus n a nepríjemný vonkajší podnet zareaguje vylučovaním

stresových hormónov. Okrem profesionálnej expozície je posledné storočie významne poznačené aj
neprofesionálnou expozíciou hluku. Dlhodobé počúvanie hudby zo slúchadiel môže spôsobiť stratu
citlivosti ucha na vyššie frekvencie. Porucha sluchu súvisí aj s nebezpečenstvom úrazu, nakoľko sťažuje
postihnutým počuť a správne porozumieť reči a signálom. Aj v prípade navrhovateľa došlo v roku 2010
k úrazu s čiastočnou amputáciou posledných článkov prstov pravej ruky.

Znalkyňa teda záverom na otázku číslo 1 uviedla, že na základe opakovaných vyšetrení bola dňa
15.11.1983 hlásená navrhovateľovi choroba z povolania, ťažká nedoslýchavosť spôsobená nadmerným
hlukom s dátumom zistenia dňa 27.5.1983. Celková strata sluchu podľa dokumentácie bola 63,9 %podľa Fowlera vo veku 34 rokov navrhovateľa. V zmysle vyššie uvedeného stratu sluchu navrhovateľa
možno hodnotiť jednoznačne ako chorobu z povolania.

Na otázku č. 2 znalkyňa uviedla, že z preštudovanej dokumentácie menovaného je zrejmé, že 12 rokov
a 4 mesiace pracoval v riziku hluku 4. kategórie do 98 dB, t.j. na jeho sluchový orgán pôsobil agresívny
hluk a to na pracovisku P., B..L.. W., čo bolo potvrdené samotným P. B..L.., Odborom bezpečnosti a
hygieny práce aj Mestskou hygienickou stanicou. Na základe uvedeného konštatuje, že strata sluchu
menovaného je podmienená výkonom práce pre bývalého zamestnávateľa P. W. B..L.., momentálne D..

U.. U. W. U..G..C..

Na 3. otázku znalkyňa uviedla, že vychádzajúc zo skutočností, že už v roku 2006 bola u menovaného
zistená celková stratu sluchu 88,9 % a 90,1 % podľa Fowlera a v súčasnosti má menovaný poruchu
sluchu s celkovou stratou 98,9 % - 99,22 % Fowlera, v 65-tich rokoch veku možno u navrhovateľa
hovoriť o praktickej hluchote. Menovaný má v súčasnosti už len zbytky sluchu, do budúcnosti je možné

predpokladať úplnú hluchotu.

Na otázku 4 uviedla, že pri uvedenej celkovej sluchovej strate 98,9 % - 99,22 % podľa Fowlera je
nutné predpokladať významné ovplyvnenie straty sluchu navrhovateľa v spoločenskom aj pracovnom
živote. Keďže navrhovateľ už vo veľmi mladom veku 35 rokov mal dokumentovanú celkovú stratu sluchu

takmer 64 % v súlade s odbornou literatúrou je nutné predpokladať, že pri tejto strate je sťažená
bežná komunikácia - rozhovor, najmä porozumenie hovoreného, teda sledovanie televízie, počúvanie
rádia, rozhovor v spoločnosti ľudí, ktorí nemajú sluchovú stratu. Menovaný počuje zvuky, ale nerozumie
im. Naviac menovaný má často pískanie, šumenie v ušiach. Táto stratu sluchu zrejme ovplyvnila aj
hľadanie nového zamestnania. Zamestnanec s takouto výraznou stratou má pri vstupnej prehliadke

veľkú nevýhodu.

V súčasnosti možno u navrhovateľa predpokladať len zbytkový sluch a otorinolaryngológ popisuje u
menovaného praktickú hluchotu už v roku 2006. Postihnutý s percepčnou poruchou sluchu je nútený
konfrontovať počuté s textom, a preto je uňho dôležitá kombinácia zrakového vnemu t.j. pri rozhovore

musí odpozerať pohyby úst. Načúvací aparát, ktorý menovaný nosí mu zosiľuje prichádzajúci zvuk,
avšak vytvára určitý diskomfort a šumenie v ušiach neodstráni.

Najvýraznejšie sa táto strata prejavuje v bežnej komunikácii v domácnosti s manželkou, kedy pri
nemožnosti odpozerania nepočuje, resp. nerozumie hovorenému a mimo izby nepočuje ani hlasnejšie

výzvy manželky. Porucha sluchu v roku 2010 bola príčinou nepracovného úrazu - úrazovej amputácie
posledných článkov troch prstov pravej ruky. Nebezpečenstvo úrazu je u menovaného výraznejšie pri
akejkoľvek činnosti najmä s pracovnými nástrojmi, resp. prístrojmi a zariadeniami.

Znalecký posudok bol znalkyňou vypracovaný dňa 24.1.2014.

Podľa ust. § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré
z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z okolností daného prípadu vyplýva, že choroba z povolania u navrhovateľa sa stala pred 1.4.2002.
Vychádzajúc z vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., preto
aj nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu bolo potrebné posúdiť podľa predchádzajúcej právnej
úpravy účinnej do 1.4.2002.

Podľaust.§190ods.1zák.č.65/1965Z.z.Zákonníkaprácevznenído1.apríla2002(ďalejibaZákonník
práce), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ,
u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 193 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u
ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu
zodpovedá, poskytnúť náhradu za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.Vyššie citované ustanovenia § 190 ods. 1 Zákonníka práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za
škoduspôsobenúzamestnancovivsúvislostischorobouzpovolania.Predpokladomtejtozodpovednosti

zamestnávateľa je: a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik škody pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej v súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi škodou a chorobou z povolania. Z
uvedeného vyplýva, že zamestnávateľa zodpovedá objektívne, teda bez zreteľa na to, či porušil alebo
neporušil nejakú právnu povinnosť, alebo, či škodu zavinil alebo nezavinil.

Z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že boli naplnené všetky
podmienky pre záver o vzniku zodpovednosti odporcu ako právneho nástupcu pôvodného
zamestnávateľa navrhovateľa za škodu pri sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Nebolo
sporné, že navrhovateľ bol v čase vzniku choroby z povolania zamestnancom právneho predchodcu
odporcu, ďalej, že došlo k poškodeniu jeho zdravia a vzniku choroby z povolania a to priamo pri plnení
pracovných úloh navrhovateľom ako aj, že následky na jeho zdraví sú v priamej príčinnej súvislosti s

výkonom práce.

Odporca namietal v priebehu konania premlčanie uplatneného nároku.

Pri posúdení premlčania uplatneného nároku súd poukazuje na prechodné ustanovenia § 251 ods. 1

zák. č. 311/2001 Z.z. a vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o chorobu z povolania, ktorá vznikla v
roku 1983 aj otázku premlčania je potrebné posúdiť podľa Zákonníka práce v znení platnom do 1.4.2002.

Podľa ust. § 263 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom do 1.4.2002 lehota na uplatnenie nároku na
náhradu škody je 2 roky, začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla a

o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatní v lehote troch
rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, 10-tich rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Vo vzťahu k citovanému ust. § 263 ods. 3 Zákonníka práce sa súdna prax pokiaľ ide o škodu na zdraví

ustálila na tom výklade, že pojem „dozvie sa o škode“ použitý v tomto ustanovení vyjadruje nie len
vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o
tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť -
vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu celej škody uplatniť aj na súde, pričom
tak môže urobiť až vtedy, keď má k dispozícii lekársky posudok, v ktorom sú ohodnotené zmeny v jeho

zdravotnom stave majúce preukázateľne nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Z dikcie vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon pre uplatnenie nároku
na náhradu škody na zdraví ustanovuje iba subjektívnu lehotu (v dĺžke 2 rokov). Začiatok plynutia

tejto lehoty sa teda odvíja od subjektívnej skutočnosti, ktorá je vyjadrená subjektívnou vedomosťou
poškodeného o škode.

Z vykonaného dokazovania a pripojených listinných dokladov bolo zistené, že u navrhovateľa na základe
opakovaných vyšetrení bola dňa 15.11.1983 zistená choroba z povolania - ťažká nedoslýchavosť

spôsobená nadmerným hlukom s dátumom zistenia dňa 27.5.1983. Už v roku 2006 bola u navrhovateľa
zistená celková strata sluchu 88,9 % a 90,1 % podľa Fowlera, v súčasnosti je u menovaného strata
sluchu 98,9 % -99,22 % Fowlera v 65-tich rokoch. V roku 2007 bol vypracovaný posudok sťaženia
spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, konkrétne dňa 8.2.2007, kde podľa záverov bolo
zistené vyšetrením u menovaného celkové zhoršenie percepčnej poruchy sluchu obojstranne - praktická

hluchota s CSS 90,1 %. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa o škode dozvedel až
z posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 8.2.2007 lekárom T.. H. W., prednostom, J.. T.. Ľ. I., L.. Keďže
nároknanáhraduškodyztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniasinavrhovateľuplatnilbezprostredne
potom, a to žalobou zo dňa 25.1.2008, ktorá bola vedená pod sp. zn. 39C/24/2008. Učinil tak včas, teda
ešte pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby.

Z uvedeného dôvodu teda súd uzavrel, že nárok navrhovateľa titulom náhrady škody sťaženia
spoločenského uplatnenia nie je premlčaný.Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
(účinného od 1.8.2004), na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o

chorobu z povolania z takejto choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahu doterajšie predpisy.

So zreteľom na to, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo pred účinnosťou vyššie citovaného
zákona pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je v danom prípade potrebné
vychádzať z vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej

iba „citovaná vyhláška“).

Podľa ust. § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného poštu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia, sťaženia spoločenského uplatnenia tvoriacich prílohu
citovanej vyhlášky (a II), lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia

spoločenského uplatnenia základným počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb (ods.10).
Ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých
týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu
najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou.
Pokiaľ by dve alebo viac zistených zmien z toho istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko

položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým počtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich;
avšak pri strate dolných končatín, alebo ich časti sa obidve položky spočítajú plnou hodnotou (ods. 12).

Vykonaným dokazovaním, z pripojených listinných dokladov ako aj znaleckým posudkom je súd toho
názoru, že je daný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý odôvodňuje použitie vyššie citovaného

ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a priznanie zvýšenia odškodnenia inak ustanovené
najvyššievýmeryodškodnenia,pretožeakotonepochybnevyplývazvykonanéhodokazovanianásledky
na zdraví navrhovateľa sú takého charakteru, že podstatným spôsobom obmedzujú ak nie vylučujú
predpoklady pre jeho spoločenské uplatnenie.

Súd mal za to, že na základe lekárskych správ, správ z rôznych vyšetrení, písomného i ústneho
vyjadrenia navrhovateľa, z jeho výpovede, z výpovede svedkyne MUDr. H. W. a vypracovaného
znaleckého posudku preukázané, že navrhovateľ bol dlhodobo vystavený hluku na pracovisku.
Pôsobenie hluku bolo dlhotrvajúce, opakované a bolo veľmi intenzívneho charakteru a spôsobilo
zničenie vláskových buniek a trvalý posun sluchového prahu. Poškodené vláskové bunky nemajú

schopnosť regenerácie a preto nikdy nedorastú, preto ich odumretie znamená trvalé poškodenie sluchu,
pretože je narušený proces prenos zvuku z vnútorného ucha na sluchový nerv a ďalej do mozgu. Z
dokumentácie navrhovateľa neboli nájdené žiadne iné ochorenia ucha, nervového systému, resp. iné
ochorenia, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie buniek vnútorného ucha. Ochorenia, ktoré prekonal ako
aj arteriálna hypertenzia nemohli zapríčiniť poruchu sluchu navrhovateľa tak ako to namietal odporca

vo svojom vyjadrení. K tomuto sa vyjadril aj znalec, ktorý uviedol, že na hypertenziu trpí navrhovateľ
až od roku 2011, pričom porucha sluchu u navrhovateľa bola diagnostikovaná už v roku 1982. Napriek
viacerých vyšetreniam, ktoré navrhovateľ absolvoval v priebehu trvania pracovného pomeru u právneho
predchodcu odporcu naďalej bol vystavený rizikovému pracovisku v dôsledku nadmerného hluku.
Navrhovateľ bol vystavený nadmernému hluku 12 rokov a 4 mesiace. Uvedená skutočnosť mala za

následok vznik choroby z povolania - straty sluchu. Strata sluchu u navrhovateľa sa v priebehu rokov
zhoršovala, v roku 2006 bola táto 88-90 % a v roku 2013 98-99 %, čo je takmer praktická hluchota. Podľa
znalca profesionálnu poruchu z hluku nedokážu vyliečiť a teda zdravotný stav navrhovateľa sa stále
zhoršoval. V súčasnosti, keď je navrhovateľ vo veku 65 rokov mu diagnostikovali praktickú hluchotu,
CSS98,9%.Obmedzenieunavrhovateľasaprejavujeajvtom,žebeznaslúchajúcehoaparátupraktický

nerozumie.

Pri vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ má
diagnostikovanú chorobu z povolania - poruchu sluchu, pričom táto je trvalá, v súčasnosti už unavrhovateľa je diagnostikovaná praktická hluchota CSS 90,1 % Fowlera. Pre tento záver svedčí
napokon aj fakt, že v lekárskom posudku bolo hodnotenie vykonané s navýšením pre hodnotenie
bolesti tvoriacich prílohu citovanej vyhlášky s poukazom na dôvody zvýšenia bodového ohodnotenia.

Navrhovateľ už vo veľmi mladom veku mal dokumentovanú celkovú stratu sluchu takmer 64 %. V súlade
s odbornou literatúrou je však nutné predpokladať, že pri tejto strate je sťažená bežná komunikácia,
rozhovor, porozumenie hovoreného slova, sledovanie televízie, počúvanie rádia, rozhovor v spoločnosti
ľudí, ktorí nemajú sluchovú stratu. Navrhovateľ počuje zvuky, ale nerozumie im, naviac má pískanie,
šumenie v ušiach. Strata sluchu ovplyvnila aj hľadanie nového zamestnania. U navrhovateľa bol

diagnostikovaný len zbytkový sluch a otorinolaryngológ popisuje u menovaného praktickú hluchotu už
v roku 2006. Postihnutý s percepčnou poruchou sluchu je nútený konfrontovať počuté s textom a preto
je u neho dôležitá kombinácia zrakového vnemu, načúvací aparát, ktorý má navrhovateľ mu zosilnie
prichádzajúci zvuk, avšak vytvára určitý diskonfort a šumenie. Diskonfort a šumenie v ušiach neodstráni.
Najvýraznejšie sa strata prejavuje v bežnej komunikácii, v domácnosti, ako aj v ďalšom spoločenskom
živote.Prihodnotenízvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatneniasúdnezobraldoúvahyskutočnosť,že

v dôsledku poruchy sluchu v roku 2010 došlo u navrhovateľa k úrazovej amputácii posledných článkov
3 prstov pravej ruky.

Súd mal za to, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 27,77 násobok základného bodového
hodnotenia je primerané povahe poškodenia na zdraví v dôsledku choroby z povolania. Lekárom

stanovených počet bodov 600 v zmysle posudku zo dňa 8.2.2007 súd považoval za základné bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, z ktorého ďalej vychádzal pri rozhodovaní o tom, či
je na mieste primerané zvýšenie odškodnenia voľnou úvahou súdu, t.j. nad rámec stanovený právnou
úpravou v ust. § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky. Je potrebné dodať, že vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu
sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle tohto posudku nenamietal odporca.

V zmysle ust. § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť sa určuje sumou 30,- Sk za 1 bod (súd
vychádzal z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 3.7.2007, kde bolo navrhovateľovi priznaných 30,-
Sk za 1 bod podľa vyhlášky platnej v uvedenom čase). V danom prípade pri počte bodov 600 výška
odškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatneniapredstavujesumu18.000,-Sk.Vzmyslecitovaného

ustanovenia vyhlášky vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd zvýšiť sťaženie
spoločenského uplatnenia aj nad sadzby stanovené v citovanej vyhláške. Zvýšenie môže súd priznať
na základe voľnej úvahy bez obmedzenia v zmysle zásady plnej a spravodlivej nápravy vzniknutej ujmy.

Súd mal za to, že zvýšenie odškodnenia, sťaženia spoločenského uplatnenia na 27,77 násobok

základného bodového ohodnotenia je primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Pri
sume 30,- Sk za 1 bod a počte bodov 600 ( t.j. 600 bodov x 30 x 27,77 ), tak celková výška odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia činí 16.592,31 €, t.j. 499.860,- Sk.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a to z dôvodu, že navrhovateľ si pôvodne uplatnil výšku

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 500.000,- Sk. V prepočte sumy 500.000,-
Sk na eurá je uplatňovaná suma v celkovej výške 16.596,96 €. Zamietajúca časť nároku, teda spočíva
v prepočte, ktorý takto vznikol. V konečnom dôsledku však ide iba o veľmi nepatrnú časť z uplatnenej
sumy, v ktorej súd návrhu nevyhovel.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V danom prípade bol navrhovateľ ako účastník konania neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, preto

mu súd priznal plnú náhradu trov konania.Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V priebehu konania vznikli trovy štátu za vypracovaný znalecký posudok č. 1/2014 vo výške 612,68 €,
ktoré boli predbežne hradené znalcovi z finančných prostriedkov štátu. Nakoľko bol odporca v konaní
neúspešný, súd ho zaviazal zaplatiť trovy štátu v sume 612,68 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa ust. § 4 ods. 2, písm.d/ zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení od poplatku
sú oslobodení navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v
konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri
uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Nakoľko bol navrhovateľ v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku, navrhovateľ bol v konaní

úspešný, súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 995 €
odporcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (súdny poplatok vypočítaný podľa sadzobníka
súdnych poplatkov, položka 1a, z.č.71/1992 Zb. vo výške 995 € ).

O trovách právneho zastúpenia navrhovateľa súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3

O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.