Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/504/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706210972
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6706210972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu M-trade-Ag, s.r.o., Látky 108, IČO: 31 641 946, zast. JUDr. Ján Krnáč, advokát, AK Nám.
SNP č. 70/36, Zvolen, proti žalovanému FORSAW s.r.o., Novosady 925/17, Detva, IČO: 36 621 285,
zast. Ulianko & Partners, s.r.o., AK Nám. SNP 41, Zvolen, IČO: 36 856 517, o určenie vlastnícke práva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/82/2006-485 zo dňa 17. júna
2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/82/2006-485 zo dňa 17. júna 2014

potvrdzuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,19
Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom troch silážnych veží typu
OH 09132 vrátane technologického zariadenia k nim, nachádzajúcich sa na parcele E KN č. 10176
vedenej Okresným úradom Detva, odbor katastrálny, pre katastrálne územie S., ktoré sú vedené ako
senážne veže na Okresnom úrade Detva, odbor katastrálny pre katastrálne územie S., na LV č. XXXX,

pod súpisným číslom XXXX (prvá výroková veta), žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 1.301,87 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhá
výroková veta) a žalovaného zaviazal nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného 217,58
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretia výroková veta).
Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že žalobca je vlastníkom troch
silážnych veží typu OH 09132 vrátane technologického zariadenia k nim, nachádzajúcich sa na parcele
E KN 10176, vedenej Okresným úradom Detva, odbor katastrálny, katastrálne územie Detva, ktoré sú

vedené ako senážne veže na LV č. XXXX pod súpisným číslom XXXX. Žalobca uviedol, že tieto silážne
veže nadobudol príklepom na dražbe konanej dňa 26.04.2001 pod Ex 426/1999 v množstve 3 kusy,
v sume 22.041,- Sk, a dňa 12.04.2000 nadobudol od bývalého Poľnohospodárskeho podielníckeho
výrobného družstva Detva do vlastníctva technológiu naskladňovania silážnych veží a technológiu
vyskladňovaniakrmívodsilážnychveží.ZevidencieKÚžalobcazistil,žežalovanýjevedenýakovýlučný
vlastník stavby senážne veže so súpisným číslom XXXX, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXXXX a sú
vedené na LV č. XXXX z titulom nadobudnutia kúpna zmluva č. V XXX/XX-XXX/XXXX. Žalovaný veže

nadobudol od správcu konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho podielnického výrobného družstva
Detva. Žalobca tiež uviedol, že pôvodný vlastník PPVD Detva vlastnil 12, resp. 11 silážnych veží, pričom
všetky boli predmetom exekúcie uskutočnenej súdnym exekútorom Jánom Kubincom a osem z nich
vydražil podnikateľ V.. D. - UNIMONT z Trenčína.Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a namietal, že nehnuteľnosti - senážne veže nadobudol na základe
listu vlastníctva od správkyne konkurznej podstaty úpadcu PPVD Detva, a preto je ich vlastníkom.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom sa tiež riadil úpravou
v uznesení KS Banská Bystrica ako súdu odvolacieho č. k. 43Cob/149/2010-252 zo dňa 25. 08. 2010,
ktorým odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok OS Zvolen č. k. 12Cb/82/2006-234 zo dňa 16. 02.
2010 vydaný v tejto veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa tak riešil otázku, či v prípade silážnych veží, určenia vlastníctva ku ktorým sa
žalobca domáhal ide o hnuteľné veci alebo o nehnuteľnosti, pričom za kľúčové považoval odborné
vyjadrenie znalca V.. U. S. podané dňa 02. 09. 2011 pod č. 6/2011, v ktorom znalec uvádza tiež rozlíšenie
medzi silážnymi a senážnymi vecami s tým, že nejde o synonymické označenie, ale medzi silážnymi a
senážnymi vežami sú rozdiely, ktoré súvisia najmä so spôsobom ich osadenia. Pri silážnych vežiach je

dnovežeuzatvorené,abynemohlodôjsťkúnikusilážnychštiav,ktorésúodvádzanépotrebnousústavou
napojenou na spodnú časť obvodového plášťa, zatiaľ čo senážne veže nemajú nepriepustné dno, ale
sú umiestnené na podmúrovke, dno senážnych veží je otvorené a majú nainštalovaný prevzdušňovací
systém,abynedošloksamovznieteniuuskladnenéhomateriálu.Podľaporovnaniavodbornomvyjadrení
znalca V.. U. S. silážne veže predstavujú primárne technolotické zariadenie, ktoré slúži podľa účelového

určenia výrobcom na prvom mieste na výrobu siláže a až následne je jeho funkciou uskladnenie
tejto siláže. Súd prvého stupňa posudzoval, či predmetné silážne veže predstavujú v zmysle § 119
Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť, teda stavbu spojenú so zemou pevným základom, pričom
vychádzajúc z judikatúry súdov mal za podstatné, či vec, ktorá má byť spojená so zemou pevným
základom je oddeliteľná od zeme bez toho, aby došlo k porušeniu veci, teda či vec po oddelení je naďalej

schopná plniť svoju funkciu alebo po oddelení veci spojenej so zemou sa naruší jej podstata v tom
rozmere, že po oddelení už nepôjde o tú istú vec schopnú plniť určený účel, ale oddelením sa získa napr.
len konštrukčný materiál, ktorý bol súčasťou a tvoril podstatu veci spojenej so zemou pevným základom.
Poukázal pritom aj na konanie vedené na OS Zvolen pod sp. zn. 14C/132/2006, v ktorom sa žalovaný
(FORSAW s. r. o.) ako žalobca domáhal nie užívania a využívania predmetných veží ako nehnuteľností,

ale možností ich demontáže a následného predaja s tým, že mu hrozí újma z dôvodu straty odberateľa
- záujemcu o kúpu demontovaných veží.

Žalovaný svoje vlastnícke právo k predmetu sporu odvodzuje od vkladu v KN a v evidencii na LV č.
XXXX a opiera sa aj o stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o udelení súpisného

čísla, ktoré dôkazy sú však podľa súdu rozporné, pretože tak stavebné povolenie, ktorým bola povolená
stavba „Špeciálna odchovňa mladého dobytka“, ako aj kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené
užívanie stavby „Špecializovaný závod odchovu jalovíc Detva - Piešť I“ sa týkajú z hľadiska svojho
účelu úplne iných stavieb. Rozhodnutie o udelení súpisného čísla zo dňa 04. 06. 1997 bolo vydané
už v čase, keď v dotknutom areáli stálo 11 veží, pričom z neho nie je zrejmé, ku ktorým objektom

malo byť súpisné číslo pridelené. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že písomné dôkazy, ktoré majú
podľa žalovaného preukázať, že ide o senážne veže, ktoré sú nehnuteľnosťami, žalovaným uvádzanú
skutočnosť jednoznačne nepreukazujú, a to nielen z hľadiska ich obsahu, ale aj logických súvislostí. Súd
prvého stupňa vykonaným dokazovaním tiež zistil, že žalobca podal dňa 08. 08. 2006 proti žalovanému
na OS Zvolen žalobu o vydanie vyššie uvedených 3 silážnych veží, vec bola vedená pod sp. zn.

14C/132/2006 a bola skončená uznesením č. k. 14C/132/2006-94 zo dňa 28. 03. 2007, ktorým bolo
konanie zastavené z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok. Zo spisu OS Zvolen, sp. zn.
13C/149/2009 súd zistil, že správkyňa konkurznej podstaty PPVD Detva v konkurze N.. Z. G. ako
žalobkyňa žalobou žiadala určiť neplatnosť právneho úkonu, odstúpenia žalovaného FORSAW s. r. o.
Detva od kúpnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2005 v znení jej dodatku č. 1 (predmetom kúpnej zmluvy bol

prevod vlastníckeho práva k uvedeným vežiam na žalovaného), ktoré odstúpenie bolo navrhovateľke
doručené dňa 26. 11. 2006 (vec bola skončená uznesením č. k. 13C/149/2009-90 zo dňa 20. 01. 2014,
ktorým súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
aj spisom súdneho exekútora Jána Kubinca, EÚ Zvolen, sp. zn. Ex/426/1999 v ktorom sa nachádzajú
potvrdenia o nadobudnutí hnuteľných vecí - silážnych veží na dražbe hnuteľných vecí (bolo dražených

celkom 11 silážnych veží typu OH 09132, 3 - z nich príklepom získal do vlastníctva žalobca).

Súd prvého stupňa poukázal na § 7, § 70 ods. 1 a 2 Zák. č. 162/1995 Zb. o (katastrálny zákon) a vec
posudzoval s poukazom na § 80 písm. c) OSP. Žalobca podľa súdu prvého stupňa preukázal naliehavýprávny záujem na podaní návrhu, ktorý existoval tak v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodnutia
vo veci. Bez určenia vlastníckeho práva by bolo vlastníctvo žalobcu ohrozené, vlastnícky nárok si robí
aj žalovaný, ktorý sa odvolával na stav zaznamenaný na LV, preto súd prvého stupňa musel ustáliť

vlastníka nehnuteľností. Z predložených dokladov súd ustálil, že sa jedná o silážne veže a technologické
zariadenie k nim a určil, že ich vlastníkom je žalobca. Poukázal na prípis znaleckej organizácie ZNALEX
s.r.o. Zvolen v podaní zo dňa 06. 05. 2011, v ktorom cituje právnu úpravu, z ktorej vyplýva, že senážne
veže sú nehnuteľnosťou, a to § 119 Občianskeho zákonníka, Zák. č. 50/1996 Z.z. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku, vyhl. č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva klasifikácia stavieb a z ktorej vyplýva,

že pod príslušným kódom sú nádrže, silá a sklady. Súd prvého stupňa predmetnú vec vyhodnotil tak,
že ide o silážne veže a nie o senážne veže, preto nejde o nehnuteľnosť, na ktorú by sa uvedené
ustanovenia vzťahovali, preto predmet sporu posúdil ako hnuteľnú vec, vlastníkom ktorej je žalobca.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal
náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania za zaplatené súdne poplatky a trovy právneho
zastupovania, a podľa § 148 ods. 1 OSP zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka konania na

náhradu trov, ktoré štát vynaložil na znalecké dokazovanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Žalovanývodvolanítvrdil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajezmätočné,keďvyhovelvplnomrozsahu

návrhu žalobcu, ktorý v konaní tvrdí, že veže nadobudol ako hnuteľné veci príklepom na dražbe sp.
zn. EX 426/1999 zo dňa 26. 04. 2001, uskutočnenej súdnym exekútorom Jánom Kubincom, na druhej
strane sa však domáha určenia vlastníckeho práva k vežiam zapísaným v kat. nehnuteľností, teda k
nehnuteľnostiam. Žalobca by sa vlastne podľa rozhodnutia súdu mohol teraz domáhať na príslušnom
kat.odborezápisuvlastníctvapredmetnýchvežíakonehnuteľností,pričomonsámtvrdí,žejevlastníkom

iba hnuteľných vecí. Žalovaný nesúhlasí s postupom súdu prvého stupňa, ktorý za podstatné považoval
odborné vyjadrenie znalca V.. U. S. zapísaného v odbore strojárstvo, podľa žalovaného mal súd
vychádzať z odborného vyjadrenia znalca zapísaného v odbore stavebníctvo, pričom aj s poukazom
na vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len Ústav) zo dňa 15. 05.
2013 a z názoru MS SR v liste zo dňa 06. 06. 2013 na zodpovedanie otázky, či sa v prípade veží jedná

o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nie je kompetentný žiaden znalec, ale iba súd. Poukázal zároveň na
vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, v zmysle ktorého záver o tom, že stavba je spojená so
zemou pevnými základmi je potrebné vždy posudzovať podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu,
spravidla na základe odborného stavebno - technického vyjadrenia. Súd prvého stupňa preto nemal
dôvod osvojiť si závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia V.. U. S., znalca zapísaného v odbore

strojárstvo, ale mal byť ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, resp. súd mal vychádzať z vyjadrenia
znaleckej organizácie ZNALEX s. r. o., ktorá sa v konaní vyjadrila.

Žalovaný za rozhodujúcu považuje skutočnosť, že žalobca nebol nikdy vlastníkom predmetných veží,
ktoré sú podľa názoru žalovaného nehnuteľnosťami a nie hnuteľnými vecami, preto ich žalobca

nikdy nemohol nadobudnúť do vlastníctva na dražbe hnuteľných vecí. Súd prvého stupňa mal podľa
žalovaného prihliadnuť na vyjadrenie znaleckej organizácie ZNALEX s. r. o., zapísanej okrem iného
aj v odbore stavebníctvo, strojárske odvetvie, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, odhad
hodnoty strojových zariadení (teda v obidvoch odvetviach odporúčaných MS SR, ako aj Ústavom), ktorá
uviedla, že oceľové veže sú postavené na železobetónovom základe, s týmto základom sú spojené

oceľovými závitmi kotvami zaliatymi betónom, ide o trvalú a nie dočasnú stavbu, stavba je spojená v
čase posudzovania so zemou pevným základom, a preto je možné považovať ju za nehnuteľnosť. Pokiaľ
súd prvého stupňa určenie veží za hnuteľné veci odôvodňuje tým, že žalovaný v konaní na OS Zvolen
pod sp. zn. 14C/132/2006 uviedol, že veže by demontoval a následne odpredal, poukázal na viaceré
výklady k § 119 Občianskeho zákonníka obsiahnuté v komentároch, v zmysle ktorých vyplýva, že všetko,

čo je pevne spojené s pozemkom sa považuje za nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je tu prirodzené alebo
umelé spojenie, ak však dôjde k pretrhnutiu tohto spojenia, vec sa stane hnuteľnou. Pokiaľ aj žalovaný
chce nakladať so svojim majetkom, napr. ho rozobrať, nemôže to byť podkladom pre záver súdu, že veže
sú hnuteľnou vecou, súd nemôže takýto záver ustáliť na základe vôle žalovaného predať svoj majetok.Pokiaľ aj súd prvého stupňa písomné dôkazy predložené v konaní žalovaným (stavebné povolenie,
kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o udelení súpisného čísla) považuje za rozporné, tiež to

neodôvodňuje jeho záver, že ide o hnuteľné veci. Predložené doklady podľa žalovaného jednoznačne
preukazujú, že veže sú nehnuteľnosťami, pričom poukazoval na to, že vežiam bolo pridelené súp.
číslo, ktoré je prideľované iba nehnuteľnostiam a sú rovnako zapísané aj v kat. nehnuteľností. Aj
Ústav vo svojom závere poukázal na skutočnosť, že veže sú v KN evidované ako nehnuteľnosti.
Žalovaný poukazoval na znalecký posudok vypracovaný V.. Q., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie

odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol prílohou kúpnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2005 a z ktorého je
zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy existovali už iba 3 senážne veže, pričom ide o nehnuteľnosti.
Ak by aj predmetné veže boli silážnymi vežami, ako to uzavrel súd prvého stupňa, samo o sebe to
neodôvodňuje záver, že veže sú hnuteľnými vecami, nakoľko naďalej sú predsa spojené so zemou
pevným základom. Žalobca ich preto nemohol nadobudnúť na dražbe hnuteľných vecí. Súd prvého
stupňa sa podľa žalovaného neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v odôvodnení uznesenia

sp. zn. 43Cob/149/2010 zo dňa 25. 08. 2010, podľa ktorého mal riešiť otázku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení vlastníctva k predmetným vežiam. Pokiaľ tiež ide o časť návrhu žalobcu
na určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - technologickému zariadeniu veží, tieto podľa
žalovaného neboli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, preto v tejto časti návrhu žalobcu žalovaný nie je pasívne

legitimovaným subjektom a tiež tvrdí, že vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k týmto hnuteľným
veciam (technologickému zariadeniu) chýba žalobcovi naliehavý právny záujem.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je podľa žalovaného nepostačujúce, neobsahuje relevantné
právneposúdenieavyhodnotenie,zktoréhobybolomožnévyvodiťakýmiúvahamisasúdprvéhostupňa

riadil, aké skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie smerodajné a akým právnym posúdením. Súd prvého
stupňa sa podľa žalovaného predovšetkým nevysporiadal s otázkou, či predmetné veže sú spojené so
zemou pevným základom v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti návrhu žalobcu na
určenie vlastníckeho práva k technologickému zariadeniu sa nevysporiadal ani s otázkou naliehavého
právneho záujmu žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaného. Konaním súdu prvého stupňa bolo podľa

žalovaného porušené jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný napokon namietal aj proti vyčísleniu
trov konania predložených žalobcom, keď úkony nahliadnutie do spisu dňa 06. 10. 2009 a nahliadnutie
do spisu dňa 09. 02. 2010 považuje za neopodstatnené vyčíslené trovy konania, nakoľko tieto úkony
nie sú úkonmi právnej služby.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 19. 09. 2014 a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Súd prvého stupňa podľa žalobcu postupoval
správne keď prihliadol na odborné vyjadrenie znalca V.. U. S., ktorý uviedol rozdiel medzi silážnymi
a senážnymi vežami, pričom súd prvého stupňa správne vychádzal aj z účelu využitia týchto vecí.
Rozsudok súdu prvého stupňa je podľa žalobcu zrozumiteľne odôvodnený, súd prvého stupňa podľa

neho správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu je
dôležitý v súvislosti s možnosťou účastníka konania reagovať na dôkazný stav, ktorý sa počas konania
mení.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §14 ods. 2 OSP v

senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 3 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas
vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 119 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou
pevným základom.

Podľa § 80 písm. c/ Zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len OSP), návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 70 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v §7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Delenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné má právny význam pri posudzovaní splnenia zákonom
stanovených náležitostí pre platnosť konkrétnych právnych úkonov, predmetom ktorých príslušné veci
sú. Žalobca tvrdil, že vlastníctvo k vežiam nadobudol príklepom na dražbe uskutočnenej súdnym
exekútorom Jánom Kubincom, EÚ Zvolen a to dňa 26. 04. 2001 (príklep pod sp. zn. EX 426/1999,

žalobca nadobudol 3 ks silážnych veží typu OH 09132 za cenu 22.041,- Sk). Príklepom na dražbe
je možné nadobudnúť vlastníctvo k hnuteľným veciam. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a tvrdil, že
uvedené tri veže nadobudol ako senážne veže do vlastníctva kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25.
10. 2005 medzi N.. Z. G., správkyňou konkurznej podstaty úpadcu PPVD Detva v konkurze ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, a vlastníctvo k nim preukazoval aj zápisom do príslušného
katastra nehnuteľností (OÚ Detva, odbor katastrálny, k. ú. S., senážne veže na LV č. XXXX pod

súp. č. XXXX). Z uvedených dôvodov bolo pre rozhodnutie tejto veci potrebné predovšetkým určiť, či
predmetné veže sú vecami hnuteľnými alebo nehnuteľnými a posúdiť aj, či žalobca má vo vzťahu k
predmetu sporu (veže + technologické zariadenie k nim patriace) naliehavý právny záujem na určení
vlastníctva, určenia ktorého sa v spore domáhal (ako to uviedol tunajší súd ako odvolací v uznesení
č. k. 43Cob/149/2010-252 zo dňa 25. 08. 2010, ktorým zrušil rozsudok OS Zvolen v tejto veci, č. k.

12Cb/82/2006-234 zo dňa 16.02.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie).

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že
dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v tejto veci je pre zistenie skutkového stavu postačujúce,
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa správne právne posúdil, pričom sa

riadil aj právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uvedenom uznesení.

Podľa citovanej úpravy Občianskeho zákonníka stavby sú nehnuteľnosťami len vtedy, ak sú spojené
so zemou pevným základom. Spojenie konkrétnej stavby pevným základom so zemou sa zisťuje z
technického hľadiska a posudzuje sa, či je možné stavbu premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho

určenia. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zodpovedanie
otázky, či v prípade konkrétnej veci ide o hnuteľnú vec, resp. nehnuteľnosť, je v kompetencii súdu,
pričom súd môže vychádzať z odborných vyjadrení znalcov, týkajúcich sa zodpovedania otázky, či je
stavbu možné premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Odvolací súd súhlasí so záverom
súdu prvého stupňa v tom, že bez ohľadu na to, že predmetné veže sú zapísané v príslušnej evidencii

nehnuteľností ako veže senážne, ide o veže, ktoré majú charakter veží silážnych, a je potrebné ich
považovať za veci hnuteľné, teda také, ktoré je možné premiestniť. Súd prvého stupňa pri tomto závere
vychádzal nielen z vyjadrení znalcov (pričom za rozhodujúce považoval odborné vyjadrenie znalca V.. L.
S.), ale vyhodnotil aj písomné doklady predkladané žalovaným, ktoré sa týkali stavby, resp. zhotovenia
týchto veží, ich uvedenia do užívania a zápisu do evidencie nehnuteľností, pričom vyhodnotil aj ďalšie

skutočnostizistenévykonanýmdokazovanímvsúvislostiskonaniami,vedenýminaOSZvolen.Odvolací
súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že doklady predkladané v konaní týkajúce sa samotnej
výstavby predmetných veží, ich uvedenia do užívania ako stavieb, ako aj pridelenia súpisného čísla
nie sú jednoznačné, nie je možné z nich ustáliť, že sa skutočne jedná o tie veže, ktoré boli príklepom
súdneho exekútora prevedené do vlastníctva žalobcu. Samotná skutočnosť, že veže sú ako senážne

veže evidované ako nehnuteľnosti v príslušnej evidencii nehnuteľností ešte nepreukazuje, že ide o veci
nehnuteľné. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že písomné doklady (stavebné
povolenie, kolaudačné rozhodnutia a rozhodnutie o udelení súp. č. zo dňa 04. 06. 1997) sú z hľadiska
identifikácie predmetných veží nepreukazné a nejednoznačné. Samotný zápis na LV je v tomto prípade
tiež nepostačujúci.

Súd prvého stupňa teda pri posudzovaní charakteru predmetných veží nevychádzal len z odborného
vyjadrenia uvedeného znalca, ale aj z ďalších písomných dôkazov tak, ako to uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Z predloženého spisu je tiež zrejmé, že znalecká organizácia ZNALEX s. r. o.
Zvolen posudzovala veže z hľadiska stavebného zákona, štatistickej klasifikácie stavieb a nákresu

(senážna veža VÍTKOVICE typ OH 09132, kovová konštrukcia, ktorá sa zaraďuje medzi sklady a
zásobníky), pričom sa nevedela jednoznačne vyjadriť k tomu, či ide o nehnuteľnosť, rovnako tak
Ústav súdneho inžinierstva Žilina Žilinskej univerzity v Žiline stanovisku zo dňa 15. 05. 2013 sa
vyjadroval k znaleckým vyjadreniam podaným v tejto veci (vrátane odborného vyjadrenia V.. U. S. zodňa 02.09.2011) a upozornil okresný súd, že zodpovedanie otázky, či predmetné veže, ktoré sú vedené
ako senážne veže v evidencii nehnuteľnosti sú hnuteľné alebo nehnuteľné nespadá do kompetencie
znalca, vychádzal zrejme len z dokladov týkajúcich sa predmetných veží (Ústav navyše upozornil súd

na to, že predmetné veže sú evidované v KN ako nehnuteľnosti, ktoré splnili podmienku ich evidovania
- stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o určení súpisného čísla a zameranie
geometrickým plánom). Oproti uvedeným odborným vyjadreniam odborné vyjadrenie vypracované V..
U. S. pod č. 006/2011 vychádza aj z technického stavu predmetných veží zisteného obhliadkou, čomu
okrem popisu nasvedčuje aj priložená fotodokumentácia. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď v

odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem už vyššie uvedených iných zistených skutočností vychádzal aj z
tohto odborného posudku, a nie z odborných vyjadrení, ktoré boli podané bez fyzickej obhliadky veží. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že napríklad aj odborné vyjadrenie znalca V.. I. G. pod č. 7/2010 zo dňa
12. 01. 2010 vypracované na objednávku žalobcu, ktorý bol súčasťou dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa bol podaný tiež na základe obhliadky a miestneho šetrenia znalca (znalec sa vyjadril tak,
že silážne veže nenapĺňajú v plnom rozsahu definíciu nehnuteľostí, t. j., že sa jedná o stavbu spojenú so

zemou pevným základom, ale tvoria technologickú zostavu umiestnenú na železo-betónových doskách
a ukotvenú kotevnými skrutkami, a preto je ich možné definovať ako hnuteľnú vec).

Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe. Veže, o ktorých obaja účastníci konania tvrdia, že sú v ich vlastníctve, sú zapísané

do KN ako senážne veže. Žalobca tvrdí, že je vlastníkom týchto vecí, ktoré nadobudol príklepom
na dražbe hnuteľných vecí v exekučnom konaní, keďže však tieto sú zapísané ako nehnuteľnosti
v KN, dosiahnuť zmenu, teda usporiadanie vlastníctva k týmto veciam je možné len na základe
rozhodnutia súdu. Právne postavenie žalobcu je bez takéhoto rozhodnutia neisté. Nakoľko veže sú
zapísané do katastra nehnuteľností ako stavby, žalobca, aj keď tvrdil, že veže sú vecami hnuteľnými, bol

nútený domáhať sa určenia vlastníctva k vežiam zapísaným ako nehnuteľnosti. Pokiaľ je technologické
zariadenie súčasťou týchto veží, má žalobca naliehavý právny záujem aj na určení vlastníctva k
technologickému zariadeniu, a to aj voči žalovanému napriek tomu, že technologické zariadenie
nebolo predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť vlastníctvo k uvedeným vežiam

akopoľnohospodárskymstavbám.Žalobcatvrdil,žetechnologickézariadeniektýmtovežiamnadobudol
kúpnou zmluvou uzavretou ešte dňa 12. 04. 2000 od predávajúceho PPVD Detva.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v prípade vyššie uvedených vecí
ide o veci hnuteľné, žalobca k nim nadobudol vlastníctvo príklepom na dražbe uskutočnenej súdnym
exekútorom dňa 26. 04. 2001. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým určil, že žalobca je vlastníkom

týchto 3 silážnych veží vrátane technologického zariadenia k nim, ktoré sú vedené ako senážne veže v
príslušnom KN preto považoval odvolací súd za vecne správny a podľa § 219 ods. 1 OSP ho potvrdil.

Za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, pokiaľ ide o
2 úkony právnej služby namietané žalovaným v podanom odvolaní. Žaloba na súd bola podaná v tejto

veci dňa 02. 11. 2006, vo veci rozhodoval opakovane súd prvého stupňa, rozhodoval aj KS, dokazovanie
hlavne písomnými dokladmi bolo rozsiahle, preto má odvolací súd za to, že nahliadnutie do spisu zo
strany právneho zástupcu žalobcu dňa 06. 10. 2009, ako aj dňa 09. 02. 2010 boli úkonmi právnej služby,
potrebnými pre účelné uplatňovanie, resp. bránenie práv žalobcu ako účastníka konania. Nahliadnutie
dňa 06.10.2009 bolo pred pojednávaním nariadeným na 07. 10. 2009, rovnako tak nahliadnutie do spisu

dňa 09. 02. 2010 bolo pred pojednávaním nariadeným na 10. 02. 2010, pričom v oboch prípadoch išlo o
pojednávanie nariadené súdom v dlhšom časovom odstupe, v priebehu ktorého boli do spisu dopĺňané
písomné dôkazy.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1

OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov právneh
zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní, a to vo výške 71,19 Eur (odmena za úkon právnej služby,
písmné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 51,45 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, všetko zvýšené o DPH).
Podľa § 149 OSP je žalovaný žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.