Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/596/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710218325
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6710218325.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Z.. S. I., nar. XX. XX.XXXX,
bytom J.. N. XX/XX, XXX XX L., občan SR proti žalovanému Slovenská advokátska komora, IČO: 30
795 141, Kolárska 4, 813 42 Bratislava zastúpený JUDr. Janou Biroščákovou, advokátkou, AK Zvolen,
so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu zo dňa 10. 08. 2015
proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. 6C 142/2010- 254 zo dňa 28. 05. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti.
Zároveň vyriekol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vdôvodochrozhodnutiasúduviedol:„Žalobca sasvojimžalobnýmnávrhomdomáhalochranyosobnosti

formou verejného mediálneho ospravedlnenia. Pôvodným návrhom sa domáhal aj peňažnej náhrady vo
výške 15.000,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, no v priebehu konania ešte pred posledným meritórnym
rozhodnutím žalobu v časti relutárnej náhrady zobral späť.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vo veci naposledy rozhodol dňa 07. 11. 2013 rozsudkom, kde uložil povinnosť žalovanému
ospravedlniť sa žalobcovi v intenciách ním požadovaného textu. Proti tomuto rozsudku žalovaný
podal odvolanie, pričom odvolací súd uznesením 13Co/934/2014-220 zo dňa 04. 08. 2014 rozsudok
Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V časti svojho zrušujúceho uznesenia okrem iného uvádza, že vo veci bol prvý rozsudok okresného súdu

6C/142/2010-83 (ktorým bola žaloba zamietnutá) zo dňa 21. 11. 2011 zrušený uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/79/2012-102 zo dňa 25. 04. 2012. V uznesení bolo zdôraznené, že
podmienkou poskytnutia ochrany osobnosti je však nielen neoprávnený zásah do jej osobnostných práv,
ale takýto neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť fyzickej osobe ujmu. Ohľadom
tejto skutočnosti bolo treba zistiť intenzitu zásahu a posúdiť stupeň negatívnych dôsledkov dopadu
neoprávneného zásahu na chránené právo. Právne závery okresného súdu uvedené v dotknutom

rozsudku neboli v plnom rozsahu podložené správnym výkladom ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka a preto bolo potrebné pre správne rozhodnutie vo veci skutkovo a právne zamerať pozornosť
na otázku zníženia dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti (napríklad v ktorých smeroch alebo
sférach a oblastiach sa prejavila ujma spôsobená žalobcovi, aký bol stupeň závažnosti spôsobenej ujmy
a pod.).

V podstate to bol jediný dôvod, pre ktorý odvolací súd po druhýkrát zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.
Následne v intenciách § 226 OSP súd zameral dokazovanie v zhora naznačenom smere.Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, ústnych
prednesov žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi špecifikovanými v pôvodných

prvostupňových rozsudkoch, výsluchom svedkov S.. D. I. - matky žalobcu, výsluchom svedka Z.. P. N.
a Z.. Y. V., ako aj na základe ďalších listín ako aj ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na zasadnutí svojho predsedníctva dňa 12. 06. 2008
prijal uznesenie č. 2496/08, ktorým podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona o advokácii vyčiarkol žalobcu zo

zoznamu advokátov z dôvodu, že tento nezaplatil príspevok na činnosť žalobcu za rok 2007. Dôkazom
skutočnosti bola priložená fotokópia uznesenia žalovaného. Následne žalovaný v Bulletine Slovenskej
advokácieč.11/2008zodňa02.12.2008na str.49podnápisom„Zozoznamuadvokátovbolivyčiarknutí
podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona o advokácii“, následne uverejnil informáciu, podľa ktorej bol zo zoznamu
advokátov od 09. 10. 2008 vyčiarknutý žalobca, čoho dôkazom bola fotokópia dotknutej listiny.

Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov,
komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto je v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť
komory o viac ako šesť mesiacov a príspevok nezaplatil ani do jedného mesiaca po tom, čo ho komora
vyzvala na zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia.
Skutočnosť, že žalobca v čase zverejnenia nepravdivej informácie mal všetky príspevky uhradené, bola

preukázaná v konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/25/2009,
ktorý viedol preskúmavacie konanie Predsedníctva SAK č. 2496/08 zo dňa 12. 06. 2008. Z dokazovania
vykonaného v predzrušujúcom konaní bolo preukázané, že žalobca mal v čase zverejnenia nepravdivej
informácie všetky príspevky na činnosť žalovaného riadne a včas uhradené, napriek tomu však
predsedníctvo SAK prijalo dňa 12. 06. 2008 uznesenie, ktorým vyčiarkol žalobcu zo zoznamu advokátov

z dôvodu omeškania so zaplatením príspevku na činnosť žalovaného (informácia už bola neaktuálna),
čím malo dôjsť do zásahu do osobnostných práv žalobcu vzhľadom k tomu, že túto informáciu si v
Bulletine slovenskej advokácie prečítalo niekoľko tisíc advokátov, advokátskych koncipientov, ale aj
iných osôb v právnických profesiách.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,aby saodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

S poukazom na citované ustanovenia okresný súd opäť konštatuje zásadnú vec a to, že v čase
keď žalovaný interpretoval informáciu o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov, vychádzal zo
všetkých pre neho dostupných informačno-právnych podkladov; v čase publikovania informácie totiž

existovalo právoplatné rozhodnutie predsedníctva SAK o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov.
Je právne nepodstatné, či tento orgán rozhodol na základe úplných informácií vecne správne, alebo
došlo k pochybeniu a následne nezákonnému rozhodnutiu. Publikovaná informácia v čase mediálnej
interpretácie zodpovedala skutočnej realite.

V ostatnom pozrušujúcom konaní sa súd zaoberal zisťovaním intenzity zásahu, posúdenia stupňa
negatívnych dôsledkov dopadu neoprávneného zásahu na chránené právo žalobcu, pričom zameral
pozornosť aj na otázku zníženia dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti.

Vypočutá svedkyňa S.. D. I. (matka žalobcu) uviedla, že článok v spomínanom advokátskom periodiku

nečítala. Naproti tomu si však myslela, že povesť jej syna utrpela po profesionálnej stránke, domnievala
sa že z tohto dôvodu mal syn aj menej klientov - nevedela ale jednoznačne preukázať, že skutočne práve
v dôsledku publikovania tejto informácie sa znížil počet záujemcov o poskytovanie právnych služieb jej
syna alebo nie. Ďalej tvrdila, že žalobcu vzniknutá situácia poznačila aj zo zdravotného hľadiska, syn
utrpelťažkézdravotnéochorenie,kedymudokoncasamamalapomáhaťzkómy.Vkonanívšakžiadnym

právne relevantným spôsobom nebolo preukázané, že žalobca v dôsledku publikovania uvedeného
článku utrpel ťažké zdravotné ochorenie, ktoré malo dokonca spôsobiť kómu o ktorej sa zmienila jeho
matka.Svedok Z.. P. N. uviedol, že žalobcu osobne pozná ako bývalého spolužiaka zo štúdií, pričom tento
chodil o rok vyššie ako on. Uviedol, že na žalobcu si spomína ako na dobrého študenta, v podstate
bezproblémového vo vzťahu k štúdiu. Keď si prečítal oznámenie v Bulletine slovenskej advokácie o tom,

že žalobca bol vyčiarknutý z dôvodu nezaplatenia, touto informáciou bol značne prekvapený. Uviedol
že pri stretnutiach s kolegami v rámci mimopracovnej činnosti, keď sa vzájomne bavili o odborných
otázkach alebo iných veciach súvisiacich s právom a on sa pýtal na názor v konkrétnej veci ostatných,
bolo mu povedané aby si vec naštudoval, lebo môže skončiť ako I.. Vzájomne sa domnievali, že zrejme
žalobcapracovalvprostredíkdenemaldostatokklientov,nemoholzrejmevykonávaťsvojučinnosťpodľa

vlastných predstáv a ľudovo povedané, zrejme z tohto dôvodu asi skrachoval - preto nezaplatil poplatok
za členstvo v advokátskej komore. Zdôraznil, že keď sa stretol s kolegami, nikdy nebola hlavnou témou
debata alebo rozhovory o žalobcovi. V ďalšom prípade svedok uviedol, že ho požiadal jeho známy o
zodpovedanie otázky z takej právnej oblasti, ktorej sa on nevenoval. Povedal mu, že pozná právne
zdatného človeka, ktorý dobre študoval a je odborník v danej problematike. Keď sa ho dotyčná osoba
spýtala o koho sa jedná a svedok mu odpovedal, že ide o Z.. I., dotyčný stratil záujem o odborný názor

žalobcu so slovami, že by mal radšej záujem o niekoho, kto nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. V
neposlednom rade spomenul aj situáciu, keď sa žalobca stretol spolu so svedkom a ďalšími aktívnymi
advokátmi, boli si posedieť na káve a keď bolo potrebné zaplatiť účet, tento chcel uhradiť žalobca, no
niektorý z prítomných mu povedal aby tak nerobil a radšej nech si zaplatí členské.

Z.. Y. V. sa dozvedela o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu nezaplatenia členského
len v rámci bežného šírenia informácií medzi spolužiakmi, alebo osobami s ktorými v rozhodnom období
študovali na vysokej škole. Žalobcu pozná 20 rokov, bol jej spolužiakom. Keď sa o uvedenej informácii
dozvedela, nechcela veriť svojim ušiam, pretože žalobcu poznala ako dobrého žiaka, zodpovedného
človeka, no po tejto udalosti sa jej kontakty so žalobcom prerušili. Na otázku sudcu uviedla, že po

tom, ako sa dozvedela o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov, v prípade ak by ju bol žalobca
kontaktoval telefonicky so slovami, či by s ním išla na kávu uviedla, že by toto pozvanie asi odmietla. Na
ďalšiu otázku sudcu však svedkyňa uviedla, že by sa so žalobcom stretnúť chcela, pretože by si chcela
vypočuť „pravdu“ z jeho uhla pohľadu.

Právny zástupca žalovaného súdu predložil výpis z „Advokátskej matriky“, pokiaľ ide o žalobcu, uvádza
sa tu jeho zápis o zoznamu advokátov, vyčiarknutie, dôvod vyčiarknutia a obdobie, kedy bol aktívnym
advokátom, obdobie kedy bolo pozastavené členstvo a podobne. Súdu ďalej predložila výpis z matriky
na vypočutého svedka Z.. P. N., ktorý bol v minulosti tiež riešený advokátskou komorou a bol mu
pozastavený výkon advokácie na 3 roky, predložila súdu aj fotokópiu rozhodnutia disciplinárneho senátu

pri Slovenskej advokátskej komore vo vzťahu k svedkovi Z.. N., ide o rozhodnutie zo dňa 01. 03. 2011
disciplinárneho senátu pri SAK zo dňa 22. 03. 2013. Uvedené listiny zástupca žalovaného predložil z
dôvodu posúdenia objektivity a hodnovernosti svedeckej výpovede Z.. Z. N..

Naotázkusudcu,žalobcauviedol,žejepravdou,ževminulostizastupovalZ..N.vkonanípredÚstavným

súdom SR. Poukázal však na to, že svedok nebol nikdy v minulosti súdne trestaný, pokiaľ žalovaný
predložil súdu listiny, sú to interné konania v rámci SAK. V prípade ak by svedok nebol bezúhonný,
určite by dnes nebol členom SAK.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že informácia ktorá bola uverejnená v Bulletine Slovenskej

advokátskej komory v čase jej uverejnenia bola vlastne relevantná, vychádzala z rozhodnutia
predsedníctva advokátskej komory, ktoré bolo neskôr autoremedúrou zrušené. K návratu do pôvodného
stavu došlo priamo rozhodnutím žalovaného. Poukázal aj na to, že v minulosti nešlo o ojedinelé
nezaplatenie členského poplatku, to sa stalo u žalobcu opakovane, čo taktiež bolo predmetom
disciplinárneho konania.

Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti,
ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka, ku ktorým patria napr. meno, česť,
dôstojnosť, telesná integrita a podobne. Občianskoprávna úprava v oblasti ochrany osobnostných
práv vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a to článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21 a je

konkretizovaná v právnych vzťahoch subjektov s rovnakým právnym postavením. Je potrebné však
zdôrazniť, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý
je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby zhľadiska jej postavenia v spoločnosti. Ochrana osobnosti náleží každej fyzickej osobe ako subjektu
práva, pričom z povahy veci vyplýva, že sa vždy jedná o fyzické osoby.

Porušenie práva na súkromie sa odlišuje od prípadov neoprávnených zásahov do práva na
česť, dôstojnosť a vážnosť spoločnosti. Neoprávnený zásah do práva na česť a dôstojnosť má
závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej
osoby v spoločnosti. Tento difamačný následok však len nie je jediným právne akceptovateľným
prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Pri rozhodovaní o

samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote je neprípustné, aby
sa pre toto hodnotenie stali rozhodujúcimi len subjektívne pocity dotknutej fyzickej osoby, t. j. jej
negatívna individuálna psychická reakcia. Subjektívne kritérium hodnotenia nemajetkovej ujmy podľa
§ 13 Občianskeho zákonníka, je vzhľadom na možnosti založenia nežiaducich rozdielov pri vzniku
občianskoprávnych sankcií neprijateľné.

Tak ako uvádza odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, súd mal v ďalšom posúdiť stupeň
negatívnych dôsledkov dopadu neoprávneného zásahu na chránené právo žalobcu, predovšetkým sa
mal zamerať na otázku zníženia dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti, ak došlo k zníženiu
vážnosti v akom smere, v akých sférach a oblastiach sa prejavila ujma spôsobená žalobcovi a podobne.
Vypočul preto svedkov, ktorých navrhol sám žalobca. Výpoveď matky súd vyhodnotil ako značne

nepresvedčivú a to nielen z dôvodu blízkeho rodinného vzťahu k osobe žalobcu, ale predovšetkým z
dôvodu nepreukázaných jej tvrdení, ktorá v inkriminovanom období nebola v tak úzkom styku so synom
(žalobcom), dokonca uvedený článok ani nečítala. Na druhej strane však tvrdila, že v tom čase vzniknutá
situáciaťažkoajzozdravotnéhohľadiskapoznačilažalobcu,ktorýmalutrpieťťažkézdravotnéochorenie
s následkom upadnutia do kómy. Opäť súd toto považoval za tvrdenie, ktoré nebolo nielen svedkyňou,

ale ani samotným žalobcom právne relevantným spôsobom preukázané.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka Z.. P. N., je pravdou že tento bol v minulosti disciplinárne riešený
Advokátskou komorou, s následkom pozastavenia výkonu advokácie na 3 roky, kedy už len z tohto
dôvodužalovanýspochybnilobjektivituahodnovernosťvýpovedesvedka. Skutočnosti,oktorýchhovoril

svedok vo svojom prednese vo vzťahu k informácii o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov
nepreukázali závažný zásah a hlbokú intenzitu zníženia dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti,
pretože „poznámky kolegov advokátov“ bolo možné podľa prednesu svedka vykladať aj ako určité
ironizujúce vyjadrenia v rámci „zábavy na účet iného“ pri posedení v reštaurácii na pive, alebo v kaviarni.

Svedkyňa Z.. Y. V. podľa názoru súdu na začiatku prednesu uviedla, že po zistení informácie, že žalobca
bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, prerušila kontakty s ním, aj napriek tomu že ho poznala mnoho
rokov zo študentských čias ako dobrého žiaka a zodpovedného človeka, v ďalšej časti výpovedi už
pripustila, že by sa s ním chcela stretnúť a vypočuť si jeho „pravdu“. Z uvedeného je zrejmé, že aj napriek
vyčiarknutiu žalobcu zo zoznamu advokátov, sa kamarátsky a ľudský postoj svedkyne k žalobcovi

nezmenil a táto neuviedla, že po zistení tejto informácie by ho ako človeka odmietala a opovrhovala
by ním.

Vzhľadom k tomu, že v konaní boli vypočutí svedkovia, ktorých navrhol žalobca a práve títo mali
preukázať opodstatnenosť jeho tvrdení sa tak nestalo, žalobca právne účinným spôsobom nepreukázal,

žedošlokintenzívnemudopaduneoprávnenostizásahunachránenéprávoapretosúdajztohtodôvodu
žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku
rozsudku. „

Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Dôvodil, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
OSP (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP) a to tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP), ako aj z toho dôvodu, že sa jemu ako účastníkovi konania odňala

možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).

Žalobca vytýka súdu vady, ktoré mali byť porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces a za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatokriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Žalobca poukazuje na ust. § 157 ods.
2 OSP a tým argumentuje aké sú požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu. V tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 7/2012. Odvolateľ považuje rozsudok

okresného za nedostatočne odôvodnený a touto vadou postihnuté rozhodnutie súdu je zmätočné
nezrozumiteľné bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd
prvého stupňa vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu smerodajné a z akého
dôvodu.

Žalobca vysvetľuje, že odôvodnenie rozhodnutia musí vychádzať z takého výkladu príslušnej právnej
norme, ktorý zodpovedá obsahu takejto právnej normy. Len absolútny súlad skutkového stavu s právnou
normou je výrazom spravodlivosti, nezávislosti a nestrannosti súdnictva.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považuje žalobca za neodôvodnené nezrozumiteľné a zmätočné
nemajúce oporu tak vo vykonanom dokazovaní, ako aj v zákone.

Skutkový základ žaloby spočíval na oznámení žalovaného, ktorý uverejnil na strane 49 Bulletinu v
Slovenskej advokácie č. 11/2008 pod nápisom „zo zoznamu advokátov boli vyčiarknutí podľa § 7 ods.
1 písm. f/ Zákona o advokácii Z.. S. I., Zvolen od 09. 10. 2008.

Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. f/ Zákona NS SR č. 586/2003 Z.z. v platnom znení znie:
„...komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto je v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť
komory o viac ako 6 mesiacov a príspevok nezaplatil ani do jedného mesiaca potom, čo ho komora
vyzvala na zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia...“.

V čase zverejnenia tejto informácie mal však navrhovateľ všetky príspevky na činnosť žalovaného
uhradené. To bolo preukázané v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S
25/2009.

Žalobca mal v čase zverejnenia nepravdivej informácie všetky príspevky na činnosť žalovaného riadne

a včas uhradené. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého „...s poukazom
na citované ustanovenie okresný súd opäť konštatuje zásadnú vec a to, že v čase, keď žalovaný
interpretoval informáciu o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov...publikovaná informácia v čase
mediálnej interpretácie zodpovedala skutočnej realite...“
Na žalovaného ako na stavovskú organizáciu sa vzťahuje povinnosť uvedená v § 415 OZ podľa ktorého,

každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na
životnom prostredí.

Predmetom práva občianskej cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských
vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom, ale aj v

profesijnom živote.

Občianskoprávne sankcie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sú založené na
objektívnom princípe, t.j. nie je vyžadované zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, pričom súčasne
sa vyžaduje, aby zásah, o ktorý ide mal charakter neoprávneného zásahu.

S použitého pojmu „občianska česť“ v ust. § 11 OZ a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť fyzickej
osoby, vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho
porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým
je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné verbálne, alebo

iné urážky; pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu
osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Občiansky zákonník poskytuje
ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť,
česť a vážnosť z jeho hľadiska k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie spoločnosti.

Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Osobitnú kategóriu v rámci
tejto skupiny predstavujú nepravdivé skutkové tvrdenia, či hodnotiace úsudky a kritické stanoviská.Pravdivá informácia spravidla nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je
podaným spôsobom, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímna, že by odporovala právu na
ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok vždy vyjadruje subjektívny názor svojho

autora, ktorý v danej skutočnosti zaujíma určitý postoj tak, že ju hodnotí z hľadiska správnosti a
prijateľnosti.

K porušeniu práva na česť môže dôjsť k nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamočného charakteru,
ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe. Pre difamujúcu povahu

stačí, ak tvrdenie má taký účinok len u určitej skupiny ľudí.

Odvolateľ poukazuje na vypočutých svedkov Z.. N., Z.. V., ktorých oboch zaskočila informácia o
vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov.

V tejto súvislosti žalobca doslova uvádza: „Je na jednej strane smutné, na druhej až zarážajúce, ak

súd prvého stupňa „poznámky kolegov advokátov“ typu „naštuduj si vec, lebo môžeš skončiť ako I.“,
alebo „Ty neplať, radšej si zaplať členské“, prípadne „...svedok mu odpovedal, že ide o Z.. I., dotyčný
stratil záujem o odborný názor žalobcu zo slovami, že by mal radšej záujem o niekoho, kto nie je
vyčiarknutý zo zoznamu advokátov“. Vykladá len ako určitej ironizujúce vyjadrenie v rámci „zábavy
na účet iného“ a nie ako dôsledok nezákonného rozhodnutia žalovaného o vyčiarknutí zo zoznamu

advokátov s citeľnou ujmou žalobcu v oblasti občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Nebolo povinnosťou
žalobcu strpieť takéto poznámky a žalobca na takéto poznámky nezadal dôvod, ale bolo to práve
rozhodnutie žalobcu a zverejnenie nepravdivej informácie, ktoré intenzívne zasiahlo žalobcu a jeho
zákonom priznané chránené osobnostné práva.

Žalobca preto navrhol, rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 219 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 219 OSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k dôvodom
podaného odvolania krajský súd dodáva.

Navrhovateľ vytýka súdu porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, pretože rozsudok neobsahuje
riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie. Rozhodnutie súdu považuje za zmätočné a nezrozumiteľné a
bez akéhokoľvek odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd prvého stupňa
vedený aké skutočnosti boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu smerodajné a z akého dôvodu.

Senát odvolacieho súdu už viackrát prezentoval názor, ktorý vyplýva jednak z rozhodnutí Ústavného ako
aj Najvyššieho súdu, ale aj odbornej literatúry uverejnenej najmä v Českej republike (napr. Zdenek Kún,
LadislavDereg).Odôvodnenierozhodnutívyššímisúdmipo01.01.2001aniektorésúvisiacepoznámky,
Pavel Vrba odôvodnenie civilného rozsudku atď.

Aj z označených materiálov vyplýva záver. Ak sudca verejne vyhlási rozsudok v písomnom vyhotovení
by podľa zákona mal vyložiť všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku
bol rozsudok presvedčivý. Nie je nevyhnutne, aby rozsudok bol presvedčivý pre účastníkov, jeho
potencionálnych „čitateľov“, ale aj jednoducho, aby bol jasný zrozumiteľný a presvedčivý.

Je pochopiteľné, že pre toho ktorého účastníka rozsudok súdu často nebude „presvedčivý“, či už
pre nedostatok osobných dispozícii, alebo preto, že sa vnútorne nestotožní s výrokom rozsudku, či
jednoducho preto, že chce úvahu o presvedčivosti rozsudku použiť ako dôvod na zrušenie rozhodnutia.

Presvedčivosť sa nedosahuje kvetnatým slohom, ani poňatím odôvodnenia, ako stručnejšej dizertačnej

práce, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých najzásadnejších
momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd resp. sudcu, k vydaniu rozsudku.

Pre verejné prezentovaný opačný názor niet objektívne žiadnych dostupných podkladov.Schopnosť zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodniť písomné vyhotovenie rozsudku, patrí medzi
základné vonkajšie prejavy činnosti sudcu. Presvedčivosť nemožno chápať ako kategóriu absolútnu (že

rozsudok každého presvedčí svoju vecnou správnosťou), pretože k takto poňatej objektivite sa nemožno
dopracovať. Presvedčivosť je vlastne výsledkom intelektuálnej práce sudcu vyjadrenej vo vydanom
rozsudku. Je to logicky pochopiteľný celok, pričom jeho jadro tvoria jednotlivé skutkové zistenia urobené
z riadne vykonaných dôkazov a logicky ústiace do záveru o zistenej skutkovej podstate prípadu, ktorá
bola sudcom podrobená právnej kvalifikácii, pričom táto vyústila v podradení takto zisteného skutku pod

sudcom vyhľadajú právnu normu, či ním prijatý záver, že takáto norma správania sa nebola nájdená a
preto k subsumci resp. k aplikácii nebolo možné pristúpiť.

V európskej právnej kultúre stále viac nadobúda na dôležitosti diskurzívna metóda právneho a
sudcovského uvažovania, ktorá kladie mimoriadny dôraz na racionálnosť a presvedčivosť sudcovskej
argumentácie obsiahnutej v odôvodnení.

Podľa názoru odvolacieho súdu poukaz na zákonné ustanovenie, jeho doslovná citácia, citácia z
rozhodnutí iných súdov, alebo či už rovnakého, alebo aj vyššieho stupňa je iba všeobecným poukazom
na vyžadované skutočnosti a v konkrétnosti nepoukazuje v čom je ono pochybenie označované ako
nezrozumiteľnosť, neúplnosť, alebo nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia konkrétneho

súdneho rozhodnutia.

Na okraj k tejto argumentácii odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok okresného súdu považuje za
presvedčivý a riadne zdôvodnený.

V ďalšej časti odvolania sám žalobca uvádza, že skutkový základ žaloby spočíva na oznámení
žalovaného, ktorý uverejnil na strane 49 Bulletine Slovenskej advokácie č. 11/2008 nápisom „zo
zoznamu advokátov boli vyčiarknutý podľa § 7 ods. 1 písm. f/ Zákona o advokácii Z.. S. I., Zvolen od
09. 10. 2008“.

Tu žalobca cituje § 7 ods. 1 písm. f/ zákona NS SR č. 586/2003.

Žalobcazdôrazňuje,ževčasezverejneniatejto„nepravdivej“informáciemalvšetkypríspevkynačinnosť
žalovaného uhradené. Poukazuje zároveň na súdne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 23S 25/2009.

Z rozhodnutia procesného súdu vyplýva, že informácia, ktorá bola uverejnená v Bulletine Slovenskej
advokátskej komory v čase jej uverejnenia, bola vlastne relevantná a vychádzala z rozhodnutia
predsedníctva advokátskej komory, ktoré bolo neskôr autoremedúrou zrušené. Ide tu uvedenie
skutkového stavu!

Procesný súd sa správne zameral na skúmanie otázky zníženia dôstojnosti a vážnosti žalobcu v
spoločnosti v dôsledku uverejnenia oznamu o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov a v akých
sférach a oblastiach sa táto ujma u žalobcu mala prejaviť. Výpoveď matky okresný súd vyhodnotil ako
značne nepresvedčivú a uviedol aj dôvody, prečo ju za takúto považoval.

Z výpovede svedka Z.. N. súd nezistil nejaký závažný zásah, alebo hlbokú intenzitu zníženia dôstojnosti
a vážnosti žalobcu spoločnosti, v dôsledku uverejnenia oznamu a išlo iba o poznámky kolegov resp.
ironizujúce vyjadrenia v rámci „zábavy na účet iného“ pri posedení v reštaurácii na pive, alebo v kaviarni.
Z výpovede svedkyne Z.. N. V. dospel súd k záveru, že aj napriek vyčiarknutiu žalobcu zo zoznamu

advokátov sa kamarátsky a ľudský postoj svedkyne k žalobcovi nezmenil a táto neuviedla, že po zistení
tejto informácie by ho ako človeka odmietala a opovrhovala ním.

Súd teda nezistil z dôkazov navrhnutých a vykonaných intenzívny zásah na chránené právo žalobcu.

Odvolateľ sám poukazuje na ust. § 11 OZ, ktorým zákon chce poskytnúť občiansko-právnu ochranu, len
v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občiansko-právnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah
do osobnosti občana.Nainommiesteodvolateľsámuvádza.Občianskyzákonníkposkytujeochranulenprotitakýmkonaniam,
ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho
vzťahu k spoluobčanom a ......jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Podmienkou poskytnutia ochrany osobnosti je však nielen neoprávnený zásah do jej osobnostných
práv, ale takýto neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť fyzickej osobe ujmu.
Ohľadom tejto skutočnosti treba zistiť intenzitu zásahu a posúdiť stupeň negatívnych dôsledkov dopadu
neoprávneného zásahu na chránené právo.

Inými slovami dospel okresný súd k záveru, že v skutočnosti uverejnená informácia nespôsobila
žalobcovi ujmu a túto skutočnosť aj vlastnými slovami odôvodnil.

Odvolací súd naviac poukazuje, že ku skutku „neoprávneného zásahu“ malo dôjsť v roku 2008
(advokátsky Bulletine 11/2008). Návrh na ochranu osobnosti na súde bol podaný 01. 12. 2010. Súd

rozhoduje v súčasnosti o ochrane osobnosti v roku 2015.

Rozhodnutie R 90/1997 (č.r. - soudní rozhledy) dospelo k záveru, že primeraným zadosťučinením podľa
ust. § 13 ods. 1 OZ nemôže byť ospravedlnenie urobené za takých okolností, z ktorých sa určitá časť
verejnosti dozvie o zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, o ktorej by sa inak nedozvedela a preto

do času tohto ospravedlnenia by vážnosť postihnutej osoby v očiach tejto časti verejnosti ani nemohla
byť znížená.

V súčasnej dobe má Bulletine Slovenskej advokácie nepochybne množstvo ďalších čitateľov, ktorí sa o
zásahudoosobnostnýchprávžalobcunikdynedozvedeliavážnosťžalobcuvočiachtejtočastiverejnosti

nemohla byť znížená. Znamená to, že v súčasnosti by súd ani nemohol vydať rozhodnutie v zmysle
požadovaného žalobného petitu. Táto skutočnosť však nebola dôvodom na potvrdenie rozsudku súdu
prvého stupňa, ale iba zdôrazňuje jeho správnosť.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodovanénebolospoukazomnaust.§224ods.4OSPatozdôvodov

postupu prvostupňového súdu podľa § 151 ods. 3 OSP.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.