Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012203816
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012203816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobcu Ing. T. E., bytom
T. XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66,
831 02 Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817
82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/021467/2012-23-35 zo dňa 14.

septembra 2012, o znížení výsluhového dôchodku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 12.novembra 2013, č. k. 5S 800/2012-34, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12.novembra
2013, č.k. 5S 800/2012-34 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 12. novembra 2013, č. k. 5S 800/2012-34, zrušil rozhodnutie žalovaného č.

MF/021467/2012-23-35 zo dňa 14. septembra 2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 4724/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 podľa §
250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta náhradu trov konania vo výške 489,06 € do 3 dní
od právoplatnosti jeho rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva
SR (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č. 1724/2012-SZ z 30. mája 2012 výsluhový dôchodok zvýšený od
01. júla 2012 podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 29. júna 2012 na 747,33 € mesačne.
Z dôvodu novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. zákonom č. 185/2012 Z. z., účinného od 30. júna 2012
prvostupňový orgán vydal nové rozhodnutie č. 4724 /2012-SZ zo dňa 4. júla 2012, ktorým podľa § 105
ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z.

o štátnom rozpočte na rok 2012 znížil výsluhový dôchodok žalobcu od 1. júla 2012 na sumu 725,21 €
mesačne. Na odvolanie žalobcu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. MF/021467/2012-23-35 zo
dňa 14. septembra 2012 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd
dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 30. mája 2012
bolo vydané v súlade s vtedy platným právnym stavom, je zákonné a právoplatné. Považoval preto za
nezákonný postup žalovaného, že následne (po účinnosti novely č. 185/2012 Z. z.) vydal dňa 4. júla

2012 rozhodnutie, ktorým žalobcovi valorizáciu odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona účinného od
30. júna 2012. Argumenty žalovaného, že zmena nastala ex lege a rozhodnutie malo iba deklaratórny
charakter, podľa názoru krajského súdu neobstoja, lebo podľa názoru krajského súdu rozhodnutie v častizvýšenia (zníženia) výsluhového dôchodku má konštitutívny charakter. Taktiež za nedôvodnú považoval
námietku žalovaného, že také prípady rieši ustanovenie § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002
Z. z.; podľa názoru krajského súdu toto ustanovenie nemožno aplikovať na daný prípad, pretože nejde

o výpočet dávky výsluhového dôchodku, ale o valorizáciu (zvýšenie), ktorá bola v čase rozhodovania v
súlade s vtedy platným právnym stavom. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.

Rozsudokkrajskéhosúdunapadolžalovanývčaspodanýmodvolanímzdôvodu, ževychádza

z nesprávneho právneho názoru, pričom krajský súd riadne neodôvodnil svoj záver o konštitutívnom
charaktere rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku ani záver o tom, že v danom prípade nie je
možné aplikovať ustanovenie § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. Čo sa týka
argumentácie súdu, že k zákonu č.185/2012 Z. z. neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a preto
je potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem, žalovaný
zdôraznil, že v danom prípade nebolo potrebné prijímať prechodné ustanovenia. K zmene relevantnej

právnej úpravy totiž došlo predtým (účinnosť od 30. júna 2012) než nastala právna skutočnosť, s ktorou
sa spája vznik nároku na zvýšenie výsluhového dôchodku (01. júla 2012) a preto táto úprava nemá
retroaktívny charakter. Momentom, keď nastávajú hmotnoprávne účinky vzniku nároku na zvýšenie
výsluhového dôchodku je podľa § 68 ods.1 zákona č. 328/2002 Z. z. 1. júl príslušného kalendárneho
roka. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré

zakladali žalobcovi nárok na zvýšenie dôchodku. Odkaz na predchádzajúci kalendárny rok (2011) sa
totiž vzťahuje výlučne na mechanizmus výpočtu zvýšenia dávky.

Žalovaný poukázal na to, že medzi vydaním rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a dňom
01. júla 2012, teda momentom, od ktorého malo nastať zvýšenie dávky, došlo k zmene zákona č.

328/2002 Z. z., do ktorého bol s účinnosťou od 30. júna 2012 vložené ustanovenie § 68 ods. 13, z
ktorého v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 vyplynulo,
že v roku 2012 sa dávky výsluhového zabezpečenia nezvyšujú. Žalobcovi teda nevzniklo právo na
zvýšenie výsluhového dôchodku. Napriek tomu existovalo rozhodnutie, ktoré deklarovalo právny stav,
ktorý vzhľadom na zmenu právnej úpravy nenastal, a teda išlo stav contra legem. Uvedené

situácie zákon č. 328/2002 Z. z. expresis verbis predvída, keď v § 105 ods. 7 ustanovuje,
že sa dávka zníži, ak sa zistí, že sa priznala vo vyššej sume ako patrí. Pod pojmom „priznanie dávky“
treba v hypotéze právnej normy vyjadrenej v § 105 ods.4 zákona č.328/2002 Z. z. rozumieť aj zvýšenie
dávky. Je potrebné si uvedomiť, že každé zvýšenie dávky je z právno-technického hľadiska vlastne tiež
priznaním dávky, a to priznaním dávky vo zvýšenej sume.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu
zamietol.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa žalobca plne stotožnil s odôvodnením rozsudku, najmä s

názorom krajského súdu, že valorizácia a výsluhová dávka nie sú totožné právne inštitúty, pretože
valorizácia nie je vymenovaná medzi dávkami výsluhového zabezpečenia v § 30 a nasl. zákona a preto
ustanovenie § 105 ods. 7 zákona, ktoré jednoznačne rieši otázku zníženia priznanej dávky, nie je možné
použiť. Valorizácia je iba nástrojom, ktorý má zabrániť znehodnocovaniu priznanej dávky výsluhového
zabezpečenia a zákonnosť priznanej valorizácie je podľa názoru žalobcu možné preskúmať len za

použitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca poukázal i na to, že podmienky pre zvýšenie
výsluhových dôchodkov v roku 2012 musia nastať v roku 2011, čo znamená, že v priebehu roku 2011
musí dôjsť k medziročnému nárastu priemernej mzdy v hospodárstve SR a k medziročnému nárastu
spotrebiteľských cien; tieto podmienky boli splnené a preto vecne príslušný orgán bol nielen oprávnený,
ale aj povinný rozhodnúť o valorizácii. V danom prípade ide o retroaktivitu, keď neskorším zákonom a

to v čase, keď boli splnené hmotnoprávne podmienky pre valorizáciu dôchodku a bolo už právoplatne
rozhodnuté o nároku žalobcu, boli spätne ustanovené iné hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých
sa mal výsluhový dôchodok valorizovať. Nulové percento rastu služobných platov colníkov, policajtov a
vojakov na rok 2012 bolo stanovené až po tom, čo už podmienky valorizácie v roku 2012 boli splnené.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny a aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta trovy odvolacieho konania
vyčíslené v sume 137,97 €.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o
znížení výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2012.

Nebolo sporné, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR značka: 1724/2012-SZ z 30. mája

2012 bol žalobcovi od 1. júla 2012 výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 68 ods.1 zákona č. 328/2002
Z. z. o 3,05% mesačnej sumy tejto dávky, t. j. o 22,12 € na sumu 747,33 € mesačne; v uvedenej sume
sa podľa oznámenia o výplate mal výsluhový dôchodok vyplácať od mesiaca júl 2012 vždy k 15. dňu v
mesiaci. Taktiež nebolo sporné, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím Finančného

riaditeľstva SR číslo č. 4724/2012-SZ zo dňa 4. júla 2012, ktorý žalobca prevzal dňa 16.07.2012, bol
výsluhový dôchodok žalobcu podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. v
znení zákona č. 185/2012 Z. z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte
na rok 2012 znížený od 1. júla 2012 na sumu 725,21 € mesačne, (t. j. na sumu, v ktorej mu
výsluhový dôchodok patril do 30. júna 2012), pričom z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že ustanovením § 68 ods.13 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z. sa
valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia prepojila s valorizáciou platov a teda dávky výsluhového
zabezpečenia sa budú valorizovať iba v tom roku, v ktorom sa zvyšujú funkčné platy o viac ako 0%; v
zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa funkčné platy
v roku 2012 zvyšujú o 0%. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím

číslo č. MF/021467/2012-23-35 zo dňa 14. septembra 2012 zamietol a rozhodnutie prvostupňového
orgánu potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil
skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci zníženia výsluhového dôchodku, pričom nebol
preukázaný rozpor s právnymi predpismi alebo iné dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo
nezákonnosť tohto rozhodnutia.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení platnom do 29. júna 2012 výsluhové dôchodky,
invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské
výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1.
júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu

spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa
zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej
polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného

rastupriemernejmzdyvhospodárstveSlovenskejrepublikyzistenéhozapredchádzajúcikalendárnyrok.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z., teda v znení platnom
od 30. júna 2012, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky,
vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna

príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od
priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v
hospodárstveSlovenskejrepublikyvykázanýchŠtatistickýmúradomSlovenskejrepublikyzakalendárny
rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok
vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o

percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej
polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného
za predchádzajúci kalendárny rok, ak v odseku 13 nie je ustanovené inak.

Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/2012 Z. z., teda v znení platnom od

30. júna 2012 dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom
roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov
Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostnéplaty profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0 %. Ak sa
funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú
len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového

zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer
v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú,
a pozostalým po nich.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 funkčné platy príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1.
januára 2012.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zn. 1724/2012-SZ
z 30. mája 2012 bolo vydané v čase, kedy podľa vtedy platného znenia zákona č. 328/2002 Z. z. nárok

poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia na ich zvýšenie od 1. júla príslušného kalendárneho
roka, teda v roku 2012 od 1. júla 2012, upravený bol.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že nárok na valorizáciu vzniká splnením podmienky, že v priebehu roku
2011 došlo k medziročnému nárastu priemernej mzdy v hospodárstve SR a k medziročnému nárastu

spotrebiteľských cien, toto tvrdenie odvolací súd považoval za nesprávne a nepodložené.
V zmysle § 68 ods.1 zákona č. 328/2002 Z. z. totiž nárok na zvýšenie dávok výsluhového
zabezpečenia vzniká až dňom 1. júla príslušného kalendárneho roku, a to za splnenia podmienok,
ustanovených zákonom v znení účinnom k tomuto dňu. Preposúdenie zákonnosti rozhodnutí dotknutých
správnych orgánov bolo preto rozhodujúce znenie zákona, platné k 1. júlu 2012, t. j. ku dňu, od ktorého

by sa pri splnení ustanovených podmienok dávka mala (mohla) zvýšiť.

V dôsledku novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. zákonom č. 185/2012 Z. z., účinnej od
30. júna 2012 bol nárok na valorizáciu priznanej a vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia od 01.
júla 2012 podmienený zvýšením funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a

justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových
taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a
funkčných platov colníkov (ďalej len „funkčné platy“) na základe zákona o štátnom rozpočte o viac ako
o 0 %. Keďže v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012
sa tieto funkčné platy v roku 2012 zvýšia o 0% od 1. januára 2012, zákon v znení účinnom od

30. júna 2012 nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu od 01. júla 2012 vylúčil.

Keďže nárok na valorizáciu (za splnenia ďalších zákonných podmienok) môže vzniknúť najskôr dňom
1. júla toho-ktorého kalendárneho roka, úpravu platnú od 30. júna 2012 odvolací
súd za retroaktívnu nepovažoval.

Dôsledkom novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. od 30. júna 2012 bola skutočnosť, že
rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z 30.05.2012 o zvýšení dôchodku od 1. júla 2012, teda po jeho
vydaní, stratilo oporu v zákone. Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 30.
júna 2012 v ustanoveniach § 68 ods. 1 a 13 v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. zvýšenie

dávok výsluhového zabezpečenia od 01. júla 2012 jednoznačne vylučoval.

Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej
sume, ako patrí.

Dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za
ktoré sa už vyplatila (§ 105 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z.).

Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o valorizácii dávky je vo svojej podstate rozhodnutím o

priznaní dávky vo vyššej miere, ako bola vyplácaná do určitého dňa. Ak teda prvostupňový správny
orgánrozhodolopriznanízvýšenejdávkyvýsluhovéhozabezpečeniazdôvodujejvalorizácienazáklade
právnej úpravy, ktorá sa v dôsledku novelizácie zákona stala neúčinnou, potom tento orgán musel
vykonať nápravu len postupom podľa § 105 ods. 7 a 10 zákona č. 328/2002 Z. z.Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcu
zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku žalobcu od 01. júla

2012, za vydané v súlade so zákonom (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Rozsudok krajského súdu preto podľa §
250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, lebo žalobca nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.