Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201730
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012201730.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, so
sídlom Tulčík č. 26, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,
so sídlom Štúrova ul. č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvu životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministra životného prostredia SR č. 6105/2012-1.10 zo dňa 10. júla 2012, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/308/2012-78 zo dňa 14. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/308/2012-78 zo dňa
14. januára 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením č. k. 5S/308/2012-78 zo dňa 14.
januára 2014 podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil
konanie. Zároveň účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Preskúmavaným
rozhodnutím č. 6105/2012-1.10 zo dňa 10. júla 2012 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej
správyč.3724/2012-2.2zodňa11.apríla2012,ktorýmbolapovolenávýnimkazozákazovustanovených

§ 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Výnimkou sa žiadateľovi
- Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu Kamenná so sídlom v Liptovských
Sliačoch - povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Kamenná,
držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa
rozhodnutia možné realizovať od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou na území s 2. stupňom ochrany
a postriežkou na lokalitách Kamenná, k. ú. Liptovské Sliače, Sovce, k. ú. Liptovské Sliače a Košariská,

k. ú. Liptovské Sliače.

Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky konania v danej veci, pretože
výnimka zo zákona - povolenie usmrtiť - jedného jedinca medveďa hnedého na základe napadnutého
rozhodnutia bola časovo obmedzená do dňa 30.11.2012, pričom k odstrelu medveďa v tejto dobe
nedošlo, nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva

a povinnosti účastníkov konania. Účinnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3724/2012-2.2 zo dňa 11.4.2012 totiž bola priamo týmto
rozhodnutím časovo obmedzená a ani v konaní o rozklade nebola predĺžená doba, v rámci ktorej bolo
možné odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Kamenná realizovať. Uplynutím tejto doby tak
právoplatné rozhodnutie stráca svoju účinnosť a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto
rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v

tomto prípade žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, o.z., resp. že by takýmto rozhodnutím
mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.Krajský súd poukázal na to, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve je len také
rozhodnutie správneho orgánu, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Keďže ako je zrejmé, napadnuté rozhodnutie
v tejto veci nespĺňa túto zákonnú náležitosť, rozhodol krajský súd tak, že konanie vo veci zastavil. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP s použitím ustanovenia § 246c OSP tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie
krajského súdu považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/
OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ OSP

a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Žalobca namieta, že názor súdu prvého stupňa, ktorý
spája spôsobilosť súdnych rozhodnutí byť predmetom súdneho prieskumu s časovým obmedzením ich
platnosti je priamym zásahom do práva žalobcu vyplývajúcemu z ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takisto je zásahom do práv žalobcu,
ktoré mu vyplývajú z ustanovenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého má každá strana

zabezpečiť, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu
napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej
vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Žalobca tiež namieta, že podľa jeho názoru nie je
možné, aby to, či rozhodnutie, ktorého nezákonnosť napáda, jeho spôsobilosť byť predmetom súdneho
prieskumu bolo odvodzované od takej náhodnej okolnosti, ako je to, či sa žiadateľovi podarilo (napriek

jeho nepochybnej snahe) výnimku realizovať alebo nie. Opačný postoj by podľa jeho názoru viedol k
absurdnémuzáveru,ženezákonnosťrozhodnutia,tedaindividuálnehoprávnehoaktuvydanéhoorgánmi
verejnej moci v rámci ich právomoci je bezvýznamnou kategóriou. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté
uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 15. apríla 2014, pričom uviedol, že mu nie je zrejmé,
aké úvahy viedli žalobcu k záveru, že zastavením konania krajským súdom došlo k priamemu zásahu do
jeho práv, konkrétne do práv k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a
opomenutí súkromných a orgánov verejnej moci, nakoľko sa so žalobcom v priebehu celého správneho
konaniakonaloakosúčastníkomkonania.Žalobcapodanímžalobyvyužilsvojeprávonasúdnuochranu

garantovanú čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru aj čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a
z uvedeného bezpochyby vyplýva, že žalobca využil svoje právo na prístup k súdnemu konaniu, v
rámci ktorého mal možnosť realizovať všetky práva účastníka súdneho konania vyplývajúcich mu z
príslušných procesných právnych predpisov. Žalovaný ďalej poznamenal, že za súčasného stavu veci
nebude možné (ani v prípade iného rozhodnutia zo strany súdu a prípadného vrátenia veci na ďalšie

konanie žalovanému) rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania
výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, vzhľadom na
to, že povolený odstrel nebol realizovaný. Žalovaný zastáva názor, že odvolanie podané žalobcom
je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného a úplne
ignorujúce podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny a na ochrane

zdravia a života obyvateľstva. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom
existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody. Žalovaný považuje za
nepochopiteľné konanie žalobcu, keď aj naďalej zotrváva v súdnom spore a nevezme žalobný návrh
späť, nakoľko bol vo svojej podstate v konaní úspešný (odstrel nebol zrealizovaný) aj napriek ním
namietaným procesným pochybeniam žalovaného, čo by malo byť nepochybne primárnym cieľom jeho

činnosti. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdiť
a podané odvolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta

prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona

zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
Podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca
platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č.

6105/2012-1.10 zo dňa 10. júla 2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č.
3724/2012-2.2 zo dňa 11. apríla 2012, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35
ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Výnimkou sa žiadateľovi
- Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu Kamenná so sídlom v Liptovských

Sliačoch - povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Kamenná,
držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa
rozhodnutia možné realizovať od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou na území s 2. stupňom ochrany
a postriežkou na lokalitách Kamenná, k. ú. Liptovské Sliače, Sovce, k. ú. Liptovské Sliače a Košariská,
k. ú. Liptovské Sliače.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je
skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd
musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má
za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o povolení

výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny, keďže v danom prípade, v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili
platnosť a žalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t. j. realizácia
jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp.
priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že konanie začalo na

žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie platnosti výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona
o ohrane prírody.

Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 72/2013 z 24.
júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke zastávanázor,žeuplynutieplatnostičasovolimitovanéhorozhodnutiamázanásledok,
že odpadol predmet konania. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke,
a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“
treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny
dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo

vydané. Ak rozhodnutie správneho orgánu o povolení výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa
hnedého stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie
o povolenie takejto výnimky. Ak zanikla platnosť rozhodnutia, potom súčasne odpadol aj predmet
správneho konania. Uplynutie času, na ktorý bolo vydané rozhodnutie, teda spôsobuje nevyhnutnosť
zastavenia konania.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by
nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo
by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd ajsprávny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou
hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane
nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania

o rozklade bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné
rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá
je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku.

Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí krajského súdu o tom, že správne

konanie malo byť zastavené. Na záver nedá najvyššiemu súdu nepodotknúť, že ochrana životného
prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôležitou aktivitou a
činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži
pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by tieto združenia
mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju
pozornosť a prostriedky na formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu

nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.