Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/98/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217374.6

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č. 2C 98/2012-7, zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na návrh
žalobcu pod sp. zn. 2C 160/2012, 2C 172/2012, 2C 148/2012, 2C 234/2012, 2C 281/2012, 2C 140/2012,
2C 284/2012, 2C 239/2012, 2C 296/2012, 2C 137/2012, 2C 179/2012, 2C 184/2012, 2C 181/2012, 2C
317/2012, 2C 211/2012, 2C 167/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 2C 98/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal

tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.
Žalobca v priebehu konania zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie výšky
vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná. Znalecký
posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca

uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Žalovaná sa k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave nevyjadrila.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na deň 28.8.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov konania
zachovaná. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, podal návrh na prerušenie konania.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym
exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti tj. obsah listín, s ktorými sa súd
oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisoch musia
byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa
týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných
konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/458/2009-15, (pripojeného k spisu 2C 98/2012), zo dňa
11.5.2010 bolo zistené, že súd exekučné konanie zastavil a oprávnenému bola uložená povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov
exekučného konania povinnému nepriznal. Súd rozhodol na základe žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 6.8.2009.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému, Z. C., pre vymoženie 1176,52 eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02304/09, zo dňa
26.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009 a vykonateľnosť dňa 11.6.2009. Oprávnený proti
uvedenému uzneseniu podal odvolanie. Krajský súd citované rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.
Súd uznesením zo dňa 22.11.2010 rozhodol tak, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie v zákonnej lehote napadol oprávnený a odvolací súd
uznesením zo dňa 29.3.2011 prvostupňové rozhodnutie zrušil.

Súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 3.6.2011 tak, že žiadosť exekútora na vykonanie exekúcie
v časti sumy 1176,52 eur a v časti úrokov z omeškania nad výšku 10% ročne zo sumy 231,02 eur
od 3.2.2009 do 27.2.2009, zo sumy 122,82 eur od 28.2.2009 do 23.4.2009, zo sumy 14,82 eur od
24.4.2009 do 30.5.2009 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2011. Následne súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.6.2011.
Uznesením zo dňa 10.2.2014 súd exekúciu zastavil. Oprávnený dňa 28.2.2014 podal odvolanie, spis
bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/159/2007-10 (pripojeného k sp. zn. 2C 160/2012), zo dňa
13.4.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2007, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 639.- Sk, ktorá bola súdu doručená dňa 23.3.2007.
Uznesením zo dňa 19.6.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2007 súd exekučné konanie čo
do časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 639.- Sk zastavil.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, V. Ž., pre vymoženie 358,49 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 6266/06, zo dňa 1.12.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2007 a vykonateľnosť dňa 6.1.2007.
Súdny exekútor dňa 14.12.2010 podal návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na to, že exekučný
titul je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený listom zo dňa 1.2.2011 žiadal, aby súd podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol. Súd vyžiadal oprávneného zmluvu o úvere
a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súdny exekútor oznámil, že trovy exekúcie boli vymožené
v priebehu exekúcie pomerne k vymoženej časti a ďalšie trovy si nenárokoval.
Uznesením zo dňa 7.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2012 súd exekúciu v časti o
vymoženie sumy nad 165,97 eur s úrokom z omeškania vo výške nad 9% ročne od 28.8.2006 do
zaplatenia zastavil.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/204/2007 (pripojeného k sp. zn. 2C 172/2012) bolo zistené,
že súdny exekútor, Ing. Bc. Radoslav Kešeľák podal dňa 12.4.2007 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, č.k. SR 7026/06, zo dňa
5.1.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2007 a vykonateľnosť dňa 26.1.2007 pre vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1857.- Sk proti povinnej, H. I..
Súd vo veci vydal poverenie číslo 5810 020627* dňa 23.4.2007 v súlade so žiadosťou u delenie
poverenia.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/289/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 148/2012) bolo zistené, že dňa
23.4.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, Stanislavovi Lenártovi, pre vymoženie 476,45 eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. 11955/08, zo dňa
4.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2009 a vykonateľnosť dňa 15.1.2009. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa
25.5.2009.
Súd dňa 3.6.2009 si vyžiadal od súdneho exekútora predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi
účastníkmi exekučného konania, ktorý reagoval tak, že urgoval vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie a to listom zo dňa 15.6.2009 a následne dňa 23.9.2009 žiadal informáciu o stave konania.
Napriek ďalšej výzve súdu zo dňa 22.10.2009, aby oprávnený predložil požadované doklady, oznámil
že listiny nepredloží.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 18.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 2CoE/92/2010-24, zo dňa 31.5.2010
uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 19.8.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/521/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 234/2012) bolo zistené, že dňa
18.7.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, U. R., pre vymoženie 138,69 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 02611/09, zo dňa 27.5.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009.
Súd prípisom zo dňa 28.8.2009 žiadal súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy, ktorá ani po
opakovaných urgenciách súdu nebola predložená.
Súd uznesením zo dňa 11.5.2010 exekučné konanie zastavil, zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov exekučného konania
povinnému nepriznal. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
4CoE/387/2010-25, zo 29.7.2010 prvostupňové uznesenie zrušil.
Súd uznesením zo dňa 22.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Na základe odvolania oprávneného odvolací súd uznesením sp. zn. 14CoE/154/2010-52, zo
dňa 28.2.2011 prvostupňové rozhodnutie zrušil.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením
zo dňa19.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením
zo dňa 1.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/18/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 181/2012) bolo zistené, že dňa
8.12.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, H. Č., pre vymoženie 272 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10338/10, zo dňa 2.11.2010. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 17.1.2011.
Súd uznesením zo dňa 24.1.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo
dňa 28.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/523/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 140/2012) bolo zistené, že dňa
22.7.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, K. K., pre vymoženie 813,90 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02777/09, zo dňa 1.6.2009. Súd listom zo dňa
4.9.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy. Súdny exekútor listom zo dňa 9.9.2009
odstúpil žiadosť oprávnenému, ktorý listom zo dňa 13.11.2009 žiadal súd o informáciu o stave konania.
Na opakovanú výzvu konajúcemu súdu žiadané podklady nepredložil.
Súd uznesením zo dňa 11.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekučného konania.
Oprávnený podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 2CoE/388/210-28,
zo dňa 30.7.2010 tak, že uznesenie zrušil. Uznesením zo dňa 22.11.2010 súd žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie, ktorému odvolací súd
uznesením sp. zn. 12CoE/120/2010-55, zo dňa 29.3.2011 vyhovel.
Súd uznesením zo dňa 30.5.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v časti sumy nad 331,94 eur a úrokov z omeškania nad 6,50 % ročne zo sumy 331,94 eur od
1.12.2008 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2011. V rovnakom
rozsahu bolo exekučné konanie zastavené uznesením zo dňa 18.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.7.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/522/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 284/2012) bolo zistené, že dňa
21.7.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, N. Y., pre vymoženie 607,45 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01136/09, zo dňa 19.5.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2009 a vykonateľnosť dňa 18.6.2009. Súd listom zo dňa
4.9.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy. Exekútor postúpil list oprávnenému,
ktorý listom zo dňa 13.11.2009 žiadal informáciu o stave konania a požadované doklady nepredložil.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 11.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách
exekúcie. Oprávnený podal odvolanie, ktorému bolo vyhovené uznesením sp. zn. 4CoE/388/2010-28,
zo dňa 29.7.2010. Súd uznesením zo dňa 22.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
14CoE/155/2010-55, zo dňa 28.2.2011 zrušil. Uznesením zo dňa 30.5.2011 súd žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti sumy nad 331,94 eur a úrokov z omeškania nad 7,50
% ročne zo sumy 331,94 eur od 31.10.2008 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 1.7.2011. Súd vydal poverenie číslo 5810 058953*, zo dňa 30.5.2011 a zastavil exekučné konanie
v časti o vymoženie sumy nad 331,94 eur s úrokom z omeškania nad 7,50% ročne zo sumy 331,94 eur
od 31.10.2008 do zaplatenia.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/144/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 239/2012) bolo zistené, že dňa
24.2.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, I. H., pre vymoženie 522 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12170/10, zo dňa 17.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.2.2011 a vykonateľnosť dňa 10.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 16.3.2011.
Súd uznesením zo dňa 24.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2011, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a exekučné konanie zastavil uznesením zo dňa 27.4.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/150/2003 (pripojeného k sp. zn. 2C 296/2012) bolo zistené, že dňa
28.10.2003 podal súdny exekútor Ing. JUDr. Karol Mihal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade notára JUDr.
Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom pod sp. zn. N949/2003, NZ48437/2003, zo dňa 16.6.2003,
proti povinnému, G. H., pre vymoženie 301,40 eur (9080.- Sk) s príslušenstvom. Súd vydal poverenie
číslo: 5810 020208* dňa 12.11.2003.
Oprávnený listom zo dňa 18.11.2010 podal návrh na zmenu exekútora a žiadal poveriť vykonaním
exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava. Súd vyzval exekútora
JUDr. Ing. Karola Mihala, aby sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 3.3.2011, ktorý predložil vyčíslenie trov
exekúcie 14.3.2011.
Súd uznesením zo dňa 1.4.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh na zmenu
súdneho exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd
v Košiciach uznesením sp. zn. 11CoE/149/2011-34, zo dňa 31.8.2011 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/101/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 137/2012) bolo zistené, že dňa
12.2.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, Q. W., pre vymoženie 182,57 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11060/08, zo dňa 12.11.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2008 a vykonateľnosť dňa 4.12.2008. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 9.3.2009. Súd dňa 12.3.2009 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie číslo: 5810 046121*.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/117/2010-11, (pripojeného k spisu 2C 179/2012), zo dňa
27.4.2010 bolo zistené, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v časti sumy 531,10 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 651 eur od 21.10.2009
do 19.11.2009, zo sumy 581,56 eur od 20.11.2009 do 21.12.2009 a zo sumy 551,56 eur od 22.12.2009
do zaplatenia zamietol.

Súd rozhodol na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenej súdu dňa 19.2.2010, ktorá bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, K. D., pre vymoženie 765,59 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21801/09, zo dňa 14.12.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Oprávnený proti uvedenému
uzneseniu podal odvolanie. Krajský súd citované rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd uznesením zo dňa 6.12.2010 rozhodol tak, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti vymoženia istiny 531,10 eur, úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 651 eur od
21.10.2009 do 19.11.2009, zo sumy 581,56 eur od 20.11.2009 do 21.12.2009, zo sumy 551,56 eur od
22.12.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania nad 9% ročne zo sumy 234,49 eur od 21.10.2009 do
zaplatenia zamietol.
Rozhodnutie v zákonnej lehote napadol oprávnený a odvolací súd uznesením zo dňa 25.8.2011
prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 5.4.2012 tak, že exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.5.2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/143/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 184/2012) bolo zistené, že dňa
22.2.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, I. T., pre vymoženie 192 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13006/10, zo dňa 30.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.2.2011 a vykonateľnosť dňa 10.2.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
súdu dňa 16.3.2011.
Súd uznesením zo dňa 24.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2011 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 27.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 2.5.2011 exekučné konanie zastavil.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/458/2009-15, (pripojeného k spisu 2C 98/2012), zo dňa
11.5.2010 bolo zistené, že súd exekučné konanie zastavil a oprávnenému bola uložená povinnosť

zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov
exekučného konania povinnému nepriznal. Súd rozhodol na základe žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 6.8.2009.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému, Z. C., pre vymoženie 1176,52 eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02304/09, zo dňa
26.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009 a vykonateľnosť dňa 11.6.2009. Oprávnený proti
uvedenému uzneseniu podal odvolanie. Krajský súd citované rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.
Súd uznesením zo dňa 22.11.2010 rozhodol tak, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie v zákonnej lehote napadol oprávnený a odvolací súd
uznesením zo dňa 29.3.2011 prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 3.6.2011 tak, že žiadosť exekútora na vykonanie exekúcie
v časti sumy 1176,52 eur a v časti úrokov z omeškania nad výšku 10% ročne zo sumy 231,02 eur
od 3.2.2009 do 27.2.2009, zo sumy 122,82 eur od 28.2.2009 do 23.4.2009, zo sumy 14,82 eur od
24.4.2009 do 30.5.2009 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2011. Následne súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.6.2011.
Uznesením zo dňa 10.2.2014 súd exekúciu zastavil. Oprávnený dňa 28.2.2014 podal odvolanie, spis
bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/759/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 317/2012) bolo zistené, u súdneho
exekútora JUDr. Martina Máčaja bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,
B. Y., pre vymoženie 246,24 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11939/09 zo dňa 22.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
10.8.2009 a vykonateľnosť dňa 13.8.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
28.10.2009.
Súd uznesením zo dňa 10.5.2010 exekučné konanie zastavil. Oprávnený podal odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.6.2010 tak, že rozhodnutie súdu 1. stupňa zrušil.
Uznesením zo dňa 19.11.2010 prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, s čím sa nestotožnil oprávnený a odvolací súd uznesením zo dňa 24.2.2011 odvolaniu
vyhovel.
Uznesením sp. zn. 7Er/759/2009-55, zo dňa 25.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011
súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučné konanie zastavil
uznesením zo dňa 21.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/774/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 211/2012) bolo zistené, že bol
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému C. T., pre vymoženie 445,47 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05255/09, zo dňa 22.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.7.2009 a vykonateľnosť dňa 30.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 1.10.2009.
Oprávnený žiadosti súdu predložiť úverovú zmluvu č. 7450775 zo dňa 7.2.2008 nevyhovel. Uznesením
7Er/774/2009-18, zo dňa 10.5.2010 súd exekučné konanie zastavil. Na základe odvolania oprávneným,
uznesenie bolo odvolacím súdom zrušené dňa 19.7.2010.
Súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 18.11.2010 tak, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené uznesením zo dňa 21.1.2011.
Súd uznesením zo dňa 29.4.2011 exekučné konanie v časti vymoženia istiny nad sumu 114,20 eur a
v časti úrokov z omeškania nad výšku 6,50% ročne od 18.11.2008 do zaplatenia zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011. Poverenie vo veci bolo vydané dňa 11.3.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/521/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 167/2012) bolo zistené, že dňa
26.5.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, V. C., pre vymoženie 308 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20210/09, zo dňa 26.4.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 9.5.2011 a vykonateľnosť dňa 12.5.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
súdu dňa 3.8.2011.

Súd uznesením zo dňa 17.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2011. Uznesením zo dňa 28.9.2011 súd exekučné
konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2011.
Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak
tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, zákonom, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom
prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 21.8.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol tie isté dôvody, ako v
podaní zo dňa 22.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom, že
sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne,
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O námietke
zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd
v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho
súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/46/2012 - 15, zo dňa
19.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/46/2012-15, zo dňa
19.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR. O tejto sťažnosti
Ústavný súd SR rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11, zo dňa 12.12.2013 tak, že sťažnosť
žalobcu odmietol.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku došlo a to v troch prípadoch a to sp. zn. : 2C 160/2012 (žaloba označená ako ZE),
2C 137/2012 (žaloba označená ako NP) a 2C 172/2012 (žaloba označená ako ISTINA RS), ostatné
žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaní sp. zn. 2C 160/2012 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia dňa 13.4.2007. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.5.2007. Uznesením zo dňa 19.6.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
1.7.2007 súd exekučné konanie čo do časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
639.- Sk zastavil. Žaloba bola podaná dňa 27.9.2012.
V konaní 2C 137/2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
9.3.2009. Súd dňa 12.3.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie číslo: 5810 046121*.
V konaní 2C 172/2012 bola dňa 12.4.2007 podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd vo veci vydal poverenie číslo 5810 020627* dňa 23.4.2007 v súlade so žiadosťou o udelenie
poverenia.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 98/2012, 2C 167/2012, 2C 172/2012, 2C 148/2012,
2C 234/2012, 2C 181/2012, 2C 140/2012, 2C 239/2012, 2C 179/2012, 2C 184/2012, 2C 211/2012
(žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených
pôvodne pod sp. zn. 2C 284/2012, 2C 281/2012, 2C 317/2012 (žaloby označené žalobcom ako NZP) o
nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.
V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu
zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej
malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora.
Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu
roku 2010 a 2011, okrem konania 7Er/204/2007 (2C/172/2012), v ktorom na základe žiadosti exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.4.2007, bolo vyhovené vydaním poverenia v
zmysle návrhu dňa 23.4.2007.
Rozhodnutia boli doručované právnemu zástupcovi oprávneného až po novembri 2009. Žalobné návrhy
boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci
plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 2C 137/2012 (žaloba označená žalobcom ako NP), v ktorej
žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15-dňovej lehote súd uvádza, žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 9.3.2009 a poverenie bolo vydané dňa 12.3.2009, teda v zákonnej 15-dňovej lehote.

V konaniach sp. zn. 2C 160/2012 a 2C 296/2012 (žaloby označené žalobcom ako ZE), v ktorých žalobca
namietal neskoré rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala
plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora resp. od doručenia
rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu právnemu zástupcovi žalobcu. Súd poznamenáva, že vo veci
2C 160/2012 nebol oprávneným podaný návrh na zmenu súdneho exekútora, ale bola podaná žiadosť,
aby súd podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol (podanie zo dňa
1.2.2011). V konaní 2C 296/2012 návrh na zmenu súdneho exekútora bol podaný dňa 18.11.2010.
Súd o návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 7Er/150/2003-20, zo dňa 1.4.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.11.2011. V tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch
podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní. O príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,

ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 2C 98/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 98/2012, 2C 167/2012, 2C 172/2012, 2C 148/2012,
2C 234/2012, 2C 181/2012, 2C 140/2012, 2C 239/2012, 2C 179/2012, 2C 184/2012, 2C 211/2012
žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec
právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám
rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie
o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V
konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok
zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa
jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom
vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v
týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok, súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia
nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí
byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými
k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu
exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený
v niektorých z uvedených exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov.

Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané v konaní sp. zn. 7Er/458/2009 (2C 98/2012),
7Er/204/2007 (2C 172/2012), 7Er/289/2009 (2C 148/2012), 7Er/521/2009 (2C234/2012), 7Er/523/2009
(2C 140/2012), 7Er/117/2010 (2C 179/2012), 7Er/774/2009 (2C 211/2012), 7Er/522/2009 (2C 284/2012),
7Er/458/2009 (2C 281/2012), 7Er/759/2009 (2C 317/2012) a 7Er/150/2003 (2C 296/2012).

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 284/2012, 2C 281/2012, 2C 317/2012.
Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
čiastočne zamietnuté, pričom je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu, a to po opakovaných
rozhodnutiach odvolacieho súdu.

Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia
boli žiadané správy resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých
vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to,
že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch,
kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch úplného
alebo čiastočného zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných
prípadoch. Súd zdôrazňuje skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými
zmluvnými podmienkami žalobcu resp. zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo
o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení
Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových
zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako
aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS
476/2012 v zmysle ktorého, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom
súde. Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobcu na
prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní

bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pôvodne pod sp. zn. 2C 137/2012 žalobca namietal nesprávny úradný
postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (NP).
Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 7Er/101/2009 (2C 137/2012) mal súd preukázané, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená
dňa 9.3.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 12.3.2009, čo nezodpovedá
tvrdeniu žalobcu.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj
v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp.
prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.
Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.

Vo veciach pôvodne vedených pod č. pod sp. zn. 2C 160/2012 a 2C 296/2012 k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na
zmenu exekútora (ZE).

Z oboznámeného exekučného spisu č. 7Er/159/2007 (2C 160/2012) bolo zistené, že zo strany
oprávneného nebol podaný návrh na zmenu súdneho exekútora a v konaní 7Er/150/2003 (2C 296/2012)
súd žiadosti o zmenu súdneho exekútora nevyhovel, čo bolo potvrdené odvolacím súdom. V ďalšom
súd taktiež poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných
konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenom exekučnom konaní ani
nezákonnosť rozhodnutia exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná, ani predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý považuje za nedôveryhodný,
zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto súd naň
neprihliadol z nasledovných dôvodov. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky
- mimosúdneho zadania žalobcu, bez akéhokoľvek vyjadrenia, súčinnosti a participácie žalovanej.
Znalecký posudok je výrazne jednostranný, vychádzalo sa zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov
poskytnutých zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke. Vecná stránka
obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií. Súdu z

úradnej činnosti je známe, že zadávateľ i v samotnej žalobe, na podklade ktorej bolo začaté predmetné
konanie, uvádza nesprávne údaje či už ohľadom dĺžky lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o návrhu na zmenu súdneho
exekútora. Z posudku nie je zrejme, ako mohol znalecký ústav vysloviť záver, že v konaniach exekučných
okresných súdov došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to konkrétne tvrdeniami: „...súdy neskoro
rozhodli...“. „Uvedené čiastky si spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uplatňuje na každú podanú žalobu,
ktorej sa týkal nesprávny úradný postup.“ Znalecký ústav bol oslovený o vypracovanie znaleckého
posudku, ktorého predmetom by bolo objektívne stanovenie majetkovej škody, ktorá vznikla spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Naviac predmetom posudku nebolo
určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp. nedošlo k pochybeniu exekučného okresného súdu, nakoľko
takáto otázka je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní. Napriek tomu znalecký ústav
skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo, bez bližšieho odôvodnenia. Pre
úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č.
514/2003 Z.z. je nevyhnutné kumulatívne naplniť v ňom zakotvených predpokladov a to nesprávny
úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom okresného súdu a vznikom škody. Žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu, nie je možné, s prihliadnutím na vyššie uvedené, nárok žalobcu priznať, a to ani za
predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku škody došlo. Naviac úradný
postup súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický, a preto žalobca
mal pristúpiť k vypracovaniu znaleckého posudku na každý prípad jednotlivo. Súd má pochybnosť, že k
zvýšeniu mzdových nákladov reálne došlo, že k zvýšeniu počtu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu
namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú skutočnosť posudok žiadnym relevantným
spôsobom nepreukazuje.

Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomto
smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 28.8.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.