Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214453
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312214453.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava III.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III

a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol
o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne
a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu navrhovateľ
hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd
po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávkynavrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľvyčíslilmajetkovúškoduakonáklady,ktorévynaložilnasprávupohľadávkyprostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-Eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s

vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu
175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v

spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.
2 Ústavy slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú
analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk

t. j. cca 663,88 Eur, ( 663,88 Eur za rok : 12 mesiacov = 55,32 Eur za mesiac).

V konaní si navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) - 200 dní, preto si
uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 331,92 Eur (55,32- Eur za mesiac)

Odporca vyjadrením zo dňa 15.08.2014 ( doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 07.10.2014

žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Poukázal na zmätočnosť podaní, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré
nedostatky, napr. zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných

konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú
dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ
sám. Ohľadne prieťahov v konaní navrhovateľ neuviedol, ktoré kroky podnikol na ich odstránenie.
Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012 boli doručené odporcovi
dňa 23.04.2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa 27. 9. 2012 doručený okresnému súdu, mal za
to že ide o predčasne uplatnený nárok .
Podľa odporcu všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného
na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného

exekútora. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu
súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie
doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí po zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Odporca pripustil, že v niektorých

prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora
po uplynutí zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, v prípadoch,
ak exekučný súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podaniesťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 zákona

číslo 514/2003 Z.z. Súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať za existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí v Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Podľanázoru
odporcu efektívnosť rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by

znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov .
Navrhovateľvyčísliluplatnenúškodunazákladepaušalizáciereálnychvecnýchnákladov,ktoréspočívali
v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175 Eur. Požadované

paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za nesprávne a
účelové. Odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu, tak ako
bola uplatnená, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej
ujme odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný
súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy.

Poskytovaná výška finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu
zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur za každý rok prieťahov, nakoľko
každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb
je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si

uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa
a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.

Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.), na prejednanie veci samej nie je

potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu 1.000 EUR, od toho

okamihu, ide o drobný spor.

Spoukazomnacitovanézákonnéustanovenia,keďdanávecjedrobnýmsporom,vktorejniejepotrebné
nariaďovať pojednávanie, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania v
súlade s citovaným ustanovením § 115a ods. 1, 2 a §156 ods. 3 O. s. p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 36 Er/
1949/2003 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er/ 1949/2003, EX 2651/2003 povinného

B. E. pre vymoženie 7.500,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa
09.10.2003 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie pre súdneho exekútora
C.. F. D. súd vydal dňa 14.10.2003. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na
zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 04.05.2011 súdny exekútor C.. F. D. súdu doručilvyčíslenie trov exekúcie vo výške 123,80 Eur. Uznesením č. k. 36 Er1949/2003 -15, EX2651/2003 zo
dňa 06.06.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne
u exekútora C.. F. D. pod sp.zn. EX2651/2003 a na súde pod. sp. zn. 36 Er1949/2003 poveril súdneho

exekútora C.. A. L., so sídlom úradu Q. XX, R., ktorému sa vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že
pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 123,80 Eur.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci (ďalej len cit. zák.),tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa§3ods.1písm.d/cit.zák.,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§17ods.1cit.zák.,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za
súčasného splnenia troch podmienok a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v

jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, že nerozhodol o podanom návrhu nazmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekučného konania
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne

postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 238 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5,
§ 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Keďže predmetom tohto konania je exekučné konanie, ktoré začalo 04.10.2002, teda pred 1.9.2005,
nebol súd povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu
exekútora, tak ako to tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na
porušení ustanovenia Exekučného poriadku.

Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o
zmeneexekútorakonalsozbytočnýmiprieťahmi,tedanesprávnyúradnýpostupbypredstavovalvydanie
rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani
v tomto prípade. Navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného

nesprávneho úradného postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone
verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda
súdu, pričom navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná

peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v
hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový
stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto
prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup
spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa

právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

Súd sa stotožňuje s argumentom odporcu vo vyjadrení k návrhu, že v zmysle ustanovenia § 44 ods.
8 a 9 exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do

času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora (resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi). Vzhľadom na túto skutočnosť v súvislosti s nerozhodnutím v lehote,
nemohlo dôjsť k vzniku materiálnej škody nakoľko pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo
vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom
platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou

príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok
prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnupríčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako
oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku
formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je

otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť
štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup
bol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.
Navrhovateľ v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho
uplynulo medzi doručením návrhom na zmenu exekútora a rozhodnutím o nej, súdu ničím a nijak
nepreukázal. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie
majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Okrem toho súd má za to, že pôvodný exekútor
vykonával úkony v predmetných exekučných veciach až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, keďže
účinky pôvodného návrhu oprávneného vykonanie exekúcie zostali zachované ( v zmysle cit. ust. § 44

ods. 6 Exekučného poriadku ).

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať
rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť,
povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne.

Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu
súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil
skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu
na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu

smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o
všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu zo strany
ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy.

Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou
nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý
navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh

navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná
a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov

titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil
v plnom rozsahu s námietkami odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi,

ktorýmalvoveciplnýúspechnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaproti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

(§ 201 O.s.p.)Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1, O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. (§ 205 ods. 2, O.s.p.)