Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107200686
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2107200686.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o mal. H. W., nar. XX.. XXXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Q.. N. V., bytom M. XXX a J..
C. W., bytom W., C. XX, o zmenu úpravy styku otca s maloletým predbežným opatrením, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave č.k. 28 P/2/2007-773 zo dňa 15. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. stupňa s a m e n í tak, že

sa predbežne u p r a v u j e styk otca s mal. H. na každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 08:00
hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v nedeľu od 08:00 hod. do 19:00 hod. a to až
do právoplatného skončenia vo veci Okresného súdu v Trnave 8P/77/2012, kde sa koná o zmene
výchovného prostredia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia navrhla upraviť styk na každý
párny týždeň v mesiaci v sobotu od 08:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v
nedeľu od 08:00 hod. do 19:00 hod. Návrh odôvodnila tým, že otec maloletého jej telefonicky v auguste
2012 oznámil, že po dohode s lekárom, ktorého však odmietal uviesť, vysadil po prvýkrát počas pobytu
maloletého u otca lieky. Súd poukázal právna len na § 102 ods. l OSP a skutkovo, že po oboznámení
sa s návrhom navrhovateľky ako aj obsahom celého spisového materiálu spisu č.k. 28 P 2/2007 zistil, že

vo veci maloletého bolo právoplatne rozhodnuté ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
matky, pretože rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č.k. 28 P 2/2007, zo dňa 26. 6 2009 bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky. Ďalším rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č.k. 28 P 2/2007,
zo dňa 28. 6. 2012 bolo právoplatne rozhodnuté ohľadom styku otca s maloletým. Na základe tohto
rozsudku má otec podrobne stanovené ako často a na aký dlhý čas sa má s maloletým stretávať. V
súčasnosti prebieha pod č.k. 28 P 2/2007 konanie ohľadom výživného na maloletého zo strany otca,

ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené. Pokiaľ ide o návrh matky na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým žiadala zmenu styku otca s maloletým súd dospel k záveru, že jednak od poslednej
úpravy neuplynula taká dlhá doba, aby mohlo dôjsť k zmene stretávania sa otca s maloletým. Styk je
upravený podrobne a zahrňuje okrem pravidelného stretávania otca s maloletým aj stretávanie počas
sviatkovaprázdnin.Ďalejsúdnezistil,žebyodborníci,ktoríliečiamaloletéhodalivyjadrenia,žeskutočne
tým, ako otec podáva maloletému lieky sa zdravotný stav maloletého zhoršil. Toto tvrdí iba matka a jej

vyjadrenie súd nemôže považovať za hodnoverné. Na základe týchto skutočností súd ohľadom návrhu
matky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh matky ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol.

Odvolanie vo veci podala matka. Poukázala na to, že súd sa nezaoberal všetkými doloženými dôkazmi,
ktoréknávrhupripojila,ženedostatočnenesprávnevyhodnotil,žematkanávrhnepodporilastanoviskom

odborníkov,svojerozhodnutiedostatočneneodôvodnil.Podľajejnázoru,podstatnévdanomprípadepre
zmenu styku nie je uplynutie doby od poslednej úpravy styku a zmena pomerov, ktoré v danom prípadenastali a ktoré spočívajú v zanedbaní zdravotnej starostlivosti zo strany otca, a to tým spôsobom, že
jednak nepodáva dieťaťu predpísanú liečbu, ktorú je možné meniť len na podklade rozhodnutia lekára
a tiež dôvody dvojkoľajnosti výchovných postupov voči dieťaťu, čo zhoršuje poruchy dieťaťa a jeho

správania,sťažujeaohrozujejehovýchovu.Nesprávnesúdvyhodnotildôkazy,keďvzávererozhodnutia
tvrdí, že nezistil, že by odborníci, ktorí liečia maloletého dali vyjadrenia skutočne tým, ako otec
podáva maloletému lieky sa zdravotný stav zhoršil. Súd mal vychádzať z vyjadrení lekárov, lekárskych
nálezov a predpísanej liečby, ktorú riadne predpísal a nariadil lekár. Nariadenie medikamentóznej
liečby lekármi by mal brať ako fakt, ktorý je nutné zo strany rodičov rešpektovať. Mal by do úvahy

brať odporúčanie lekárov V.. M. ako aj odporúčania psychológov Dr. Q.. V nutnosti pristupovať zo
strany otca k jednotlivým výchovným postupom odporúčaných psychológmi. Súd sa nedostatočne
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré vzniesla a dôkazmi, ktoré predložila. Rozhodnutie považuje
za nepresvedčivé. Neurobil dotaz na odbor Sociálnych vecí a rodiny, ktorý situáciu rieši. Dotazoval
školu, V.. H., V.. M., ako aj Dr. Q., Úrad sociálnych vecí a rodiny a okrem toho tento úrad jej odporučil
prešetrenie situácie písomným listom, ktorý v návrhu tiež predložila návrhom na zmenu úpravy styku

otca s maloletým H.. Syn má v jej prostredí vytvorené harmonické prostredie, je šťastný, čo k životu
potrebuje má, napriek tomu trpí viacerými poruchami správania, ktorých negatívna stránka sa prejavuje
najmä v škole v spolupráci s lekárom. Najväčšie problémy sú v škole, sprevádzali ho od 1. ročníka a
syndróm ADHD spojení s poruchami učenia a správania, konkrétne u H. pretrváva porucha aktivity a
pozornosti a sekundárne aj s vývojovými poruchami učenia dislexie a disortografie, ako aj disgrafie, nie

je spôsobený následkom zlej výchovy alebo zlého vedenia dieťaťa. Otec dieťa sústavne manipuluje,
zanedbáva, otec dieťaťu rozpráva, že nepotrebuje liečbu ani odborníkov, psychológov, nabáda dieťa k
neužívaniu liekov a odmietanie spolupráce so psychológmi. Otec odmieta odporúčania psychiatričky V..
M. z N., u ktorej je H. liečený, odmieta medikamentóznu liečbu napriek tomu, že V.. M. mu vysvetlila
na osobnom pohovore, že túto potrebuje. Rovnako na pohovore u V.. W. otec spochybnil kvalitu

psychiatričky V.. M. ako aj psychologičky Dr. Q.. Maloletému tvrdí, že sa jedná o „sprostú strigu“. Keď
bol maloletý umiestnený v sanatóriu pre deti s poruchami správania v letnom tábore, ktorý trval 10 dní
otec sa o neho nijako nezaujímal. Umiestnenie v sanatóriu bolo letným táborom, trvalo 10 dní, kedy
mali psychológovia zhodnotiť stav dieťaťa s odporúčaniami do budúcna. Samotné zariadenie po sériách
vyšetrenia odporúčalo v predloženej správe medikamentóznu liečbu a sledovanie jeho zdravotného

stavu odborníkmi. Každé prerušenie liečby má negatívny dopad na psychický a fyzický stav maloletého
H.. Otec sústavne tvrdí, že lieky po dohode s lekárom vysadil v auguste 2012. Otec však tento svoj
argument nikdy nepredložil nijakým dôkazom. Zavádza, keď tvrdí, že vysadenie liekov vykonal po
dohode s lekárom. Naopak po konzultácii u V.. M., v ktorej starostlivosti je H. a tiež u V.. H., v ktorej
starostlivosti bol 2 roky, obe ho poučili, že liečbu maloletého možno uskutočniť len na základe posúdenia

ošetrujúceho lekára. Takéto posúdenia otec však nepredložil. Nie je teda pravda, že by ona lieky
podávala maloletému dieťaťu bez potrebných vyšetrení. K názoru V.. A. sa vyjadrovala odvolateľka -
matka tak, že je to názor lekárničky, ktorá nielenže nemá lekárske vzdelanie, ale nepozná ani ju, ani jej
starostlivosť o dieťa, ani jej vzťah k dieťaťu, ani samotné dieťa. Nie je kompetentná sa k veci vyjadrovať
a poskytnúť vyjadrenie, o ktoré by sa mal opierať súd. Samotná detská neurologička V.. H. sa vyjadrila k

vyjadreniu V.. A., pričom vyjadrenie do spisu založila matka a považuje ho za vyjadrenie kompetentného
lekára, ktorý sa o maloletého dlhodobo staral a za absolútne kompetentné odborné. Lekárka vo svojom
vyjadrení zdôrazňuje, že poprela správnosť záverov V.. A.. Osobitne zdôrazňuje matka vyjadrenie V.. H.
v závere, keď poukazuje na tú skutočnosť, že vyjadrenia V.. A. vyplývajú z nedostatočnej znalosti kliniky,
genetiky, sociálnych interakcií a ďalších skutočností. Taktiež V.. M. sa vyjadrila, že stav maloletého a jeho

liečbu by mali posudzovať len lekári, ktorého starostlivosti je maloletý. Posudzovanie duševného stavu
a liečby je v plnej kompetencii výlučne psychiatra a vyjadrenie V.. M. zo 04.12.2012 do spisu založila.
Tiež názory psychológov, v ktorých maloletý je v starostlivosti založila do spisu. Viacero odborníkov sa
vyjadrilo na nutnosť jednotného výchovného postupu zo strany otca, a to Pedagogicko-psychologické
centrum Galanta V.. M. - detská psychiatrička, F., Bratislava. V závere uviedla matka, že dočasné

obmedzenie styku maloletého s otcom prospeje maloletému, a to podstatným spôsobom tak, že mu
v prvom rade bude pravidelne a riadne podávaná medikamentózna liečba z jej strany, keďže otec
nerešpektuje odporúčania lekárov a podáva lieky maloletému sám ako uzná alebo je mu to vhodné.
Preto navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak ako navrhla vydaním predbežného opatrenia.

K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že maloletý H. bol zverený do osobnej
starostlivosti matky rozhodnutím 28P/2/2007. Vtedy bolo rozhodnuté o výživnom vo výške 200 eur,
upravený styk s otcom. Rozhodnutím prvostupňového súdu z 28.06.2010 a bol otec zaviazaný prispievať
výživným 270 eur, tento rozsudok však v časti výživného bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanieohľadne úpravy styku a zverenia do osobnej starostlivosti bol rozsudok potvrdený. 15.11.2011 pod sp.
zn. 8P/77/2012 sa konalo na návrh otca alebo sa koná na zmenu zverenia a nariadenia predbežného
opatrenia.TentonávrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniabolzamietnutýajKrajskýmsúdomvTrnave

06.02.2013 s odôvodnením, že nebolo preukázané, že by výchovné prostredie matky malo negatívny
vplyv na vývoj dieťaťa. V tomto vyjadrení sa ešte kolízny opatrovník vyjadril, že rodičia navštevujú
Referát poradensko - psychologických služieb na ich oddelení. V.. W. mala stretnutie 04.02.2013, keď
individuálnym pohovorom maloletého zistila zmenu v správaní a aktuálne sa maloletý prestal stretávať
s otcom, odmieta ho. Pri pohovore sa vyjadril, že sa s ním stretávať nechce lebo chce užívať lieky a cíti

sa po nich lepšie. Kolízny opatrovník odporučil, aby sa problém výchovného prostredia a úpravy styku
vyriešil čo najskôr súdnou cestou. Navrhuje, aby do konania bol pribratý súdny znalec z odboru klinickej
psychológie a pedopsychiatrie. Keďže pri rozhodovaní o predbežnom opatrení sa koná o predbežnej
otázke a konečné rozhodnutie vo veci samej bude vydané až po vykonaní potrebného dokazovania,
odporúčali krajskému súdu odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou ( § 201 a 204 O.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania( § 214 ods. 2 písm. a) O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa ust § 214 ods. 2 O.s.p. a
zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu I. stupňa (§ 219).

Odvolací súd zistil, že je vedené na Okresnom súdu v Trnave ďalší spis starostlivosti o maloletého
H. pod sp. zn. 8P/77/2012, kde sa koná na návrh otca o zmenu výchovného prostredia, keď žiada o
zverenie H. do svojej osobnej starostlivosti, o určenie výživného od matky, úpravu styku u maloletého
H. s matkou. Účel odôvodňoval s tým, že doterajší spôsob výchovy matky, podľa názoru otca, výrazne
negatívne ovplyvňuje zdraví fyzický a psychický vývoj maloletého H., keď matka výchovu evidentne

nezvláda. Napriek tomu, že bol maloletému H. diagnostikovaný ADHD syndróm, otec má za to, že ide o
problém, ktorý v prípade H. je riešiteľný zjednoteným výchovy a vzájomnou komunikáciou medzi rodičmi,
psychológom a pedagógmi a nie umiestnením maloletého H. do liečebno-výchovného sanatória. Žiaden
psychiater ani žiaden neurológ umiestnenie H. do sanatória neodporúčali a túto skutočnosti si overoval
otec o V.. H., neurologičky, pričom zároveň disponuje správou od V.. M., psychiatričky, z 18.07.2012,

z ktorej nevyplýva, že by bolo odporučené umiestnenie maloletého do liečebno-výchovného sanatória.
Rovnako ani Základná škola v B. X. nedala matke odporúčanie na umiestnenie maloletého do sanatória.
Na dotaz otca v škole, otec zistil, že H. je živé dieťa, že sú s ním jemné problémy v správaní, ale
školský pedagógovia to zvládajú v rámci školského poriadku. Napriek tomu, že neexistovali odporúčania
neurológia ani psychiatra umiestnila matka maloletého H. do sanatória. Bezprostredne po príchode z

pobytu jeho psychický stav bol veľmi zlý, komunikoval obmedzene, bol smutný a po večeroch plakal.
Vystavila ho tak negatívnemu a traumatizujúcemu zážitku akým pre maloletého H. bol pobyt v sanatóriu,
čo vyvolalo samozrejme napätie, pocity napätia, úzkosti, bezmocnosti a strachu. Otec poukazoval aj na
samotnú medikamentóznu liečbu maloletého H., ktorá súvisí s ADHD syndrómom a podľa jeho názoru
v svojvoľnom prístupe matky k aplikácii liekov, ktorých vedľajšie účinky sú zásadné a môžu ovplyvniť, ak

nie negatívne, zmeny v zdraví, fyzický a psychický vývoj maloletého H.. Počas obdobia, keď bol maloletý
H. u neho tak po porade s lekárkou V.. H., neurologičkou, mu postupne prestával dávať lieky a maloletý
H. sa dostal do psychickej pohody. S rodinou otca si výborne rozumel. Ešte počas pobytu maloletého v
sanatóriu 28.08.2012 oznámila matka otcovi, že sa má u nej zastaviť pre nové lieky, ktoré maloletému H.
predpísala psychiatrička V.. M.. Namieta psychiatrické 30 min. vyšetrenie, pri ktorom on prítomný nebol.

Keď navštívil 30.08.2012 neurologičky V.. H. spolu so svojou manželku a informoval ju ako prebiehala
starostlivosť v čase, keď bol H. u otca, keď boli na dovolenke v Chorvátskau, aké voľno-časové aktivity
mal, aké mal nestresujúce prostredie, tak sa lekárka vyjadrila, že ak by mal vytvorené takéto podmienky,
aké mu vytvoril otec počas letného pobytu nemusel by byť liečený medikamentózne. Maloletý H. mal
V.. M., psychiatričkou, predpísaný liek STRATTERA, ktorý má závažné nežiaduce účinky nepravidelná

činnosť srdca, zvýšená srdcová frekvencia, únava, ospalosť, skoré ranné prebúdzanie, podráždenosť,
výkyvy nálady, nevoľnosť, bolesti žalúdka atď. a tieto lieky mu boli predpísané po krátkom vyšetrení bez
účasti otca. V ňom nebolo vôbec zrealizované interné vyšetrenie vzhľadom na negatívne účinky lieku.
Matka absolútne odmietala nejakú dohodu ohľadne užívania liekov otcom, preto navštívil v auguste
2012 obvodného lekára o poskytnutie informácie V.. V.. Ten sa vyjadril, že v karte maloletého H. nie je

založený nález neurológa. Lekár nemá vedomosť o tom, aké lieky H. užíva, pričom v správe neurológa
zo 17.08.2010 je vyslovene uvedené, že nález je nutné odovzdať obvodnému lekárovi. Na návrh o
nariadenie predbežného opatrenia prvostupňový súd rozhodol uznesením, že zamietol návrh otca na
zmenu výchovného prostredia, pričom odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca nanariadeniepredbežnéhoopatreniauloženímpovinnostiodovzdaťmaloletéhoH.doosobnejstarostlivosti
otcazamietolč.k.24CoP/11/2013-150zodňa06.02.2013.UžvodôvodnenítohtorozhodnutiasaKrajský
súd v Trnave zaoberá prvým dôvodom týkajúcim sa umiestnenia maloletého do liečebno-výchovného

sanatória a bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu, že k takémuto rozhodnutiu matka mala odporúčanie
od psychológa, pretože z predloženej správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie Galanta z 15.06.2012 vyplynulo, že vzhľadom na popísané správanie maloletého bolo
odporúčané matke okrem iného aj kontrolne neurologické vyšetrenie a možnosť maloletého umiestniť
v LVS Senec počas letných prázdnin. Tvrdenia otca teda o tom, že k tomuto nemal žiaden objektívny

dôvodniejedôvodné.Maloletýmalproblémyvškole,zhoršovalisakukoncuškolskéhorokuvroku2012,
pretože maloletý sa správal impulzívne, afektívne, útočne, agresívne používal vulgárne výrazy, prejavila
sa zvýšená agresivita, bolo mu udelené výchovné opatrenie - pokarhanie triednou učiteľkou. Snahou
matky bolo nežiaduce správanie eliminovať a dosiahnuť zlepšenie tohto správania a je pochopiteľné,
že matka navštevovala odborných psychológov a spoluprácu s Centrom pedagogicko-psychologických
služieb túto situáciu aj riešila. Pokiaľ matke bolo psychológom odporúčané, že je možné ho umiestniť

v sanatóriu a že maloletý spĺňa podmienky, pre ktoré je možné do sanatória dieťa prijať, zrejme
matke bolo známe o aký druh sanatória ide, aké deti sa do neho umiestňujú a odvolací súd vtedy
poukázal, že je potrebné považovať rozhodnutie matky za také rozhodnutie, ktoré v žiadnom prípade
nemohlo mať negatívny vplyv na vývoj maloletého. Pokiaľ otec v konaní uvádzal, že s umiestnením
maloletého nesúhlasil a súhlas nedal, takýto súhlas potrebný ani nebol, avšak otec mal vedomosť

o tom, že maloletý do sanatória pôjde, čo vyplývalo z komunikácie SMS, ktorá bola predložená. Ak
otec tvrdil, že bezprostredne po príchode maloletého z pobytu jeho psychický stav bol veľmi zlý a
komunikoval obmedzene, bol smutný, po večeroch plakal, maloletý otcovi rozprával zážitky z pobytu,
ktoré boli negatívne, že matka vystavila maloletého negatívnemu, traumatizujúcemu zážitku, akým bol
tento pobyt. Tak uvedené tvrdenia otca sú spochybnené vyjadrením matky, jej rodičov, priateľky, z

ktorých naopak vyplýva, že maloletý po príchode nevykazoval žiadne znaky zlého psychického stavu,
strachu, úzkosti a bezmocnosti. Otec sa v sanatóriu neinformoval o stave maloletého v čase jeho pobytu.
Neopodstatnená je tiež obava, že by hrozilo opakovanie pobytu maloletého v tomto sanatóriu. V tomto
predbežnomopatrenísazaoberalodvolacísúdtiežpodávanímmedikamentóznejliečbymaloletého,keď
otec argumentoval, že neurologička mala predpísať maloletému liečbu, s ktorou prejavil nesúhlas. Ide o

liečbu v súvislosti s ADHD syndrómom, pretože lieky, ktoré maloletý užíva majú výrazné vedľajšie účinky
a vytýkal v tej súvislosti matke, že umožnila užívanie lieku bez odborného interného vyšetrenia a užitie
lieku STRATTERA vyvoláva u maloletého vedľajšie účinky. Tak v tej súvislosti otec predkladá vyjadrenie
V.. A. pôsobiacej v odbore klinická farmácia, ktorá uviedla, že pokiaľ sa jedná o liek TIAPRIDAL,
je predpisovaný deťom vo výnimočných prípadoch a vedľajšími účinkami môžu byť priberanie na

váhe, môže nastať zníženie libida, útlm, ospalosť, ovplyvňuje krvný tlak a pokiaľ maloletý užíva aj
ďalší liek STRATTERA zase tento tlak sa abnormálne zvyšuje. V súvislosti s liečbou maloletého bolo
poukázané tiež v tomto uznesení na vyjadrenie V.. H., ktorá je detská neurologička a maloletý je u
nej sledovaný od 21.05.2010. Liečivý program - diagnózy maloletého zahŕňa psychologické, edukačné,
sociálne opatrenia, pričom je zameraný na stabilizáciu dieťaťa s behaviorálnym syndrómom, ktorý je

charakterizovaný symptómami, ako je dlhodobá anamnéza, krátke udržanie pozornosti, roztržitosť,
emočná labilita, impulzivita, drobné neurologické príznaky a maloletému bola nasadená aj liečba
liekmi. Z odporúčania psychiatričky V.. M. vyplývalo pokračovanie v medikamentóznej liečbe. K liečbe
maloletého sa vyjadrili aj počas pobytu maloletého v liečebno-výchovnom sanatóriu a odporúča sa
farmako liečba a rovnako aj súkromné zariadenie v Bratislave. Prerušenie liečby má negatívny vplyv

na vývoj maloletého a apeloval sa na záujem maloletého pokračovaním medikamentóznej liečby.
Predložené listinné dôkazy, odborné vyjadrenia lekárov odvolací súd nemôže spochybniť, preto ide o
názory špecialistov, ktoré sledujú maloletého už aj od roku 2010, indikovali mu liečbu liekmi, ktorú matka
maloletému dôsledne aplikuje. Otec o tejto liečbe vedomosť má, avšak s ňou nesúhlasí. V tejto súvislosti
apeloval odvolací súd na otca, aby zvážil možný negatívny dopad spôsobujúci prerušenie liečby, ktorý je

preukázaný a minimálne v školskom prostredí u maloletého sa prejavil, pretože po prázdninách, počas
ktorých bol maloletý u otca v škole sa prejavilo negatívne správanie. Z predloženej lekárskej správy
nevyplýva, že by bola u maloletého účinná aj iná liečba, ako je mu ordinovaná. Podľa názoru odvolacieho
súdu pokiaľ ide o stanovisko V.. A. k prebiehajúcej medikamentóznej liečbe tak má nepochybne väčšiu
váhu stanovisko odborných ošetrujúcich lekárov maloletého, detského neurológa, psychiatričky, ktorí

maloletého dlhšie sledujú a poznajú jeho akútny stav.

Naposledy bol upravený styk otca s maloletým H. rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k.
28P/2/2007-114 zo dňa 28.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.24CoP/69/2010-440 zo dňa 03.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2010. Týmto rozsudkom
bol upravený styk otca s maloletým H. tak, že otec sa s ním bude stretávať každý párny víkend od 18:00
hod. do nedele do 18:00 hod. a každú stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., počas Vianoc v nepárnom

kalendárnom roku počínajúc 23.12. od 15:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod. a v nepárnom kalendárnom
roku počínajúc 28.12. od 10:00 hod do 02.01. nasledujúceho roku do 18:00 hod., počas letných prázdnin
nepretržite v mesiaci júl prvý a druhý týždeň a mesiaci august prvý a druhý týždeň, v čase začatia
stretnutia si otec maloletého prevezme v pondelok v čase začatia stretnutia o 10:00 hod a odovzdá ho
matke v nedeľu po uplynutí dvoch týždňov o 19:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok

sa otec s maloletým stretne v nedeľu od 18:00 hod. a maloletého odovzdá matke v pondelok o 17:00
hod., počas jarných prázdnin sa otec s maloletým stretne každý párny rok počínajúc pondelkom od 09:00
hod. a končiac nedeľou o 17:00 hod.

Odvolací súd si zabezpečil stanovisko od V.. W. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru
Sociálnychvecíarodiny,ktorákonalasrodičmimaloletéhoH.diadickúkonzultáciu.Naposledytomubolo

04.02.2013, keď sa z podnetu matky opakovane stretli aj s dieťaťom. Od predchádzajúceho vyjadrenia
od 21.12.2012 došlo k zmene, pretože maloletý H. odmieta kontakt s otcom, odmietol sa s ním stretnúť
aj na odbore Sociálnych vecí a rodiny, sám si zakrýval pred otcom hlavu zimnou bundou. Zhoršilo
sa jeho správanie v škole rovnako aj vyučovacie výsledky. Verbalizoval hnev voči otcovi, pretože je
presvedčený, že je to následkom vynechávania a užívania liekov, ku ktorému dochádzalo v domácnosti

otca. Na predchádzajúcej konzultácii mu prekážalo užívanie liekov, v súčasnosti sa zmenila liečba,
užíva liek CONCERTU a tvrdil, že sa po ňom cíti lepšie, dodal, že u otca by lieky nebral. Maloletý
H. je negatívne ovplyvnený vzťahom medzi rodičmi, ich rozdielnymi názormi na jeho výchovu, najmä
s užívaním liekov. Otec strávil s maloletým H. zimné prázdniny od 27.12.2012 do 06.01.2013, potom
sa zrealizoval ešte jeden víkend a po ňom už syn odmietal akýkoľvek kontakt. Potvrdil, že došlo u

neho počas tohto času k opätovnému vysadeniu liekov. Je presvedčený, že maloletý H. je len dieťa a
potrebuje mimoriadnu pozornosť a voľno-časové aktivity, pri ktorých by sa nenudil. Matka sa naopak riadi
pokynmi lekárov a psychologičky, v ktorých starostlivosti sa H. nachádza. Vyjadrila sa, že po návrate
H. od otca bol v škole H. nezvládateľný, ignoroval a neposlúchal vyučujúcich. Čaká ho ďalšia zmena
školy, v súčasnosti ešte nie je rozhodnutá, ktorá by bola vhodná. Odbor Sociálnych vecí a rodiny sa

vyjadril, že nám možnosť zasiahnuť do úpravy ich komunikácie pre prerušenú spoluprácu a vzhľadom
na rozdielne názory odborníkov z oblasti medicíny a farmácie. Vzhľadom na otcov návrh na zmenu
výchovného prostredia a matkin návrh na úpravu styku vnímajú ako naliehavé riešenie problému súdnou
cestou prizvaním do konania znalca z odboru klinickej psychológie a psychiatrie.

Z predchádzajúceho vyjadrenia odboru Sociálnych vecí a rodiny z 21.12.2012 sa vyjadroval H. na
sedení, že mu prekáža, že užíva lieky a snažil presvedčiť, že poslúcha, a preto ich už ďalej užívať
nemusí. Uviedol, že sa rád stretáva s otcom a vyjadril sa, že v súčasnosti je to lepšie ako predtým.
Najväčší problém medzi rodičmi spôsobuje medikamentózna liečba, ktorú podstupuje ich dieťa. Otec je
presvedčený,žekebykmaloletémusainakpristupovalovprostredímatky,nemuselbyliekyužívať.Jeho

názor je ovplyvnený odborníkmi, s ktorými je v kontakte. Naopak matka sa vyjadrila, že dodržiava liečbu,
ktorú nastavil ošetrujúci odborný lekár, ktorého s maloletým H. pravidelne navštevuje. Vtedy sa vyjadrila
matka na sedení, že zvažuje podať návrh na zmenu úpravy styku z dôvodu, aby zabezpečoval užívanie
liekov u maloletého H.. Otec mu určité obdobie lieky buď nepodáva alebo znižoval ich dávkovanie. Vtedy
obaja prijali ponuku na ďalšiu spoluprácu a termín konzultácie bol určený na 04.02.2012.

Predbežným opatrením matka teraz navrhla upraviť styk na každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od
08:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v nedeľu od 08:00 hod. do 19:00 hod. Návrh
odôvodnila tým, že otec maloletého jej telefonicky v auguste 2012 oznámil, že po dohode s lekárom,
ktorého však odmietal uviesť, vysadil po prvýkrát počas pobytu maloletého u otca lieky. Svoje tvrdenie

ničím nepredložil. Následne mu odporučila, aby sa oboznámil so zdravotným stavom syna u ošetrujúcich
lekárov. Odovzdala mu už pred tým správy od lekárov a psychológov. Matka tvrdila, že konaním otca
dochádza následkom nepodávania predpísaného lieku k zanedbaniu manipulácii, čo zhoršuje základnú
poruchu maloletého H., a to syndróm ADHD a môže byť zahŕňaný pod syndróm týraného, zneužívaného
a zanedbávaného dieťaťa. Otec počas obdobia september až december lieky buď nepodával alebo

podával v troj- až štvornásobne menších dávka. Nepomohli ani pohovory, ktoré ako rodičia dieťaťa
absolvovali na odbore Sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Nepomohla ani návšteva otca u psychológa
Dr. Q., V.. H. a V.. M.. Otec napriek názoru lekárov o nutnosti užívať lieky odmieta dieťaťu lieky naďalej
podávať. Po jesenných prázdninách ako bol maloletý u otca od 03.10. do 03.11.2012, ako nastúpil doškoly triedna učiteľka ju informovala, že H. bol celý deň abnormálne nekľudný až agresívny a nepokojný.
Dva dni po príchode z prázdnin v novembri 2012 našla vo vrecku nohavíc H. lieky. Zisťovala od neho, kde
sa tam vzali a po krátkom váhaní jej povedal, že on za to nemôže, otec mu nariadil, aby lieky, ktoré mu

onapodáapaniučiteľkavškoleneprehltol,aleabyichvyhodilniekdeaschoval.Otecmunarozprával,že
tieto lieky mu škodia, že môže od nich zomrieť, že lieky sú určené pre alkoholikov a že nebude mať nikdy
vlastné deti. Následne sa kontaktoval s V.. W., ktorá je psychologičkou, ktorú navštevujú aj z podnetu
otca, aby jej oznámila, že otec nahovára H., aby nebral lieky. Táto zisťovala u lekárov skutočnosti a
následky náhleho vysadenia TRIAPIDALU, lieku, ktorý mu otec nepodával. Zistila, že zvýšená agresivita

môže byť následkom takéhoto vysadenia lieku. Otec nemal od lekára súhlas k vysadeniu liekov a
matka sama o opätovnom vysadení lieku nevedela. Otec namietal , že matka umožnila užívanie
lieku bez odborného interného vyšetrenia a užitie lieku STRATTERA vyvoláva u maloletého vedľajšie
účinky. Tak v tej súvislosti otec predložil v predchádzajúcom konaní vyjadrenie V.. A. pôsobiacej v
odbore klinická farmácia, ktorá uviedla, že pokiaľ sa jedná o liek TIAPRIDAL, je predpisovaný deťom
vo výnimočných prípadoch a vedľajšími účinkami môžu byť priberanie na váhe, môže nastať zníženie

libida, útlm, ospalosť, ovplyvňuje krvný tlak a pokiaľ maloletý užíva aj ďalší liek STRATTERA zase tento
tlak sa abnormálne zvyšuje. Treba znovu poukázať na vyjadrenie V.. H., ktorá je detská neurologička a
maloletýjeunejsledovanýod21.05.2010.Liečivýprogram-diagnózymaloletéhozahŕňapsychologické,
edukačné, sociálne opatrenia, pričom je zameraný na stabilizáciu dieťaťa s behaviorálnym syndrómom,
ktorý je charakterizovaný symptómami, ako je dlhodobá anamnéza, krátke udržanie pozornosti,

roztržitosť, emočná labilita, impulzivita, drobné neurologické príznaky a maloletému bola nasadená aj
liečba liekmi. Z odporúčania psychiatričky V.. M. vyplývalo pokračovanie v medikamentóznej liečbe. K
liečbe maloletého sa vyjadrili aj počas pobytu maloletého v liečebno-výchovnom sanatóriu a odporúča
sa farmako liečba a rovnako aj súkromné zariadenie v Bratislave. Prerušenie liečby má negatívny
vplyv na vývoj maloletého a apeloval sa na záujem maloletého pokračovaním medikamentóznej liečby.

Predložené listinné dôkazy, odborné vyjadrenia lekárov nespochybňoval odvolací súd už v rozhodnutí
24CoP/11/2013-150 zo dňa 06.02.2013, pretože ide o názory špecialistov, ktoré sledujú maloletého už aj
od roku 2010, indikovali mu liečbu liekmi, ktorú matka maloletému dôsledne aplikuje. Otec o tejto liečbe
vedomosť má, avšak s ňou nesúhlasí. V tejto súvislosti apeloval odvolací súd na otca, aby zvážil možný
negatívny dopad spôsobujúci prerušenie liečby, ktorý je preukázaný a minimálne v školskom prostredí

u maloletého sa prejavil, pretože po prázdninách, počas ktorých bol maloletý u otca v škole sa prejavilo
negatívne správanie. Z predloženej lekárskej správy nevyplývalo, že by bola u maloletého účinná aj iná
liečba, ako je mu ordinovaná. Pokiaľ ide o stanovisko V.. A. k prebiehajúcej medikamentóznej liečbe
tak sa odvolací súd stotožňuje s názorom v uznesení KS v Trnave č.k. 24CoP/11/2013-150 zo dňa
06.02.2013, že má nepochybne väčšiu váhu stanovisko odborných ošetrujúcich lekárov maloletého,

detského neurológa, psychiatričky, ktorí maloletého dlhšie sledujú a poznajú jeho akútny stav.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo preto potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť podľa
ust. § 220 O.s.p. Takýmto spôsobom bude zabezpečené, aby maloletý dočasne sa stretával s otcom,
nie počas intervalu 24 hodín, aby mu matka mohla podávať nariadenú medikamentóznu liečbu, pretože

mal odvolací súd za preukázané, že otec liečbu, ktorá je odporučená lekármi odmieta podávať a
vyjadril sa, že maloletému lieky bude buď znižovať alebo mu ich vôbec nebude dávať, čo už aj
spravil. Predbežné opatrenie je ohraničené lehotou skončenia vo veci, kde si podal návrh otec o
zmenu výchovného prostredia, v ktorom sa bude takisto vykonávať znalecké dokazovanie. Odvolací súd
nemohol rozhodovať o predbežnom opatrení do skončenia vo veci, v ktorej bol tento návrh zapísaný na

predbežnú úpravu styku, pretože v tomto konaní sa pokračuje len vo výživnom. Odvolací súd zároveň
poukazuje, že pre maloletého H. mal byť vedený jeden spis, v ktorom by sa riešili všetky návrhy týkajúce
sa maloletého H., či už úprava styku, výživné alebo zmena výchovného prostredia. Existencia dvoch
spisov a evidencia ohľadne maloletého H. tak značne sťažuje konanie v jednom i v druhom prípade.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.