Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207953
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113207953.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864
421, proti žalovanej B. W., bydliskom O. XXXX/XA, XXX XX S., o zaplatenie zmenkového príslušenstva
485,72 eur a zmenkovej odmeny 0,95 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 36CbZm/73/2013-44 zo dňa 8. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkového príslušenstva
485,72 eur a zmenkovej odmeny 0,95 eur a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že

súdu prvého stupňa bol doručený návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na príslušnom tlačive podľa
nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES) č.861/2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkového
príslušenstva spolu vo výške 485,72 eur, zmenkovej odmeny 0,95 eur a náhrady trov konania. Pri určení
právomoci,vecnejamiestnejpríslušnostipostupovalsúdprvéhostupňapodľačlánku3,článku19 a
článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o

príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach
(Brusel I) v spojení s § 84 O.s.p. Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa §
10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP)
a danú vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá
rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Podľa názoru súdu prvého stupňa na záväzky vyplývajúce zo
zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Rím I (článok 1 bod 2 písm. d/).

S poukazom na článok 5 Nariadenia č. 861/2007, keď žalobca ani žalovaná netrvali na nariadení
ústneho pojednávania, súd prvého stupňa pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol na základe
listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Vykonaným dokazovania mal súd prvého stupňa
preukázané, že dňa 19.5.2009 žalovaná uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava formulárovú predtlačenú zmluvu o úvere č. 3291637, na základe ktorej bol

žalovanej poskytnutý úver vo výške 200 eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzala), ktorý sa zaviazala
žalovaná vrátiť zvýšený o poplatok 196 eur (podľa bodu 13 všeobecných podmienok predstavuje tretina
poplatku dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), spolu sa zaviazala vrátiť 396 eur v
12 mesačných splátkach po 33 eur počínajúc dňom 20.6.2009. V bode 17 všeobecných podmienok
je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila v prospech

veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho z úverovej
zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvnéstrany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh
splatný okamžite a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce

z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Z
prehľadu platieb na zmenku č. 3291637 doručeného žalobcom vyplýva, že žalovaná uhradila 306 eur
v 21 platbách po 7x33 eur, 1x10 eur, 13x5 eur. Z kópii poštových ústrižkov predložených žalovanou s
vyznačeným variabilným symbolom, ktorý je číslom zmluvy o úvere (uvedené aj na zmenke) mal súd
prvého stupňa preukázané, že žalovaná uhradila na dlh v sume 425 eur.

Právnu vec súd prvého stupňa posúdil podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej
len ZZŠ), zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zákona
č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2011 a Obchodného zákonníka s poukazom na článok 2 písm.
a/, článok 3 ods. 1, 2, článok 5, článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, bod 31 Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES, článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES.
V prvom rade súd prvého stupňa posudzoval, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou, je platná a či vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky, keď ustálil, že zmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou so znakmi spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák.
Podľa názoru súdu prvého stupňa sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá

aj právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu zmluvy) a to napriek
tomu, že veriteľ v takejto zmluve zaznačil kolónku účelu úveru na výkon povolania, o ktorom účele mal
súd prvého stupňa s poukazom na úradnú činnosť, z ktorej mu boli známe zmluvy veriteľa Pohotovosť
s.r.o., dôvodné pochybnosti. Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí pre spotrebiteľa výklad
priaznivejší. Súd prvého stupňa potom dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho,

že úver bol poskytnutý na výkon povolania ťaží toho, kto takúto výnimku tvrdí (uznesenie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 23.2.2010, sp.zn. 10CoE/5/2010-46, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 4CoE/206/2012 zo dňa 28.6.2013, Nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I.ÚS 1930/11 zo dňa
10.1.2012). Súd prvého stupňa bol v danom prípade tiež toho názoru, že sa nejedná pojmovo o zmluvu
o úvere podľa § 497 Obch. zák., ale že sa jedná o zmluvu o pôžičke, keď zo zmluvy jednoznačne

vyplýva, že finančné prostriedky boli žalovanej fakticky odovzdané a ňou prevzaté pri podpise zmluvy.
Skutočnosť uzavretia zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka nie je prekážkou
aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok
poskytnutia úveru dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne

hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä v
ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je
zmluva koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnými prostriedkami brániť. Zmluva, jej obsah a účel sa priečia dobrým mravom a sú v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Z toho dôvodu

nemohlo žalobcovi, resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy,
vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 17 všeobecných podmienok, z čoho logicky
vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo),
nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Záverom súd prvého stupňa
poukázal, že pri konštatovaní neplatnosti úverovej zmluvy a nemožnosti vzniku práva na vyplnenie

blankozmenky vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani
z dôvodu, že dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 17 všeobecných podmienok - jej obsah a ani
konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. (0,25% úrok denne) a podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Obč. zák. (zmenkou

preniesol žalobca povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa, článok I. § 17 ZZŠ). Rozhodnutie
by navodilo stav, že žalovaná by na svoj úver poskytnutý vo výške 200 eur bola povinná uhradiť spolu
941,67 eur (425 eur už uhradila, pričom žalobca v danom konaní od nej požaduje ďalších 485,72 eur
+ 0,95 eur). Vydanie takéhoto absolútne nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné.
Spravodlivosťmusíbyťvprocese,ktorýmsúdinterpretujeaaplikujeprávo,vždyprítomnáakohodnotový

činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym
poriadkom. Súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu
je práve rozpoznať skrze zákon spravodlivosť (Nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013, sp.zn. IV. ÚS
1241/12, Nález Ústavného súdu ČR I US 199/11). Súd prvého stupňa sa v konaní zaoberal aj samotnouzmenkouaustálil, žepredloženúzmenkunemoholveriteľpodľa§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.prijať.
S poukazom na dojednanie v bode 17 všeobecných podmienok poukázal súd prvého stupňa na to, že
zmenkový úrok na zmenke vo výške 0,25% denne sa mal začať úročiť dňom, kedy sa stane splatný celý

dlh. Dátum 27.6.2010 považoval súd prvého stupňa za deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo zmenky ani
z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy remitent zmenku vyplnil. Ku dňu 27.6.2010 by mohla byť vyplnená
na zmenke zmenková suma maximálne 135 eur (keď z predložených poštových ústrižkov vyplýva, že
k tomuto dňu uhradila žalovaná na svoj dlh 65 eur) a príslušenstvo maximálne vo výške 60 eur (30%
zo sumy poskytnutého úveru). Už v prvý deň, kedy bol remitent oprávnený zmenku vyplniť, mohla byť

vyplnená maximálne na sumu 195 eur. Zmenka bola vyplnená na sumu 286 eur v rozpore s § 4 ods. 6
zákona č.258/2001Z.z. Pokiaľbyremitentvyplnilzmenkuneskôrakosastalsplatnýcelýdlh,zmenková
suma mohla byť vyplnená už len v nižšej sume ako 195 eur, keďže žalovaná postupne uhradila na svoj
dlh 425 eur. Konanie, ktorým veriteľ prijal zmenku s úrokom 0,25 % denne je možné považovať za výkon
práva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Remitentovinevznikloprávozmenku
prijať ani právo na žiadne plnenie. Preto sa ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, nemôže

na základe takejto zmenky úspešne domáhať proti žalovanej žiadneho plnenia a právnej ochrany. Súd
prvého stupňa konštatoval rozpor zmenkového úroku 0,25 % denne (91,25% ročne) s článkom I. § 48
ZZŠ. Poukázal na to, že pokiaľ mal oprávnený zo zmenky na mysli úrokovú doložku podľa článku I. § 5
ZZŠ, muselo by to byť zo zmenky jednoznačne zrejmé. Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového
úroku 0,25% denne ako úrokovej doložky podľa článku I. § 5, musel by skonštatovať neurčitosť toho

údaja, keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok počítať ani dokedy (v žalobe
žiada žalobca do zaplatenia). Výkladom článku I. § 48 ZZŠ súd prvého stupňa dospel k záveru, že úroky
uvedené na zmenke je možné žiadať iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky,
kedy pôvodný zmenkový záväzok je nahradený záväzkom postihovým, je možné žiadať zmenkové úroky
podľa článku I. § 48 ZZŠ (rozsudok Vrchního soudu v Olomouci sp.zn. 4Cmo 214/2002). Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanej ako úspešnej
účastníčke konania súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaná tieto trovy
neuplatnila a nevyčíslila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok

v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa §
205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. S poukazom na § 120

O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli. Ustanovenie §
120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli účastníci

konania, avšak tento postup je možný len výnimočne ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov
nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd
nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku v konaní.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako

indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a
svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedomáhala, pohľadávky

nerozporovala a svojím konaním ju fakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovanú.
Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Žalovaná mohla na základe článku 5 ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči

zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcu prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva jednak zo skutočnosti, že
žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd prvého stupňa nárok zamietol, a jednak zrozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdi Slovenskej republiky, na ktorú žalobca
poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala
možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným spôsobom zásadu kontradiktórnosti,

keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a právnym argumentom, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech. Súdny
dvor (v rozsudku z 2.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08 P) rozhodol, že zásada kontradiktórnosti
vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s listinami a
pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka konania

oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce
založiť svoje rozhodnutie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči
forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca je majiteľom zmenky na
základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku

platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať
ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú

z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým
menej tak môže robiť sám súd. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie
pred ním je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil
poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože

nemalibyťvôbecvsporovomkonanívedenompodľaNariadeniavykonanébeznávrhu. Žalobcanavrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a
žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221

ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkového úroku 0,25 % denne z
konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku z konkrétnych zmenkových súm zakonkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy,
ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19

Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6,
7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a

do súdneho spisu založil zmluvu o úvere zo dňa 19.5.2009 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru
bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, opravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri
vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.

Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe
tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď
žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a

prehľad platieb realizovaných dlžníkom v prípade, ak bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší
procesný postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu
prvého stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., postavenie
oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd

prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez
nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne
vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5

Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu

dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo zmenky.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne
známejšieakosúdu.Aktivitaúčastníkaprivyužitítohtoprávajevpodstatnejmierezávislápráveodmiery

presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcichokolnostiachajehopodstatoujezískaniepríslušnýchskutkovýchpoznatkovzjednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných dôkazov vykonaných bez

návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom
založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, keď
plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len za splnenia zákonných
podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku
ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu prvého stupňa vykazuje pre

žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor, aby sazoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich súd
prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné dôkazy
na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia

nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i
žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu

povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia sa v spise nenachádzajú žiadne listiny.
Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálne poučovacej
povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený.
Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania
prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia
momentunaichpredkladanie.Splnenietejtopoučovacejpovinnostimározhodujúcivplyvnarozhodnutie

vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom
konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom
konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom
ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie
vyžadujúcizmenuprávnehoposúdeniauplatnenéhonároku,oktorejvšakúčastnícinevedeli.Vdôsledku

absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu procesných práv,
pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému
právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah
spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok

závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvéhostupňa,takakoichodvolacísúdzistilauviedolvtomtozrušujúcomuznesení,odstránisúdprvého

stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Nad rámec preskúmavacej činnosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že Krajský
súd v Prešove položil Súdnemu dvoru Európskej únie dňa 16.10.2013 vo obdobnej veci prejudiciálnu
otázku, či sa má článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986
o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa

týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

Konanie je vedené Súdnym dvorom Európskej únie ako vec C-558/13 a doposiaľ v nej rozhodnuté
nebolo.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.