Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/293/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225731
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112225731.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 175,-Eur a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28€ z

titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu K.. Uviedol, že Okresný súd K. ako exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, žalobcom zvoleným exekútorom vo veci dlžníka
( povinného) F. O., pod sp. zn. súdneho exekútora Ex 1555/2006. Žalobca sa počas exekúcie domáhal
zmeny exekútora a súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní od podania tohto návrhu o zmene
exekútora nerozhodol postupom podľa ust. § 44 ( ods.7,8) Exekučného poriadku platného v čase
podanianávrhunapriektomu,že vecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasi
rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody, ktorá mu

tým vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom; ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70€, za udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40€ a za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50€ a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€, spolu 175€. Náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v
stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k
vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu exekútora potom, čo stratil dôveru k pôvodnému exekútorovi pre neefektívne a

neúčinné postupy pri vymáhaní jeho pohľadávky a keďže exekučný súd zostal nečinný, musel obdobie
nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a zabezpečenia
usmerňovania exekútora a ďalších účastných orgánov. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravyspôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním súd došlo k zániku plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, strate zisku a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských
postupov a aktivít. Žalobca si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších

rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 663,88€ za rok, čo je 55,32€ za mesiac. V
prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 221,28€ ( 663,88€ za rok : 12 = 55,32€
mesačne). Žalobca podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. Žiadal aj náhradu trov konania.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žaloba je zmätočná, vykazuje viaceré nedostatky,
napr. chýbajúce údaje spisových značiek konkrétnych exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde,
chýbajú relevantné údaje; ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca
označil časť dôkazov, odkázal na exekučný spis, ale v skutočnosti celé dôkazné bremeno preniesol na

žalovanú. Tvrdenia žalobcu, že nevedel uviesť spisovú značku exekučného konania označila žalovaná
zazavádzajúce,nakoľkožalobcabolvkonkrétnychexekučnýchkonaniachoprávnenouosobou.Žalobca
neuviedol jasne ani titul potrebný pre uplatnenie náhrady škody a žiadosť o informáciu o stave konania
nemožno považovať za relevantný prostriedok nápravy prieťahov v súdnom konaní. Všeobecný súd
ani nie je oprávnený konštatovať vznik prieťahov v konaní. Žalobca nesplnil ani podmienku stanovenú

v ust. § 15 ods.1 zák.č. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, nakoľko žalobu podal predčasne,
ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty potrebnej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
s príslušným orgánom, škodu riadne nepreukázal dôkazmi a prvé žiadosti boli žalovanej doručené dňa
23.4.2012. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote žalovaná uviedla, že predpokladom na zmenu exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu

súdneho exekútora, v ktorej musí byť uvedené, ktorý súdny exekútor pôvodného exekútora nahradí.
V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie doterajších trov exekúcie
( keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora súd rozhodne aj o trovách doterajšieho
exekučného konania tak, ako keby šlo o zastavenie exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie

príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcich exekučnému súdu z ust.
§ 44 ods.9 Exekučného poriadku; teda súd rozhodne o zmene exekútora a vykonaním exekúcie poverí
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaná pripustila, že v niektorých prípadoch
mohol exekučný súd prekročiť zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu na zmenu exekútora od doručenia

takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytol súdu plnú súčinnosť; v takýchto
prípadoch nemohol exekučný súd objektívne dodržať zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o
zmene exekútora tak, aby zároveň rozhodol v tejto lehote aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora
a súčasne postúpil spis novému exekútorovi. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o
návrhoch oprávneného na zmenu exekútora, žalobcovi nič nebránilo domáhať sa nápravy formou

sťažnostipredsedovisúduprotiporušovaniuprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovpodľa
ust. § 3 ods.7 v spojení s § 62 a nasl. zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok
nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Vzhľadom na povahu
úkonu a zákonom stanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu ako i nevyhnutnosť

vykonať spolu s rozhodnutím aj iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora + vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny
úradný postup. Žalovaná poukázala na ust. § 44 ods.8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,

že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času o rozhodnutí súdu o
zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní, treba vychádzať z ust. § 9 ods.2 zák.č.
514/2003 Z.z. v znení zák.č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, že súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nárokov na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní

len v prípade, ak by tieto boli konštatované z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sarozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom

prípade efektívnosť súdneho konania je oprávnený preskúmavať len Ústavný súd SR a nie všeobecné
súdy, pretože v inak by došlo k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, pokiaľ by všeobecné súdy
preskúmavali postup iných všeobecných súdov. Súd by v tomto prípade mohol vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní, ak by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.
Žalovanáďalejvznieslanámietkupremlčaniauvšetkýchnárokov,priktorýchkuplatneniunáhradyškody,

spočívajúcej v tom, že exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora v 30- dňovej zákonnej lehote,
ktorá uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora pred 23.4.2009 ( teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody). Žalobca sa domáhal náhrady materiálnej škody
175€, pričom tieto nároky považuje žalovaná za hypotetické a nepreukázané. Žalobca si náklady vyčíslil
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych, funkčných a

mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, správu pohľadávok pomocou
informačného systému, poštovné a publikačné výdaje a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež
uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a
rozhodnutím o nej. Žalobca nepreukázal, či uplatnené nároky predstavujú skutočnú škodu ( zmenšenie
majetku poškodeného )alebo ušlý zisk ( nerozmnoženie majetku poškodeného v dôsledku vzniku

škodovej udalosti). Žalovaná poukázala na to, že žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery a ku svojej
činnosti nepochybne potrebuje aj využíva informačný systém na správu pohľadávok s tým spojených a
tento systém musel využívať aj v inom rozsahu, než v rámci existencie domnelých prieťahov v konaní,
pričom požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti možno označiť za účelové.
Žalovaná uviedla, že v konaní v konečnom dôsledku neboli preukázané základné zákonné podmienky

pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. a to nepreukázanie nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s činnosťou súdu, existencie konkrétnej škody, príčinnej súvislosti medzi
úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Súd rozsudkom č.k. 14C/293/2012-36 zo dňa 17.7.2013 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu

trov konania. Krajskú súd K. uznesením č.k. 5Co/257/2013 -60 zo dňa 7.7.2014 na odvolanie žalobcu
rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení
odvolací súd tvrdil, že postupom podľa ust. § § 115a ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 200ea O.s.p.
formou verejného vyhlásenia rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom, lebo tento
nemohol na pojednávaní reagovať na rozpory v ním tvrdenom skutkovom stave uvedenom v návrhu

a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa preukázali ako zásadne odlišné. Súd prvého stupňa
neoboznámil účastníkov s tým, že vo veci vykonal dôkaz pripojením exekučného spisu a účastníkov
nepoučil podľa ust. § 120 ods.4 O.s.p..

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť

ospravedlnila len žalovaná, ktorá žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca žiadal
pojednávanie zrušiť, z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne
a domáhal sa prerušenia konania z dôvodu prebiehajúcich iných sporov, v ktorých sa podľa jeho
názoru riešia otázky, ktoré majú význam pre priebeh tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za
relevantné pre prerušenie konania, pričom na námietku zaujatosti sudkyne totožného obsahu, o ktorej

už bolo právoplatne rozhodnuté neprihliadol a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol
samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v
neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo veci samej riadne poučil o povinnosti
navrhnúťaoznačiťdôkazypodľa§120ods.4O.s.p.aprirozhodnutí prihliadolnaobsahspisuazohľadnil
všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, vyjadrenia žalovanej k žalobe , návrhov na
prerušenie konania, spisu tunajšieho súdu 59Er/2146/2006 a zistil tento skutkový stav veci:

Súdny exekútor P.. M. V. so sídlom v Z. F. nad V. podala dňa 29.09.2006 na Okresný súd K. žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. B. (žalobcu)
proti povinnému F. O., bytom Z. L., J. A. č. XXX/XX pre vymoženie sumy 1.568,08€ s príslušenstvom.
Veci bola pridelená spisová značka 59Er/2146/2006 a súd dňa 20.03.2007 poverením č. 5309 *027315
exekútora poveril vykonaním exekúcie. Dňa 04.10.2010 oprávnený - žalobca požiadal súd o zmenuexekútora na JUDr. Rudolfa Krutého a súd uznesením č. k. 59Er/2146/2006-23 zo dňa 25.1.2011 jeho
návrhu vyhovel.

Od podania žiadosti o zmenu exekútora 04.10.2010 do vydania rozhodnutia o jeho zmene dňa
25.01.2011 exekučným súdom uplynula doba 112 dní, a po odpočítaní 30-dňovej zákonnej lehoty doba
82 dní.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 31.05.2010
do 31.05.2011) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu

podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným

postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv.

Podľa § 9 ods.2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (účinný od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmeneniektorýchzákonovnároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ( účinného do 31.12.2012) o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1, 2, 3 cit zák. (1) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. ( účinného do 31.12.2012) o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhraduškody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa citovaných ustanovení sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného
postupu, spočívajúceho v nedodržaní 30 - dňovej zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora od podania návrhu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd
rozhodol o predmetnom návrhu poverením žalobcom zvoleného exekútora po 82 dňoch po uplynutí 30-
dňovej zákonnej lehoty od podania návrhu.

Žalobca sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 175€, spočívajúcej v nákladoch na správu
pohľadávky a v nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania. Žalobca nepreukázal žiadnym
dôkazom výšku skutočných nákladov, ktoré mu vznikli za 82 dní, nepredložil žiadne urgencie, ktoré
boli súdu zaslané a dôkazy o vynaložení sumy 15€ na poštovné a telekomunikačné výdavky. Neboli
preukázané žiadne žalobcom tvrdené a údajne vyvíjané aktivity žalobcu po túto dobu zamerané na

udržanie bonity pohľadávky a zabezpečovanie usmerňovania exekútora. V danom prípade nebola
splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného
súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh
a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu dlhu formou exekúcie. Pohľadávku povinného by žalobca
zrejme spravoval až dovtedy, kým by nedošlo k jej vymoženiu, alebo k zastaveniu exekúcie pre

nemajetnosť dlžníka. Pokiaľ nebolo rozhodnuté o zmene exekútora, bol povinný pohľadávku vymáhať
pôvodný exekútor. Z týchto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, lebo vznik
škody nebol preukázaný. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, táto nebola dôvodná, nakoľko
premlčacia doba je 3-ročná a plynie odvtedy, ako sa mohlo právo vykonať prvý raz. Dňa 04.10.2010
oprávnený - žalobca požiadal súd o zmenu exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého a súd uznesením

č. k. 59Er/2146/2006-23 zo dňa 25.1.2011 jeho návrhu vyhovel. Keďže lehota na zmenu exekútora
bola 30 dní, táto uplynula dňa 4.11.2010 a od 5.11.2010 bežala 3 -ročná premlčacia doba ( ktorá
sa skončila 5.11.2013) kedy mohol žalobca uplatniť nárok na náhradu škody na súde a žaloba bola
podaná dňa 27.9.2012, teda včas. Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu K. v danej veci, ktoré by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o

predmetnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný
súd môže pristúpiť priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade,
ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym
z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na
prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia

vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva
alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že
sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v
konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je
orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele

§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov
o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na

prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší
súdSR). V prípade,ak by sa zbytočných prieťahov dopustilnapr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť
preskúmavanýsúdomnižšiehostupňa,čojezjavneabsurdnéalenpotvrdzuje,žekonštatovaťexistenciu
prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. až s účinnosťou od 1.1.2013.

Z priebehu exekučného konania je zrejmé, že žalobca by ani pri včasnom vydaní rozhodnutia o
zmene exekútora nebol pri vymáhaní pohľadávky dosiahol jej urýchlené vymoženie. V konaní nebolo

preukázané, že by povinný subjekt zanikol, resp. by došlo k strate kontaktu s ním alebo jeho
nemajetnosti v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o zmene exekútora, pretože pôvodne poverený
exekútor mohol naďalej v exekúcii povinného pokračovať. Pohľadávka sa vymáhala od 5.10.2006 a dorozhodnutia súdu o zmene exekútora nebola vymožená pre insolvenciu dlžníka a nie pre oneskorené
súdne rozhodnutie. Preto súd zamietol žalobu aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo preukázané, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci došlo k porušeniu zákona oneskoreným rozhodnutím o zmene exekútora. Avšak súd
jeho toho názoru, že vzhľadom na dobu omeškania stačí iba samotné konštatovanie porušenia práva
a nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené v
§ 17 ods. 3 cit.zák.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).