Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/370/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223408
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115223408.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa:
Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
odporkyni: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie
415,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 350,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 450,- Eur od 10.1.2014 do 09.05.2014 a zo sumy 350,87 Eur od 10.05.2014
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,84 Eur titulom
náhrady súdneho poplatku a vo výške 63,14 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, v lehote do
troch dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 31.07.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 415,87 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 450,- eur od 10.01.2014 do 09.05.2014 a zo sumy 350,87
eur od 10.05.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.05.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 450,- eur. Predpokladom
uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne na adrese internetového sídla
navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže
požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom.
Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporkyňa
vyjadrila súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu.
Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver vo výške 450,- eur do 09.01.2014. Navrhovateľ podľa čl. IV. bodu
5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 65,- eur. Odporkyňa uhradila iba sumu 99,13 eur dňa 09.05.2014. Nakoľko
odporkyňa navrhovateľovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z
omeškania.
Navrhovateľ k návrhu pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového
účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila

Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez
nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 12.11.2015, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 04.11.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 10.05.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.
Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 eur.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové
náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur.
Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporkyni bezúročný úver (správne pôžičku) 450,- eur
prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporkyne. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť istinu 450,-
eur do 09.01.2014. V ďalej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 0,- eur.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 3 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver bez úroku a bez
ďalších poplatkov.

Navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. V
danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
Z predloženej zmluvy zo dňa 10.05.2013 možno ustáliť, že navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku
vo výške 450,- eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala vrátiť jednorazovo do 09.01.2014 vo výške 450,-
eur, teda bez navýšenia o prípadné úroky a poplatky. Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné
uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne
poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni ako dlžníkovi (odporkyňa ani nerozporovala výšku a
poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporkyne vrátiť peniaze.
Poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni v sume 450,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu
zo dňa 10.05.2013. Odporkyňa vrátila navrhovateľovi len sumu 99,13 eur, a to dňa 09.05.2014, teda až
po lehote splatnosti, čo odporkyňa nenamietala.

Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol
odporkyni peňažné prostriedky vo výške 450,- eur, pričom odporkyňa si splnila túto svoju povinnosť
len čiastočne, keď vrátila iba sumu 99,13 eur, súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 350,87 eur ako
dôvodnému vyhovel.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporkyni
na úhradu dlhu, a to vo výške 65,- eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené
náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné
odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporkyni zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp.
inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so
zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ
by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv.
skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným len ďalším duplicitným
prostriedkom sankcionovania dlžníka za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve
veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/
paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného
záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným
prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške
úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10, 15 alebo 30,-
eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky, ktoré
zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa
bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s
týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky
z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku
nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Nakoľko však v
tejto časti súd zamietol návrh z dôvodov nepreukázania zasielania výziev odporkyni a nepreukázania
vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetné
zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 350,87 eur (t.j.
náklady v súvislosti s výzvami vo výške 65,- eur) ako nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne nasledovne:
- zo sumy 450,- eur od 10.01.2014 do 09.05.2014,
- zo sumy 350,87 eur od 10.05.2014 do zaplatenia.

Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Odporkyňa
sa zaviazala istinu vo výške 450,- eur vrátiť do 09.01.2014, prvým dňom omeškania je preto deň
10.01.2014, odvtedy súd aj priznal úroky z omeškania. Dňa 09.05.2014 (po lehote splatnosti) odporkyňa
uhradila sumu 99,13 eur, preto počnúc dňom 10.05.2014 súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania
len zo zostatku dlžnej sumy 350,87 eur, a to až do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu
10.01.2014 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 09.01.2014, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti.
Ku dňu 10.01.2014 úroková sadzba predstavovala 5,25 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB
0,25% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa domáhal priznania sumy 415,87 eur a úrokov z omeškania, pričom súd mu priznal sumu
350,87 eur s úrokmi z omeškania, čo predstavuje úspech navrhovateľa v rozsahu 84,37%. Vo zvyšku
bola úspešná odporkyňa - v rozsahu 15,63%. Čistý úspech navrhovateľa (úspech - neúspech) je 68,74
%. Navrhovateľ má preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 68,74 % z uplatnených trov.
Navrhovateľ si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v návrhu na začatie konania uplatnil
trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov
právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhl.
MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania.

Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu proti odporkyni náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia v rozsahu 68,74 % z uplatnenej sumy trov konania nasledovne:

a/ náhrada súdneho poplatku v rozsahu 68,74 % zo sumy 24,50 eur, tj. 16,84 eur,

b/ náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 68,74 % z uplatnenej tarifnej odmeny a režijného
paušálu za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 10 ods. 1 vyhl., vo výške 68,74 % z 29,88 eur je 20,54 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo
výške 68,74 % z 8,39 eur je 5,77 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 13a
ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 20,54 eur, režijný paušál podľa § 19 ods.
3 vyhl., vo výške 5,77 eur;

c/ náhrada DPH 20%: 10,52 eur

Trovy konania predstavujú trovy titulom náhrady súdneho poplatku v sume 16,84 eur a titulom trov
právneho zastúpenia v sume 63,14 eur.
Odporkyňa je povinná zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Fio banka, a.s., a to v súlade s § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.