Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/3688/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211236689
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Nemcovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7211236689.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému Ž. U., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XX/XX, XXX XX U.
vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pod č. Ex 15807/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 273,22 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,

exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 13.12.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonania exekúcie na uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 273,22 Eur

s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. v Košiciach pod sp. zn.
EP 30903/09 zo dňa 29.3.2011.

Dňa 28.12.2011 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/126153 zo dňa 4.1.2012.

Dňa 28.7.2014 doručila povinná tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Povinná zároveň namietala, že zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie
exekučného titulu, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže rozhodcovská doložka nebola

osobitne dojednaný. Rozhodcovský rozsudok nebol odoslaný na adresu trvalého pobytu povinnej.
Povinná uvádza, že dňa 19.2.2009 podala trestné oznámenie vo veci podozrenia z úverového podvodu
na OO PZ Vlčany a dňa 20.3.2009 bola upovedomená OR PZ Nové Zámky o začatí trestného stíhania
pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Povinná uvádza, že údaje na úverovej
zmluve sú nepravdivé, obsahuje nesprávne identifikačné údaje, ktoré boli sfalšované bez podpisu
povinnej. Povinná žiada súd, aby v zmysle OZ preskúmala neprijateľnosť zmluvnej podmienky -

rozhodcovskej doložky, ktorá nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu vzniknutého z tejto
zmluvy alebo v súvislosti s ňou všeobecným súdom. Povinná namieta, že ak rozhodcovská doložka je
neprijateľnou, a teda absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu
a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne
nevykonateľný. Povinná zároveň žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko sa nachádza v

hmotnej núdzi. Povinná rovnako žiada o odblokovanie bankového účtu súdnym exekútorom, nakoľko
jeho zablokovanie ohrozuje vývoj rodiny z dôvodu existenčnej neistoty.Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi

s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Podľa zákona exekučné konanie začína podaním návrhu na
vykonanie exekúcie. Naopak, skončenie exekučného konania je spravidla závislé od jeho samotného
priebehu. Najželanejším spôsobom jeho ukončenia je dobrovoľné splnenie toho, čo povinnému ukladá

vykonateľné rozhodnutie a toto je ukončené splnením uvedenej povinnosti. Ustanovenie § 57 ods. 1
Exekučnéhoporiadkutaxatívnevymenúvadôvody,prektorésúdmusíexekúciuzastaviť,atobezzreteľa
na to, či to účastník konania navrhol.

Povinná navrhla zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu
jej nemajetnosti.

Pokiaľ ide o tvrdenia povinnej o jej nemajetnosti, tie súd podrobnejšie neskúmal, pretože ak je plnenie
nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka (insolventnosť povinného), v tomto prípade
nedochádza k zániku dlhu ( § 575 Obč. zák.). Pre úplnosť súd uvádza, že skúmanie majetkových
pomerov povinného v exekučnom konaní je vecou súdneho exekútora a od majetkových šetrení

zistených súdnym exekútorom závisí, či súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať, alebo podá podnet
na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Súd sa však ďalej zaoberal tvrdeniami povinnej uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie. Vo
všeobecnosti je úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní len zabezpečovanie núteného výkonu

súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené
dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá skúmanie materiálnej stránky, resp. vecnej správnosti
vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v tom ktorom exekučnom konaní. Jediným
exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania, je však rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Materiálna stránka právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku totiž nie je podľa názoru súdu bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone
stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto výnimkou je už spomínané ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná
právomoc exekučného súdu umožňujúca mu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku oprávneného
priznaného mu rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na základe neho
možnéexekúciuvykonať,tedačituniesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcie

na základe tohto exekučného titulu. Môže ísť aj o také ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu
povinnosť skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom
je v súlade s právom.

Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými

jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z
konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných
zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, no
najmä obsahom rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. pod sp. zn. EP 30903/09 a obsahom Zmluvy o úvere č. 1058760 zo

dňa 23.6.2006 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi pôvodným oprávneným a
povinným bola uzatvorená vyššie uvedená úverová zmluva, ktorou sa oprávnený zaviazal povinnému
poskytnúť úver na kúpu televízora a povinný sa zaviazal uvedený úver oprávnenému vrátiť, a to v
pravidelných mesačných anuitných splátkach v počte 23 vo výške 13,27 Eur. Z pôvodného oprávneného
prešla pohľadávka na súčasného oprávneného, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe

uzatvorenejZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa3.12.2007,čomásúdzapreukázanézpredmetného
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) platného ku dňu
uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Občiansky zákonník platný ku dňu uzatvorenia Zmluvy, t.j. ku dňu 23.6.2006 podľa názoru
súdu nesprávne prebral smernicu Rady č. 6313EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev (09521/4/1993 str. 29-34),
pretože za spotrebiteľské zmluvy podľa vtedy platného O. z. považoval, len kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo, iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti O. z. a zmluvu podľa ust. § 55, ak na jednej zmluvnej
strane stál dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ.

Cieľom smernice Rady č. 6313EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica“) bolo účinne chrániť spotrebiteľa, a to prijatím jednotných právnych pravidiel
v záležitostiach nekalých podmienok. Podľa smernice by tieto pravidlá mali platiť na všetky zmluvy
uzatvorené medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, s výnimkou zmlúv týkajúcich sa zamestnania,

nástupníckych práv, rodinného práva a zmlúv týkajúcich sa včlenenia, organizácií spoločností a dohôd
o partnerstve.

Z uvedeného je možné vyvodiť, že smernica ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy poskytovala širší
rozsah ochrany práv spotrebiteľa ako vtedy platný O. z..

Podľa čl. 2 písm. a) smernice spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich
tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa čl. 2 písm. b) smernice dodávateľ je akákoľvek fyzická lebo právnická osoba, ktorá v zmluvách

podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu, alebo
povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany dodávateľa, podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Vnútroštátny súd sa stáva všeobecným súdom aplikácie úniového práva, pretože je povinný v rámci
svojich právomocí zabezpečiť úplný účinok úniových právnych noriem a chrániť práva, ktoré tieto normy
priznávajú jednotlivcom. Súdne orgány členských štátov sú okrem toho povinné na základe čl. 4 ods. 3

Zmluvy o európskej únii zabezpečiť súdnu ochranu práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú
zúniovýchustanovení,abysadosiahlaplnáúčinnosťtýchtoustanovení,pričomsúpovinnévyužiťvšetky
vnútroštátne právne prostriedky, ktoré primerane ochránia individuálne práva zakotvené v úniovom
práve.Vnútroštátny súd je na základe zásady lojálnej spolupráce povinný zabezpečiť právnym subjektom
právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva z priamo účinných úniových ustanovení, ale aj

prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva Únie tak, že bude vykladať všetky procesné
ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na
zabezpečenie účinnej súdnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z úniového
právneho poriadku. Vnútroštátny súd je v rámci svojich právomocí a voľnej úvahy, ktorú mu priznáva
vnútroštátne právo, povinný vykladať vnútroštátne ustanovenia čo najviac v súlade s právom Únie tak,

aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva.

Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva potom umožňuje
účastníkovi vnútroštátneho súdneho alebo správneho konania dosiahnuť podobný výsledok, aký by
dosiahol v prípade priamej aplikácie smernice, ktorá je však oveľa komplikovanejšia. Eurokonformný
výkladprichádzadoúvahypredovšetkýmvtedy,akjevnútroštátnypredpisnepresnýanechávasúdnemu

alebo správnemu orgánu priestor na voľnú úvahu. Eurokonformná interpretácia môže tiež často poslúžiť
na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva Únie.

Konformný výklad nie je vlastný len úniovému právu, ale je všeobecným pravidlom pri výklade predpisov
nižšej právnej sily, ktoré musia byť interpretované v súlade (konformne) s normami vyššej právnej sily,

napríklad zákony je potrebné vykladať v súlade s Ústavou.

V súlade s povinnosťou zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie je teda vnútroštátny súd, správny orgán
alebo aj iný orgán, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a
cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok, a to bez ohľadu na to, či sú vykladané

vnútroštátne ustanovenia neskoršie alebo skoršie ako smernica, alebo či smernica bola transponovaná
načas.

S poukazom na vyššie uvedenú povinnosť súdu eurokonformného výkladu vnútroštátnych právnych

noriem, je potrebné aj na záväzkový vzťah vzniknutý zo Zmluvy o úvere zo dňa 23.2.2006 aplikovať ciele
smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 2 O. z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 O. z. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 O. z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.Podľa predmetnej Zmluvy o úvere, ktorú uzavrel pôvodný oprávnený s povinným a ktorá bola
podkladomprerozhodcovskýrozsudok,ktorýjeexekučnýmtitulomvtomtoexekučnomkonaní,saveriteľ

(oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi ktorý
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver vo výške
ceny televízora a dlžník (povinný) sa zaviazal celkovo zaplatiť úver v pravidelných mesačných anuitných
splátkach vo výške 13,27 Eur. Na základe vyššie uvedeného teda súd posúdil predloženú Zmluvu o
úvere uzavretú dňa 23.2.2006 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že daný

právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. O. z.

Súd teda preskúmal predloženú Zmluvu o s úvere vrátane Všeobecných obchodných podmienok pričom
zistil, že v článku IV. (Spoločné ustanovenia) písm. f) sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory ktoré

medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované
podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom , ktorý určí
Spoločnosť, a to jediným rozhodcom, ktorého určí predsedníctvo tohto rozhodcovského súdu v súlade
so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto Rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť
rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci,

na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť
v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený
zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania
vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené

všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov

uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľanázorusúdu,takýmtospôsobomdojednanýspôsobriešeniasporovvzniknutýchmedzizmluvnými
stranami zo zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá

spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Zmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluvealebovovšeobecnýchobchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 4 O.z. neplatná.

Okrem toho, za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o

zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví ak exekúciu
vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vo veci vyššie uvedenej, poukazujúc na uvedené skutočnosti súd šetrením vo veci dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vo vzťahu
k povinnému vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.