Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/299/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204047
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811204047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX/X, P., zastúpený O.. H. W., advokátom so sídlom v H. H., U. XXX proti odporkyni: G. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. R. S. XXX/XXX, W. S., zastúpená M.. O. A., advokátkou so sídlom v A., Y.. X/V.-
XXX, o zrušenie darovacej zmluvy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

zo dňa 18. júla 2011, č.k. 17C/44/2011 - 63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100
%, k rukám jej právnej zástupkyne M.. O. A., V., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporkyni trovy
konania vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť advokátke odporkyne s tým, že o výške náhrady trov

konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí konštatoval,
že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni vrátenia daru, a to určením jeho
vlastníckeho práva k darovanému spoluvlastníckemu podielu 4/10-iny k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území P. - domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, pozemku parcela č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2 a pozemku parcela č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 120 m2, pričom tvrdil, že odporkyni ako svojej manželke zo svojho výlučného

vlastníctva daroval podiel na týchto nehnuteľnostiach, no odporkyňa sa s ním pre jej túžbu po majetku
rozviedla, počas manželstva mu bola neverná. Nesnažila sa o udržanie manželstva, neumožňuje
mu kontakt s dcérou, vlámala sa do jeho bytu, prestala s ním komunikovať a vyhrážala sa mu. Po
vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že hoci navrhovateľ svoj nárok odvíjal
od darovacej zmluvy, uzavretej medzi ním a odporkyňou, v skutočnosti účastníci nemali v úmysle
uzavrieť darovaciu zmluvu, keďže vôľou oboch účastníkov pri podpise tejto zmluvy bolo usporiadať
ich, z dôvodu chýbajúceho zápisu v katastri nehnuteľností, pochybné práva k nehnuteľnostiam, ktoré

boli čiastočne nadobudnuté z peňazí navrhovateľa a čiastočne z peňazí odporkyne. Tento právny úkon
napriek svojej mylnej forme darovacej zmluvy vyvolal účastníkmi mienené právne následky spočívajúce
v tom, že bola odstránená pochybnosť o spoluvlastníckom vzťahu účastníkov k týmto nehnuteľnostiam,
keďže táto listina bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Účastníci zrejme pod vplyvom právnej rady
podmienenej tým, že správa katastra by sa v dôsledku svojich formálnych, no materiálne nesprávnych
postupov nedokázala vyporiadať s právnym úkonom, v ktorom by sa jasne prejavila dohoda účastníkov

o urovnaní, svoju vôľu vyjadrili z pohľadu správy katastra v nekomplikovanom právnom úkone darovacej
zmluvy. Týmto bol podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou podľa § 628 ods. 1
Občianskeho zákonníka zastretý skutočný úkon účastníkov spočívajúci v dohode o urovnaní podľa § 585ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predloženej darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že odporkyňa sa
má stať podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 4/10-iny. Preto tento právny úkon (zastretá
dohoda o urovnaní) podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, keďže zodpovedá skutočnej, no

zastretej vôli účastníkov a sú v ňom splnené všetky jeho náležitosti. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel,
že medzi účastníkmi nevznikol vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 4/10-iny k nehnuteľnostiam
právny vzťah, ktorý by sa spájal so vznikom práva navrhovateľa podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Zároveň však uviedol, že i v prípade, ak by medzi účastníkmi bola uzavretá darovacia zmluva tak ako to
tvrdil navrhovateľ, z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť také konanie odporkyne, ktoré by bolo možné označiť ako konanie hrubo porušujúce dobré
mravy. Preto súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 585 ods. 1, § 41a ods. 2, § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
odporkyni trovy konania vo výške 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odvolaní namietal, že súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal z tvrdení účastníkov konania, ale záver,
ktorývyslovilvosvojomrozhodnutí,bolvykonštruovanýsúdomanebolpredloženýžiadnymzúčastníkov

konania.Malzato,žesúdsanedostatočne,resp.lenvmalejmierevysporiadalstým,čobolopredmetom
konania,atedasosprávanímsaodporkynevočinavrhovateľovi.Súdsamalpridržiavaťnávrhuaskúmať
správnosť tvrdení navrhovateľa, na základe ktorých žiadal zrušiť darovaciu zmluvu zo dňa 12.05.2006
a nie posudzovať, či v skutočnosti šlo alebo nešlo o darovaciu zmluvu. Poukázal na skutočnosť, že
kúpna zmluva zo dňa 21.01.2005 bola vyhotovená advokátom a darovacia zmluva zo dňa 12.05.2006

notárom, teda boli vyhotovené osobami s právnym vzdelaním. Ak teda svedkyňa M.. I. S., D., vo svojej
výpovedi uvádza, že vedela, že de facto sa medzi účastníkmi jedná o vyporiadanie ich podielového
spoluvlastníctva a že ku kúpe nehnuteľností došlo čiastočne z peňazí odporkyne a čiastočne z peňazí
navrhovateľa, prečo táto sama nenavrhla, aby medzi účastníkmi došlo k spísaniu dohody o urovnaní,
ale vyhotovila darovaciu zmluvu, hoci niet pochýb, že spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností

je tiež dohoda o urovnaní uzatvorená podľa § 585 Občianskeho zákonníka. Poukazoval ďalej na
nezrovnalosti ohľadom výšky sumy, ktorou odporkyňa mala prispieť na kúpu predmetných nehnuteľností
s výškou na ňu prevedeného spoluvlastníckeho podielu a na to, že pokiaľ odporkyňa nemohla uzavrieť
predmetnú kúpnu zmluvu dňa 21.01.2005, mohla splnomocniť inú osobu na uzatvorenie tejto kúpnej
zmluvy namiesto nej. Ďalej poukázal na nezhody vo výpovediach odporkyne a svedkov L. G. a H. G.

ohľadom miesta odovzdania sumy 280.000,- Sk. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p.

Odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok
prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Vo vyjadrení poukázala na to, že celý návrh

navrhovateľa od začiatku až do konca bol zmätočný, po právnej stránke nesprávne koncipovaný a
so zlým petitom, keď navrhovateľ žiadal zrušiť darovaciu zmluvu zo dňa 12.05.2006, hoci po stránke
skutkovej a právnej bol návrh opretý o ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jedná o okolnosti,
týkajúce sa nadobudnutia predmetných nehnuteľností, k týmto sa vyjadrila pred súdom prvého stupňa,
pričom pri riešení danej veci sa obrátila o pomoc na notárku M.. I. S., ktorá jej mala poskytnúť odbornú

pomoc. Prečo sa D. M.. S. rozhodla v danej situácii riešiť vec vyhotovením darovacej zmluvy nevie,
obaja, spolu s navrhovateľom však boli pritom a obaja s tým súhlasili. Z vykonaného dokazovania je
však nesporné, že do kúpy rodinného domu investovala z vlastných prostriedkov sumu 280.000,- Sk.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa sa zaoberal a vyhodnocoval dôkazy aj v tom
smere, či bola počas manželstva navrhovateľovi neverná, či mu umožňuje kontakt s jeho dcérou a či sa

vlámala do jeho bytu (ich spoločného rodinného domu), či sa mu vyhráža a správne zaujal stanovisko,
že z vykonaného dokazovania tieto tvrdené skutočnosti nevyplynuli. Nie je preto pravdou tvrdenie
odvolateľa, že súd neskúmal správnosť tvrdení navrhovateľa, pričom poukázala na to, že navrhovateľ
už nežiadal ani vykonať ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní ako odvolacie dôvody uvádza, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je opodstatnený v prípade, ak súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov neplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že by pri hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti bol logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
ust. § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť, ktorého je možno usudzovať len
zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné v tomto smere súdu vytknúť žiadne pochybenie,

nie je možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť uvedeného odvolacieho dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky účastníkmi
navrhované dôkazy, oboznámil predložené listinné dôkazy a jeho skutkové zistenia majú oporu v takto

vykonanom dokazovaní. Z predložených dôkazov nepochybne vyplynulo, že účastníci konania boli
manželia a ich vzťahu predchádzal vzťah druha a družky, ktorý trval od roku 2003. Ku kúpe sporných
nehnuteľností došlo tak, že navrhovateľ ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol
vkladom do katastra nehnuteľností vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom
území P., pričom skutočnosť, že o kúpu predmetných nehnuteľností prejavovali záujem obaja účastníci

konania, boli preukázané viacerými svedeckými výpoveďami, a to výpoveďou predávajúceho M. G.,
ktorý uviedol, že dom boli prezerať jednak odporkyňa so svojim otcom, ako aj navrhovateľ so svojimi
príbuznými, ako aj svedkovia L. G. a H. G.. Odporkyňa v konaní tvrdila, že na kúpu sporných
nehnuteľností prispela sumou 280.000.- Sk, pričom súd prvého stupňa správne vyhodnotil dôkazy, z
ktorých vyplynulo, že odporkyňa bola schopná dosahovať príjem umožňujúci jej vyplatenie tejto časti

kúpnej ceny, ako aj to, že uvedenú sumu odporkyňa vybrala z vkladnej knižky, a to dňa 29.11.2004
v čiastke 30.000,- Sk a dňa 12.01.2005 v čiastke 250.000,- Sk. Vzhľadom na uvedené dôkazy záver
súdu prvého stupňa, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k dohode, že sporné nehnuteľnosti
nadobudnú do spoločného vlastníctva a že k prevodu spoluvlastníckeho podielu na odporkyňu následne
došlo z dôvodu vysporiadania spoluvlastníckych vzťahov po zaplatení časti kúpnej ceny odporkyňou,

považovalodvolacísúdzasprávny,zodpovedajúcizistenémuskutkovémustavuveci.Zasprávnemožno
považovať aj tie skutkové závery prvostupňového súdu, ktorý zistil, že z vykonaného dokazovania
nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť také konanie odporkyne, ktoré by bolo
možné označiť ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa sa
zaoberal aj skúmaním navrhovateľom tvrdených skutočností, či mu odporkyňa bola počas manželstva

neverná, či mu neumožňovala kontakt s jeho dcérou, vlámala sa do jeho bytu alebo sa mu vyhrážala,
pričom z vykonaných dôkazov takéto skutočnosti nevyplynuli. Navrhovateľ v tomto smere nenavrhol
vykonať ďalšie dôkazy, takže námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa a nezaoberal navrhovateľom
tvrdenými skutočnosťami a že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
záverom, nebola opodstatnená.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) možno uplatniť vtedy, ak súd prvého stupňa chybne aplikoval
právo na zistený skutkový stav, t.j. ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síceaplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V predmetnej veci je treba dať za pravdu odporkyni, že návrh navrhovateľa nebol úplne zrozumiteľný,
nakoľko navrhovateľ sa v ňom domáhal zrušenia darovacej zmluvy, z jeho obsahu však možno vyvodiť,
že svojím návrhom sa domáhal vrátenia daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Súd prvého
stupňa mal preto správne posudzovať návrh navrhovateľa z tohto aspektu a nemal dôvod zaoberať
sa skúmaním platnosti darovacej zmluvy, keďže to žiaden z účastníkov konania nežiadal a platnosť

tejto zmluvy nespochybňoval. Jeho právne posúdenie, že uzavretou darovacou zmluvou podľa § 628
ods. 1 Občianskeho zákonníka bol zastretý iný skutočný úkon účastníkov, spočívajúci v dohode o
urovnaní podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto platí tento iný zastretý právny úkon, v
dôsledku ktorých úvah dospel k záveru, že medzi účastníkmi nevznikol vo vzťahu k spoluvlastníckemu
podielu 4/10-iny k nehnuteľnostiam právny vzťah, ktorý by sa spájal so vznikom práva navrhovateľa
podľa § 630 Občianskeho zákonníka, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby, považoval odvolací súd

preto za nesprávne. Keďže však súd prvého stupňa zároveň vyhodnocoval vec aj z hľadiska ust. §
630 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto smere vykonal potrebné a navrhované dôkazy, z ktorých
vyplynulo, že odporkyňa sa nedopustila takého konania, ktoré by bolo možné označiť ako konanie hrubo
porušujúce dobré mravy, ktoré by boli okolnosťou rozhodnou pre úspešnosť žaloby o vrátenie daru,
odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, pretože uvedené dôvody by rovnako viedli k

zamietnutiu žaloby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo
výroku vecne správny, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol analogicky odkazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
v zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa. V danej veci súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 151
ods. 7 O.s.p. tak, že namiesto vyčíslenia trov konania priznal ich náhradu trov vyjadrenú zlomkom. Treba

pritom poukázať na to, že ust. § 151 ods. 7 O.s.p. bolo zakotvené do Občianskeho súdneho priadku
novelou O.s.p. - zák.č. 384/2008 Z.z., účinným od 15.10.2008, t.j. v čase, kedy ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
prijaté novelou O.s.p. - zák.č. 273/2007, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2007, bolo už v platnosti,
a na prípady ust. § 151 ods. 7 nepamätalo. Odvolací súd je preto toho názoru, že aj keď ust. § 224 ods.
4 O.s.p. výslovne odkazuje iba na ust. § 151 ods. 3 O.s.p., treba pri rozhodnutí o trovách odvolacieho

konania v danej veci postupovať analogicky, nakoľko súd prvého stupňa trovy konania nevyčíslil, preto
nie je možné určiť, ako bude pri ich vyčíslení postupovať. Z uvedených dôvodov aj trovy odvolacieho
konania vyčísli súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí o trovách konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .