Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Peter Straka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/118/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899924
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011899924.3
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Mgr. W. W., rod. J., bytom T. XX, zast. JUDr.
Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom Advokátska kancelária v Humennom, ul. Kudlovská č.1 proti
žalovaným: 1/ W. E., bytom Y., V. XXX/XX, 2/ V. E., bytom Y., V. XXX/XX, žalovaní v 1. a 2.rade zastúpení
JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária v Sabinove, Ružová 10, o
určenie priebehu hranice a vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov z 21.4.2001 č.k. 9C/172/2004-299 takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu 1.stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) vo veci samej žalobu o určenie priebehu hranice
a vydanie nehnuteľnosti zamietol. Uviedol, že súčasná katastrálna hranica medzi spornými pozemkami
(CKN 563 vo vlastníctve žalobkyne a CKN 564 v spoluvlastníctve žalovaných) zodpovedá hranici
podľa rozsudku z 24.2.1976 č.k. 8C/441/71-58 a vychádzal z ,,jednoznačných záverov kontrolného
znaleckého posudku“ znalca G.. Hranicu potvrdzujú vysadené stromy, dohoda z roku 1996 v rámci
technicko-hospodárskeho mapovania a nereagoval na požiadavku vychádzať zo zastabilizovanej
hranice žalovaných s rodinou Z., pretože spor sa tejto hranice netýka.
Žalobkyňa v odvolaní namietala podľa § 205ods.1 písm.d/ O.s.p. nesprávne vyhodnotenie dôkazov
a zistenie skutkového stavu. Poukázala na závery ďalšieho znaleckého posudku znalca J., ktorý súd
nespomína a ktorý je hodnovernejší vzhľadom na to, že vychádza z hranice s Z., ktorá tu bola ešte pred
vznikom sporných pozemkov. Vlastnícke právo sa pritom podľa nej žiadnym platným spôsobom, ktoré
predpokladá Občiansky zákonník, nezmenilo. Upozornila na neužívanie pozemku jej predchodkyňou
vzhľadom na vyhnutie sa konfliktom s bratom O. W..
Žalovaní navrhli vychádzajúc zo znaleckého posudku rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.
Spor o hranicu susediacich pozemkov je sporom o vlastnícke právo k ploche, ktorú predstavujú vzájomne
neuznávané hranice. Za takéhoto stavu je preto dôležitý vývoj vlastníckeho práva k spornej ploche.
Nemalo by byť sporným to, že predchodcovia účastníkov (súrodenci W. M. r.W. a O. W.) viedli súdne
konanie s cieľom rozdeliť si pozemok pod pôvodným označením 273. Tak sa aj stalo a rozsudkom
Okresného súdu Prešov z 24.2.1976 č.k. 8C/441/71-58 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva s tým, že novovytvorený pozemok pod č. 273/1 pripadol W. M. a pozemok o rovnakej
výmere 1466 m2 pod č. 273/2 pripadol O. W.. Základom rozdelenia bol geometrický plán znalca W.
z 26.3.1973.
V súčasnosti týmto pozemkom približne korešpondujú sporné pozemky na strane žalobkyne pod č. 563
a na strane žalovaných pod č. 564. Sporná je hranica medzi týmito pozemkami.
Nepochybne predstavuje rozsudok z roku 1976 v spojení s geometrickým plánom právny dôvod vzniku
sporných pozemkov (konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu,§ 132 ods.1 OZ). Z obsahu spisu nie
je pritom možné (podľa stavu dokazovania tak, ako ho ustálil prvostupňový súd) skonštatovať záver,
aby sa hranica vytvorená rozsudkom v roku 1976 zmenila. Pre vydržanie sú problematické konfliktné
vzťahy medzi uvedenými súrodencami potvrdené najmenej svedkami O. W., N. G.. Právnym dôvodom
zmeny vlastníctva nie je ani technicko-hospodárske mapovanie (THM) z roku 1996. Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, žeby THM rozširovalo okruh spôsobov nadobudnutia vlastníctva podľa
§ 132 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na začatie predmetného konania v roku 2004, neprichádza
do úvahy ani záver o vydržaní na základe prípadnej dohody z roku 1996 pre neuplynutie desaťročnej
vydržacej doby.
Preto je dôležitá pre rozhodnutie predmetnej veci hranica medzi spornými pozemkami tak, ako bola
založená rozsudkom z roku 1976. V tomto smere prvostupňový súd aj správne z nej vychádzal.
Nedôslednosť spočíva v inom a to, že závery znalca G. nemôžu byť až tak ,,jednoznačné“, keď aj laickým
pohľadom je zjavné, že súčasná hranica v katastri a hranica podľa geometrického plánu z roku 1973
nie sú totožné. Potvrdil to aj znalec X. (GP z 20.3.2009) napríklad odklon v bodoch 2 a 3. Zásadným
spôsobom tiež aj znalec J.. Prvostupňový súd bol nedôsledný, ak sa vôbec nevyrovnal so zásadným
odklonom znalcov. To, že išlo o súkromnú objednávku znalca J., na veci nič nemení. Účastník má právo,
aby mu súd dal odpoveď na význam tak zásadného dôkazu s odlišnými závermi.
Je teda zrejme, že nemožno ,,ustáliť“ hranicu na základe záverov znalca G., ktorý až nad rámec
objednávky súdu vykonal aj právne závery s odkazom na údajné dlhotrvajúce užívanie pozemkov.
V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že na zmenu vlastníctva nestačí pozemok len nejakým
spôsobom užívať, ale sa vyžaduje oprávnená držba (§ 130 OZ, ( držať vec so zreteľom na všetky
okolnosti, že držiteľovi patrí). Tá je zjavne vylúčená, ak W. M. sa správala rezignovane pred bratom
O., ktorý dlhodobo na pozemku dominoval a z obáv pred konfliktmi s bratom radšej pozemok neužívala.
Takéto správanie nemá nič spoločné s dohodou na účely vydržania. V tomto smere nie je relevantné,
kde sú vysadené stromy, najmä ak niet dôkazu o ich výsadbe po vzájomnej dohode a v porozumení,
ale ako úkon jednej zo sporiacich strán pri ustupovaní druhej.
Znalec G. teda evidentne favorizoval užívací stav, a preto sú jeho závery neudržateľné. Rovnakú
tendenciu nie podať posudok ale rozhodnúť spor má však aj znalec J.. Nie, aby súd neuvítal
odporúčania znalcov v oblasti právneho riešenia veci, ale treba poznamenať, že presadzovanie nielen
odbornej ale aj právnej stránky riešenia samo o sebe zjavne relativizuje závery znalcov.
Aj keď sa bude musieť prvostupňový súd vyrovnať aj s posudkom znalca J., už teraz sa javia niektoré
súvislosti ako neprehliadnuteľné a ktoré môžu privodiť pomerne skoré rozhodnutie súdu.
Tak ako nie je záväzná a úplne hodnoverná výmera pozemkov podľa stavu v pozemkovej knihe, nie
je možné favorizovať výmeru pozemkov a vychádzať z nej ani na účely zistenia hranice z roku 1976.
Cieľom je s čo najväčšou presnosťou určiť hranicu podľa geometrického plánu z roku 1973 a javí sa
dôležité využiť pevné body, ktoré existovali už v čase zamerania v roku 1973 a stále by mali existovať,
strom a roh stavby body „D“, „C“ tak, ako je to na náčrte znalca G. v prílohe č. 9 na čl. 249 súdneho spisu.
Ak sú tieto body známe, mala by sa ďalej využiť vzdialenosť 27,43 m2, ktorá vychádza z bodu ,,C“, a ktorá
je zreteľná aj z geometrického plánu z roku 1973. Tak sa dá dopracovať k správnemu bodu ,B“, ktorý sa
javí už z doposiaľ vykonaného dokazovania, že by mal byť posunutý 2,95 m2, (ak by sa vychádzalo zo
stromu ako pevného bodu, čl. 249) a 3,60 m2, (ak by sa vychádzalo z rohu stavby ako pevného bodu,
čl. 248). Tak výrazný posun hranice, ako navrhol znalec J. podľa výmery sporných pozemkov nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože ani hranica s Z. nemusela znamenať správnu hranicu medzi
pozemkom O. W. a sestry W. a rodinou Z. pred rozdelením; ako kamenná hranica je však dôležitá pre
nameranie rovnakých vzdialenosti ako v roku 1973 resp. v rozsudku z roku 1976.
Zdá sa preto, že ak nevyjdú najavo po výsluchu znalca J. nové skutočnosti, je treba uložiť niektorému
zo znalcov, najvhodnejšie znalcovi X., aby doplnil geometrický plán na vytvorenie tej časti parcely 564,
ktorej zodpovedá plocha po identifikovaní bodu ,,B“ vo svetle vzdialenosti podľa geometrického plánu
z roku 1973. V rozsahu vytvorenej plochy je dôvodné žalobe vyhovieť.
Vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav (zistenie bodu ,,B“) a nesprávne právne posúdenie
veci (§132 ods.1 OZ) odvolací súd zrušil rozsudok a vec sa vracia na ďalšie konanie (§221ods.1
písm.h/ ,ods.2 Osp). Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.