Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214209094
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214209094.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava proti
žalovanému: M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. - J. N., K. XX/XX, o zaplatenie 858,61 eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 762,90 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 350,- eur od 9.8.2013 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 412,90 eur
od 30.7.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 762,90 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v časti
30 % úroku ročne zo sumy 350,- eur od 17.7.2013 do zaplatenia, ako aj v časti 39 % úroku ročne zo
sumy 412,90 eur od 3.7.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 103,80
eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 37,08 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
sumy 858,61 eur s 30 % úrokom ročne zo sumy 350,- eur od 17.7.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z

omeškania ročne zo sumy 369,22 eur od 17.7.2013 do zaplatenia, s 39 % úrokom ročne zo sumy 412,90
eur od 3.7.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 489,39 eur od 3.7.2013 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 14.12.2012
uzavrel Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť
žalovanému úverový rámec do výšky 5000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu
uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky
vo výške prvého čerpania revolvingového úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar. Na základe

tohto súhlasu žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanému tak, že uhradil požadované peňažné
prostriedkynaúčetpredajcuažalovanémuvydalkreditnúkartu.Žalovanýsazaviazalsplácaťposkytnutý
revolvingový úver dohodnutými pravidelnými splátkami tak, že ak sa zmluvné strany nedohodli inak,
žalobca splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy. Žalovaný
žalobcovi nič neuhradil, a tak žalobca vyhlásil dňa 16.7.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný má
z uvedenej zmluvy neuhradené záväzky po lehote splatnosti vo výške 369,22 eur, z toho sumu 350,-

eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumu 12,22 eur z titulu dlžných úrokov, sumu 7,- eur z titulu
dlžného poistného z úveru. Žalovaný je povinný zaplatiť aj 30% úrok ročne zo sumy 350,- eur a 8,5%
úrok z omeškania ročne zo sumy 369,22 eur, to všetko od 17.7.2013 do zaplatenia.Žalobca svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že žalovanému poskytol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z 19.12.2012 spotrebiteľský úver vo výške 412,90 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru,

ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom a poplatkami 15 mesačnými splátkami po 36,39 eur
počnúc dňom 15.1.2013. Žalovaný svoj záväzok splácať čerpaný úver riadne a včas neplnil vôbec, a tak
žalobcavyhlásildňa2.7.2013mimoriadnusplatnosťúveru. Žalovanýmázuvedenejzmluvyneuhradené
záväzky po lehote splatnosti vo výške 489,39 eur, z toho sumu 412,90 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny, sumu 69,47 eur z titulu dlžných úrokov, sumu 7,02 eur z titulu dlžného poistného z úveru. Žalovaný

je povinný zaplatiť aj 39% úrok ročne zo sumy 412,90 eur a 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy
489,39 eur, to všetko od 3.7.2013 do zaplatenia.

Žalobca podaním z 19.9.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že v súvislosti s revolvingovým
úverom predstavovala mesačná splátka sumu 30,- eur, t.j. 5% zo sumy 600,- eur (najbližší vyšší násobok
sumy 300,- eur). V súvislosti so spotrebiteľským úverom bola mesačná splátka vo výške 36,39 eur. V

ďalšom špecifikoval spôsob vyčíslenia žalovaného nároku.

Súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 14.12.2012 vyplýva,
že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úverový rámec vo výške 5000,- eur pri aktuálnej výške
úverového rámca 700,- eur a výške mesačnej splátky minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na

najbližší vyšší násobok 300 EUR, keď výška 1. čerpania revolvingového úveru bola 350,- eur. Splatnosť
1. mesačnej splátky bol 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.
čerpanie revolvingového úveru a splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci. Výška
úrokovejsadzbybolafixná-30%ročne,poplatokzapoistenie3,33%,spôsobprvéhočerpaniarevolvingu
bol dohodnutý jednorazovo, bezhotovostne.

Žalobca v prípise z 22.7.2013 žalovanému oznamoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového
úveru č. 42713233491100 s tým, že žalovanému poskytol úver vo výške 350,- eur a z dôvodu, že
tento nebol splácaný riadne a včas, vyhlásil jeho mimoriadnu splatnosť. Záväzok žalovaného sa
podľa uvedeného oznámenia stal splatným dňa 16.7.2013, pričom dlh žalovaného vo výške 369,22 eur

pozostával z úverovej istiny vo výške 350,- eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 19,22
eur. Žalobca v uvedenom oznámení ďalej uviedol, že pokiaľ dlžná suma nebude uhradená do 14 dní
odo doručenia oznámenia, pristúpi k súdnemu vymáhaniu. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovaného
ako adresáta, dňa 25.7.2013 bola nedoručená zásielka žalobcu zaslaná späť na adresu žalobcu.

Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 19.12.2012 bola na úverový prípad žalovaného
odfinancovaná suma 350,- eur a žalovaný neuhradil žiadnu zo splátok predpísaných dňa 10.1.2013,
10.2.2013, 10.3.2013, 10.4.2013, 10.5.2013, 10.6.2013 a 10.7.2013 po 30,- eur.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej účastníkmi konania dňa 19.12.2012 vyplýva, že žalobca

sa zaviazal poskytnúť žalovanému na nákup spotrebného tovaru spotrebiteľský úver vo výške 412,90
eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splatiť 15 mesačnými splátkami po 36,39 eur, splatnými 15. deň
v mesiaci, pričom splatnosť 1. mesačnej splátky bola dohodnutá na 15.1.2013 a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá dňom 15.3.2014, pri fixnej 39,00 % ročnej úrokovej sadzbe, s RPMN 46,81%, s
priemernou hodnotou RPMN vo výške 46,35% a celkovou sumou k zaplateniu vo výške 528,30 eur, so

základným súborom poistenia a poplatkom za poistenie 3,33%. Podľa 2. časti uvedenej zmluvy, zmluvné
strany mali súčasne uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, plnenia z ktorých však nie sú predmetom tohto
konania.

Žalobca v prípise z 10.7.2013 žalovanému oznamoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru č.
42713233490001 s tým, že žalovanému poskytol úver vo výške 412,90 eur a z dôvodu, že tento nebol
splácaný riadne a včas, vyhlásil jeho mimoriadnu splatnosť. Záväzok žalovaného sa podľa uvedeného
oznámenia stal splatným dňa 2.7.2013, pričom dlh žalovaného vo výške 489,36 eur pozostával zúverovej istiny vo výške 412,90 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 76,49 eur. Žalobca
v uvedenom oznámení ďalej uviedol, že pokiaľ dlžná suma nebude uhradená do 14 dní odo doručenia
oznámenia, pristúpi k súdnemu vymáhaniu. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovaného ako adresáta,

dňa 15.7.2013 bola nedoručená zásielka žalobcu zaslaná späť na adresu žalobcu.

Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 21.12.2012 bola na úverový prípad žalovaného
odfinancovaná suma 412,90 eur a žalovaný neuhradil žiadnu zo splátok predpísaných dňa 15.1.2013,
15.2.2013, 15.3.2013, 15.4.2013, 15.5.2013, 15.6.2013 po 36,39 eur.

V danom prípade žalobca dôvodnosť svojho nároku odvodzuje od úverových zmlúv zo 14.12.2012 a z
19.12.2012,ktorýchpredmetomjespoukazomna§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.,spotrebiteľskýúver.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o
právne vzťahy zmluvných strán na základe spotrebiteľských zmlúv, pri uzatváraní ktorých bol žalovaný

v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom
vopred pripravené formulárové (typové) úverové zmluvy, ktorých obsah žalovaný nemal možnosť reálne
ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských

zmlúv od 1.6.2010, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania z oboch úverových
zmlúv posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa§ 52 a nasl. OZ, podľa zákona č.
129/2010 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v súvislosti so zmluvou z 14.12.2012 vyčerpal sumu

350,-euravsúvislostisozmluvouz19.12.2012vyčerpalsumu412,90eur,pričomžalobcovinerealizoval
žiadnu úhradu. Po zohľadnení vyhlásenia predčasnej splatnosti oboch úverov, súd návrh žalobcu
považoval za dôvodný do výšky čerpaných istín, teda do výšky 762,90 eur (350 + 412,90).

Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá ako je uvedená v zmluve

zo 14.12.2012, predstavovala 30% ročne a pri zmluve z 19.12.2012 predstavovala 39% ročne. Z
internetovej stránky NBS súd zistil výšku úroku úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere
so splatnosťou od jedného do 5 rokov v decembri 2012 dosiahol úrok sadzbu 13,02% p.a. Z toho je
zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v oboch zmluvách takmer trojnásobne
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v danom období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť

v súlade s § 39 OZ a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O
takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade

so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Úroková miera dohodnutá
medzi účastníkmi takmer 3-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd
považoval dohodu o výške úroku z oboch zmlúv za absolútne neplatnú. Z uvedeného dôvodu nie je ani
možné výšku úroku moderovať.

Čo sa týka tej časti návrhu, v ktorej si žalobca uplatňuje nárok aj z titulu poplatkov a poistenia,
súd má za to, že nárok žalobcu je v tejto časti nedôvodný, nakoľko poistenie, tak ako bolo v
oboch predmetných úverových zmluvách dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. OZ o
poistných zmluvách. V danom prípade žalovaný ako klient mal pri uzatváraní oboch úverových zmlúv

dojednať poistenie oboznámením sa s rámcovými zmluvami o poistení ako aj všeobecnými poistnými
podmienkami a súhlasiť s nimi a s poistením uvedeným v bode 6 v prípade zmluvy zo 14.12.2012 a
v časti 3 zmluvy z 19.12.2012. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik,
rozsah a podmienky poistenia. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými
dokumentmi žalovaným, ktorému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam pojmu

rámcovázmluva.Navyše,žalobcanepreukázal,žebyvniektorejzobochzmlúvbolaupravenápovinnosť
žalovaného platiť akýkoľvek poplatok, s výnimkou poplatku za poistenie.S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej súhrnnú sumu istiny oboch úverov vo
výške 762,90 eur a v časti osobitne žalovaného úroku vo výške 30% p.a., resp. 39% p.a. zamietol.

Žalobca si v súvislosti so zmluvou z 14.12.2012 uplatnil aj nárok na 8,5% úrok z omeškania ročne zo
sumy vo výške 369,22 eur od 17.7.2013 do zaplatenia a v súvislosti so zmluvou z 19.12.2012 si uplatnil
nárok na 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy vo výške 489,39 eur od 3.7.2013 do zaplatenia. Žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť revolvingového úveru prípisom z 22.7.2013, ktorý bol dňa 25.7.2013
zasielaný späť na adresu žalobcu poštou z dôvodu, že adresát - žalovaný - je neznámy. S poukazom

na úpravu doručovania v bode 11 zmluvy zo 14.12.2012 sa zásielka považuje za doručenú najskôr dňa
25.7.2013. Z obsahu uvedeného oznámenia vyplýva, že žalobca v ňom žalovaného vyzval na plnenie v
lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Potom sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou predčasne
zosplatnenej istiny revolvingu vo výške 350,- eur až od 9.8.2013. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB

k 9.8.2013 bola 0,50%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 350,- eur
od 9.8.2013 do zaplatenia. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru čerpaného na základe zmluvy z
19.12.2012 prípisom z 10.7.2013, ktorý bol dňa 15.7.2013 zasielaný späť na adresu žalobcu poštou z
dôvodu, že adresát - žalovaný - je neznámy. S poukazom na úpravu doručovania v časti 3 bod 7 zmluvy
z 19.12.2012 sa zásielka považuje za doručenú najskôr dňa 15.7.2013. Z obsahu uvedeného oznámenia

vyplýva, že žalobca v ňom žalovaného vyzval na plnenie v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Potom
sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou predčasne zosplatnenej istiny úveru vo výške 412,90 eur až
od 30.7.2013. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi vznikol
nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 30.7.2013 bola 0,50%, a tak žalobcovi vznikol

nárok na 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 412,90 eur od 30.7.2013 do zaplatenia. Súd návrh
žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (88,85%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny (11,15%),
v časti úroku a v časti úroku z omeškania (5%) je úspechom žalovaného (16,15%), ktorý sa odrátava od

úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi
priznal 72,70% náhradu trov konania. Súd žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku za návrh priznal
iné trovy konania vo výške 37,08 eur (72,70% z 51,- eur) a titulom náhrady trov právneho zastúpenia
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie návrhu) po 51,45
eur za úkon, 2 x režijný paušál po 8,04 eur a 20% DPH (23,80 eur) priznal žalobcovi sumu 103,80 eur

(72,7% z 142,78 eur). Náhrada trov konania je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho
zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.