Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201129
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712201129.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti odporcovi: C. R., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca Š., štátny občan SR, zast.
opatrovníkom: Q. E., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: 1/Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086, so sídlom Fedinova 9, Bratislava,

zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, a za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: 2/Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská
10, Skalica, zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o
zaplatenie 351,13 eur s príslušenstvom a o späťvzatí návrhu na začatie konania takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje platobný rozkaz č. k.: 5Ro/58/2012-15, vydaný Okresným súdom Pezinok dňa 30.01.2012.

Súd konanie zastavuje.

Odporcovi,vedľajšiemuúčastníkovi1/nastraneodporcuavedľajšiemuúčastníkovi2/nastraneodporcu
sa náhrada trov konania nepriznáva.

Súd navrhovateľovi priznáva vrátenie súdneho poplatku vo výške 14,30 eur, ktoré vykoná Daňový úrad
Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Písomnýmnávrhomnazačatiekonaniazodňa17.01.2012,doručenýmtunajšiemusúdudňa26.01.2012
sa navrhovateľ vo veci samej domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
351,13 eur s príslušenstvom.
Dňa 30.01.2012 vydal súd vo veci platobný rozkaz č. k.: 5Ro/58/2012-15. Platobný rozkaz sa napriek

vykonaným úkonom zo strany súdu nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk. Podaním zo dňa
13.04.2012 oznámil vedľajší účastník 1/ vstup do predmetného konania na strane odporcu. Podaním zo
dňa 15.01.2013 oznámil vedľajší účastník 2/ vstup do predmetného konania na strane odporcu.

Podľa § 173 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie
je vylúčené.

Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd
ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z
ktorých každý koná sám za seba (§91ods.1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším
úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na nemožnosť doručenia platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk, v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami, súd platobný rozkaz zrušil.Písomným podaním zo dňa 29.04.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.05.2014 vzal navrhovateľ
návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ, v rámci svojich dispozičných úkonov samotným konaním, vzal späť
návrh na začatie konania skôr, než sa začalo pojednávanie, teda súhlas odporcu so späťvzatím nebol
potrebný, súd rozhodol o zastavení konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z

účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prejednávanej veci bolo potrebné vyhodnotiť späťvzatie návrhu v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu
tohto procesného úkonu za skutočnosť, s ktorou je spojený procesný následok zaťažujúci navrhovateľa
v podobe prezumpcie jeho zavinenia na zastavení konania.

Zavinenie navrhovateľa na zastavení konania potom vyvoláva vznik nároku odporcu a vedľajšieho
účastníka na náhradu trov konania. Procesne úspešní účastníci majú právo na náhradu výdavkov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
(§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov.

Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy konania
je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené
právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej
účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť

prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu
uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokácia
pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so
zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník 1/
a 2/ vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na jeho
zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník 1/ a 2/ na strane odporcu je združením založeným
na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že

samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci
spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta,
avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť
ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods.

6 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí
združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde.

Právni zástupcovia vedľajších účastníkov 1/ a 2/ oznámili vstup do konania, o predmete ktorého nemali
žiadnu vedomosť a zároveň oznámili, že si uplatňujú náhradu trov konania. Z uvedených skutočností

vyplýva záver, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom
v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právni zástupcovia nemali vedomosť o predmete
sporu). Súd poukazuje taktiež na to, že vedľajší účastník 1/ zastúpený advokátom v jedinom písomnom
podaní vo veci samej, ktoré súdu doručil, okrem námietky premlčania, neuvádza žiadne konkrétne
námietkyaskutočnosti,ktorébysavzťahovalinatútokonkrétnuvec,alepodaniepredstavujeibavýpočet

všeobecne formulovaných tvrdení, obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní zverejnených na
internetovej stránke vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník 2/ na strane odporcu urobil vo veci iba
jeden úkon, a to písomne oznámil jeho vstup do konania. Trovy za takýto úkon nemožno považovať za
účelne vynaložené vzhľadom na to, že oznámenie o vstupe zo dňa 15.1.2013 je typizovaným podaním,v ktorom sú menené len údaje o odporcovi, predmete konania a spisovej značke a ktoré bolo vykonané
bez bližšieho oboznámenia sa so spisom.
Na základe všetkých uvedených skutočností nepovažoval súd trovy vedľajších účastníkov 1/ a 2/ na

strane odporcu, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastúpením, za účelne vynaložené, a preto im
náhradu týchto trov nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania odporcovi, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz, alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,

ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej
však 6,70 eura.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo
orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu
príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v

prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ spolu s podaním návrhu zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie
konania v plnej výške 21,00 eur, v súvislosti so zastavením konania pre späťvzatie návrhu pred prvým
pojednávaním bolo potrebné rozhodnúť o vrátení zaplateného súdneho poplatku po krátení o 6,70 eur

vo výške 14,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.