Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207953
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113207953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred samosudkyňou

JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center,
Kčervenémudvoru3269/25a,13000Praha3,IČO26429705Českárepublika,zastúpenáadvokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 81109 Bratislava, IČO 36 864 421, proti
žalovanejB.W.,bytomO.XXXX/XA,S.,ozaplateniezmenkovéhopríslušenstva485,72eurazmenkovej
odmeny 0,95 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie zmenkového príslušenstva 485,72 eur a zmenkovej odmeny 0,95 eur sa z a m
i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený Návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na príslušnom
tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nar. č. 861/2007). Žalobca sa
uvedeným návrhom domáha voči žalovanej zaplatenia zmenkového príslušenstva spolu vo výške
485,72 eur a zmenkovej odmeny 0,95 eur ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 19.5.2009 na zmenkovú sumu

286 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 27.06.2010. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Žalovaná doposiaľ zaplatila na zmenkovú sumu 339 Eur a na úroky 53 eur. Preto žiada podaným
návrhom zaviazať žalovanú len na zaplatenie zmenkového príslušenstva spolu vo výške 485,72 eur,
zmenkovej odmeny 0,95 eur a náhradu trov konania.

Súdny poplatok vo výške 29 eur žalobca uhradil na výzvu súdu dňa 30.4.2013.

V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD sp.zn. C-419/2011 z
14.3.2013, rozhodnutie ESD sp.zn. C-76/10 a pod) v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu
konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v
danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Teda aj v danom konaní bol súd
povinnýzúradnejmociskúmať,čisanejednáospotrebiteľskývzťahatobezohľadunato,žesavdanom

konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent
- spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého bola žalovanou zmenka vystavená a ktorý
predmetnú zmenku od žalovanej prijal, vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských
úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národnábanka Slovenska) ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto súd vyzval žalobcu
na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára a prehľadu platieb realizovaných
dlžníkom.Vzhľadomktomu,žežalobcasúdunepredložilžiadnuzožiadanýchlistín(predložillenprehľad

platieb na predmetnú zmenku), súd si ex offo pripojil exekučný spis tunajšieho súdu, v ktorom sa zmluva
o úvere uzatvorená so žalovanou nachádza..

Dňa 11.7.2013 bola súdu doručená odpoveď žalovanej na žalobcom uplatnenú pohľadávku, v ktorej
uvádza, že si je vedomá záväzku voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. S firmou Platiť sa Oplatí s.r.o.,

Košická 56, Bratislava sa dňa 18.6.2012 dohodla, že bude posielať na každú pôžičku, ktorú má voči
Pohotovosť, s.r.o. po 33 eur, keďže je invalidná dôchodkyňa, ťažko chorá a psychiatrická pacientka
a viac ako po 33 eur platiť na každú pôžičku jej nevychádza. Zároveň súdu doručila kópie poštových
ústrižkov Poštovej banky, a.s. o vložení hotovosti na účet s vyznačením VS ako čísla zmluvy (ďalej len
poštové ústrižky).

V zmysle čl. 3 Nar. č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a

obchodných veciach (tzv. Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko..

Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a) Nar.
Č. 861/2007okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

Keďžepodľačl.19Nar.č.861/2007sapredmetnékonanieriadislovenskýmprocesnýmprávom,žalobca
podal svoj návrh na miestne príslušnom súde podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné predtým, ako súd pristúpil k aplikácii práva na daný spor,
určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Vzhľadom k tomu, že na záväzky vyplývajúce
zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Rím. I. (čl. 1 bod 2 písm. d/ Nariadenia Rím I.), súd určil
rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1 (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca so žalovanou
zvolili rozhodujúce právo) zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej

len ZMPSP) tak, že danú vec je potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (predchodca žalobcu a žalovaná pri
uzatváraní zmluvy o úvere- uzatvorenej podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení
zmenkou postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali iný
ako slovenský právny poriadok).

Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nar. č. 861/2007 je dané konanie písomné, pričom žalobca ani
žalovaná netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie v právnej veci nenariadil a
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obchodného registra, plnomocenstvom,

vlastnou zmenkou vystavenou žalovanou dňa19.5.2009, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
14.6.2013,prehľadom platieb na zmenku č. 3291637, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 4.7.2013,
poštovými ústrižkami doručenými žalovanou, zmluvou o úvere č. 3291637 a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (z exekučného spisu 60Er/271/2011 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 19.5.2009 žalovaná uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (ďalej len POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 3291637,
podľa ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 200 Eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzala), ktorý sa
zaviazala žalovaná vrátiť zvýšený o poplatok 196 eur (podľa bodu 13 VPPU predstavuje tretina poplatku
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), teda spolu sa zaviazala vrátiť 396 eur v 12 mesačných
splátkach po 33 eur počnúc dňom 20.6.2009. V bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(ďalej len VPPU) je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky
vystavila v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzkuvyplývajúceho z uvedenej úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite podľa bodu 4 VPPU a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle
bodu 4 VPPU.
Zo zmenky vystavenej žalovanou B. W. (označenej rodným číslom) v Trenčíne dňa 19.5.2009 na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bez protestu, súd zistil, že na zmenke je vyznačená zmenková suma
286 eur (zhodne so slovným vyjadrením zmenkovej sumy), zmenkový úrok 0,25% denne od 27. júna

2010, splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, splatná pri predložení (vistazmenka)
s doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Na zmenke sa nachádza číslo
zmluvy 3291637. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu.

Z prehľadu platieb na zmenku č. 3291637 doručeného žalobcom vyplýva, že žalovaná uhradila 306 eur

v 21 platbách po 7x33 eur, 1x10 eur, 13x5 eur.

Z kópii poštových ústrižkov s vyznačeným VS, ktorý tvorí číslo Zmluvy o úvere (ktoré je uvedené aj na
zmenke) má súd preukázané, že žalovaná uhradila na svoj dlh 425 Eur.

Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho
zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len ZZŠ), zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnejinšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len z.č. 258/2001 Z.z.), Obchodného
zákonníka.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto

pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a

tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/,l/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým

sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 25 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa

doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, §
12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa čl. XII. Z.č. 129/2010 Z.z, čl. I ustanovenie § 17 ods. 3 (v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom),
nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Podľa § 2 písm. a/, b/ z.č. 258/2001 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu

20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo zainých podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,
a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ustanovenia čl. I. § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ to
neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente
(§§ 11 až 20),sročnosti (§§ 33 až 37),platení (§§ 38 až 42),postihu pre neplatenie (§§
43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo

sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

Podľa § 34 ods. 1,2 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti

môžu tieto lehoty skrátiť. Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na
platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.Podľa § 5 ods. 1,2,3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru
treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od

dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa § 48 ods. 1 bod 2 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti.

Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, pôvodne vystavenej vo

forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. 3291637 (číslo zmluvy sa
nachádza aj na zmenke) zo dňa 19.5.2009, v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi čiastku 396
eur v dvanástich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach po 33 eur. V prvom rade súd považoval
za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná
a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

Uvedená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané
v § 52 a nasl. OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela.
Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ s.r.o. (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu sa
v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá aj právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z.
(za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu zmluvy) a to napriek tomu, že veriteľ v takejto zmluve zaznačil
kolónku účelu úveru - na výkon povolania. Z úradnej činnosti sú súdu predmetné zmluvy uvedeného
veriteľa známe ( a to v počte niekoľko desiatok) a vzhľadom k tomu, že v každej takejto zmluve pri

dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, je uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania, má súd
dôvod pochybovať o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv
platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, potom súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania (v danom prípade) ťaží toho, kto
takúto výnimku tvrdí (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23.2.2010, sp.zn. 10CoE/5/2010-46). Keďže

účel vyznačený v zmluve (na výkon povolania) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že
uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania,
podnikania). Súd má pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru najmä z toho dôvodu, že
v dnešnej dobe nie je výnimkou, ale skôr pravidlom osôb poskytujúcich úvery/pôžičky, presviedčať,
navádzať alebo inak pôsobiť na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel

na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie
je pravdivý (čo je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
praktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje

za neprijateľnú voči spotrebiteľovi), aby tak vylúčili aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch na
ten-ktorý prípad. V tejto súvislosti súd poukazuje aj nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 4CoE/206/2012 zo dňa 28.6.2013, v ktorom odvolací súd (kde ako oprávnený vystupovala
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinný fyzická osoba - podnikateľ, kde v zmluve o úvere bol v
kolónke účel úveru vyznačený účel na podnikanie) okrem iného uvádza: Účel poskytnutých peňažných

prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len

všeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V tejto súvislosti
súd takisto dáva do pozornosti aj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I.ÚS 1930/11 z 10.1.2012, v ktorom
vyslovil: „Porušení práva na spravedlivý proces představuje taková interpretace ustanovení na ochranu

spotřebitele,atoivevztazíchpodřízenýchrežimuobch.zákonníku,kterávedekodmítnutíjejichaplikace
na vztahy, v nichž vystupuje fyzická osoba, jež má podnikatelské oprávnění, avšak v těchto vztazích se
jako podnikatel nechová“.Súdjetaktiežnázoru,ževdanomprípadesanejednápojmovoozmluvuoúverepodľa§497OBZ,keďže
zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané
a prevzaté pri podpise zmluvy (teda sa jedná o zmluvu o pôžičke). Preto zámer zosnovateľa zmluvy

uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim „absolútneho obchodu“
podľa § 261 ods. 3 OBZ je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť nijaké ustanovenia chrániace
spotrebiteľa, či už v zákone o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom
zákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M
Cdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného

zákonníka (v danom prípade čl. 20 VPPU).

Bez ohľadu na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.. V danom prípade je
taktiež nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. (§ 2 písm. a/,b/, § 3

ods. 1,2). Zo samotnej úverovej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 196 eur (z ktorého
podľa bodu 13. VPPU predstavuje úrok 1/3 poplatku, t.j. 65,33 eur a zvyšné 2/3 náklady za vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou, t.j. 130,66 eur),teda o sumu veľmi približujúcu sa výške
poskytnutého úveru. Súd má pritom preukázané, že žalovaná zaplatila na svoj dlh 425 eur, teda viac

ako dvojnásobok sumy úveru, ktorý jej bol reálne poskytnutý.

Po preskúmaní celej zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru,
že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
apovinnosťamizmluvnýchstránatonajmäalenielenvustanoveniachozabezpečovacíchprostriedkoch

(zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a
vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva
obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr.
zmluvnápokuta331Eurbezohľadunavýškuposkytnutéhoúveruapod.asaméprávaavýhodyveriteľa.

Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 65% z celého objemu úveru, sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V
rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor

slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Ztohodôvodunemohložalobcovi,resp.spoločnostiPOHOTOVOSŤ
s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa
čl. 17 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej
vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv.

Záverom súd poukazuje, že pri konštatovaní neplatnosti úverovej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov
a teda nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007.

Súd je takisto toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z toho dôvodu,

že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 17 VPPU - jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatná.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k/ OZ, teda podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (0,25% úrok denne) ako sankciu spojenú

s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ,
nakoľko zabezpečovacím prostriedkom, akým je v danom prípade zmenka, preniesol povinnosť niesť
dôkazné bremeno na spotrebiteľa (vidˇ čl. I § 17 ZZŠ). Preto ani vzhľadom na uvedené nevzniklo
pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a preto ani žalobca nie je oprávnený sa
domáhať akéhokoľvek plnenia na základe predloženej zmenky.

Súd zároveň poukazuje, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, plnenie, ktorého sa žalobca domáha
voči žalovanej, by nemohol priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo stav, že žalovaná by na svoj
úver poskytnutý vo výške 200 eur bola povinná uhradiť spolu 941,67 eur(425 eur už uhradila, pričomžalobca v danom konaní od nej požaduje ďalších 485,72 eur+0,95 eur). Vydanie takéhoto absolútne
nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým
súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým

princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to
nielen v prípadoch, kde vystupuje spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé.
Úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013,
sp.zn. IV. ÚS 1241/12, v ktorom vyslovil: „Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia
sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne

viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel
zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ
v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a
formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných
zásad“).SúdtakistopoukazujeinanálezÚstavnéhosúduČRIUS199/11,vktoromo.i.kukritériuzjavnej

nespravodlivosti uvádza, že považuje za neakceptovatelné, aby se prípadnej súdnej ochrany dostávalo
subjektom, ktoré evidentne poškodzujú práva svojich klientov. Ustanovenia zmlúv alebo zmluvných
podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane ich modifikáciu,
v sebe skýtajú možnost vyvolania nepriaznivých následkov na strane klienta, kedy nebude dotknutá iba
jeho sféra právna, ale hlavne sféra osobná. Postupy, kedy klientom sú vnucované zmluvné ujednania

v podobe zabezpečenia blankozmenkou (v danom príp. čl. 17 VPPU), zmluvnou pokutou vo výške
30% alebo 45% dlžnej čiastky za omeškanie s platbou splátok( v danom prípade je napr. podľa čl.6
VPPU určená fixná zmluvná pokuta vo výške 312 eur, v čl. 7 vo výške 331 eur bez ohľadu na to, že
výška poskytnutého úveru je 200 eur), či zmluvnou pokutou vo výške 5-násobku dlžnj čiastky za hrubé
porušenie zmluvy alebo podmienok, je nutné považovať za neprijateľné a uvedené ujednania označiť

za neplatné pre jednoznačný rozpor s dobrými mravmi. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to,
že klient takého subjektu zmluvu podpísal a to dokonca ani v situácii, keby v zmluvných podmienkach
bolo obsiahnuté ujednanie, že klientovi sa takto stanovenej zmlubvnej pokuty alebo zabezpečenia
blankozmenkou nejaví za neprimerané či odporujúce dobrým mravom. Bežný klient úverovej spoločnosti
totiž nemôže v prípade krátkodobého úveru dopredu očakávať, ba ani predpokladať, že celková splatená

čiastka bude niekoľkonásobne prevyšovať požičanú sumu. Tento predpoklad nemožno ani spravodlivo
požadovať. Z týchto dôvodov by na ochranu týchto veriteľov nemala byť poskytovaná súdna ochrana a
to ani v exekučnom konaní, pretože ochrana takto nadobudnutých práv stojí celkom mimo účel civilního
procesu, resp. mimo základný hodnotový rámec práva jako normativního systému.

Záverom sa súd zaoberal naviac aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a
zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. prijať. Čo sa týka času
vyplnenia zmenky, remitent a žalovaná si v bode 17 VPPU dohodli, že remitent túto vyplní najskôr v deň,
keď sa stane splatný celý dlh. „Zmenkový úrok“ uvedený na zmenke vo výške 0,25% denne sa má začať
úročiť dňom, kedy sa stane splatný celý dlh (bod 17 VPPU). Na zmenke je za „zmenkovým úrokom“

0,25% denne uvedený dátum 27.6.2010, preto súd podľa bodu 17 VPPU považuje tento dátum za deň,
kedy sa stal splatný celý dlh. Keďže zo zmenky ani z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy bola zmenka
remitentom vyplnená, súd vychádza z toho, že aj keby remitent vyplnil zmenku najskôr dňa 27.6.2010,
k tomu dňu by mohla byť vyplnená na zmenke zmenková suma max. 135 eur (keď z predložených
poštových ústrižkov vyplýva, že k tomu dňu uhradila žalovaná na svoj dlh 65 eur) a príslušenstvo max.

vo výške 60 eur (30% zo sumy poskytnutého úveru), teda už v prvý deň, kedy bol remitent oprávnený
zmenku vyplniť, mohla byť vyplnená max. na sumu 195 eur. Zmenka však bola vyplnená na sumu 286
eur, teda v rozpore s § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. a preto veriteľ nebol oprávnený túto zmenku od dlžníka
vôbecprijať.Pokiaľbyremitentvyplnilzmenkuneskôrakosastalsplatnýcelýdlh,zmenkovásumamohla
byť vyplnená už len v nižšej sume ako 195 eur, keďže žalovaná postupne uhradila na svoj dlh 425 eur.

Zároveň súd poukazuje, že i bez ohľadu na to, keby bola zmenková suma v čase vyplnenia zmenky
vyplnená na sumu max. 195 eur (v danom prípade), veriteľ by nemohol podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001
Z.z v žiadnom prípade túto zmenku prijať z dôvodu vyznačenia astronomického úroku 0,25% denne.
Uvedené ustanovenie zákona, ktoré stanovuje, že zmenková suma v čase vyplnenia je max. vo

výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je možné obísť tým, že veriteľ vyplní zmenkovú sumu tak,
že táto s príslušenstvom tvorí max. 30% poskytnutého úveru, pričom zároveň príjme zmenku s takým
príslušenstvom, ktoré je v demokratickom právnom štáte neakceptovateľné (tj. s úrokom 91,25% ročne).Európska komisia dokonca v jednom zo znepokojujúcich listov vláde Slovenskej republiky na margo
tak vysokého úroku vyjadruje pochybnosti, že sotva by útvary komisie uverili tomu, že by bol niekto
schopný považovať poplatky v takýchto rozmeroch za platné. Tak vysoký úrok znamená pre dlžníka

takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa preto nemožno považovať za
konanie v súlade s § 4 ods-. 6 z.č. 258/2001 Z.z. ale jednoznačne ide o konanie, ktorým sa snažil veriteľ
obísť zákon a teda takúto zmenku nebol oprávnený prijať. Konanie, ktorým veriteľ prijal zmenku s takto
vystaveným neuveriteľným úrokom nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku a teda ktoré by malo požívať právnu ochranu. Keďže remitent

vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a to dlhodobo, musí mu byť
zrejmé,žetakdrobnéúverysiberúsociálneslabšíjednotlivci(takakojetoajvdanomprípade-žalovaná
je invalidná dôchodkyňa trpiaca ťažkými zdravotnými chorobami či už fyzickými alebo psychickými), u
ktorých akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami vážne zasahujú do rozpočtov
takýchto ľudí. Skutočnosť, že remitent vybral aj pri úveroch poskytovaných sociálne slabým jedincom
taký druh zmenky, pri ktorom je možné sumu navyšovať o ďalší úrok (teda vistazmenky) v spojení s

výškou úroku 91,25% ročne a následným prijatím takejto zmenky v rozpore so zákonom, nasvedčuje
tomu, že takéto konanie od počiatku vzniku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nebolo
vykonávané zo strany veriteľa v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a teda nie je možné
od súdu očakávať, že takémuto konaniu poskytne právnu ochranu.

Vzhľadom k tomu, že remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, nevzniklo mu z takejto zmenky ani
právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie
právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky
s úspechom domáhať na dlžníkovi - žalovanej - žiadného plnenia a právnej ochrany.

Súd ďalej poukazuje na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom. Podľa čl. I
§ 48 ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6% ročne. Pokiaľ mal oprávnený zo
zmenky na mysli úrokovú doložku podľa čl. I § 5 ZZŠ, (ktorá je u vistazmeniek možná), muselo by to
byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je prísne formálna a teda nemôže
pripúšťať rôzne dohady/úvahy o tom, čo sa má daným údajom na zmenke na mysli. Preto ak uvedený

úrok označil ako „zmenkový úrok“ , jedná sa o zmenkový úrok upravený v čl. I § 48, ktorého výška je
v rozpore so zákonom.

Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25% denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5,
musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok

počítaťanidokedy(pričomvžalobežiadapriznaťtietoúrokydozaplatenia).Ajkeďvzmenkovomzákone
nie je výslovne uvedené dokedy je možné požadovať úroky vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl.
I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že úroky uvedené na zmenke (podľa čl. I § 5) je možné požadovať
iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je
nahradený záväzkom postižným, potom je možné požadovať už zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48

v zákonnej výške. Prijatím opačného názoru, teda že po splatnosti zmenky možno požadovať úroky
uvedenénazmenkovejlistineakoajzmenkovéúroky,byzmenkyobsahujúceúrokovúdoložku bolizcela
bezdôvodne privilegované oproti ostatným zmenkám, pretože by oprávnený zo zmenky mohol žiadať
viac, než umožňuje ust. čl. I § 48 ( vidˇ Rozsudok Vrchního soudu v Olomouci sp.zn. 4Cmo 214/2002).

Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúddospelkjednoznačnémuzáveru,žežalobežalobcu
nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania, je nutné konštatovať, že žalovaná by mala podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. právo na účelne vynaložené trovy konania. Tieto jej však priznané neboli, nakoľko právo na ich

náhradu neuplatnila ani žiadne nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)