Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1311/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213934
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213934.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné

námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/325/2012-50 zo dňa 20. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Návrh
žalobcu na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. ani v
zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Poukázal na to, že žalobca návrh na prerušenie konania odôvodnil
podaním ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý podľa názoru navrhovateľa
nesprávnenevylúčilsudcovOkresnéhosúduRimavskáSobotazprejednávaniapredmetnejveci,apreto

je potrebné vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o jeho sťažnosti. O námietke zaujatosti proti sudcom
Okresného súdu Rimavská Sobota rozhodoval príslušný nadriadený súd; zákonný sudca nebol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, pretože nebol zákonným sudcom v exekučnej veci,
v spojení s ktorou mala vzniknúť žalobcovi tvrdená škoda. Najvyšší súd SR vo viacerých veciach vyslovil
názor, že dôvod na vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. nezakladá sama skutočnosť, že sudca má
prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaný je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a), b), c) a f) O.s.p. Tvrdil, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p.), okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Poukázal aj na podľa neho nedostatočné odôvodnenie výroku uznesenia okresného súdu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nakoľko uznesenie neobsahuje opis konkrétnych okolností
a dôvodov umožňujúcich súdu pokračovať v konaní. Žalobca ďalej uviedol, že dôvod na prerušenie
konania súdu preukázal, pretože doručil elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na
zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného
práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Žalobca už v návrhu na začatie konania

upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označenýchskutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Sudca Okresného
súdu Rimavská Sobota má pomer k veci. K takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej

republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať
nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer
každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a
miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená žalobcovi škoda. Žalobca
s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti neobstojí pre rozpor s rozhodovacou praxou

iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby sa do rozhodnutia ústavného súdu v
konaní o veci samej pokračovalo a aby vylúčený sudca naďalej vykonával úkony a rozhodoval. Právo
na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného Ústavou Slovenskej
republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol uznesenie okresného

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím nadriadeného súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím nadriadeného súdu, ktoré hodnotí žalobca ako nesprávne, malo byť zasiahnuté
do základného práva žalobcom zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)

a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, t.j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Žalobca predložil súdu aj fotokópiu ústavnej
sťažnosti, v ktorej tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC/586/2012 zo
dňa 12.10.2012 boli porušené jeho základné práva a slobody.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Okresný súd predložil dňa 09.10.2012 Krajskému súdu v Banskej Bystrici spolu s ďalšími aj spis sp.
zn. 6C/325/2012 na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonného sudcu. O námietkach zaujatosti
vznesených žalobcom rozhodol krajský súd v spoločnom konaní vedenom pod sp. zn. 41NcC/573/2012
tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil. Pod touto spisovou
značkou bolo vedené aj konanie sp. zn. 41NcC/586/2012.

Predložená sťažnosť žalobcu adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC/586/2012 zo dňa 12. 10. 2012, ktorým nadriadený
súd rozhodol o tom, či sú sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 6C/325/2012. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu,
že nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože otázku, či vo

veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe
na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti
žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a

právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013 alebo sp. zn. I. ÚS/92/2013 zo dňa
13.02.2013, ktorými sťažnosti žalobcu proti uzneseniam nadriadeného súdu, ktorými rozhodol tak, že
nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci ústavný súd odmietol
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.
Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109

ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
Žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne a preto odvolací súd uznesenie
okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.