Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113226237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členov senátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1) R.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X. XXX/XX, Y. X., 2) K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., žalovaní
1) a 2) zastúpení opatrovníčkou JUDr. T. P., zamestnankyňou Okresného súdu Piešťany, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1) a 2): VŠEOBECNÁ OCHRANA SPOTREBITEĽOV,
občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr. Patrik

Podhorský, advokát so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 2.335,56 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 14C/162/2014 - 95 zo dňa 29. októbra
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1) a 2) trovy odvolacieho
konaniavovýške109,64eura,dotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku,krukámprávnehozástupcu

vedľajšieho účastníka.

Návrh žalobcu na prerušenie konania s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny
vovýške2.335,56 eura,zmluvnejpokutyvovýške0,065%denneaúrokuzomeškaniavovýške4,025%
ročne z čiastkových súm tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.050 eur
a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne
sumu 1.050 eur, len 9,25% ročný úrok z omeškania z istiny 2.335,56 eura do zaplatenia žalovanými 1)

a 2). Súd rozsudok odôvodnil tým, že nemal pochybnosti o tom, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi
žalobcom a žalovanými 1) a 2) má charakter spotrebiteľskej zmluvy a preto je nevyhnuté aplikovať
spotrebiteľské právo, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, vyplýva, že žalovaní 1) a 2) dňa 19.11.2010 v čl. 5 pod
označením „údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur (vyplňte)“ uviedli, že žiadajú o poskytnutie
čiastky úveru (úverový limit) vo výške 1.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,01%.

V čl. 6 pod označením „údaje o chválenom revolvingovom úvere v eur (nevypĺňajte)“ je žalobcom dňa
26.11.2010 ako schválená výška úverového limitu uvedená suma 1.050 eur a ročná úroková sadzba
úveruvovýške70%.Zuvedenéhosúduzavrel,ženedošlokplatnémuuzavretiuzmluvyorevolvingovom
úvere, lebo žalovaní 1) a 2) vo svojej žiadosti navrhovali uzavretie úverovej zmluvy s výškou úveru(úverového limitu) 1.500 eur a výškou úrokovej sadzby 70,01% ročne, avšak bol im poskytnutý úver
resp. úverový limit v inej výške ako žiadali a pri inej výške úroku z úveru. Medzi žalobcom a žalovanými
1) a 2) teda nedošlo k zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere a síce o

výškeposkytnutéhoúveruaovýškeúrokovejsadzby.Zoskutočnosti,žežalobcadňa26.11.2010schválil
úver v inej výške, ako žiadali žalovaní 1) a 2), vyplýva že s návrhom žalovaných zo dňa 19.11.2010
žalobca nesúhlasil, ale tento návrh odmietol a urobil voči žalovaným nový návrh, pretože jeho prejav
vôle obsahoval zmenu prijatého návrhu. V konaní pritom nebolo preukázané, že by žalovaní 1) a 2) s
týmto novým návrhom súhlasili, keď ich podpis na zmluve je zo dňa 19.11.2010. Navyše je potrebné

poukázať na skutočnosť, že žalovaní 1) a 2) ako spotrebitelia nemohli ovplyvniť obsah tejto zmluvy,
pretože v čase podpisu zmluvy nemali vedomosť, v akej výške im bude poskytnutý úver a za akých
podmienok. Týmto sa vopred vzdali svojich práv, pričom takýmto konaním bol zvýhodnený žalobca,
ktorý si ako podnikateľský subjekt mohol jednostranne určiť podstatné podmienky záväzkového vzťahu.
Súd tak dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými 1) a 2) nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
revolvingovomúvere.Žalovaní1)a2)čerpanímpeňažnýchprostriedkovsanaúkoržalobcubezdôvodne

obohatili, preto sú povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vrátiť všetko, čo na
základe absolútne neplatnej zmluvy dostali. Z karty klienta vyplýva, že žalovaným 1) a 2) bola vyplatená
suma 792,34 eura dňa 26.11.2010 a návrh na súde bol podaný 30.09.2013.

Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k § 100 ods. 1 OZ, je potrebné

ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalobcom
uplatnený nárok je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. povinný
z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu ex offo. Právna úprava v § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zák. č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu
k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Dvojročná subjektívna premlčacia

doba, v rámci ktorej mal žalobca právo žiadať od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou
cestou, začala v mysle § 107 ods. 1 OZ plynúť najneskôr dňa 27.11.2010, keď 26.11.2010 žalovaní 1) a
2)čerpalifinančnéprostriedkyžalobcuauplynuladňa27.11.2012.Návrhnasúdebolpodaný30.09.2013
a (s poukazom na § 5b z.č. 250/20007 Z.z.) súd bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči
spotrebiteľom. Z dôvodu premlčania nároku žalobcu (v celom rozsahu) nebolo možné mu uplatnený

nárok priznať. Za premlčané súd považoval i úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nemohlo dôjsť k uzavretiu písomnej dohody o zmluvnej pokute.

Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomna§142ods.1O.s.p.ažalovanýmtietonepriznalzdôvodu,
že si ich neuplatnili a ani im žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo

výške 388,85 eura. Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich
z nákladov na cestu osobným motorovým vozidlom jeho právneho zástupcu z Bratislavy do Trnavy na
pojednávanie 29.10.2015, lebo podľa osvedčenia o evidencii vozidla, vlastníkom motorového vozidla
je spoločnosť OREA Consulting, s.r.o.. Súd uznal za opodstatnené cestovné náklady na cestu vlakom
vo výške 2,18 eura z Bratislavy do Trnavy. Nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania

považovalzaopodstatnenýzdôvodu,že podporovalžalovanýchvkonaníavystupovalaktívnenastrane
žalovaných, ktorým právo na náhradu trov konania vzniklo ako úspešným účastníkom v konaní. Súd
považoval priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené. Vedľajší
účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo dať sa v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí a ktorým môže byť aj advokát a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší

účastník vznikol a či sú v jeho radoch osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na § 93 ods.
4 O.s.p., § 24 O.s.p..

Odvolanie proti rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní namieta, že
ak súd skonštatoval existenciu bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti zmluvy a vzájomnej

reštitučnej povinnosti účastníkov konania podľa § 457 OZ, potom ustanovenie o premlčaní aplikoval
nedôvodne. Poukázal na § 107 ods. 3 OZ, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje na reštitučnú povinnosť
vyplývajúcuz §457OZ.Nazákladetohosúdneboloprávnenýnapremlčanieprihliadnuťexoffo,pretože
by tak nemohol urobiť ani na námietku žalovaných. Súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia a v podstate
nepreskúmateľne uvádza, že subjektívna premlčacia lehota mala začať plynúť dňa 27.11.2010, keďže

deň pred tým došlo k čerpaniu prostriedkov. V súdnom konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého
vyplýva vedomosť žalobcu o bezdôvodnom obohatení a o jeho vzniku v uvedený deň. Súd nezdôvodnil,
na základe čoho dospel k svojmu záveru a z akých preukázaných skutočností a dôkazov vychádzal.
Aplikácia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je spornou aj preto, že pred Ústavným súdom SR prebiehakonanieoposúdenieústavnostiuvedenéhoustanovenia(RVP12672/2015).Súdprisvojejrozhodovacej
činnosti nepostupoval v súlade s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere a jej zmluvných dojednaní.
Žalovaný 1) požiadal o poskytnutie úveru s tým, že ako maximálnu sumu uviedol 1.500 eur. Súčasne

však ním formulovaný návrh na uzavretie zmluvy bol tvorený aj obsahom zmluvných dojednaní, podľa
ktorých uvedená čiastka predstavuje maximálnu sumu a môže byť na základe vyhodnotenia schopnosti
dlžníka splácať úver znížená. S ohľadom na spôsob konštituovania právneho vzťahu veriteľa a dlžníka a
špecifickosť formy právneho úkonu zakladajúceho právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné
rozlišovaťdvezákladnéskupinyustanovení,ktorésúuvedenénalícnejarubovejstranelistinyoznačenej

ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Prvými sú
tie, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy, pričom
tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu dlžníka a veriteľa, obsiahnuté v čl.
1. (základné ustanovenia), konkrétne odseku 1.2, ustanovenia obsiahnuté v čl. 2. (uzatvorenie zmluvy o
RÚ a čerpanie úveru), konkrétne odseku 2.1 a 2.2, ustanovenia obsiahnuté v čl. 3. (celková výška úveru)
konkrétne odseku 3.3. Ide o ustanovenia, podstatou ktorých je vymedzenie spôsobu a podmienok, za

ktorých môže dôjsť a dochádza k uskutočneniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníka. Žiaden z
údajov uvedených dlžníkom v bode 5. žiadosti (na lícnej strane žiadosti) nie je sám o sebe návrhom na
uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvoril aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej
strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Práve z týchto ustanovení vyplýva, že obsah návrhu
je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, že niektoré údaje sa môžu zmeniť do tej miery, do ktorej

táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Konsenzus zmluvných strán o obsahu zmluvy
vzniká v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuje a vymedzuje obsah svojho návrhu, keď je to práve
sám dlžník, ktorý prostredníctvom odseku 1.2 a 2.1 žiadosti vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený
po posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver, avšak výška úrokovej sadzby a RPMN nemôže
byť vyššia v prípade požadovaného úveru. K prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy došlo a je vyjadrené

podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6. zmluvy o revolvingovom úvere. Z napadnutého
rozsudku nevyplýva záver, podľa ktorého by uvedený mechanizmus odporoval zákonu.

Žalobca napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré sa zároveň nesprávne vysporiadava s otázkou
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 20.6.2014,

sp. zn. 6 M Cdo 9/2013. Ak je nejakému subjektu priznané určité osobitné postavenie (viď § 25 zák.
č. 250/2007 Z.z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom sa vychádza z logického predpokladu,
že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Súd nezákonne priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie

vedľajšieho účastníka. Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného)
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. S účinnosťou od 01.01.2015 bola na
základe zákona č. 353/2014 Z.z. do textu O.s.p. prevzatá podmienka, ktorú právna prax už predtým
formulovala. Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Novozavedené ustanovenie sa má aplikovať na všetky začaté

a neskončené konania, nakoľko ide o procesnú normu a súčasne nejde o spätnú zmenu v zmysle zákazu
pravej retroaktivity. Nakoľko účasť vedľajšieho účastníka v konaní je nezákonnou, potom ani priznanie
náhrady trov zastúpenia nemôže mať oporu v zákone.

Žalobca preto podáva odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), s poukazom na § 221 ods. 1

písm. f) a písm. h) O.s.p. a aj podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň
navrhol, aby súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR vo
veci konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR sp. zn. RVP 12672/2015, pretože konanie sa
týka posúdenia ústavnosti § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. aplikovaného aj v tomto konaní.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaných. Vo vyjadrení uviedol, že právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa je plne v súlade s právnym poriadkom. Zmluva o revolvingovom
úvere nebola vôbec uzavretá s prihliadnutím na vady kontraktačného procesu. Poukázal na viaceré
nedostatky zmluvných dojednaní, najmä na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru
sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Navrhol prihliadnuť na § 52 ods. 2 OZ,
uznesenie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 a rozsudok NS SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014. Súd dospel k správnym záverom o neuzavretí zmluvy. K jej neuzavretiu došlo z dôvodu, ženebol žalobcom akceptovaný návrh žalovaných. Nemožno teda hovoriť o neplatnosti zmluvy, ale o
úkone, ktorý vôbec nevznikol. Pôvodný návrh žalovaných 1) a 2) nebol akceptovaný obsahovo rovnakým
úkonom žalobcu. Týmto nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu žalobcom, ale len k novému návrhu na

uzavretie zmluvy. Nový návrh však nikdy nebol akceptovaný žalovanými 1) a 2). Zmluva nevznikla z
dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške
1.050 eur, no keďže žalovaní zaplatili žalobcovi spolu 253,08 eur, žalobca mal s poukazom na § 3 odsek
1 OZ a § 451 OZ nárok na zaplatenie 796,92 eura od žalovaných 1) a 2). Vyhodnotenie kontraktačného
procesuzakladáprávožalobcupožadovaťvráteniebezdôvodnéhoobohateniaaprávožalovanejvzniesť

námietku premlčania celého uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by
žalovaná nevrátila všetky finančné prostriedky, ktoré jej poskytol žalobca. Vzhľadom k uvedenému
vedľajší účastník vznáša námietku premlčania celého uplatneného nároku. K obsahu zmluvy vedľajší
účastník uviedol, že žalovaní 1) a 2), by ako spotrebitelia niekoľkonásobne preplatili požičanú istinu
úveru a z tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené žalobcom v rozpore s dobrými mravmi podľa §
3 ods. 1 OZ. Dojednanie 30%-ného úroku považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto

neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Zmluva
neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymedzené v § 11 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Priznané trovy konania považoval za opodstatnené, pretože jeho účasť
na pojednávaní a právne argumenty počas celého súdneho konania boli relevantné, úkony boli účelne
vynaložené. Upozornenie na neprijateľné podmienky, námietka premlčania alebo iné kvalifikované

právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelné bránenie
práva žalovaných. Poukázal zároveň na uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, Nález Ústavného
súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27, ako aj na viaceré rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove, v Banskej Bystrici ako aj ďalšie. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 109,64

eura.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu

v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia

považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej
vzniksanevyžadujeajfakticképoskytnutieúverovýchprostriedkov.Podstatouzmluvyoúverejezáväzok
veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka na jeho požiadanie. Záväzku
veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Tento vzťah

tak môže predstavovať kombináciu zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke. V zmysle § 43a ods.1
a § 43c ods. 1 OZ platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť.
Platnosť zmluvy nastáva teda súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ zákon (§ 47) alebo dohoda účastníkov
neustanovujú inak. Mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu
znamenať prijatie návrhu, čo vyplýva priamo zo zákona. Preto je právne bezvýznamné, ak žalobca

v návrhu na uzavretie zmluvy uvedie, že mlčanie alebo nereagovanie adresáta návrhu (obláta) bude
považovať za akceptáciu zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú
obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu
a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni
tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

V § 451 ods. 1 vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor
iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a je povinnýbezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu,
ide o také plnenie, kde od začiatku neexistoval právny dôvod na plnenie. Plnilo sa, hoci chýbala právna

skutočnosť (napríklad zmluva), na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy,
keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom
niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu.

Žalobca si uplatnil právo na plnenie z úverovej zmluvy, súd preto správne posudzoval právny

vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, predloženú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o
revolvingovom úvere, ostatné listiny a posudzoval, či v skutočnosti, t.j. podľa právnych predpisov došlo
medzi žalobcom a žalovanými 1) a 2) k uzatvoreniu platnej úverovej zmluvy. Súd správne vyvodil z
vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1)
a 2) pri uzatváraní úverovej zmluvy je spotrebiteľský a aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch. Pre
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomnú formu

(§ 4 ods.1).

V zmysle § 44 ods. 1 a 2 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Postup pri prijatí návrhu na uzavretie zmluvy potom súd správne vyložil. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z
odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Preto bol žalobca povinný preukázať, že
žalovaní 1) a 2) mu dali platný (určitý a zrozumiteľný) písomný návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy a

že on takýto ich návrh bez akýchkoľvek výhrad (doplnkov a zmien) prijal.

Žalobca predložil súdu písomný návrh žalovaných 1) a 2) zo dňa 19.11.2010, považoval ho za určitý a
zrozumiteľný, no nepreukázal, že by ho bez zmien a doplnkov písomne prijal. V časti nazvanej „údaje o
schválenom revolvingovom úvere“ totiž žalobca prijal návrh žalovaných, ale s úverovým limitom 1.050

eur a s ročnou úrokovou sadzou úveru 70%, napriek tomu, že žalovaní 1) a 2) požadovali úverový limit
1.500eursročnouúrokovousadzbou70,01%. Konaniežalobcu nemožnopovažovaťzaprijatienávrhu.
Správny bol záver súdu, že z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že žalobca návrh
žalovaných odmietol a urobil nový návrh, pretože jeho prejav vôle obsahoval zmenu prijatého návrhu.
Žalobca nepreukázal, že tento jeho nový návrh žalovaným 1) a 2) doručil, a následne, že žalovaní 1) a

2) s ním písomne vyjadrili svoj súhlas. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi
účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere.

V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novele zák.
č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z. je možné aplikovať i na právne vzťahy, ktoré
vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 01.05.2014. Uvedený záver súvisí s časovou pôsobnosťou
právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom
nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade

§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je
obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne
ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, aplikuje sa súdom ex offo od účinnosti uvedenej novely aj na
právne vzťahy vzniknuté pred novelou.

K aplikácii § 107 ods. 3 OZ na ktorý poukazuje žalobca odvolací súd udáva, že zmyslom tohto
ustanovenia je zachovanie rovnováhy práv oboch zmluvných strán neplatnej či neskôr zrušenej zmluvy
a vzťahuje sa na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Teda toto ustanoveniemožno aplikovať len v prípade, keď medzi účastníkmi vznikol synalagmatický (vzájomný) vzťah. O
synalagmatický záväzok v zmysle § 107 ods. 3 a § 457 OZ nešlo v posudzovanej veci už z tohto dôvodu,
že žalobcovi pri uzatváraní zmluvy zo strany žalovaných nemalo byť poskytnuté žiadne protiplnenie.

Preto je nedôvodné aplikovať toto ustanovenie na daný prípad. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom
súdu prvého stupňa o začiatku plynutia subjektívnej lehoty, t. j. odo dňa 27.11.2010. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových
okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor
obohatil. O vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje,

ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudol
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Žalobca ako nebankový
subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy
už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako i ustanovenia spôsobe
a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Takéto dlhodobé ignorovanie

spôsobu uzatvárania zmlúv sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto je odvolací súd toho názoru, že už v čase
uzatvárania zmluvy o úvere žalobca vedel o tom, že spôsob, akým uzatváral zmluvy o úvere, nemožno
považovať za platné uzatvorenie zmluvy (odhliadnuc od podmienok ako napr. dojednanie o výške
ročnej úrokovej sadzby), preto je možné deň nasledujúci potom, ako žalovaní 1) a 2) obdržali od

žalobcu peňažné prostriedky považovať za deň, kedy žalobca vedel, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8100032517 je neplatná a teda odo dňa nasledujúceho, t. j. od 27.11.2010 začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Preto i s ohľadom na vyššie uvedené, ale i s
ohľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom vo vyjadrení k odvolaniu sa odvolací
súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, v čase podania žaloby (30.09.2013) bol nárok

žalobcu už premlčaný pre uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty.

Plnenie žalobcu žalovaným 1) a 2) v sume 1.050 eur bolo potrebné považovať za plnenie bez právneho
dôvodu, lebo ako už bolo vyššie uvedené, žalobca toto plnenie poskytol žalovaným len na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a nie na základe zákonom vyžadovanej písomnej zmluvy.

Dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom 27.11.2010 a
uplynula dňom 27.11.2012, žalobca podal návrh na zaplatenie nároku z tejto zmluvy 30.09.2013, teda
po márnom uplynutí premlčacej doby, súd postupom v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa návrh žalobcu zamietol. Na premlčanie správne prihliadol z úradnej povinnosti.

Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol zo strany žalobcu namietaný, preto bolo o jeho
pripustení rozhodnuté uznesením súdu č. k. 14C162/2014-61 zo dňa 27.03.2015, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť23.04.2015.Zuvedenéhodôvodujeirelevantnésazaoberaťnámietkamižalobcuovstupe
vedľajšieho účastníka do konania.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi, odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa. Argumenty vedľajšieho účastníka na obranu žalovaných boli opodstatnené, úkony
boli účelné. Hrozba náhrady trov konania protistrane má tiež odrádzať od uplatňovania premlčaných
pohľadávok alebo nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok a tiež z neplatne uzavretých zmlúv.
Tvrdenie žalobcu o neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemá aj podľa názoru

odvolacieho súdu akúkoľvek logiku, hlavne s poukazom na skutočnosť, že sám žalobca je zastúpený
advokátskou kanceláriou napriek tomuže podáva množstvo identických žalôb, kde mení len údaje
týkajúce sa žalovaných. Žalobca považoval za neúčelné právne zastúpenie vedľajšieho účastníka,
hoci sám si uplatňuje trovy právneho zastúpenia. Vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho
zástupcu sa oboznámil s problematikou uplatneného nároku, jeho vzniku, jeho existencie a dĺžke jeho

trvania a kvalifikovanie sa k nemu vyjadroval a aktívnym a relevantným spôsobom chránil záujmy
žalovaných.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.Žalobca vo svojom odvolaní navrhoval prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania pred
Ústavným súdom SR vo veci konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR sp. zn. RVP
12672/2015, z dôvodu, že konanie sa týka posúdenia ústavnosti ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.

aplikovaného aj v tomto konaní. Treba v tomto prípade povedať, že pokiaľ by i boli splnené podmienky na
prerušenie konania (ktoré nie sú, keďže tvrdené žalobca nepreukázal), vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania nároku žalobcu (keď prerušenie konania sa má týkať vyriešenia otázky posudzovania
premlčania zo strany súdu ex offo) zo strany vedľajšieho účastníka, by i tak súd musel na námietku
premlčania prihliadnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania

do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR vo veci konania o súlade právnych
predpisov s Ústavou SR sp. zn. RVP 12672/2015 zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 109,64 eura, za 1 úkon právnej služby á 101,25

eura (podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), vyjadrenie k odvolaniu 14.12.2015 a 1 x režijný
paušál á 8,39 eura. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd žalobcovi uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.