Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207412
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615207412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: O. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C., E. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Zdenkou Spáčilovou,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., E. XXXX/XX, proti odporcovi: Ing. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
C., X. XXX/X, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/289/2015-72 zo dňa 16.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 8P/135/2012-40 zo dňa 28.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 9CoP/15/2013-54

zo dňa 21.03.2013 tak, že počnúc od 01.09.2015 je odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa
sumou 200,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa
a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľa

sumou 200,- eur mesačne, a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.09.2015
s tým, že vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O zameškanom výživnom za obdobie od 01.09.2015
do 31.10.2015 v sume 80,- eur rozhodol okresný súd tak, že odporca je povinný zameškané výživné
splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
O nároku navrhovateľa rozhodoval podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Prvostupňový súd dôvodil tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania návrhu

navrhovateľa na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne. Konštatoval, že naposledy o výživnom bolo
rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8P/135/2012-40 zo dňa 28.11.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/15/2013-54 zo dňa 21.03.2013, ktorým súd
zaviazal odporcu prispievať na výživu vtedy maloletého navrhovateľa sumou 160,- eur mesačne. V
čase posledného rozhodovania súdu o výživnom navrhovateľ navštevoval strednú školu, priemerný čistý
mesačný príjem odporcu predstavoval výsluhový dôchodok vo výške 747,29 eur a matky navrhovateľa
činil 618,70 eur. Okresný súd dôvodil, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatnej zmene

pomerov na strane navrhovateľa, ktorý nastúpil na vysokú školu mimo miesta svojho trvalého bydliska,
čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a to na cestovné
a na ubytovanie. Počet vyživovacích povinností na strane rodičov navrhovateľa sa nezmenil. Ďalej mal
za nepochybné, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb navrhovateľa sú vzhľadomna jeho vek a štúdium vysoké. Tiež dôvodil, že výživné neslúži len k uspokojovaniu výživy v užšom
slova zmysle, ale aj nákladov na ošatenie, obutie, nákup hygienických potrieb, v súvislosti s prípravou
na budúce povolanie, so zhoršeným zdravotným stavom dieťaťa, na uspokojovanie jeho kultúrnych,

športových, rekreačných a spoločenských potrieb. Poukázal na to, že navrhovateľ tým, že študuje,
je stále výživou odkázaný na svojho otca, t.j. odporcu. Vzhľadom na výšku príjmu, ktorou disponuje
odporca, s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu k plnoletému synovi P., okresný súd
dospel k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby prispieval na výživu navrhovateľa
zvýšeným výživným, a to sumou 200,- eur mesačne, pričom pri určovaní výšky výživného zohľadnil,

že plnoletý P. navštevuje vysokú školu v Českej republike. Ako dôvodný okresný súd nevyhodnotil
celý výdavok na výživu plnoletého syna P. vo výške 250,- eur mesačne. Vyživovacou povinnosťou
nemožno zaťažiť len jedného z rodičov. Preto pokiaľ odporca si k plnoletému synovi P. dobrovoľne plní
vyživovaciu povinnosť aj za jeho matku, nemôže to byť na úkor jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú
má odporca voči navrhovateľovi. Okresný súd nevyhovel návrhu odporcu na doplnenie dokazovania
vyžiadaním si podnájomnej zmluvy, keď nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti Dohody o platení

nájomného zo dňa 19.09.2015, ktorú podpísali všetci podnájomcovia. Navyše suma, ktorú navrhovateľ
platízapodnájom(90,-eurmesačne),jenižšiaakopodnájomné,ktoréuhrádzajúostatnípodnájomcovia.
Výdavok vo výške 90,- eur na bývanie súd nevyhodnotil ako nedôvodný. Podľa okresného súdu, ak
by navrhovateľ býval na internáte, mesačne by uhrádzal poplatok za internát 70,- eur, ale v tomto
by neboli zahrnuté ostatné poplatky za používanie vlastných prihlásených elektrospotrebičov, ktoré

navrhovateľ zdokladoval predložením cenníka platného od 01.01.2015. Okresný súd tiež poukázal na
to, že odporca zo svojho príjmu uhrádza mesačný zálohový predpis, spolu 184,11 eur, ale za štyri osoby,
hoci v predmetnom byte bývajú osoby dve. Podľa okresného súdu výživného má ale prednosť pred
všetkými ostatnými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Majetkové pomery odporcu vyhodnotil
tak, že tento aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom vlastnil byt, v ktorom býva, ako

aj byt v Apartmánovom dome v Liptovskom Mikuláši. Navyše od posledného rozhodovania súdu o
výživnom došlo k zmene majetkových pomerov na strane odporcu, ktorý sa na základe Osvedčenia o
dedičstve Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6D/894/2014 po svojom neb. otcovi Ing. I. D., zomr.
XX.XX.XXXX stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to bytu č. 22 v bytovom dome súpisné
č. XXXX v B. C., na ulici D., garáže a rekreačnej chaty v Bobrovci v spoluvlastníckom podiele 1/6.

Uvedené nehnuteľnosti však odporca neužíva, nemá z nich žiadny príjem, napr. vo forme nájomného.
Preto okresný súd na zmenu týchto majetkových pomerov na strane odporcu neprihliadol. Vlastníctvo
k nehnuteľnosti síce zvyšuje majetnosť otca, to však v konečnom dôsledku predstavuje aj perspektívu
do budúcnosti pre dieťa.
Počiatok takto určenej vyživovacej povinnosti okresný súd určil od 01.09.2015, ku ktorému dňu mal

preukázanú zmenu pomerov nástupom navrhovateľa na vysokú školu, čím odporcovi za obdobie do
31.10.2015 vzniklo zameškané výživné vo výške 80,- eur, ktoré okresný súd povolil odporcovi splácať
v 10,- eur mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., keďže účastníci mali vo veci pomerný
úspech.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca z toho dôvodu, že pomery
navrhovateľa sa podstatne nezmenili, aj keď nastúpil na vysokú školu, dokonca má možnosť dochádzať
do školy zadarmo. Poukázal na to, že ak bol návrh na výživné vo výške 300,- eur, tak mal byť zamietnutý
návrh v tejto výške, nakoľko sa prejednával návrh, ktorý nebol podaný, ale vnútený súdom. Namietal,

že pokiaľ navrhovateľ uviedol cenu za internát vo výške 70,- eur, toto jeho tvrdenie je klamlivé, keď na
pojednávaní podložil informáciu 40,- až 50,- eur. V rozsudku nie je ani zmienka o zmluve za ubytovanie
na priváte, hoci navrhovateľ predložil papier, kde sa užívatelia dohodli a ani nie je z uvedenej dohody
zrejmé, s kým a na akých splátkach. Uvedený papier nemá žiadne znaky zmluvy. Namietal, že súd
mu zamietol žiadosť, aby predložil zmluvu o nájme bytu s prenajímateľom. Tiež poukázal na to, že

výška majetku splnomocnenej zástupkyne je vyššia jeho majetok, keďže vlastní byt s trhovou hodnotou
45.000,- eur výlučne sama. Aj po zarátaní 1/6-iny a polovice jeho majetku, stále je to menej ako
hodnota majetku splnomocnenej zástupkyne. Jeho dedičstvo po zosnulom otcovi nemá žiadnu súvislosť
s návrhom a výškou výživného. Namietal tiež, že príjem splnomocnenej zástupkyne je 622,- eur pre
dvoch dospelých ľudí a 160,- eur výživné od odporcu, čo činí 782,- eur. Jeho príjem je 758,-eur, mínus

160,- eur pre odporcu ako výživné, spolu 598,- eur a pri takomto rozložení nenachádza pomer. Syn, ktorý
študuje v Českej republike, má výdaje vo výške 250,- eur, čo je neadekvátne vo vzťahu k výživnému
200,- eur pre navrhovateľa. Poukázal na to, že si podal návrh na zníženie výživného, kde termín ešte
nebol stanovený, nakoľko situácia je neúnosná a likvidačná.Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že navrhuje rozsudok potvrdiť, nakoľko
jeho náklady v súvislosti s vysokou školou sa zvýšili. Poukázal na majetkové pomery odporcu, ktorý

je polovičným vlastníkom 3-izbového bytu, polovičným vlastníkom bytového apartmánu a 1/6-inovým
vlastníkom 2-izbového bytu svojej matky. Okrem toho vlastní aj osobné motorové vozidlo, zakúpené z
finančných prostriedkov získaných dedením. Pravidelne chodí na dovolenky. Automobil zakúpil v dobe,
kedy mal údajne finančne komplikovanú situáciu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Výroku rozsudku,
ktorým návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o zameškanom výživnom, sa oodvolací
súd nedotkol, pretože neboli napadnuté odvolaním.

Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľaustanovenia§219ods.1O.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie

ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery,
ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože
práve za použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím
dôvodom, v danom prípade odporcu, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu
zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je

aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého
„....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS
78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj

odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“.
Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

V ďalšom sa krajský súd zaoberal odvolacími dôvodmi odporcu. K odvolacej námietke odporcu o tom,
že okresný súd rozhodol o návrhu, ktorý nebol predmetom konania, keďže navrhovateľ podal návrh o
zvýšenie výživného na 300,- eur a okresný súd mu priznal 200,- eur, odvolací súd konštatuje, že táto
námietka je nedôvodná, nakoľko z procesného hľadiska je možné návrhu vyhovieť aj čiastočne s tým,
že vo zvyšku okresný súd návrh navrhovateľa zamietne tak, ako tomu bolo v danom prípade. Viazanosť

žalobným návrhom je limitovaná skutkovými okolnosťami pre posúdenie dôvodnosti miery zvýšenia
vyživovacej povinnosti v závislosti od možností a schopností povinného, v tomto prípade odporcu a
odôvodnených potrieb oprávneného, v tomto prípade navrhovateľa.

Čo sa týka námietky spočívajúcej v nákladoch za ubytovanie navrhovateľa, odvolací súd konštatuje, že

prvostupňový súd postupoval správne, keď vychádzal z dohody o platení nájomného zo dňa 19.09.2015
na č.l. 66 spisu a z ktorej vyplývajú skutočnosti, z ktorých správne vychádzal prvostupňový súd. Nebolo
dôvodné vyhovieť návrhu na doplnenie dokazovania ohľadne predloženia nájomnej zmluvy.Zároveň odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania, nakoľko tento
výrok zodpovedá zákonu, ako aj zistenému skutkovému stavu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s §
142 ods. 1 O. s. p., nakoľko navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a prináležala by mu náhrada
trov odvolacieho konania, avšak tento si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisového materiálu ani
vznik trov odvolacieho konania nevyplýva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.