Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218621
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115218621.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti o maloletú U. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov matky: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, a otca: O. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U., nar. X.X.XXXX, sumu 250 eur mesačne vždy do
15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 23.7.2015.
Súd týmto mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/210/2010 - 7 zo dňa 20.10.2010 v časti
výšky výživného.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.07.2015 žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletej U. zo sumy 330 eur na sumu 150 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny O. zo dňa 14.10.2015, zárobkom otca, úradným
záznamom spísaným na exekútorskom úrade JUDr. Y. K. zo dňa 18.05.2015, výpismi z účtu matky,

potvrdeniami o výdavkoch matky, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
20.10.2010, č.k. 20P/210/2010-7 a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec uviedol, že je toho času zamestnaný v BT O. ako vodič. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti
má nízky príjem a prispieva na domácnosť rodičom, kde t. č. žije, žiada, aby súd po vykonanom
dokazovaní zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 20.10.2010, č. k. 20P/210/2010-7 a to tak,
že zníži vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U. zo sumy 330 eur na sumu 100 eur, počnúc dňom

01.09.2015. Uviedol, že naposledy bolo určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20P/210/2010-7
zo dňa 20.10.2010 s právoplatnosťou ku dňu 8.11.2010, kedy bola uzavretá dohoda medzi ním a matkou
v tom zmysle, že bude mesačne prispievať na výživu dieťaťa sumou 330 eur. V tej dobe malo dieťa 3
roky, on bol nezamestnaný bez podpory, bez dávok v hmotnej núdzi, napriek tomu sa zaviazal platiť
takéto výživné z dôvodu, že mu pomáhala mama. V súčasnosti dosahuje čistý mesačný príjem vo výške
373,63 eur mesačne. Pracuje ako vodič MKD a okrem príjmu dostáva diéty vo výške 45 eur na deň
v závislosti od toho, koľko dní v mesiaci odrobí, ďalší príjem nemá. Okrem maloletej inú vyživovaciu

povinnosť nemá. Býva s rodičmi v rodinnom dome v ich vlastníctve. Má výdavky na životnú poistku 25
eur mesačne a rodičom dáva za bývanie 150 eur. Výživné si platí riadne a včas, zročné výživné mu
nevzniklo.Matka s návrhom na zníženie výživného súhlasila, avšak nie na sumu 150 eur, ale na 200 eur. Potvrdila,
že na maloletú bolo určené výživné 330 eur v čase posledného rozhodovania, takouto sumou sa otec
zaviazal platiť. Už v roku 2012 dávala návrh na exekúciu, kedy otec neplatil výživné riadne, v období od

júna 2014 opäť otcovi vznikla dlžoba, a v súčasnej dobe je to vo výške 2.460 eur. Od 7.7.2013 doposiaľ je
matka evidovaná na úrade práce, vyučená je ako strojná mechanička, zamestnanie si hľadá. Nepoberá
dávky v hmotnej núdzi, býva s plnoletým synom, ktorý jej finančne pomáha, nakoľko je zamestnaný.
Okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur. Mesačne má výdavky na plyn 140 eur, elektriku
65 eur. Spolu s dieťaťom býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Maloletá je žiačkou 2. ročníka

ZŠ v X., stravuje sa v škole, čo je asi 20 eur mesačne, 5 eur platí družinu, ZRPŠ v sume 20 eur na rok.
Otec jej platí výživné na účet, keď do mája 2015 mu vznikol dlh vo výške 1.330 eur, v júni a v septembri
zaplatil po 200 eur, v auguste 450 eur, v júli, v októbri a v novembri nezaplatil nič. Taktiež ani v januári
2016 jej otec výživné nezaplatil, vo februári 2016 zaslal sumu 900 eur.

Kolízna opatrovníčka s návrhom na zníženie výživného zo strany otca nesúhlasila, keď naposledy bolo

výživné na maloletú upravované takmer pred 6 rokmi, kedy dokonca otec v čase rozhodovania bol aj
nezamestnaný. Od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov tak na strane maloletej, ktorá
navštevuje základnú školu, ako aj na strane otca, ktorý sa zamestnal.

Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny O. zo dňa 14.10.2015 súd zistil, že matka poberá

prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, a že matka maloletej je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - B. T. O. s.r.o. súd zistil, že priemerný čistý mesačný zárobok otca
v období september 2014 až august 2015 bol 373,65 eur. Otcovi boli v období jún 2015 až november

2015 vyplatené diéty v celkovej výške 4360 eur, pričom priemerne mesačne tieto vychádzali vo výške
726,66 eur.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej W. je
dôvodný len čiastočne.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť o výživnom (či už
schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle ustálenej

súdnej praxe je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodovanío zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v čase skoršieho,
ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že na strane oprávneného
zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných
nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti.
Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno
za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady

spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ďalej sú odôvodnené potreby
ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu
výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so
zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky

náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od
formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva obligatórna povinnosť súdu prihliadať
na vývoj životných nákladov, a to pri zmene pomerov, t.j. v prípade, keď už má preukázané, že
je daná relevantná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia alebo dohody upravujúcich
vyživovaciu povinnosť. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov (zasahujúcu

tak oprávneného, ako aj povinného), ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými ukazovateľmi (nárast
cien), od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samo osebe môže byť
relevantnou zmenou pomerov.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.10.2010, č. k. 20P/210/2010-7 súd zistil, že súd zveril

maloletú U. do osobnej starostlivosti matky a s účinnosťou od 01.10.2010 sa otec maloletej zaviazal
platiť na výživu maloletej mesačne sumou 330 eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že otec
maloletej sám vyjadril svoju ochotu prispievať výživným 330 eur mesačne. V čase rozhodnutia bola
matkasmaloletounapredĺženejmaterskejdovolenke,poberalarodičovskýpríspevokarodinnéprídavky
v celkovej výške 180 eur, okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletej bol v tom

čase nezamestnaný, tiež nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo
k podstatnej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, keď uplynula doba takmer 6 rokov, ktorá
samotná zmena je v konkrétnom prípade po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dôvodom

na zníženie výživného, i keď nie v takom rozsahu ako žiadal otec. Súd má preukázané, že maloletá
vyrástla a zvýšili sa výdavky na zabezpečenie všetkých jej základných potrieb ako výživa, oblečenie,
obuv, hygiena. U matky došlo k zmene pomerov v tom, že v súčasnej dobe je nezamestnaná a je
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v O.. U otca došlo k
zmene v tom, že od 17.07.2012 je zamestnaný u zamestnávateľa B. T. O. s.r.o., pričom jeho priemerný

mesačný čistý príjem za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015 predstavoval sumu 373,65 eur
a diéty za jún 2015 až november 2015 sumu 4360 eur, pričom priemerne mesačne tieto vychádzali vo
výške 726,66 eur. Možno teda konštatovať, že príjem otca sa zvýšil oproti poslednej úprave, kedy bol
nezamestnaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že aj napriek zmene pomerov tak u matky ako
aj u otca a samotnej maloletej, finančná situácia otca nie je v súčasnej dobe s prihliadnutím na všetky
okolnosti na takej úrovni, aby mohol platiť výživné vo výške, na ktorej sa rodičia maloletej dohodli a ktorá
bolaupravenározsudkomOkresnéhosúduO.zodňa20.10.2010,č.k.20P/210/2010-7,t.j.vovýške330
eur mesačne. K tomto konaní určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam,

teda odôvodneným potrebám maloletej ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov, keď
podľa názoru súdu je potrebné vychádzať z príjmu otca i s vyplatenými cestovnými náhradami, keď
tieto finančné prostriedky má otec k dispozícii a v konaní netvrdil, že by cestovné náhrady v plnej
výške spotreboval výlučne pre svoju potrebu počas cesty v zahraničí. Preto na dosahované cestovnénáhrady je potrebné prihliadnuť pri posudzovaní celkových majetkových pomerov otca. I keď je súdu
známy účel týchto náhrad pri cestách v zahraničí, tieto cestovné náhrady len zriedkavo bývajú celé
spotrebované na zákonom predpokladaný účel. Pretože vyplatené cestovné náhrady predstavujú tiež

majetkové hodnoty, i keď nie sú súčasťou pracovného príjmu otca, je správne na ne prihliadnuť a pri
určení možností a schopností otca platiť výživné v určitej výške aj z nich vychádzať, pretože predstavujú
majetkové hodnoty, o ktoré je vylepšený rodinný rozpočet otca. Súd teda vychádzal z celkovej hodnoty
ktorú otec v jednotlivých mesiacoch rozhodného obdobia obdržal a ktorá predstavovala sumu v priemere
1.100,31 eur. Z tejto hodnoty potom predstavuje 25% suma okolo 275 eur, čo je suma, ktorou by sa mal

výživou povinný rodič podieľať na výžive svojho dieťaťa tak, ako to vyplýva z rozhodovacej praxe súdov.
Nakoľko matka v konaní preukázala výdavky na dieťa v nižšej výške, dospel súd k záveru, že výživné
250 eur zo strany otca je postačujúce vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, keď na pokrytie týchto potrieb
dieťaťa majú slúžiť okrem výživného od otca aj výživné od matky a rodinné prídavky.

Vyživovaciu povinnosť súd zvýšil s účinnosťou od 23.07.2015, teda od podania návrhu, keď podľa

citovanéhoustanovenia§77ods.1Zákonaorodine,výživnémožnopriznaťlenododňazačatiakonania,
resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej súd
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného za obdobie spätne od podania návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho

poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o
konanie ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.