Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/241/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213517
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4211213517.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. O., nar. X.XX.XXXX, v konaní zast.

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: F. C.Á., nar.
XX.XX.XXXX,bytomA.-Z.Q.,Č.X.L.XX,vkonanízast.opatrovníčkouMgr.JanouBarancovou,vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky a L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, A. X.
A., v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti za účasti Okresného prokurátora v Komárne sudkyňou
JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad mal. L. O., nar. X.XX.XXXX, ktorá bude realizovaná v L.
L. A. počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je povinný na mal. L. platiť výživné vo výške 30 % zo sumy živného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je povinná na mal. L. platiť výživné vo výške 30 % zo sumy živného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa návrhom zo dňa 8.8.2011 domáhal nariadenia ústavnej
starostlivosti nad maloletým dieťaťom. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Komárno č.
12P/364/2010 zo dňa 19.11.2010 bola maloletá L. dočasne zverená do starostlivosti L. L. A., na základe
tých skutočností, že matka na druhý deň po pôrode opustila dieťa, vedie túlavý spôsob života a o dieťa
sa nezaujíma. L. O. na matričnom úrade v Nových Zámkoch uznal otcovstvo k maloletej. Otec požiadal
Okresný súd Komárno o zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, jeho návrh bol však zamietnutý
v konaní 9P/399/2010. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníčka vyplýva, že matka naďalej nejaví záujem

o mal.dieťa, voči otcovi je vedené trestné stíhanie kde mu hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody.
Otec nastúpil na výkon trestu, avšak bol prepustený. Od prepustenia nejaví skutočný záujem o dieťa.
Poukázala na to, že správanie otca voči súdu tým, že ignoruje pojednávania svedčí o jeho nezáujme.
Preto žiadala návrhu vyhovieť, nariadiť ústavnú starostlivosť v L. A.Á. a rodičom mal. dieťaťa uložiť
minimálnu výšku výživného.

Prokurátorka žiadala, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Rodičia sa na pojednávanie nedostavili. Pobyt matky nie je známy a preto jej bol súdom ustanovený
opatrovník, ktorý mal vykázané doručenie, svoju neúčasť však neospravedlnil. Otec mal taktiežvykázané doručenie a svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával bez prítomnosti otca mal.
dieťaťa a opatrovníčky matky mal. dieťaťa podľa § 101 ods. 2 OSP.

V písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2011 otec mal. dieťaťa uviedol, že po prepustení z výkonu trestu má
záujem zabezpečovať starostlivosť o dieťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s rodným listom mal. dieťaťa, spisom OS
Komárno 12P/364/2010, správou ÚPSVaR Komárno zo dňa 20.1.2012 a na základe takto vykonaného

dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu 12P/364/2010 zo dňa 19.11.2010
bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti L. L. A.. Matka mal. dieťaťa od narodenia nejaví
záujem o dieťa. L. O. uznal otcovstvo k mal. dieťaťu a v písomnom vyjadrení uviedol, že po výkone
trestu odňatia slobody má záujem o svoje dieťa. Z vyjadrenia ÚPSVaR vyplynulo, že ani jeden z rodičov

doposiaľ neprejavuje skutočný záujem o mal. dieťa.

Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine (účinný od 1.4.2005) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak
výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli
k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych

dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností ,

možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods.3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť
musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná
starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia

dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo
iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti
ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd
je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti
prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový

vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená,
alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani
narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym
postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú
najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie

sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže
zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon
podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k
náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o
dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi

naďalej trvá.

V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie
ústavnej výchovy sú splnené, nakoľko ani jeden z rodičov neprejavuje skutočný záujem o mal. dieťa.
Nikto z príbuzných nikto neprejavil záujem o prípadnú náhradnú osobnú starostlivosť alebo pestúnsku

starostlivosť. I keď otec písomne deklaroval záujem o dieťa, jeho konanie nenasvedčuje skutočnému
záujmu, nakoľko dieťa nenavštevuje a nezaujíma sa o neho. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá bude realizované v L. L. A.. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej
povinnosti rodičov nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiťvýživu dieťaťa. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa
živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok

výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. V danom prípade súd určil výživné v
minimálnej výške, t. j. 30% zo sumy základného životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
ObajarodičiasúpovinnísúdomstanovenévýživnéplatiťnaúčetL.A.,nakoľkotentosubjektvsúčasnosti
zabezpečuje celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.