Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/758/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611202750
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6611202750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: M. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D. Z. XX, štátny občan SR, zast. MAĎAR & Partners, s.r.o. advokátska
kancelária,sosídlomBanskáBystrica,Skuteckého1,IČO:47232692,protižalovaným:1/Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov Parková 15 až 21 Fiľakovo, so sídlom Fiľakovo, Parková
1548/17, IČO: 42 186 889, zast. JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825, 2/
LICITOR group, a. s., so sídlom Žilina, Tajovského 5, IČO: 36 421 561, zast. KUBINEC & PARTNERS,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 17, IČO: 36 851 574, 3/ U. T.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom T., A. XX, štátny občan SR, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 01. 04. 2014 č. k. 12C/31/2011 -
285, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaného 2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie, že dražba vykonaná dňa 26. 11. 2010,

ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území T., vedené Okresným úradom Lučenec,
katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, na W. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom
dome súpisné č. XXXX, na CKN parcele č. XXXX, ulica A., ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti
XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX,
ako aj spoluvlastnícky na zastavaných plochách a nádvoriach o výmere XXX m2, osvedčená Notárskou
zápisnicou spísanou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, notárkou, so sídlom Žilina, je neplatná, zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ a rovnako žalovanému 2/ trovy právneho zastúpenia.

Žalovanému3/náhradutrovkonanianepriznal.Okresnýsúdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,
že žaloba je nedôvodná. Zistil, že žalobca podal žalobný návrh v trojmesačnej zákonnej prekluzívnej
lehote, okruh účastníkov je v súlade s ustanovením § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Pri posudzovaní splnenia náležitostí uvedených v zákone č. 527/2002 Z. z., najmä v § 16
považoval za preukázané, že Zmluva o vykonanie dražby uzavretá dňa 29. 06. 2010 medzi žalovaným
1/, ako navrhovateľom dražby, a dražobníkom - žalovaným 2/ obsahuje všetky náležitosti uvedené v §
16. Súčasťou zmluvy bolo aj čestné vyhlásenie žalovaného 1/, ako navrhovateľa dražby, že predmet

dražby je možné dražiť. Žalovanému 1/ vzniklo zo zákona k bytu žalobcu záložné právo s poukazom na
ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v znení noviel, žalovaný 1/ písomne vyhlásil pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, ktorú má voči žalobcovi a pre ktorú navrhol výkon záložného práva.
Ďalej posúdil splnenie podmienok ustanovených v § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. s tým, že cenaurčená Znaleckým posudkom č. 43/2010 bola vo výške 10.800,- Eur na predmet dražby, preto najnižšie
podanie v zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 zákona malo byť vo výške 8.100,- Eur, čo zodpovedalo
najnižšiemu podaniu na dražbe konanej dňa 26. 11. 2010. Súd mal za to, že žalovaný 1/, ako navrhovateľ

dražby, preukázal splatnosť, pravosť aj výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi. Pred podaním návrhu
na vykonanie dobrovoľnej dražby vyzval žalobcu na uhradenie dlžnej čiastky 4.882,05 Eur do 15 dní od
doručenia výzvy s upozornením, že v prípade nesplnenia uloženej povinnosti podá návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby jeho bytu, na čo žalobca nereagoval. Žalovaný 1/ preukázal, že ku dňu podania
návrhu na vykonanie dražby mal splatnú pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 4.882,05 Eur,

preukázaltiež,žežalovanýzabyt,ktorýbolpredmetomdobrovoľnejdražby,malnedoplatkynaúhradách
za služby spojené s užívaním bytu, keď za rok 2008 zaplatil len 3 platby a za rok 2009 a 2010
neuskutočnil žiadnu platbu. Žalovaný 1/ listinnými dôkazmi preukázal, že na neho prešli pohľadávky
bývalého spoločenstva vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktoré sa týkali bytu žalobcu, ktorý bol
predmetom dražby. Aj keď vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy bola vyčíslená zmluvná pokuta 0,17
Eur denne (prijatá Dodatkom č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov

zo dňa 21. 03. 2011), pričom v Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatej
dňa 25. 10. 2010 bola zakotvená zmluvná pokuta vo výške 2,5‰ denne z dlžnej sumy, súd uzavrel, že
žalobca na svojich právach nebol dotknutý, pretože žalovaný 1/ od neho uplatňoval výhodnejší spôsob
výpočtu zmluvnej pokuty, ako bola dohodnutá. Obrana žalobcu založená na tom, že nebola uzavretá
zmluva o výkone dražby z dôvodu, že už boli vykonané dve kolá dražby na základe zmluvy uzavretej s

predchádzajúcim Spoločenstvom a v čase výkonu týchto prvých kôl dražieb bola dražba uskutočnená
na základe zmluvy so subjektom, ktorý už v čase výkonu dražby neexistoval, označil súd za právne
irelevantnú. Výsledkom uvedených kôl dražby nebolo uskutočnenie žiadnej dražby, pretože od nej bolo
upustené. Žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ novú zmluvu o vykonaní dražby, súčasťou ktorej bolo
aj čestné vyhlásenie zo dňa 29. 06. 2010 o tom, že voči žalobcovi, ako dlžníkovi, má pohľadávku, ktorá

je pravá a je ju možné dražiť. Predmetná dražba teda bola vykonaná na základe Zmluvy o vykonaní
dražby, o ktorej bola spísaná Notárska zápisnica dňa 26. 11. 2010 č. N 984/2010, Nz 47095/2010,
NCRIs, z ktorej je zrejmé, že ide o prvé kolo dražby. Námietky žalobcu v tomto smere kvalifikoval ako
právne irelevantné. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že o vyslovenie súhlasu, resp. nesúhlasu
s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcu bolo hlasované dvakrát vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov, zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21C/3/2010 (kde bolo napádané hlasovanie)
vyplýva, že výsledok hlasovania bol oznámený dňa 17. 05. 2010. Podkladom pre uzavretie zmluvy o
vykonaní dražby pre pohľadávku vo výške 4.882,05 Eur bolo hlasovanie o návrhu v zmysle § 15 zákona
č. 182/1993 s rozhodnutím o vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcu, ktorý
výsledok bol oznámený dňa 17. 05. 2010. Súd považoval za nepochybné, že dražba bola konaná na

základe súhlasu písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle výsledku
hlasovania zo dňa 17. 05. 2010. Skúmanie platnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bolo aj predmetom konania Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21C/3/2010, ktoré je právoplatne skončené
tak, že žaloba žalobcu o neplatnosť hlasovania bola zamietnutá. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd
za to, že predseda spoločenstva žalovaného 1/ podal oprávnene v súlade s § 7c ods. 2 písm. i/ návrh

na vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalobca porušil ustanovenie § 7b zákona č. 182/1993 Z. z. v znení
noviel a tiež čl. 10 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov tým, že riadne a
včas neuhrádzal finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by nemal voči žalovanému 1/ dlh, že by bol jeho návrh
na vykonanie dobrovoľnej dražby z tohto dôvodu bezzákladný. Súd uzavrel, že dražba bola vykonaná

v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. a postup žalovaného 1/ bol v súlade so zákonom
č. 182/1993 Z. z. v znení noviel. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle ustanovenia §
142 ods. 1 O. s. p. Pretože žalovaný 3/ si v lehote v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. trovy konania neuplatnil
a zo spisu mu nevyplývali, tomuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok okresného súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca z odvolacích
dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O. s. p.; navrhol rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a podľa ods. 2 mu vec vrátiť na ďalšie konanie,
alternatívne zmeniť tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bude priznaná
náhrada trov konania. Poukázal na skutočnosť, že jeho obrana spočívala v tom, že žalovaný 1/, ako

navrhovateľ dražby, porušil ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. a to tým spôsobom, že
skutočnú existenciu pohľadávky, pre ktorú žalovaný 1/ vyhlásil, pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky
nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi. Na to, aby sa súd mohol vysporiadať s otázkou existencie
pohľadávok voči žalobcovi, bolo potrebné zabezpečiť účtovné doklady tak starého, ako aj novéhospoločenstva. Napriek tomu, že tieto účtovné doklady zabezpečené neboli, súd uviedol, že žalovaný
1/ preukázal listinnými dôkazmi existenciu splatnej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 4.882,05 Eur
ako aj, že na neho prešli pohľadávky bývalého spoločenstva. Za neúplnosť rozhodnutia okresného

súdu preto považuje skutočnosť, že súd pri preukazovaní existencie pohľadávky zobral do úvahy
listinné dôkazy nezodpovedajúce dôkazom hodnoverným v zmysle Zákona o účtovníctve. Pritom
spoločenstvo vlastníkov vedie jednoduché účtovníctvo podľa opatrenia MF SR č. 22/502/2002 - 92.
Spoločenstvo je povinné viesť syntetické, analytické a podsúvahové účty, v rámci ktorých sa zaúčtujú
jednotlivé platby spojené s činnosťou spoločenstva vlastníkov bytov. Spoločenstvo je tiež povinné viesť

účtovnú knihu. Ďalej poukázal na to, že samotný dôvod rozdelenia pôvodného spoločenstva na tri
nové spoločenstvá dňa 01. 11. 2010 boli machinácie s platbami predsedu pôvodného spoločenstva.
Zo zápisnice z domovej schôdze zo dňa 01. 07. 2010 vyplýva, že vlastníci bytov zaviazali predsedu
starého spoločenstva predložiť účtovné doklady najneskôr do 05. 07. 2009, zároveň bola zriadená
komisia pre vykonanie kontroly účtovných dokladov a bolo dohodnuté, že predseda nie je oprávnený
disponovať s účtom spoločenstva bez prítomnosti a podpisov dvoch členov komisie. Napriek tomu

predseda starého spoločenstva účtovné doklady nikdy nepredložil, a preto nie je možné ustáliť stav
pohľadávok záväzkov ku dňu zániku pôvodného spoločenstva, a teda ani to, ktoré konkrétne pohľadávky
a záväzky prešli na tri nástupnícke spoločenstvá. O nekalom hospodárení starého spoločenstva svedčí
aj zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 27. 09. 2009, konkrétne
bod 5, kde bola odsúhlasená firma, ktorá má prešetriť účtovný stav SVB za obdobie od 01. 01.

2006 do 30. 06. 2009. Ako dôkaz preukazujúci prechod pohľadávok z pôvodného spoločenstva na
nové predložil žalovaný 1/ protokol o rozdelení agendy spoločenstva, ktorý však nie je podpísaný
žalovaným 1/ za bytový dom A. ani žiadnou poverenou osobou oprávnenou na prevzatie tejto agendy.
Z protokolu nevyplýva, ktorí vlastníci a v akom pomere odsúhlasili tento protokol a či súhlasili s jeho
závermi. Má za to, že nedošlo k odsúhlaseniu vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi doterajším

správcom a vlastníkmi, ktoré vznikli počas výkonu správy doterajšieho spoločenstva tak, ako to vyplýva
z dikcie Zákona o spoločenstve. Predmetný protokol preto nemožno považovať za dôkaz hodnoverne
preukazujúci prechod pohľadávok a záväzkov z doterajšieho spoločenstva na žalovaného 1/. Naviac
vyjadril podozrenie, že protokol bol vypracovaný dodatočne výlučne na účely súdneho konania s
cieľom nápravy absencie účtovných dokladov, nakoľko bol predložený až na poslednom pojednávaní,

na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok. Okrem uvedeného sporného protokolu žalovaný 1/ existenciu
svojej pohľadávky v pôvodnom spoločenstve inými dôkazmi nepreukázal. Pretože predseda pôvodného
spoločenstva vyberal platby od vlastníkov bytov v hotovosti a takmer pravidelne nevystavoval príjmový
pokladničný doklad preukazujúci úhradu tejto sumy, nie je v možnostiach žalobcu preukázať reálnu
úhradu týchto platieb. Okrem toho upozornil na skutočnosť, že pred podaním návrhu na vykonanie

dražby mu žalovaný 1/ zaslal dve výzvy, každá znela na inú sumu. Prvá zo dňa 12. 04. 2010 znela na
sumu 5.633,24 Eur, pozostávajúca z istiny 2.987,06 Eur a zmluvnej pokuty 0,25 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania vo výške 2.646,18 Eur. Následný druhá výzva z rovnakého dňa znela na sumu 4.882,05
Eur, pozostávajúca z istiny 3.173,21 Eur a zmluvnej pokuty 0,17 % za každý započatý deň omeškania.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2/. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní opätovne
poukazuje na skutočnosti (machinácie s platbami vlastníkov bytov), ktoré s predmetom konania
nesúvisia. Tvrdenia žalobcu označil za neopodstatnené a právne nepodložené. Žalobca nepovažuje
interné výpočtové tabuľky, z ktorých jasne vyplýva výška zálohových platieb, ich splatnosť a či boli tieto

zo strany žalobcu uhradené, za relevantné listiny preukazujúce pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky
žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa s tvrdením žalobcu nestotožňuje a považuje interné doklady žalovaného
1/ za relevantný dôkaz preukazujúci pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Žalobca, ako vlastník bytu
v dome, bol zo zákona povinný uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky údržby a opráv
a úhrady za plnenia. Žalobca si túto povinnosť dlhodobo neplnil, hoci tvrdí opak, čo však v konaní

nepreukázal. Pretože si neplnil povinnosti vlastníka bytu voči spoločenstvu, bola mu zaslaná výzva na
zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že v prípade nesplnenia povinností, podá na neho spoločenstvo
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobca poukazuje, že mu boli doručené dve výzvy
znejúce na iné sumy, uvádza, že v rámci súdneho konania žalovaný 1/ túto skutočnosť dostatočne
vysvetlil. Samotná skutočnosť, že žalobcovi boli zaslané duplicitné výzvy na uhradenie dlžnej sumy,

nemôže spôsobiť neplatnosť dražby. Iné skutočnosti týkajúce sa podmienok, organizácie a priebehu
samotnej dražby žalobca nerozporuje. Žalovaný 2/ má za to, že okresný súd úplne zistil skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil,
a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Zároveň si uplatnil náhradutrov odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 83,89 Eur. Ostatní účastníci sa k podanému
odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa

§ 213 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami uvedenými v ods. 2 až 7.

Zo spisu je zistené, že na poslednom pojednávaní prvostupňového súdu, na ktorom aj bol vyhlásený
rozsudok (dňa 01. 04. 2014), poučil prvostupňový súd účastníkov a ich právnych zástupcov podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti predložiť všetky dôkazy a skutočnosti, resp. tieto označiť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Pretože neboli dané návrhy na ďalšie dokazovanie súd
uznesením dokazovanie vyhlásil za skončené. Odvolací súd v danej veci nezistil dôvody pre opakovanie
dokazovania alebo jeho doplnenie, v zmysle § 213 ods. 2 až 5 O. s. p. vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vzhľadom na rozsah a obsah podaného odvolania dospel k záveru, že okresný súd v
preskúmavanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s
ustanovením § 132 O. s. p. a rozhodnutie spĺňa náležitosti požadované ustanovením § 157 ods. 2 O.
s. p. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a s týmito sa v celom rozsahu

stotožňuje, zároveň na ne v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje.

Zásadnou námietkou odvolateľa je tvrdenie, že žalovaný 1/ porušil ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z. z., keď existenciu pohľadávky, pre ktorú vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky,
nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona.

Odvolací súd konštatuje, že uvádzaná odvolacia námietka bola predmetom dokazovania pred
prvostupňovým súdom a prvostupňový súd sa s ňou náležite vysporiadal, konkrétne k otázke existencie
pohľadávky, pre ktorú došlo k vyhláseniu dobrovoľnej dražby, ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku
nastrane7a8napadnutéhorozsudku.PokiaľodvolateľnepovažujetietodôkazyzasúladnésoZákonom

o účtovníctve, odvolací súd dodáva, že je vecou súdu, akým spôsobom vykoná dokazovanie. V danom
prípade by bolo len účelovým požadovať od žalovaného 1/ predloženie účtovníctva, nakoľko z obsahu
spisu aj z obsahu celého konania je všetkým zúčastneným a zainteresovaným jasné, že toto nebolo
vedenéprávnympredchodcompôvodnéhožalovaného1/uvedenýmspôsobom,apretotrvaťnatakomto
spôsobe dôkazu by bolo neúčelné, nehospodárne a nezmyselné. Pokiaľ žalovaný 1/ predložil iné

písomné dôkazy, tieto sú súčasťou spisu a prvostupňový súd ich vyhodnotil v súlade s ustanovením
§ 132 a nasl. O. s. p., odvolací súd s takýmto postupom prvostupňového súdu súhlasí a závery
prvostupňového súdu v tomto smere považuje za dostatočné a správne. Rovnako, pokiaľ ide o ďalšiu
odvolaciu námietku, a to tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané zo strany žalovaného 1/, ktorí vlastníci
a v akom pomere odsúhlasili protokol o rozdelení agendy spoločenstva, že teda nedošlo k odsúhlaseniu

vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi doterajším správcom a vlastníkmi, ktoré vznikli počas výkonu
správy dovtedajšieho spoločenstva, a preto predmetný protokol nie je dôkazom preukazujúcim prechod
pohľadávok a záväzkov z doterajšieho spoločenstva na žalovaného 1/, odvolací súd považuje túto
námietku za účelovú, pretože aj s touto otázkou sa v dostatočnom rozsahu a jednoznačne prvostupňovýsúd vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 8 ods. 6 a 7 a tiež na strane 12 počnúc
ods. 2 až po stranu 14 ods. 1, 2, 3.

Námietkaohľadneduplicitnejvýzvynazaplateniedlžnejsumyjeopätovnelenzopakovanímžalobcových
dôvodov, pričom aj táto otázka bola predmetom skúmania a posudzovania pred prvostupňovým súdom a
dostatočne jasným spôsobom vysvetlená v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 12 ods. 2 a 3.

Odvolací súd teda uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné, pričom nešlo o také nové

tvrdenia alebo dôkazy, ktoré by už neboli predmetom posudzovania prvostupňovým súdom, išlo len o
nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dokazovania a jeho právnym posúdením.

Pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že by došlo k porušeniu
ustanovení Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách tak, ako to tvrdí žalobca; naviac, záložný
veriteľ, ako navrhovateľ dražby podľa § 7 ods. 2 zákona, je povinný písomne vyhlásiť pravosť, sumu

a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe a takéto
písomne vyhlásenie žalovaný 1/ aj urobil. Zároveň je žalovaný 1/, ako záložný veriteľ, zodpovedný za
pravosť pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom, inak zodpovedá za škodu ním spôsobenú.
V tomto prípade žalovaný 1/ takéto prehlásenie urobil formou písomného čestného vyhlásenia, ktoré je
priložené pri zmluve o vykonaní dražby zo dňa 29. 06. 2010.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozsudku,
a preto ho s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne, ako vo výroku,
tak aj v odôvodnení, potvrdil.

V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/ a 3/. V odvolacom konaní vznikli účelne vynaložené
trovy iba žalovanému 2/, ktorý sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu. Odvolací súd mu preto priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby spolu s
režijným paušálom + DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 (61,87 Eur + 8,04
Eur) + 20 % DPH, t. j. spolu 83,89 Eur. Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ trovy odvolacieho konania neuplatnili

(a zo spisu im ani nevyplývajú).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.