Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203895
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1715203895.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o ., Pribinova č. 25 , 810 11, Bratislava, P.O.BOX 41, proti
žalovanej : E. I., naposledy bytom P. , U. č. XXXX/X , zastúpená opatrovníkom : F. O., súdna tajomníčka
tunajšieho súdu , o zaplatenie 139,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 139,64 eur s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia . Dôvodil, že žalovaný uzavrel
so žalobcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver v sume 1327,76 eur. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s úrokom splácať v 30.

mesačných splátkach po 81,13 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania už so splátkou č. 11 a do
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zaplatil sumu 3027,2294,26 eur . Ku dňu zosplatnenia úveru
predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 139,64 eur. Žalovaný uvedenú sumu v stanovenej lehote
a ani neskôr pohľadávku nezaplatil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 03.03.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ,
na základe ktorej sa obchodná spoločnosť na strane veriteľa zaviazala poskytnúť žalovanému ako
dlžníkovi úver v sume 1327,76 eur spolu s úrokom 68,81 % ročne , RPMN 68,81 % a zmluvnou
odmenou 803,16 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v splátkach po 81,13 eur v 30.
mesačných splátkach. K Zmluve boli pripojené i Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Žalovaný sa dostal do omeškania pri 11. Splátke úveru
a zároveň bol v omeškaní viac ako s troma splátkami úveru, preto žalobca dňa 28.10.2014 pristúpil k

vyhláseniu splatnosti úveru.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu , ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je nutné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je

najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej

viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Zmluva bola uzavretá jednoznačne v prospech žalobcu ako silnejšej zmluvnej strany a za nápadne

nevýhodných podmienok.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za

porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.
5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v

súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,
resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá

právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Podľa konajúceho súdu formulárová zmluva v danom prípade obsahuje viacero neprijateľných

zmluvných podmienok, ktoré je možné označiť ako neprijateľné a teda neplatné.
Úrok pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavuje odmenu za užívanie požičanej istiny. Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne ich výšku neustanovujú, avšak to neznamená ,
že môžu byť vo výške neobmedzenej. Minimálne platí, že ich výška nemôže byť v rozpore s
dobrými mravmi . Platí ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi
v občianskoprávnych vzťahoch sa označuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktorý je všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi . Neprimerane vysoké
úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávanýmpravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku.
Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Obč.
zák.), a to buď pre rozpor so zákonom alebo pre rozpor s dobrými mravmi . V danom prípade výška

úrokov bola 68,80 %. Takéto stanovenie výšky úroku z úveru, spôsobuje jednoznačný nepomer v
právach a povinnostiach zmluvných strán a tým i neplatnosť dojednanej zmluvnej podmienky.
RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom
stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a ktorý reprezentuje náklady, ktoré vzniknú
spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou

mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet
sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že
veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom.
Dohodnutá RPMN 64,64 % je neprimerane vysoká, nakoľko predstavuje náklady v neprospech

spotrebiteľa 1106,02 eur a opäť znamená hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán a nevýhodu spotrebiteľa. K prípadnej námietke veriteľa, že sám spotrebiteľ sa rozhodol
dobrovoľne Zmluvu podpísať a súhlasil s podmienkami zmluvy, súd uvádza, že iba absolútna neznalosť
ekonomických a právnych súvislostí môže spôsobiť, že sa spotrebiteľ rozhodne čerpať úver za takto
nevýhodného zmluvného postavenia.

V tejto súvislosti súd poukazuje poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16.
januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého: "Kým rešpektovanie princípu "ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne

okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže

byť na ujmu."
Zmluva" v časti dojednania o úrokoch a RPMN dobrým mravom odporuje a konanie navrhovateľa
vykazuje znaky úžery. Súdy už judikovali, že aj ľahkomyseľnosť dlžníka je kvalifikačným kritériom úžery
(napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Pre porovnanie, podľa rakúskej právnej úpravy je
"neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť,

alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie
plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v
nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č. 4)".
Vzhľadom na nedostatok úpravy tzv. civilnoprávnej úžery sa dá judikatúrou dosiahnuť rovnaký výsledok.
Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými

mravmi (NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.
V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom
dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011).
Okrem už uvedeného súd uvádza, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba

úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru iba do zosplatnenia , kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne
žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade
s ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
Suma , ktorú je žalovaný vrátil žalobcovi predstavuje 2294,26 eur. Táto čiastka prevyšuje úverom

poskytnutú sumu takmer dvojnásobne a preto má súd za to, že vzhľadom na neprimeranosť
dohodnutého úroku, ako aj RPMN, nie je možné už od žalovaného požadovať žiadne ďalšie plnenie.
Uvedená právna úvaha viedla súd k zamietnutiu žaloby.
Žalovanému trovy nevznikli, preto ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.