Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 18, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010165
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116010165.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, dňa 18. marca 2016 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku a § 9 ods. 1 písm.
g) Tr. poriadku trestné stíhanie obžalovaného menom P. G., B.. XX.XX.XXXX, X. L., Q. XXXXX/XXB,
L. X. L., Z. XX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375
ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že v

období mesiaca november a december 2013 v L. na ul. T. U. Č.. X prostredníctvom fiktívnej ponuky práce
získal od viacerých osôb ich osobné údaje a následne v mene N.. J. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. Č..
XXX, C.. X., bez jeho vedomia použil jeho osobné údaje, na základe ktorých uzatvoril prostredníctvom
internetu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX so spoločnosťou T., U.. G..C.., D.. L. Č.. XX, X.,
N.: XXXXXXXX na sumu 100,- Eur s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 28,- Eur

z a s t a v u j e, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa01.02.2016podalaprokurátorkaOkresnejprokuratúryL.natunajšísúdobžalobunaobž.P.G.Ň.pre
skutok zložený z piatich čiastkových útokov, ktorý právne kvalifikovala ako súbeh prečinu poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona,

ktoré mal spáchať tak, že

v období mesiacov november a december 2013 v L. B. D.. T. U. Č.. X, prostredníctvom fiktívnej ponuky
práce vo svojom mene P. G., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L., Q. Č.. XXXXX/XXB uzatvoril prostredníctvom
internetu so spoločnosťou T., U.. G..C.., D.. L. Č.. XX, X., zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX
na sumu 100,- Eur s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 28,- Eur

- v mene Y. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L., D.. Š. Č.. XXX/X, bez jeho vedomia použil jeho osobné údaje,
na základe ktorých uzatvoril prostredníctvom internetu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX
so spoločnosťou T., U.. G..C.., D.. L. Č.. XX, X., N.: XXXXXXXX na sumu 100,- Eur s poplatkom za
poskytnutie úveru v sume 28,- Eur
- v mene N.. J. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. Č.. XXX, C.. X., bez jeho vedomia použil jeho osobné údaje,
na základe ktorých uzatvoril prostredníctvom internetu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX

so spoločnosťou T., U.. G..C.., D.. L. Č.. XX, X., N.: XXXXXXXX na sumu 100,- Eur s poplatkom za
poskytnutie úveru v sume 28,- Eur
- v mene Y. Ž., B.. XX.XX.XXXX, O. X. B. Č.. XXX, C.. I., bez jeho vedomia použil jeho osobné údaje,
na základe ktorých uzatvoril prostredníctvom internetu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX
so spoločnosťou T., U.. G..C.., D.. L. Č.. XX, X., N.: XXXXXXXX na sumu 100,- Eur s poplatkom za
poskytnutie úveru v sume 28,- Eur a

- v mene G. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. O., D.. X. Č.. XXXX/XX bez jeho vedomia použil jeho
osobné údaje, na základe ktorých uzatvoril prostredníctvom internetu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXX so spoločnosťou T., U.. G..C.., D.. L. Č.. XX, X., N.: XXXXXXXX na sumu 100,- Eur s poplatkom
za poskytnutie úveru v sume 28,- Eur
pričom žiadnu splátku za pôžičky neuhradil, čím tak neoprávnene poskytol, sprístupnil alebo zverejnil

osobné údaje o iných osobách a spôsobil im tak vážnu ujmu na ich právach tým, že uviedol do omylu
spoločnosť T., U.. G..C.., D.. L. Č.. XX, X. a spôsobil jej celkovú škodu v sume najmenej 512,- Eur,

Z obsahu priestupkového spisu č.p.: C.-L.-C.-XXX/XXXX-L. vedeného C. C. L. Z. L.-Y. a postúpeného
C. Ú. L., ako i z rozhodnutia C. Ú. L., C. P. P. U.P. Z. J. XX.XX.XXXX, L..C.-L.-C.-XXXX/XXXXXX-

X, XXXX/XXXX/Ku (ďalej len „rozhodnutie o priestupku“) je zrejmé, že obž. P. G. bol citovaným
rozhodnutímprávoplatneuznanývinnýmzospáchaniapriestupkuprotimajetkupodľa§50ods.1zákona
o priestupkoch. Uvedeného priestupku sa dopustil tým, že dňa 13.12.2013 v čase o 15:09 hod. v L. v
mieste prechodného bydliska na ul. T. U. Č.. X úmyselne cez internet na cudzie meno si vybral pôžičku
vo výške 100,-Eur od spoločnosti T. so sídlom na ul. L. Č.. XX P. X., ktorú nesplatil, čím takto spôsobil
škodu na cudzom majetku podvodom. Za to mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 100,-Eur. Z

obsahu priestupkového spisu vyplýva, že osobou, na ktorej meno si obžalovaný vybral pôžičku bol N..
J. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. Č.. XXX, C.. X..

_____________________________________________________________

Podľa § 241 ods. 1, písm. c) Tr. poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicou trestnej sadzby, neprevyšujúcou 8 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu
spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods.1 Tr. poriadku.

Podľa § 215 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie
neprípustné podľa § 9.

Podľa § 9 ods.1 písm. g) Tr. poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa článku 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý
bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie
mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Podľa článku 153 Ústavy Slovenskej republiky, na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti
z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v
rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu
dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

Podľa článku 154 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - Právo nebyť
opakovane súdený alebo trestaný - znie: Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní
podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený
právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným poriadkom tohto štátu.

_____________________________________________________________

Vzhľadomnaexistenciuvyššieuvedenéhoprávoplatnéhorozhodnutiaopotrestanízapriestupokskúmal
súd, či týmto rozhodnutím nedošlo k vytvoreniu prekážky ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom)

vo vzťahu k možnosti, resp. nemožnosti uznania obžalovaného vinným i z tohto čiastkového útoku v
trestnom konaní na základe podanej obžaloby.Súd pri hodnotení týchto otázok vychádzal najmä z rozhodnutia veľkého senátu Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 10.02.2009 vo veci Z. proti G. K. (číslo sťažnosti XXXXX/XX). V tomto
rozhodnutí veľký senát ESĽP zjednotil dovtedy nie úplne súrodú rozhodovaciu činnosť ESĽP týkajúcu

sa aplikácie čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovoru“). Z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplynulo, že
- prekážku ne bis in idem tvorí len konečné odsudzujúce alebo oslobodzujúce rozhodnutie;
- po tom, čo dôjde ku konečnému rozhodnutiu (alebo čo uplynú lehoty, po ktorých sa rozhodnutie stane
konečným), už nemožno v tom istom štáte tú istú osobu nielen súdiť a odsúdiť, ale nemožno už voči

nej ani viesť nové konanie pre ten istý delikt, ani pokračovať v tom istom konaní o tomto delikte (to sa
netýka mimoriadnych opravných prostriedkov);
- pre posúdenie, či ide o tento istý delikt, nie je rozhodujúce ako sú delikty právne posúdené, či ide o
delikty s rovnakým názvom, ani či ide o „trestné“ delikty podľa toho istého zákona (môže ísť o „trestný“
delikt, ktorý bude v jednom konaní posúdený podľa trestného zákona a v ďalšom napríklad podľa zákona
o priestupkoch a pod.);

- pre posúdenie, či ide o ten istý delikt, je rozhodujúce, či ide v oboch prípadoch o „zhodné konanie“ alebo
aspoň o konanie, ktoré „je v podstate rovnaké“, ktoré sa vyznačuje zhodným „súborom konkrétnych
skutkových okolností, neoddeliteľne spojených v čase a priestore.“

Z uvedeného vyplýva, že judikatúra ESĽP vo vzťahu k článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru sa vzťahuje
tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, ako i na činy ním kvalifikované ako
priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. ESĽP sa priklonil k záveru,
že zákaz ne bis in idem nie je obmedzený len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto

zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie. Zásadný význam
má teda povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne dopadá na všetky činy napĺňajúce
znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto trestné činy. Na druhej strane sa
nevzťahuje na všetky menej závažné činy, kvalifikované našim právnym poriadkom ako priestupky alebo
iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty.

Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru možno zásadu ne bis in idem aplikovať iba na
tie činy kvalifikovateľné správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda
priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu
povahu. Povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje z hľadiska chráneného záujmu, z hľadiska adresáta

normy a nakoniec z hľadiska účelu a typu sankcie.

V kontexte vyššie uvedeného ako aj judikatúry ESĽP súd nemal pochybnosti o tom, že všetky priestupky
podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov majú trestnoprávnu povahu v
zmysle Dohovoru. To znamená, že právoplatné potrestanie za takýto priestupok zakladá prekážku veci

rozhodnutej pre stíhanie za ten istý skutok v trestnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného preto súd skúmal, či sa skutkové okolnosti uvedené v rozhodnutí o priestupku
prekrývajú so skutkovými okolnosťami uvedenými v skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry
L.. Porovnaním týchto dvoch výrokov dospel súd k záveru, že oba skutky sú totožné. Vychádzal

pritom z predpokladu, že keďže podstata skutku spočíva v konaní a v jeho následku, bude totožnosť
skutku zachovaná vždy vtedy, ak bude zachovaná buď totožnosť konania, alebo totožnosť následku.
V prejednávanom prípade tomu tak je. Zhodné je v oboch prípadoch úmyselné konanie obžalovaného,
ktorý podvodným konaním získané údaje zneužil, resp. podľa obžaloby mal zneužiť, za účelom uvedenia
do omylu spoločnosti T. a obohatiť sa tak o sumu 100,-Eur. V prejednávanom prípade síce vo výroku

rozhodnutia o priestupku nie je uvedené meno osoby, ktorej údaje obžalovaný zneužil (N.. J. P.), táto
skutočnosť však nesporne vyplýva zo skutočnosti, že predmetom oboch konaní je zmluva o úvere č.
XXXXXX, pričom osobou podávajúcou trestné oznámenie v priestupkovej veci bol práve N.. J. P. (č. l.
12-13), vystupujúci v trestnom konaní v pozícii poškodeného.

Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovaný P. G. bol rozhodnutím o priestupku
právoplatne odsúdený a potrestaný sankciou majúcou charakter trestnej sankcie za rovnaký skutok, aký
tvorí súčasť dvoch pokračovacích trestných činov, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba.Pretože však Dohovor zakazuje tú istú osobu opakované stíhať alebo potrestať v trestnom konaní
podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený,
súd v zmysle zákonných ustanovení citovaných vo výrokovej časti tohto uznesenia trestné stíhanie pre

uvedený skutok, resp. čiastkový útok, zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa
jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove. Sťažnosť môže podať iba prokurátor a obvinený,
pričom táto má odkladný účinok.