Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232817
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113232817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Kataríny Benczovej a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Slovenské liehovary a likérky,
a.s., so sídlom Trnavská cesta, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 241 369, právne zastúpený: G. Lehnert,
k.s., so sídlom Rajská ul. č. 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Mesto Leopoldov, Hlohovecká
cesta 104/2, 920 41 Leopoldov, IČO: 00 312 703, právne zastúpený: PROSMAN A PAVLOVIČ
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, o zaplatenie 216.131,21 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.05.2015,
č.k. 36 Cb/93/2013-129, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia v sume 1.039,82 eur, k rukám advokáta žalobcu, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) v celom rozsahu zamietol
žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 216.131,21 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 216.131,21 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a náhradu

trov konania titulom náhradu škody, ktorá mala spočívať v majetkovej ujme predstavujúcej rozdiel
medzi daňou, ktorú žalobca zaplatil na základe nezákonných všeobecne záväzných nariadení vydaných
žalovaným a daňou, ktorú by bol žalobca zaplatil, ak by tieto všeobecne záväzné nariadenia boli v súlade
so zákonom o miestnych daniach, zákonom o obecnom zriadení a Ústavou Slovenskej republiky.

Žalobca odôvodnil návrh tým, že vlastní nehnuteľnosti v priemyselnom areály nachádzajúcom sa

v priemyselnej zóne mesta Leopoldov a žalovaný Všeobecne záväznými nariadeniami účinnými v
rokoch 2010 až 2013 zvýšil ročnú sadzbu dane z pozemkov a zo stavieb v rozpore so zákonom o
miestnych daniach účinných v príslušnom roku, čo objektívne sťažilo žalobcovi výkon práva slobodne
podnikať v zmysle článku 35 ods. 1 Ústavy SR a tým žalovanému spôsobil škodu. Konkrétne išlo o
všeobecne záväzné nariadenie žalovaného č. 73/2009 o dani z nehnuteľnosti účinné v roku 2010,
Všeobecne záväzné nariadenie č. 78/2010 o dani z nehnuteľnosti účinné v roku 2011, všeobecne
záväzné nariadenie č. 85/2011 o dani z nehnuteľnosti účinné v roku 2012 a všeobecne záväzné

nariadenie č. 89/2012 o dani z nehnuteľnosti účinné v roku 2013. Predmetné všeobecne záväzné
nariadeniaúčinnévrokoch2010až2013vustanoveníčl.1bod2.,vktorýchžalovanývymedziljednotlivé
časti Leopoldov, za ktoré v zmysle čl. 2 bod 3. zvýšil ročnú sadzbu dane z jednotlivých skupín pozemkova v zmysle čl. 3 bod 3. zvýšil ročnú sadzbu dane pre jednotlivé druhy stavieb, sú v rozpore s ust. § 8
ods. 2 druhá veta a § 12 ods. 2 druhá veta zákona o miestnych daniach účinnom v príslušnom roku.

Žalovaný uvedenými všeobecnými záväznými nariadeniami nezákonne vyčlenil nehnuteľnosti žalobcu
do časti mesta Leopoldov podliehajúcej zvýšenej ročnej sadzbe dane za určité skupiny pozemkov a
druhy stavieb. Žalovaný súčasne porušil aj svoju prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v čase vydania uvedených nezákonných Všeobecných záväzných nariadení, ktoré

sú v rozpore so zákonom o miestnych daniach účinných v príslušnom roku, mohol a mal predvídať, že
takýmto konaním môže spôsobiť žalobcovi škodu. Žalovaný porušením prevenčnej povinnosti spôsobil
žalobcovi škodu, pretože žalobca zaplatil na dani z nehnuteľnosti žalovanému viac, než mu mal zaplatiť
v prípade, že by žalovaný postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.

Žalobca uviedol, že pri uplatnení nároku na náhradu škody nie je zákonom stanovený čas plnenia, preto
je potrebné vychádzať z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal a preto si žalobca uplatnil úroky z omeškania odo
dňa doručenia žaloby na súd.

Súd prvého stupňa rozhodnutie s použitím ust. § 415, § 420 ods. 1, § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 3 písm. c), § 6 ods. 1, § 6 ods. 3, § 6 ods. 4, § 6 ods. 6, § 6 ods. 7, § 6 ods. 8, § 6a ods. 1, § 6a
ods. 2, § 6a ods. 3, § 6b zák. č. 639/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 4 ods. 1 písm. d), § 22 ods. 1 písm.
a) bod 2, § 25 ods. 4, § 22 ods. 2 písm. c) zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, § 8 ods. 2 veta prvá, § 12

ods. 2 veta prvá zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
miestnestavebnéodpady,§35ods.1písm.b),§250zfaods.1,§250zfaods.2,§250zfaods.3,§250zfa
ods. 6, § 244 ods. 2, § 246 ods. 1 O.s.p., § 10 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 11 zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov odôvodnil tým, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko súd nemôže v tomto konaní skúmať

zákonnosť, resp. ústavnosť všeobecne záväzných nariadení žalovaného. V zmysle zák. č. 369/1990
Zb. je rozhodovanie o miestnych daniach a miestnych poplatkoch výkonom samosprávy. Vydávanie
všeobecných záväzných nariadení obcou, ktorými sa určuje daň z nehnuteľnosti, je teda výkonom
samosprávy a tým aj výkonom verejnej moci. Skúmanie súladu všeobecne záväzného nariadenia obce
so zákonom alebo Ústavou SR, je predmetom osobitného procesu, ktorý upravujú zákon č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení, zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a Občiansky súdny poriadok.

Návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia vo veciach územnej samosprávy so
zákonom, môže podať na súd iba prokurátor, keď podľa Piatej časti O.s.p., konkrétne § 250zfa O.s.p.,

koná krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala Všeobecne záväzné nariadenie.
V konaní bolo preukázané, že príslušným súdom v osobitnom konaní nebol vyslovený nesúlad medzi
príslušnými všeobecne záväznými nariadeniami a zákonom a tieto teda nestratili účinnosť a to isté
platí aj o namietanej protiústavnosti. Súd prvého stupňa bol názoru, že nemôže v tomto konaní skúmať
a spochybňovať zákonnosť príslušných všeobecne záväzných nariadení, pri ktorých nebol vyslovený

nesúlad so zákonom, resp. Ústavou SR, príslušným súdom v osobitnom konaní. Žalobca netvrdil, ani
nepreukázal, že by namietal nezákonnosť predmetných všeobecne záväzných nariadení podľa § 6 zák.
č. 369/1990 Zb. po ich vyvesení na úradnej tabuli, ani, že by podal podnet prokurátorovi na podanie
protestu podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Súd prvého stupňa považoval za účelové právne argumenty žalobcu, odôvodňujúce oprávnenie
všeobecného súdu preskúmavať zákonnosť príslušných všeobecne záväzných nariadení v konaní o
náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka za stavu, keď nevyužil žiadnu zo zákonných
možností na preskúmanie ich súladu so zákonom, resp. Ústavou SR, v kombinácii s napadnutým

rozhodnutím o vyrubení dane, resp. platobných výmerov riadnymi opravnými prostriedkami a správnymi
žalobami na preskúmanie ich zákonnosti. Pre uplatnenie zodpovednosti žalovaného za škodu v danom
prípade absentuje prvý predpoklad a to protiprávny úkon, v dôsledku čoho nebolo ani ďalej potrebné
skúmať ďalšie predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu.Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že aj v prípade, ak by došlo zo strany

súdu k posúdeniu príslušných všeobecne záväzných nariadení ako nezákonných alebo protiústavných,
medzi vydaním všeobecne záväzných nariadení a vznikom údajnej škody, bez ďalšieho neexistuje
príčinná súvislosť. Žalobca totiž zaplatil dane na základe platobných výmerov, resp. rozhodnutí o
vyrubení dane a nie na základe všeobecne záväzných nariadení. Súd nepovažoval za potrebné sa
podrobnejšie zaoberať námietkami žalovaného, podľa ktorých mal žalobca uplatniť žalobný návrh v

súlade so zák. č. 514/2003 Z.z., keďže zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy je predmetom úpravy špeciálneho
zákona č. 514/2003 Z.z. a z toho vyplývajúcimi vadami žalobného návrhu a ďalšími námietkami
žalovaného. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby a
858,30 eur + 2 x režijný paušál a 8,04 eur a 2 x a 8,39 eur + DPH, spolu v sume 4.134,45 eur, ktoré

zaviazal v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalovaného.

Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalovanýažiadal,abyodvolacísúdvzmysle§220O.s.p.napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže nahradiť žalobcovi

trovy konania. Žalovaný zdôraznil, že si uplatnil náhradu škody predmetnou žalobou voči žalovanému
v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Súd
prvého stupňa sa protiprávnosťou všeobecne záväzných nariadení žalovaného vôbec nezaoberal, keď
dospel k záveru, že v tomto konaní nemôže skúmať ich protiprávnosť, avšak žalobca sa nedomáhal
vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia žalovaného s Ústavou SR, alebo zákonom, ale

domáhal sa priznania náhrady škody, ktorú mu spôsobil žalovaný, pričom posúdenie súladu všeobecne
záväzných nariadení žalovaného s príslušnými zákonmi a Ústavou SR, súdom prvého stupňa by bolo
v tomto konaní potrebné len z hľadiska riadneho vysporiadania sa s otázkou oprávnenosti nároku
uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. Aj v prípade, ak by prokurátor v zmysle § 22 ods. 1 písm. a)
bod 2 zákona o prokuratúre, na podnet žalobcu, podal protest proti všeobecne záväznému nariadeniu

žalovaného, účastníkmi konania o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom,
by boli v zmysle ust. § 250zfa ods. 2 O.s.p. obec ako žalovaný a prokurátor a teda žalobca by sa v
tomto konaní nemohol domáhať proti žalovanému náhrady škody, ktorú mu žalovaný protiústavnými
a nezákonnými všeobecne záväznými nariadenia spôsobil. Navyše aj súdne konanie o vyslovenie
nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, možno viesť len ohľadom platného všeobecne

záväznéhonariadenia,tedavdanomprípadebypríslušnýsúdmuselpodľanázoružalobcutakútožalobu
len zamietnuť.

Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemal inú možnosť, ako

vychádzať z predpokladu o zákonnosti vyššie uvedených všeobecne záväzných nariadení žalovaného,
potom je takýto právny záver zjavne nesprávny. Súd prvého stupňa bez ďalšieho vychádzal zo
zákonnosti predmetných všeobecne záväzných nariadení žalovaného, keď k tomu záveru dospel bez
toho, aby ich zákonnosť alebo nezákonnosť sám vyhodnotil, a preto je zrejmé, že rozhodnutie súdu
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Nie je podstatné, že

žalobca riadnymi opravnými prostriedkami nenapadol rozhodnutia orgánov obce v konaniach, v ktorých
mu bola vyrubená daň za predmetné obdobia. Tieto rozhodnutia boli tiež vydané žalovaným zjavne v
súlade s uvedenými všeobecne záväznými nariadeniami a preto nebol ani dôvod zo strany žalobcu ich
napádať, keďže škodu uplatňovanú v tomto konaní žalovaný nespôsobil žalobcovi týmito rozhodnutiami,
ale uvedenými neústavnými a nezákonnými všeobecne záväznými nariadeniami, na základe ktorých boli

tieto rozhodnutia následne vydané. Žalobca si teda v tomto konaní neuplatňoval nároky z nezákonného
rozhodnutia o vyrubení dane alebo nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm.
a) a b) zák. č. 514/2003 Z.z.. Osobitná právna úprava obsiahnutá v zák. č. 514/2003 Z.z. neupravuje
uplatnenie takých nárokov na náhradu škody voči orgánom verejnej moci, ktoré by vznikli v dôsledku
prijatia protiústavných a nezákonných všeobecne záväzných právnych aktov orgánmi verejnej moci,

akými sú aj všeobecne záväzné nariadenia. Je teda zrejmé, že na tento prípad sa zákon č. 514/2003
Z.z. vôbec nevzťahuje, pričom akákoľvek iná osobitná právna úprava absentuje.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z argumentov žalobcu v odvolaní vyplýva, že na danú
situáciu sa má aplikovať Občiansky zákonník. Vecná pôsobnosť Občianskeho zákonníka je vymedzená
v ust. § 1 ods. 2 tak, že upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb majetkové vzťahy

medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce správy na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony, ktorými sa podľa poznámky pod čiarou rozumie najmä
Obchodný zákonník. Vzťah medzi občanom a štátom v otázke náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom je vzťahom medzi štátom a občanom v štátnoprávnej
rovine výkonu moci štátu, a preto nie je občianskoprávnym vzťahom v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, resp., aj keby tento záväzok spadal do vecnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka, tak sú
vzťahy súvisiace s náhradou škody z výkonu verejnej moci upravené v lex specialis, ktorý vylučuje
použitie Občianskeho zákona a ktorým je zákon č. 514/2003 Z.z.. Pojem verejná moc v sebe zahŕňa
výkon moci orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej, ako aj výkon moci prostredníctvom iných
subjektov. Prijatie všeobecne záväzného nariadenia orgánom obce je nepochybne výkonom verejnej
moci.

Zákon č. 514/2003 Z.z. nevylučuje zodpovednosť orgánu územnej samosprávy, za nesprávny
(nezákonný) výkon tejto moci do pôsobnosti iného zákona. Prijatie všeobecne záväzných nariadení
orgánom územnej samosprávy nespadá pod výluku v zmysle § 6 ods. 4 a § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

a preto pokiaľ žalobca mal za to, že mu ním uvedené Všeobecne záväzné nariadenia spôsobili škodu,
mal sa jej domáhať na základe postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z..

Pri uplatnení nároku zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v daňovej oblasti by žalovaný nebol

v spore pasívne vecne legitimovaný, ale bolo by ním podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z.
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti
štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.
Aj v prípade, že by žalobca zažaloval správne svoj nárok, tak by nesplnil podmienku podľa § 6 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. a to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť

iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom.

Ak žalobca tvrdí, že mu škoda bola spôsobená všeobecne záväznými nariadeniami (nie daňovými

výmermi), tak na uplatnenie zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia, musia byť splnené
podmienky a to protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, vyčerpanie všetkých opravných
prostriedkov, zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia. Výsledok legislatívnej činnosti
orgánu územného celku môže byť z hľadiska zákonnosti a ústavnosti (abstraktnej kontroly) preskúmaný
na krajskom súde. V súlade so zásadou subsidiarity, ak je v určitej veci oprávnený rozhodnúť iný súd, tak

tovylučujeprávomocÚstavnéhosúduapretobymalnormotvornúčinnosťorgánovúzemnejsamosprávy
preskúmavať v prvom rade krajský súd s poukazom na článok 125 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.

Aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak neexistuje konkrétna právna

úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Pokiaľ postup stanovený
právnou normou bol dodržaný, je aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka vylúčená. Ustanovenie §
415 Občianskeho zákonníka nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ale
porušenie tejto povinnosti, predstavuje protiprávne konanie, ktoré, ak je príčinou vzniku škody, znamená
vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vždy je treba posúdiť, či škodlivý

následok by nebol nastal i bez tohto porušenia, teda či počínanie v súlade s prevenčnou povinnosťou
bolo spôsobilé vzniknutej škode zabrániť.

Žalobca v konaní nepreukazoval a ani nepreukázal porušenie prevenčnej povinnosti. Jeho pozornosť

bola zameraná iba na tvrdenie protiústavnosti a protizákonnosti všeobecne záväzných nariadení
žalovaného, teda žalobca žiadal konkrétny prieskum ústavnosti všeobecne záväzných nariadení
žalovaného, ktorého výsledok však vôbec nesúvisel s predmetom sporu. Keďže porušenie prevenčnejpovinnosti prichádza do úvahy iba v prípade, ak by neboli porušené iné právne normy, ktorých porušenie
však žalobca tvrdí, t.j. vo výsledku, ak by všeobecne záväzné nariadenia neboli protiústavné.

V danej veci nedochádzalo k rozhodovaniu podľa zrušeného právneho predpisu uplatniteľného v danej
veci, ktorého ústavnosť by bola pochybná, keďže žalobca sa domáha zodpovednosti žalovaného za
škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktorej predpoklady sú protiprávny úkon (konanie v
rozporesprevenčnoupovinnosťou§415Občianskehozákonníka),vznikškody,príčinnásúvislosťmedzi

protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a zavinenie.

Súd prvého stupňa správne aplikoval, interpretoval právne predpisy na žalobcom uplatnený nárok, jeho
postup nevykazuje žiadne procesné vady alebo pochybenia, ktoré by zakladali dôvod odvolania. Ak
by mal okresný súd posudzovať ako predbežnú otázku ústavnosť namietaných všeobecne záväzných

nariadení a na tomto základe rozhodnúť predmetnú vec, tak by sa to priečilo zmyslu a účelu ústavných
noriem upravujúcich vnútornú deľbu moci po sfére súdnej moci medzi Ústavný súd a všeobecné súdy
a ústavnej koncepcii špecializovaného a koncentrovaného typu kontroly ústavnosti právnych predpisov.
V konaní pred okresným súdom by orgán, ktorý normy vydal (mestské zastupiteľstvo), nemal žiadne
procesné postavenie a oprávnenia, ako obhájiť výsledok svojej činnosti (na rozdiel od konania pred

Ústavným súdom a konania o proteste prokurátora) a preto aj z týchto procesných dôvodoch nie je
prípustné, aby okresný súd vykonával kontrolu ústavnosti právnych noriem, aj preto majú túto právomoc
iba ústavou a zákonom určené orgány.

Žalovaný si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 1.039,82 eur za jeden úkon právnej služby a to
vyjadrenie k odvolaniu a 858,13 eur, režijný paušál a 8,39 eur, 20% DPH a 173,30 eur.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. f)) preskúmal napadnuté rozhodnutie dané rozsahom a dôvodmi odvolania,
podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania (pretože v danom prípade išlo o

odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, ale na druhej strane však nešlo o zákonom vymenované
prípady vyžadujúce si aj prejednanie veci odvolacím súdom na pojednávaní, nakoľko tu nevznikla
potreba doplniť ani opakovať dokazovanie, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní, nešlo tu o
konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie si nevyžadoval ani žiaden
dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, pretože

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba považovať za vecne správne rozhodnutie, ktorého
vydaniu predchádzalo zistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu a rovnako správne posúdenie
veci po právnej stránke.

Podľa Čl. 68 Ústavy SR
Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona
môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Podľa Čl. 71 ods. 2 Ústavy SR

Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti
na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej
správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti
ustanoví zákon.

Podľa Čl. 125 ods.1 písm. d) Ústavy SR
Ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej
správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou,
s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, sozákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
Prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
b) ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo
protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,

Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 246 Občianskeho súdneho poriadku
(1) Na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom,
nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy
(1) Ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje
všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh
na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. 36a) Vo veciach pri plnení úloh
štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného

nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy. 36b)

(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne
záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.

(5)Aksúdsvojímrozhodnutímvysloví,žemedzivšeobecnezáväznýmnariadenímaprávnymipredpismi
uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré
jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný
celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom
a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská
časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho
ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Vzhľadom k tomu, že žalobca opakovane jednoznačne tvrdil, že jeho žalobný návrh nie je návrhom o
náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý návrh by ani

nespĺňal podmienky v zmysle ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi skúmal správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol
žalobu o zaplatenie sumy 216.131,21 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorú si žalobca
uplatnil v zmysle ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania v sume 4.134,45 eur.

Žalobca ako odvolateľ odôvodnil odvolanie tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď vychádzal zo zákonnosti predmetnýchvšeobecne záväzných nariadení žalovaného bez toho, aby ich zákonnosť alebo nezákonnosť sám
vyhodnotil.

Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že súdu
prvého stupňa neprislúcha preskúmavať ústavnosť a zákonnosť predmetných všeobecne záväzných
nariadení žalovaného ani ako predbežnú otázku na posúdenie nároku žalobcu o náhradu škody,
nakoľko jediným vecne príslušným súdom na konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia
obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je len krajský súd, v obvode ktorého sa
nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie v zmysle ust. § 250zfa ods. 2 O.s.p.,
(ktoré ustanovenie je zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve) a to len na základe
návrhu prokurátora. Odvolací súd sa teda stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, keď vychádzal
z predpokladu zákonnosti všeobecne záväzných nariadení žalovaného a z dôvodu absencie prvého

predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu a to protiprávneho konania, žalobný návrh titulom
náhrady škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka ako nedôvodný zamietol, keď z dôvodu
hospodárnosti konania nebolo potrebné skúmať aj ďalšie predpoklady zodpovednosti žalovaného za
škodu.

S poukazom na vyššie uvedené potom súd prvého stupňa vecne správne v preskúmavanom rozsudku
návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Rovnako správne súd prvého stupňa rozhodol
o náhrade trov konania. Odvolací súd potom vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu vrátane správne závislého výroku o náhrade trov konania s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Súd rozhodol o trovách odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo

dňa 06.08.2015) v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 858,13 eur, spolu s paušálnou náhradou
v sume 8,39 eur a 20% DPH v sume 173,30 eur.

Priznanú náhradu trov konania v sume 1.039,82 eur je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149

ods. 1 O.s.p. k rukám advokáta žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v
znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.