Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201002
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314201002.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: P. Z., rod. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. XXXX/X, K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Čabákovou, Dargovských hrdinov 11,
Humenné, proti žalovanému: Z. Z., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, K., o zaplatenie 529,16 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 4.11.2014 č.k. 5C/24/2014-113,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

N e p r i z n á v a žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že z a m i e t a návrh žalobkyne
na zaplatenie 351,88 eur s prísl.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 5C/24/2014-113 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni 351,88 eur, a to v 100-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v
mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku,
pod stratou výhody splátok do úplného vyrovnania. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia čiastky 529,16 eur titulom bezdôvodného
obohatenia žalovaného, ktorý mal povinnosť podieľať sa na zaplatení úhrad za služby spojené s
užívaním bytu za november 2010, ktoré ako spoluvlastník bytu bol povinný platiť bez ohľadu na to, či byt
reálne užíval. Ďalej žalovaný mal zaplatiť aj fixné položky v polovici za obdobie od novembra 2010 do r.
2013. Žalobkyňa špecifikovala tzv. fixné položky (príspevku do tvorby fondu opráv, výkon správy, servis
meracej techniky, zrážková voda) za predmetný byt č. XX nachádzajúci sa na 2. posch. vo vchode č. X
v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele C KN 1121/172 na ul. E. XXXX v K.. Za r. 2013 mala zaplatiť
navrhovateľka titulom užívania bytu v spoločnom podielovom spoluvlastníctve čiastku 286,08 eur. Z toho
žiada od žalobcu zaplatenie polovice, t.j. 143,04 eur. Za r. 2012 polovica fixných nákladov preplácaných
žalobkyňou za žalovaného je ďalších 140,85 eur. V r. 2015 fixné náklady 279,22 eur predstavujú podiel
u žalovaného 139,61 eur. Za r. 2010 sú uplatnené fixné položky za november a december v celkovej
výške 105,66 eur.

Žalovaný proti nároku žalobkyne vzniesol námietku premlčania. Tieto nároky si žalobkyňa mohla uplatniť
v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) po rozvode manželstva.
Voči žalobkyni nemá žiadnu podlžnosť. Z užívania bytu bol vylúčený rozhodnutím súdu.

V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom z 22.10.2009 č.k. 5C/180/2009-14
rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.11.2009. Po rozvode bolo vykonané vyporiadanie

BSM schválením zmieru dňa 14.11.2013 č.k. 22C/39/2011-262 a byt pripadol do výlučného vlastníctva
žalobkyne s povinnosťou žalobkyne vyplatiť bývalému manželovi náhradu za jeho zaniknutý podiel
v čiastke 6.600,- eur do 50 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
27.11.2013.

V konaní je uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor
žalobkyne, keď po rozvode manželstva a do doby vyporiadania BSM žalobkyňa platila tzv. fixné položky
od konca r. 2010 do r. 2013. Platby žalobkyne v polovici predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného. Za november 2010 žiada žalobkyňa aj zaplatenie služieb spojené s užívaním bytu, keďže
ešte vtedy žalovaný spoločne býval so žalobkyňou.

Žalovaný v konaní uznal právo žalobkyne na zaplatenie polovice platieb fixných položiek za obdobie r.
2012 a 2013. Namieta premlčanie nároku za obdobie r. 2010 a 2011. Takisto nepoprel, že za november
2010 neuhradil služby spojené s užívaním bytu a fixné položky, ktoré zaplatila žalobkyňa v r. 2012 v
celom rozsahu. Polovicu z týchto nárokov žalovaný uznal.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 27.3.2012 č.k. 21C/133/2011-98 bol žalovaný vylúčený z
užívania bytu č. XX na ul. E. XXXX/X v K.. Rozhodnutie je právoplatné dňom 18.5.2012. Žalovaný bol
vylúčený aj z užívania bytu do doby skončenia súdneho konania a vyporiadania BSM.

Súd posudzoval nárok žalobkyne s poukazom na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa
obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 136 ods. 1, 2 OZ, veci môžu byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové a bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Súd mal preukázané, že žalobkyňa a žalobca boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, ktoré BSM
trvalo do rozvodu manželstva rozsudkom z 22.10.2009, ktorý sa stal právoplatným 19.11.2009. Týmto
momentom zaniklo BSM účastníkov. Vyporiadanie BSM bolo predmetom zmieru, ktorý súd schválil
14.11.2013 a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2013. Predmetom nároku je úhrada za
služby spojené s užívaním bytu za november 2010 a fixné položky za r. 2010 až r. 2013. Aj keď sa
žalovaný z bytu vysťahoval v novembri 2010 (27.11.2010), nebolo sporné, že neplatil za služby spojené
s užívaním bytu ani úhradu tzv. fixných položiek. Neurobil tak až do r. 2013. Povinnosť platiť fixné položky
platí bez ohľadu na to, či žalovaný byt užíval alebo neužíval, resp. či bol z jeho užívania vylúčený. Potom
súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný prispievať platbami na fixné položky spojené s užívaním
bytu bez ohľadu na to, či byt reálne užíval alebo nie.

Žalobkyňa preukázala, že tieto platby v celosti zaplatila, preto sa žalovaný na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil. S poukazom na § 454 OZ súd návrhu vyhovel.

Keďže sa žalovaný bránil aj námietkou premlčania, súd sa zaoberal aj touto námietkou. Podľa § 107
ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vzhľadom na
to, že žaloba bola podaná 28.1.2014 a sú uplatnené nároky za r. 2010, 2011, po námietke premlčania
má žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia len za r. 2012 a r. 2013, keďže sú to nároky
uplatnené v dvojročnej premlčacej lehote. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 351,88 eur. Je
to 140,85 eur za r. 2012 a 143,04 eur za r. 2013. Čiastka 67,99 eur, t. j. polovica platby za marec 2012
ako dlh za november 2010 podľa č.l. 84 spisu.

Súd povolil žalovanému splácanie dlhu v mesačných splátkach po 100,- eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o nich rozhodne súd
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Súd pri rozhodovaní nebral v úvahu, že
nedobrovoľne a neprávom bol vylúčený z užívacieho práva k bytu rozhodnutím okresného súdu až
do právoplatnosti vyporiadania BSM. Je toho názoru, že z právneho hľadiska náklady spojené s

vlastníctvom bytu a nebytových priestorov a za služby spojené s užívaním bytu po rozvode sú povinní
platiť obaja manželia. Keďže byt neužíval a navyše bol nútený z bytu sa odsťahovať, jeho neplatenie
položiek súvisiacich so zrážkovou vodou, tvorbou fondu opráv, výkonu správy, servisu meracej techniky,
nie je možné objektívne považovať za vzniknutý stav bezdôvodného obohatenia na jeho strane, za čo by
mal niesť zodpovednosť. Tak na strane žalobkyne je bezdôvodné obohatenie. Žiada zmeniť rozhodnutie
súdu prvého stupňa a návrh zamietnuť a súčasne priznať žalovanému oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov z dôvodov sociálnej a ekonomickej situácie. Má nízky príjem.

Zo stany okresného súdu bola daná výzva žalovanému na doloženie svojich majetkových pomerov a
zasielané žalovanému tlačivo pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 9.2.2015 bol okresnému súdu doručený dodatok k odvolaniu žalovaného. Odvolací súd v tejto veci
poukazuje na to, že doplniť dôvody odvolania možno len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3
O.s.p.). Pôvodný rozsudok bol doručený žalovanému 8.1.2015. Z hľadiska uplynutia odvolacej lehoty
(15 dní od doručenia rozsudku), keď lehota uplynula 23.1.2015, odvolací súd už nemohol prihliadať
na ďalšie dôvody odvolania uvedené v podaní doručeného okresnému súdu 9.2.2015. Odvolací súd
sa doplnením odvolania zo strany žalobcu nemohol zaoberať. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a
dôvodmi - pôvodného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku a požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätné účinky; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Vyššie uvedené ust. Občianskeho súdneho poriadku rieši možnosť oslobodenia účastníkov od platenia
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú. Keďže žalovaný dal odvolanie proti rozsudku,
súčasne požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s poukazom na svoje majetkové
pomery. Okresný súd vyzýval žalovaného na preukázanie svojich majetkových pomerov. Doručoval
mu tlačivo na vyplnenie, z ktorého tlačiva by súd zvážil možnosť oslobodenia žalovaného od platenia
súdnych poplatkov. Keďže žalovaný späť nezaslal súdu takéto tlačivo, potom ani odvolací súd
nemohol hodnotiť pomery u žalovaného, že spĺňa podmienku na oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Žalovaný nepreukázal, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov.

Čo sa týka uplatneného nároku, tu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti tak, že zamietol návrh žalobkyne za zaplatenie 351,88 eur s prísl.. Odvolací súd v
tejto veci poukazuje na to, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 21.10.2009
č. k. 5C/180/2009-14, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2009. Keď došlo k rozvodu
manželstva, potom podľa § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zánikom manželstva
zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Vyporiadanie BSM bolo následne predmetom
konania na Okresnom súde Humenné, ktorý uznesením z 14.11.2013 č. k. 22C/39/2011-262 schválil
zmier účastníkov a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť, a to byt č. XX
s príslušenstvom prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá je povinná žalovanému zaplatiť
náhradu za jeho zaniknutý podiel v sume 6.600,- eur. Odvolací súd vychádza z toho, že ak sa vyporiada
BSM, má sa vyporiadať v súlade s § 150 OZ, že vo vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželom sú rovnaké.

Podľa § 149 ods. 2 O.s.p., ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. V danom prípade došlo k schváleniu dohody súdom o
vyporiadaní BSM medzi účastníkmi, t.j. medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom predmetom vyporiadania
mal byť celý majetok patriaci do BSM, teda vrátane prípadných záväzkov (dlhov) z užívania bytu. Aj
keď žalovaný poukazuje na to, že bol rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa 27.3.2012 č. k.
21C/135/2011-98 vylúčený z užívania bytu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.5.2012, tak
okresný súd bol toho názoru, že na vyporiadanie BSM má žalovaný povinnosť podieľať sa na nákladoch
spojených s užívaním bytu. Byt po rozhodnutí okresného súdu č. k. 21C/135/2011-98 užívala žalovaná
preto, že podľa § 705a Občianskeho zákonníka z dôvodov fyzického alebo psychického násilia alebo

hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi sa stalo ďalšie spolunažívanie neznesiteľným. Súd potom
mohol na návrh jedného z rozvedených manželov obmedziť užívacie práva druhého z nich alebo ho
z jeho užívania úplne vylúčiť. Vylúčenie z užívania bytu bolo zapríčinené správaním žalovaného, ale
napriek tomu je potrebné poukázať opätovne na to, že schválením zmieru o vyporiadaní BSM, mali
účastníci vyporiadať všetky záväzky súvisiace s trvaním manželstva k spoločnému majetku. V danom
prípade aj pohľadávky týkajúce sa prípadného dlhu za byt do rozvodu manželstva, resp. vyporiadania
BSM účastníkov a schválením toho zmieru súdom. Ak účastníci pri schválení zmieru nemysleli na tieto
záväzky, nemôžu už byť predmetom ďalšieho rozhodovania, napr. o BSM ako je predmetný nárok. Preto
odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobkyne na zaplatenie zvyšku uplatnenej
pohľadávky na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 351,80 eur zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o celých trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.