Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010335
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010335.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.03.2016, v trestnej
veci obvineného mladistvého J. P., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/106/2015 zo dňa
01.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné podľa § 331 ods. písm. b/ Tr. por. návrh dohody o
vine a treste uzavretej medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Humenné a obvineným ml. J. P., nar.
XX.XX.E. v Bardejove, trvale bytom B. O. XX, okres X., prechodne bytom J. J. J., kpt. B. XX/X, XXX XX
T., ktorú navrhol schváliť prokurátor návrhom sp. zn. 2Pv 218/2015 zo dňa 16.06.2015, odmietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor. V písomných dôvodoch
sťažnosti uviedol, že sa nazdáva, že dohoda o vine a treste bola uzavretá v súlade so zákonom.
Osobitne poukazuje na to, že u maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX, bola nariadená ústavná výchova
rozsudkom Okresného súdu v Humennom, sp. zn. 10P/172/2012 zo dňa 29.06.2012. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2012. Ústavná výchova bola nariadená z toho dôvodu, že otec J. P.

je nebohý a matka opustila dve deti a nechala ich žiť so starším súrodencom, ktorý sa o ne nedokázal
postarať. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že k tomuto činu došlo v októbri 2011, kedy matka ml. J. P.
odišla k svojmu druhovi a nie je schopná sa o deti postarať. Vzhľadom na spôsob života a správanie sa
rodiny obec Zborov rodinu neprihlásila na trvalý pobyt.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že matka ml. J. P. v tomto prípade o dieťa nejavila záujem,

u dieťaťa bola nariadená ústavná výchova a vzhľadom na prístup k rodičovským právam by matka ani
nebola schopná primeraným spôsobom využiť právo zákonného zástupcu maloletého aj v prípade, ak
by o toto mala záujem. Napriek tomu ml. J. P. je dlhodobo umiestnený v Detskom domove J. na ulici kpt.
B. v T., a teda má sťažovateľ za to, že pokiaľ uvedené zariadenie zabezpečuje výchovu mladistvého,
zabezpečuje plnenie si povinností v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou, spravuje jeho financie,
stará sa o hygienu a ďalšie nevyhnutné skutočnosti potrebné pre výchovu a výživu ml. J. P. nazdáva sa,

že práve štatutárny zástupca, prípadne ním poverená osoba tohto zariadenia má všetky predpoklady
vykonávať právo zákonného zástupcu. Naviac uvedené osoby najlepšie poznajú ml. J. P., vedia ako sa
správa, čo v jeho prípade pôsobí výchovne a podobne. Uniklo súdu, že práva zákonného zástupcu ml. J.
P. nevykonával J. domov sv. B. v T., ale zástupca J. domova J. na D. kpt. B. v T.. Pokiaľ ide o opatrovníka,
v danom prípade vystupovala ako opatrovníčka T.. O. U., zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Humennom na základe splnomocnenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nemožno opomenúť ani to, že ml. J. P. má v konaní ustanovenú obhajkyňu, ktorá po celú dobu aktívne
v konaní vystupovala.Vzhľadom na uvedené okolnosti má sťažovateľ za to, že v rámci konania o dohode o vine a treste
boli zohľadnené všetky skutočnosti najvýhodnejšie pre ml. J. P., pokiaľ ide o prítomnosť obhajkyne,

zástupkyne úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj splnomocnenca zástupcu povereného
štatutárnym orgánom J. domova J. na ul. kpt. B. v T.. Akékoľvek úvahy v tomto smere, že sa konania
mala zúčastniť jeho biologická matka G. W., považuje prokurátor za nedôvodné, pretože sa jedná o
osobu, ktorá s ml. J. P. nežije v spoločnej domácnosti, nezabezpečuje jeho výchovu a výživu. V roku
2011 ho dobrovoľne opustila a dalo by sa povedať, že vzhľadom na to, že sa od roku 2011 nepostarala

o sanáciu rodinného prostredia do takej miery, aby sa ml. J. P. spoločne s ostatnými súrodencami mohol
vrátiť domov, o mladistvého ako aj o jeho súrodencov nejaví prakticky žiaden záujem. Ďalej poukázal na
to, že Okresnému súdu v Humennom bol doručený návrh na schválenie dohody o vine a treste spolu s
ďalšími písomnosťami dňa 26.06.2015. Uznesenie o odmietnutí dohody bolo prokuratúre doručené až
21.12.2015, teda vec sa nachádzala bez rozhodnutia na Okresnom súde v Humennom v podstate takú
istú dobu, ako trvalo celé prípravné konanie.

Navrhol preto, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a prikázal Okresnému súdu v
Humennom vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

Krajský súd na základe sťažnosti okresného prokurátora podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného
prokurátora nie je dôvodná.

Okresný súd rozhodnutie o odmietnutí návrhu dohody o vine a treste odôvodnil tým, že prokurátor podal

súdu návrh na schválenie dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a obvineným, v zmysle
ktorej bol obvinený uznaný za vinného, že v presne nezistenom časovom období od 17.08.2014 až
do septembra 2014 na presne nezistených miestach v Medzilaborciach najmä v okolí sídliska Vrch,
na chodbe v budove J. J. U.. B. a v blízkom okolí počas vzájomných stretnutí s maloletom Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, s touto opakovane po vzájomnej dohode viackrát vykonal súlož i napriek tomu, že vedel

o tom, že Y. W. nedovŕšila pätnástky rok svojho veku a navštevuje základnú školu, teda vykonal súlož
osobou mladšou ako pätnásť rokov, čím spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.
zák. a prijal trest uložený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák. na jeden rok a šesť
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a skúšobnú dobu určenú na dva roky.

Okresný súd v ďalšej v časti uznesenia citoval ustanovenia § 331 ods. 1 Tr. por., § 331 ods. 2 Tr.
por., ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 619/2005 Z.
z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o vine a treste, § 232 ods. 2 Tr. por. a
ustanovenia zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a to § 38, § 39, § 54, ďalej § 35 Tr. por. a následne zistil, že

zákonný zástupca obvineného vykonáva práva podľa Tr. por. v zastúpení obvineného a v jeho mene (nie
vo vlastnom mene). Keďže zákonný zástupca obvineného koná v mene obvineného, zákon výslovne
uvádza, že zákonný zástupca môže vykonávať svoje práva a oprávnenia aj proti vôli obvineného, ak
je to v prospech obvineného, a to z dôvodu, ak by obvinený nemohol zabrániť zákonnému zástupcovi
v uplatňovaní práv.

Zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste vyplýva, že prokurátor v rozpore vyššie citovanými
ustanoveniami konal ako so zákonným zástupcom ml. obvineného s J. J. sv. B. v T. a nie s matkou ml.
G. W., nar. XX.XX.XXXX, B. O. XX, ktorá doteraz nebola pozbavená rodičovských práv a povinností.
Ústavné zariadenie, v ktorom sa vykonáva súdom nariadená ústavná starostlivosť, pokiaľ súd súčasne

nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56 Zákona o rodine, nemožno považovať za zákonného
zástupcu maloletého.

Spolu s návrhom prokurátora na schválenie dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a
obvineným, bola súdu predložená dohoda o vine a treste uzavretá bez súhlasu zákonného zástupcu

mladistvého obvineného, preto predseda senátu podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Tr. por. návrh dohody o
vine a treste odmietol.Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, sťažnosti okresného prokurátora ako aj spisového
materiálu a dôkazov zabezpečených v tomto štádiu trestného stíhania dospel k záveru, že rozhodnutie
okresného súdu je v súlade so zákonom. Je nesporné, že okresný súd pochybil, keď uviedol, že

prokurátor konal so zákonným zástupcom J. J. U., lebo je zrejmé, že maloletý je umiestnený v
J. J. v T. Toto pochybenie okresného súdu však krajský súd nepovažuje za také pochybenie, na
základe ktorého by bolo možné, resp. potrebné napadnuté uznesenie zrušiť. Je preukázané z doposiaľ
nazhromaždených dôkazov, že matka maloletého G. W. nebola pozbavená rodičovských práv a
povinností. Vzhľadom na túto skutočnosť, preto sa stotožňuje krajský súd s názorom okresného súdu, že

okresný prokurátor nekonal so zákonným zástupcom ml. obvineného, a preto rozhodnutie o schválení
návrhu o dohode o vine a treste, ktorým by tento návrh bol akceptovaný okresným súdom, by znamenalo
porušenie základných práv mladistvého, ako aj základných práv zákonného zástupcu mladistvého.

Krajský súd preto sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.