Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712214704
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712214704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu I. L.

H..U.., U. U. L. XX, XXX XX X., N. : XX XXX XXX proti žalovanému O. P., Š.. C. U., X. X. XXX, XXX
XX X. o zaplatenie koncesionárskeho poplatku za používanie rozhlasových prijímačov vo výške 0,99
eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta v celom rozsahu.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 20.07.2006 doručenou Okresnému súdu Bratislava I súdu na nosičoch DVD dňa
26.07.2006 žalobca žiadal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 0,99

eura (pôvodne 30,-Sk) s príslušenstvom a spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že na žalobcu bola postúpená nižšie špecifikovaná pohľadávka, ktorú má teraz žalobca voči
žalovanému. S postúpením tejto pohľadávky zo Slovenského rozhlasu bol žalovaný oboznámený
zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň
bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov
spolu vo výške 150,-Sk. Predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych
poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného, pričom žalobca si uplatňuje

len nepremlčanú časť v celkovej výške 30,-Sk. Žalovaný bol povinný platiť koncesionársky poplatok za
rozhlasový prijímač v období od 01.09.1999 do 31.07.2003 vo výške 30,-Sk a v období od 01.08.2003
do 30.06.2005 vo výške 40,-Sk. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný je v omeškaní splatením
koncesionárskych poplatkov po dobu dlhšiu ako jeden mesiac odo dňa ich splatnosti, vyzval Slovenský
rozhlas žalovaného na ich zaplatenie. Žalovaný túto výzvu ignoroval, neoznámil žalobcovi skutočnosti,
ktoré by mali za následok zánik povinnosti platiť koncesionársky poplatok. Podaním zo dňa 24.07.2006
žalobca oznámil, že podáva len samotné žaloby a prílohy k žalobám v elektronickej forme neprikladá,

nakoľko tieto sú obsiahnuté na DVD nosiči.

V písomnom podaní zo dňa 14.01.2016 žalovaný uviedol, že výzva na úhradu nedoplatku a
koncesionárskych poplatkov. Oznámenie o postúpenie zo dňa 20.10.2005 mu nebola doručená.
Zástupcami žalobcu nebol kontaktovaný písomne, telefonicky ani žiadnym iným spôsobom, teda
nemohla poskytnúť súčinnosť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním listín a to potvrdenie U. G., počítačový výstup -
Výpis nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo XXXXXXXXXX, Výzva na úhradu nedoplatku z
koncesionárskych poplatkov a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005, Protokol o
odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluveč.1 zo dňa 20.09.2005, Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej
15.07.2005 a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Z potvrdenia U. G. má súd za preukázané, že U. G. N.. V. R. prehlásil, že preukázal dlžníkovi

postupovanej pohľadávky z koncesionárskych poplatkov a to žalovanému postúpenie tejto pohľadávky
a zároveň ho vyzval na úhradu nedoplatku na koncesionárskom poplatku písomnou formou v podobe
doporučenej zásielky pod podacím číslom XXXXXXXX. Z výpisu nedoplatkov žalovaného evidenčné
číslo XXXXXXXXXX má súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný nezaplatil v mesiacoch
január, február, apríl, jún, júl 2003 U. G. sumu celkovo 150,-Sk. Z listiny Výzva na úhradu nedoplatku

z koncesionárskych poplatkov a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 má súd za
preukázané vyhotovenie oznámenia U. G. žalovanému, že ku dňu 20.09.2005 eviduje nedoplatok na
koncesionárskom poplatku v celkovej výške 30,-Sk a oznámenie, že dňa 20.09.2005 U. G. postúpil
pohľadávku, ktorú eviduje voči žalovanému z nedoplatku na koncesionárskom poplatku obchodnej
spoločnosti X. I. L., H..U... Súčasne U. G. žalovaného vyzýva, aby splnil svoju zákonnú povinnosť
zaplatiť uvedený nedoplatok v plnej výške v lehote do 21 dní odo dňa doručenia tejto výzvy a to na účet

žalobcu. Z Realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej 15.07.2005
(ďalej tiež „Realizačná zmluva č. 1.“) má súd za preukázané, že neuvedeného dňa bola medzi U.
G. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá zmluva, predmetom ktorej je postúpenie
pohľadávok postupcu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu. Podľa čl. II bod 2.2 postupca je ku dňu
podpísania tejto zmluvy veriteľom pohľadávok z koncesionárskych poplatkov fyzických a právnických

osôb a samostatne zárobkovo činných osôb podľa odovzdanej databázy k 30.06.2005. Podľa čl. II
bod 2.3 postupca postupuje žalobcovi pohľadávky podľa bodu 2.2 tejto zmluvy dňom podpísania tejto
zmluvy za odplatu v celkovej výške 91.619.1.930,-Sk. Podľa čl. III bod 3.1 postupované pohľadávky
sú špecifikované identifikáciou dlžníkov a výškou pohľadávok. Podľa čl. III bod 3.3 výška pohľadávok
je identifikovaná ku dňu postúpenia pohľadávok a/ zákonnou výškou koncesionárskych poplatku,

b/ počtom rozhlasových prijímačov a c/ dĺžkou omeškania. Podľa čl. IV bod 4.2 vzťahy osobitne
neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.07.2005. Podľa čl. IV bod 4.4 súčasťou tejto zmluvy je Protokol o odovzdaní
hmotnéhonosičainformáciízozoznamompostúpenýchpohľadávok.ZProtokoluoodovzdaníhmotného
nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č.1 zo dňa 20.09.2005

má súd za preukázané, že názov súboru je U. L. a textový súbor obsahuje zoznam pohľadávok
právnických osôb za obdobie 08.06.1999-30.06.2005 a zoznam pohľadávok fyzických osôb za obdobie
15.01.2002-30.06.2005, keď štruktúra súboru je variabilný symbol, meno, priezvisko, adresa, IČO/dátum
narodenia, dlh a dlh z KP, pričom CD bolo odovzdané dňa 20.09.2005.

Predmetom konania je právny vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý vznikol na základe zákona č. 212/1995
Z.z. o koncesionárskych poplatkoch (ďalej tiež „ZoKP“) ako osobitného predpisu. Na základe tohto
predpisuvznikámedzivymedzenýmifyzickýmiosobamiaU.G.právnyvzťah.Obdobiezaktoréžalovaný
nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v žalobe skutkovo vymedzené odkazom na dôkaz - Výpis
nedoplatkov žalovaného , podľa ktorého žalovaný nezaplatil koncesionárske poplatky za dobu júl 2003

(ďalejtiež„rozhodnéobdobie“).Súdmázanesporné,žežalovanýbolvlastníkomrozhlasovéhoprijímača
v rozhodnom období a teda, bol platiteľom koncesionárskeho poplatku U. G. (§ 3 ods. 1 ZoKP),
pričom nebol tvrdený a teda ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky (§ 3 ods.
9 ZoKP) tak, že by v rozhodnom období žalovaný nebol poplatníkom. Súčasne nebolo tvrdené a teda
ani preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období oslobodený od povinnosti platiť koncesionárske

poplatky (§ 6 ods. 1 ZoKP), keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť
koncesionárske poplatky neboli žalovaným tvrdené. Žalovaný bol tak povinný platiť U. G. ako príjemcovi
koncesionárskeho poplatku (§ 4 ods. 1 ZoKP) koncesionárske poplatky počnúc 1. augustom 2003 vo
výške 40,-Sk za každý mesiac v ktorom sa poplatková povinnosť skončila. Súd nemá za sporné, že
žalovaný žalobcovi peňažnú sumu 40,-Sk nezaplatil.

Podľa § 8 ods. 2 ZoKP ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden
mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, U. G. písomne vyzve platiteľa
na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ
vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa zákona“ teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky

poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva okrem zákonom určenej písomnej formy (§ 8 ods.
2 ZoKP) musí obsahovať určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku (žalovaný) povinný splniť si svoju
povinnosť čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods. 3 ZoKP. Po jej (márnom) uplynutí je U.
G.oprávnenýsiuplatniťprávonasúde(§8ods.3infineZoKP).Abyžalovanýakoplatiteľpoplatkumoholsplniť zákonom vyžadovanú výzvu U. G. v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie
žalovanému doručená, nestačí len jej zaslanie žalovanému bez doručenia žalovanému. Z listiny Výzva
na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenie o postúpení pohľadávky súd nemá za

preukázané doručenie výzvy na zaplatenie. Vzhľadom na nepreukázanie vykonania kvalifikovanej výzvy
na zaplatenie koncesionárskeho poplatku, ktorý žiada žalobca od žalovaného zaplatiť, má súd žalobu
za predčasne podanú s tým, že na priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom
je potrebné vykonať a v konaní aj preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie Slovenským rozhlasom a
následné márne uplynutie vo výzve určenej lehoty na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania
vyplývajúce z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi
nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo. Pokiaľ je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti
zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti predchádzajúcej samotné súdne
konanie, súd deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovaného na základe zisteného skutkového stavu

zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou
rozhodnutia je spornosť odstránená). Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom
tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda
zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má
žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento

vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a pokiaľ
zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť.

Právne skutočnosti sú skutočnosti, na ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to

skutočnosti, ktoré podľa zákona musia nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti,
ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu všeobecne stanovené v zákone. Právne skutočnosti určuje platné
právo, určitá skutočnosť, ktorá vznikla zmenila sa alebo zanikla, ale ktorá nie je určená v práve
ako skutočnosť majúca právny význam, nemôže z právneho hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi
subjektmi. Medzi právne skutočnosti právna teória zahŕňa aj vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria

právne úkony. Dvojstranným právnym úkonom je aj zmluva. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká
dvoma prejavmi vôle, stretnutím týchto dvoch prejavov vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje
ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená zmena v osobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene
v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto zmluva uzatvorená a že vyvolá právne následky, teda okrem
ďalšieho nesmie trpieť vadou absolútnej neplatnosti. Za platného právneho stavu nedochádza k zmene

v osobe veriteľa oznámením postúpenia pohľadávky postupcom, keďže s touto skutočnosťou nie je tento
právny následok zákonom spojený. S oznámením postúpenia pohľadávky postupcom sú spojené iné
právne následky ako zmena v osobe veriteľa, a to napr. nemožnosť zbaviť sa bez ďalšieho, záväzku
plnením postupcovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom dlžník po takomto oznámení nie je
oprávnený pred plnením svojho záväzku dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2

Občianskehozákonníka).Ustanovenie§526ods.2Občianskehozákonníkapretoniejemožnévykladať
v tom zmysle, že v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo dokonca jej neexistencie
dochádza k zmene v osobe veriteľa na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a teda
by súd v konaní o postúpenú peňažnú pohľadávku bol zbavený možnosti preskúmať právny dôvod
nadobudnutia subjektívneho práva žalobcu. Uvedené platí o to viac v prípadoch, kde je právny dôvod

vzniku práva žalobcu sporný. Ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka len bližšie upravujú
zodpovednostné vzťahy v prípade, že nedôjde k zániku záväzku plnením dlžníka oprávnenej osobe,
pričom však v prejednávanom prípade takýto skutkový stav nenastal.

Keďže v konaní o splnenie povinnosti zaplatiť koncesionárske poplatky má rozhodnutie súdu

deklaratórny charakter a meritórnym rozhodnutím súdu sa deklaruje, že povinnosť zaplatiť
koncesionárske poplatky žalovaným tu na základe zákonom daných skutočností je alebo nie je, bolo by
v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania a to výchovou na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.), dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb (§ 2 O.s.p.), ak by

súd rozsudkom konštatoval neexistujúce právo. Vzhľadom na to súd musí posúdiť aj platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok, pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného
veriteľa na žalobcu.Povinnosť platiť koncesionárske poplatky vzniká po splnení zákonom daných predpokladov, na základe
tejto povinnosti je platiteľ poplatku povinný platiť poplatky za jednotlivé mesiace po dobu existencie
poplatkovej povinnosti (§ 3 ods. 6 a 9 ZoKP). Povinnosť platiť jednotlivé poplatky, t.j. povinnosť

žalovaného ako platiteľa poplatku plniť zákonom stanovenú peňažnú sumu za jednotlivé mesačné
obdobia, vzniká na základe odlišného skutkového základu, s rozdielom spočívajúcim v inom období
trvania vlastníctva rozhlasového prijímača resp. evidencie rozhlasového prijímača v účtovníctve. Tieto
poplatky sú od seba navzájom nezávislé, sú samostatne uplatniteľné, vznikajú a zanikajú nezávisle
od seba a môžu zaniknúť aj jednotlivo, na základe rozdielnych právnych skutočností. V súlade s

uvedeným je aj ustanovenie § 8 ods. 2 a 3 ZoKP, keď na účely vymoženia práva na zaplatenie
koncesionárskeho poplatku sa rozlišuje medzi poplatkami za jednotlivé mesiace a to v súvislosti so
vznikom práva na vykonanie výzvy na splnenie povinnosti (§ 8 ods. 2 ZoKP in fine). Jednotlivé poplatky
sú tak samostatnými právami na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka).

Zmeny záväzku môžu spočívať v zmene niektorého z jeho subjektov, jednou z týchto zmien je aj

zmena v osobe veriteľa postúpením pohľadávky, spočívajúca v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi
namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). K postúpeniu pohľadávky dochádza
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zmluva o postúpení
pohľadávky musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych
úkonov sú spojené právne následky. Medzi náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu

vôle a touto je aj určitosť právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Určitosť právneho úkonu
je kategóriou objektívnou. Ak ide o právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti
písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento
prejav vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy,
ak to nie je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Ak teda zmluva o

postúpení pohľadávky nie je v písomnej forme dostatočne určitá, má vadu a v súlade s § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka je neplatná, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, ku ktorej
súd prihliada ex offo bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania. Absolútna neplatnosť pôsobí proti
každému, pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistentný úkon, nemôže vyvolať nijaké
právne následky. Pohľadávka ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak subjektmi t.j.

kto komu má plniť a jednak právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. Bez uvedenia právneho
dôvodu nie je možné identifikovať, najmä pri peňažných plneniach medzi subjektmi s viacerými
obdobnými záväzkami, pohľadávka z ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v zmluve
o postúpení pohľadávky takto určená a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu
vzniknutého zo zmluvy o postúpení pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávok neurčitá. Právnou

skutočnosťou spôsobujúcou zmenu v osobe veriteľa a to U. G. ako postupcu na žalobcu ako postupníka
je Realizačná zmluva č.1.. Ustanovenia čl. III bod 3.1 a 3.2 Realizačnej zmluvy č. 1. uvádzajú len
vo všeobecnosti spôsob identifikácie postupovaných pohľadávok. Prílohou Realizačnej zmluvy č. 1 je
Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej
zmluve č.1 zo dňa 20.09.2005 nie samotný hmotný nosič informácii so zoznamom postúpených

pohľadávok. Samotný protokol neobsahuje identifikáciu postupovaných pohľadávok a to ani pohľadávky
Slovenského rozhlasu voči žalovanému. Ani žiadne iné ustanovenie Realizačnej zmluvy č. 1 neobsahuje
identifikáciu postupovaných pohľadávok, Realizačná zmluva č. 1 je tak neurčitá pre nedostatočné
určenie postupovaných pohľadávok a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatná, na jej
základe teda nedošlo k zmene v osobe veriteľa. Žalobca tak nie je vecne aktívne legitimovaný, čo je

ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.

Súčasne má súd za potrebné uviesť, že identifikácia pohľadávky ako mala byť vykonaná na hmotnom
nosiči informácii je tiež nedostatočná, keď z Realizačnej zmluvy č. 1 v spojení s počítačovým
výstupom - vytlačenou stranou z hmotného nosiča informácií má súd za preukázané, že hmotný

nosič informácií neobsahuje identifikáciu jednotlivých pohľadávok U. G. voči žalovanému jednoznačným
určením obdobia, za ktoré sa má koncesionársky poplatok platiť, ale len celkovú sumu, ktorú U.
G. žiadal od žalovaného zaplatiť. Nie je tak zrejmé, ktorá právna skutočnosť je dôvodom vzniku
povinnosti žalovaného zaplatiť U. G. peňažné pohľadávky, nie je tak zrejmé ktoré pohľadávky U. G. voči
žalovanému boli postúpené na žalobcu.

Súd nemá za preukázané ani podpísanie Hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených
pohľadávok k Realizačnej zmluve č.1 zo dňa 20.09.2005 zaručeným elektronickým podpisom avšak
vzhľadomnato,žetentonebolprílohouRealizačnejzmluvyč.1uvedenéjeprávneirelevantnévovzťahuk zákonnej požiadavke na písomnú formu právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 ods.
1 Občianskeho zákonníka k § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na zistený skutkový stav
a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania, keď žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech žiadne trovy potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli a žalobca, v spore plne neúspešný, nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.