Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13CPr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612224363
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612224363.10

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Katarína Šťastná samosudkyňa, v právnej veci žalobkyne : Y. J.,
W.. XX.XX.XXXX, F. N., G.. L. XXX/XX, právne zastúpená : JUDr. Martin Slúka, advokát, Spišská Nová
Ves, Hviezdoslavova 41 proti žalovanému : Domovník s.r.o. Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 8, IČO 46
681 795, právne zastúpený : JUDr. Ivan Hric, advokát, Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 8, o zaplatenie
465,-Eur a vydanie platobných pások s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 307,12Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75%
ročne zo sumy 307,12 Eur od dňa 7.8.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Súd konanie čo do zaplatenia sumy vo výške 126,63€ zastavuje.

Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku vydať žalobkyni za mesiac júl 2012
údaje o poskytnutej mzde za poskytnutú prácu, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších
skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných

pôžitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo
výške 510,70 Eur , do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne
vedený v mBank číslo účtu : 520700-4202747274/8360.

Žalovaný je povinný zaplatiť poplatok za podaný návrh vo výške 18,00Eur na účet tunajšieho súdu, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 13.12.2012 návrh, ktorým žiadala, aby jej žalovaný zaplatil
sumu 465,- Eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,75% od 7.8.2012 do zaplatenia a zároveň
aby jej žalovaný vydal výplatné pásky za mesiace júl a august 2012 ako aj potvrdenie o príjmoch fyzickej
osoby zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z príjmu za obdobie trvania pracovno-

právneho vzťahu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 21.05.2012 v takej podobe, aby údaje
v predmetných dokumentoch zodpovedali platnému skončeniu dohody ku dňu 6.8.2012, dojednanej
odmene vo výške 2,50Eur /hod., ako aj počtu odpracovaných hodín v rozsahu 210 hodín za mesiac júl
a 56 hodín za mesiac august. Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že na základe Dohody o vykonaní práce uzatvorenej so

žalovaným dňa 21.05.2012 vykonávala pre žalovaného predaj maloobchodného tovaru v prevádzke
Bufet Čingov. V dohode nebola konkrétna výška odmeny dohodnutá, avšak na základe ústnej dohodymala odmenu vo výške 2,50Eur / hod. Dňa 6.8.2012 prebehla medzi konateľmi žalovaného a žalobkyňou
ústna výmena názorov, predmetom ktorej bolo obvinenie žalobkyne žalovaným z toho, že na prevádzke
predáva alkohol, ktorý nebol zakúpený žalovaným, čím údajne vznikal žalovanému ušlý zisk. Uvedené

obvinenie považuje žalobkyňa za bezdôvodné ohováranie, ktoré žalovaný založil na tom, že na
prevádzke sa vraj našli neoznačené fľaše, ktoré neboli zakúpené žalovaným. Žalobkyňa bola pani
Frankovou vyzvaná na vrátenie kľúčov od prevádzky, ktorá jej ich vydala do rúk a z prevádzky si vzala
aj svoju dohodu a zdravotný preukaz pracovníka v potravinárstve. Tým dali obe strany dostatočne jasne
najavo, že ani jedna zo strán nechce v spolupráci naďalej pokračovať. V daný deň ukončila prácu pre

žalovaného aj Y.. N. F., ktorá taktiež odovzdala žalovanému kľúč od prevádzky. Vo vzťahu k Y.. N. F.
má však žalovaný vysporiadané všetky peňažné záväzky plynúce z ich dohody o vykonaní práce ako
aj to, že žalovanému v jej prípade bolo jasné, že dohoda skončila ku dňu 6.8.2012. Žalovaný listom
zo dňa 13.8.2012 upovedomil žalobkyňu na údajné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré odôvodnil
nedostavením sa žalobkyne do práce dňa 7.8.2012, na základe čoho s ňou údajne s okamžitou
platnosťou ukončil dohodu. Taktiež ju upozornil, že ho s dostatočným predstihom neupozornila na

svoju neprítomnosť, čím mu údajne vznikli náklady. Žalobkyni nie je jasné, prečo žalovaný ukončoval
opakovanepracovno-právnyvzťahlistomzodňa13.8.2012,keďvtomčaseužboldanývzťahukončený,
a to práve na základe vzájomnej ústnej dohody zo dňa 6.8.2012 a odovzdaním kľúčov od prevádzky.
Na základe e-mailovej výzvy žalovaný doručil výplatnú pásku žalobkyne za mesiac 7/20112 s údajným
rozpisom smien a pri osobnom rozhovore v októbri 2012 bola žalobkyňa konfrontovaná so žalovaným,

že sa má "uspokojiť" s mimosúdnym vyrovnaním cca. 8,-Eur, pričom listom zo dňa 16.11.2012 vyzval
žalovaný žalobkyňu na prevzatie sumy 126,63Eur. Žalobkyňa má za to, že žalovaný jednostranne a
nezákonne zmenil dohodnutú výšku hodinovej odmeny zo sadzby 2,50Eur/hod na 2,-Eur/hod, pričom
na odmene 2,50Eur/hod trval žalovaný, nakoľko žalobkyňa bola pre nich spoľahlivou osobou, odmena
v tejto výške bola uvedená aj na výplatných páskach za mesiace máj a jún 2012, pričom štandardná

odmena u ostatných zamestnancov bola 2,-Eur/hod. Žalovaný taktiež svojvoľne v smenovke za mesiac
júl 2012 určil počet odpracovaných hodín za jednotlivé dni v rozpore so skutočným stavom. Uvedená
smenovka je nesprávna nie len v počte odpracovaných hodín, ale aj v označení služieb ( ranná/denná
alebo poobedná ) čo svedčí o tom, že žalovaný dodatočne vyhotovil danú smenovku podľa "vlastných
potrieb" . Za mesiac júl 2012 odpracovala 210 hodín a v auguste 56 hodín, za odpracovanie ktorých

má mať nárok na odmenu vo výške 2,50Eur/hod. Záloha 200,-Eur jej vyplatená bola, preto si uplatňuje
odmenu za mesiac júl 2012 v sume 325,-Eur ( 210x2,50 - 200 ) a za mesiac august 2012 odmenu vo
výške 140,-Eur ( 56 x 2,50) , spolu odmenu vo výške 465,-Eur. Poukázala tiež, že aj jej bývalý kolega pán
Pavol Ambrózy sa svojich práv voči žalovanému domáha súdnou cestou, nakoľko aj jeho bezdôvodne
očierňoval a bezdôvodne mu krátil mzdu z 2,-Eur/hod. na sumu 1,50Eur/hod.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a považoval ho za bezdôvodný. Vo svojom písomnom vyjadrení k
návrhu uviedol, že v zmysle Smernice č.1 zo dňa 16.5.2012 bola odmena zamestnancov v hlavnej
sezóne ( 1.6.-31.8.2012 ) dojednaná vo výške 2,-Eur/hod., prípadne podľa individuálnej dohody
medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Smernica bola k dispozícii k nahliadnutiu na prevádzke a

žalobkyňa s ňou bola uzrozumená. So žalobkyňou bola ústne dohodnutá odmena na sumu 2,50Eur/
hod., avšak nakoľko žalobkyňa nevykonávala dohodnutú prácu riadne a zodpovedne, žalovaný v súlade
so Zákonníkom práce znížil žalobkyni odmenu na sumu 2,-Eur/hod. zhodne, ako boli odmeňovaní aj
ostatní zamestnanci. Podľa smenovky za júl 2012 žalobkyňa odpracovala 166 hodín, čo pri nároku na
odmenu vo výške 2,-Eur /hod. jej vznikol nárok na odmenu vo výške 326,63 Eur v čistom. Záloha 200,-

Eur už žalobkyni vyplatená bola, preto konečná výška odmeny za mesiac júl 2012 predstavuje sumu
126,63Eur. V prípade, ak by žalobkyňa ako zamestnanec aj odpracovala hodiny nadčas, v zmysle §
223 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru ustanovenia o práci nadčas a mzde za ňu nevťahujú, a teda žalobkyňa nemá
nárok na vyplatenie odmeny za hodiny odpracované nadčas. Žalobkyňa bola vyzvaná dňa 16.11.2012

na prebratie odmeny za mesiac júl 2012 vo výške 126,63Eur, pričom doposiaľ si ju neprevzala. Pokiaľ
ide o odmenu za prácu vykonávanú v mesiaci august 2012 uviedol, že žalobkyňa ku dňu 31.07.2012
odpracovala zákonom povolený počet hodín vzťahujúci sa na prácu vykonávanú na základe dohôd o
vykonaní práce a vedomá si tejto skutočnosti, dobrovoľne vypomáhala v prevádzke.

V priebehu konania vzala žalobkyňa svoj návrh čiastočne späť , a to čo do sumy 126,30€, nakoľko v
tejto výške došlo k úhrade dlžnej sumy. Naďalej trvala na priznaní zvyšku dlžnej sumy 338,37€ s úrokom
z omeškania 8,75% ročne od 07.08.2012 a na vydaní dokladov.V rámci pokusu o uzavretie súdneho zmieru žalovaný navrhol zaplatenie sumy 170,-Eur a vydanie
požadovaných dokladov s poukazom na to, že aj keď právne výšku žalovanej sumy neuznáva, vzhľadom
na výšku a charakter sporu, s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku súdneho konania, by bolo podľa

jeho názoru najúčelnejšie uzavrieť dohodu. Žalobkyňa odmietla uzavretie zmieru , nakoľko ju žalovaný
neprávom osočuje, správal sa k nej arogantne, čo jej spôsobilo problémy v osobnom aj pracovnom
živote.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov

Y.. N. F., K.. E. S. E. T. E., obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/394/2012 ako aj listinnými
dôkazmi, a to dohodou o vykonaní práce, evidenciou dochádzky za september 2012, výpoveďou dohody
zo dňa 13.8.20112, oznámením zo dňa 16.11.2012, Zápisnicou z miestneho zisťovania, výplatnými T.
T. E. za mesiace 8/2012 a 9/2012, výplatnou páskou Y. L. za 7/2012, výplatnými páskami žalobkyne
za 5/2012, 6/2012 a 7/2012, sms správami zo dňa 26.7.2012, smenovkou za júl 2012, Smernicou č. 1
zo dňa 16.5.2012, výplatnou listinou zamestnancov žalobkyne a Y. L. za obdobie 7/2012, prehľadom

odpracovanej doby zamestnancov za mesiac júl 2012, mesačným výkazom poistného a príspevkov -
výberom poistného za 7/2012 s potvrdením Sociálnej poisťovne, dátovým a textovým žurnálom fiškálnej
pamäte z elektronickej registračnej pokladnice za obdobie júl a august 2012 , na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav :

Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 21.05.2012 Dohodu o vykonaní práce v zmysle ustanovenia
§ 226 Zákonníka práce. V Dohode bola dojednaná pracovná úloha, a to predaj maloobchodného
tovaru a vybraných druhov v zmysle živnostenského listu prevádzkovateľa v prevádzke Bufet Čingov,
Spišské Tomášovce č. 109. Rozsah práce (pracovnej úlohy) bol určený 100 hodín mesačne, ktoré
mala žalobkyňa odpracovať podľa rozpisu smien. Termín vykonania pracovnej úlohy bol stanovený do

08.10.2012. Odmena bola dojednaná podľa internej dohody, splatná v časti zálohy po odpracovaní
minimálne 30 hodín v danom mesiaci a vo zvyšku splatná v posledný deň nasledujúceho mesiaca od
vypršania dátumu uvedenom v DVD. Z odmeny sa mali vykonávať zrážky 19% podľa § 43 zákona o dani
z príjmov. Podľa článku V. Záverečných ustanovení sa zmluva môže meniť očíslovanými dodatkami,
podpísanými oboma zúčastnenými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že vzťahy neupravené touto

zmluvou sa budú riadiť podľa Zákonníka práce. Zmluva nadobudla právoplatnosť a účinnosť dňom jej
podpísania, t. j. 21.05.2012 a bola vyhotovená v dvoch exemplároch.

Smernica č. 1 zo dňa 16.5.2012 upravuje odmenu zamestnancov spoločnosti, ktorí vykonávajú činnosť v
zmysle Dohody o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce. Podľa ustanovenia II. Smernice odmena

zamestnancov sa v hlavnej sezóne t.j. od 1.6. - 31.8.2012 dojednáva na 2Eur /hodina brutto príp. podľa
individuálnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V mimosezónnom období od 1.9.2012
až do skončenia prevádzky v Bufete Čingov sa dojednáva na 1,50 Eur/hodina brutto. V období pred
začiatkom hlavnej sezóny bude mzda stanovená podľa tržieb na základe dohody medzi zamestnancom
a zamestnávateľom. Podľa ustanovenia III. Smernice je táto zamestnancom k dispozícii k nahliadnutiu

v deň podpisu Dohody so spoločnosťou a nie je súčasťou tejto Dohody.

Žalovaný predložil kópiu výplatnej pásky za obdobie 7/2012, ktorá sa týkala žalobkyne a Y. L.. Z obsahu
výplatnej pásky žalobkyne súd zistil, že pri údaji pracovná doba je uvedené : 30 dní / 171,43 hod. ,
sviatky 1 deň / 5,71 hod., tarifa bola uvedená 2,-Eur / hod., za obdobie od 1.7.2012 do 31.7.2012 počet

dní 16,00 a počet hodín 166,00. Čiastka k výplate 332,- Eur, daň preddavková 5,37 Eur, čistá mzda
326,63Eur. Záloha 200,-Eur, k výplate v hotovosti 126,63Eur.

Výplatnú listinu za obdobie 7/2012 vypracovanú dňa 18.10.2012 podpísala len Y. L., podpis žalobkyne
ako preberajúcej nie je.

Z mesačného výkazu poistného a príspevkov súd zistil, že za žalobkyňu odviedol žalovaný príspevky
za obdobie 7/2012 z vymeriavacieho základu 332,-Eur.

Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiac máj 2012 súd zistil, že sa týkala obdobia od 21.5.2012 do

29.5.2012, tarifa bola 2,50Eur/hod, počet hodín 56 a čistá mzda 140,- Eur. Z výplatnej pásky žalobkyne
za mesiac jún 2012 súd zistil, že sa týkala obdobia od 1.6.2012 do 30.6.2012 , tarifa 2,50Eur/hod., počet
hodín 128, čistá mzda 316,91 Eur.Z obsahu výplatnej pásky Y. L. súd zistil, že pri údaji pracovná doba je uvedené : 30 dní / 171,43 hod. ,
sviatky 1 deň / 5,71 hod., tarifa bola uvedená 2,-Eur / hod., za obdobie od 2.7.2012 do 31.7.2012 počet
dní 12,00 a počet hodín 152,00. Čiastka k výplate 304,- Eur, daň preddavková 0,05 Eur, čistá mzda

303,95Eur. Záloha 100,-Eur, k výplate v hotovosti 203,95Eur.

Z výplatných pások T. E. súd zistil, že sa týkajú obdobia 8/2012 a 9/2012, pričom za obdobie od 3.8.2012
do 4.8.2012 bola tarifa 2,-Eur/ hod a za obdobie od 21.9.2012 do 29.9.2012 tarifa 1,50Eur/hod.

Smenovka za mesiac júl 2012 predložená žalovaným na č.l. 35 a 36 má podobu tabuľky vyhotovenej
na počítači. Je v nej uvedených 6 mien, vrátane žalobkyne. Podľa tejto smenovky mala žalobkyňa
odpracovať dňa 3.7. dennú smenu 14 hodín, dňa 5.7. dennú smenu 14 hodín, dňa 6.7. dennú smenu
12 hodín, dňa 8.7 dennú smenu 13 hodín, dňa 11.7. dennú smenu 12 hodín, dňa 12.7. dennú smenu
12 hodín, dňa 13.7. denú smenu 12 hodín, dňa 14.7. poobednú smenu 6 hodín, dňa 15.7. poobednú
smenu 7 hodín, dňa 17.7. dennú smenu 12 hodín, dňa 18.7. poobednú smenu 7 hodín, dňa 24.7.

smenu označenú ako "R" 6 hodín, dňa 25.7. dennú smenu 12 hodín, dňa 28.7. dennú smenu 14 hodín,
dňa 29.7. poobednú smenu 5 hodín a dňa 31.7.poobednú smenu 8 hodín. Spolu mala teda žalobkyňa
podľa uvedenej smenovky odpracovať 166 hodín. Svojim podpisom na smenovke potvrdili odpracované
hodiny N. F., U. L., Y. L. E. E. S.. L. obsahuje vysvetlivky k smene " D " - denná a " P " poobedná,
smena označená ako "R " tam uvedená nie je a okrem žalobkyne nie je takéto označenie smeny pri

inom zamestnancovi uvedené.

Smenovku predloženú žalovaným žalobkyňa namietala tvrdiac, že dochádzku a počet odpracovaných
hodín si značili do evidencie dochádzky na tlačive Ševt tak, ako predložila vo fotokópii za mesiac
september 20012 na č.l. 10. Z obsahu uvedenej evidencie dochádzky súd zistil, že žalobkyňa na nej nie

je označená, sú tam uvedené mená 6 zamestnancov označené krstnými menami a pri každom z nich
sú rukou písané údaje o smene a počte hodín pri jednotlivých dňoch mesiaca.

Z rozpisu smien predložených žalobkyňou podľa jej evidencie súd zistil, že za mesiac júl 2012
odpracovala 210 hodín a za mesiac august 2012 56 hodín. Konkrétne v mesiaci júl 2012 odpracovala

dňa 3.7. dennú 14 hodín, dňa 5.7. dennú 14 hodín, dňa 6.7. dennú 14 hodín, dňa 8.7. dennú 14 hodín,
dňa 11.7. dennú 14 hodín, dňa 12.7. dennú 14 hodín, dňa 13.7. dennú 16 hodín, dňa 15.7. dennú 14
hodín, dňa 17.7. dennú 14 hodín, dňa 18.7. dennú 14 hodín, dňa 21.7. poobednú 10 hodín, dňa 24.7.
dennú 14 hodín, dňa 25.7. dennú 14 hodín, dňa 28.7. dennú 16 hodín a dňa 31.7. dennú 14 hodín. V
mesiaci august 2012 odpracovala dňa 1.8. poobednú 9 hodín, dňa 2.8. dennú 16 hodín, dňa 3.8. dennú

16 hodín a dňa 6.8. dennú 15 hodín.

Z fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pokladne žalovaného, ktorú súdu na vyžiadanie predložil
Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves, ako správca dane na CD nosiči, z ktorého súd vytvoril
listinnú podobu zistil, že žalobkyňa označená ako "." urobila nasledovné vklady :

- dňa 3.7.2012 o 7,33 hod. , denná uzávierka z 3.7.2012 o 22:53 hod., t.j.15,5 hodín
- dňa 5.7.2012 o 7:57 hod., denná uzávierka 6.7.2012 o 00:06 hod., t.j. 16 hodín
- dňa 6.7.2012 o 8:01 hod., denná uzávierka 6.7.2012 o 23:33 hod., t.j.15,5 hodín
- dňa 8.7.2012 o 7.36 hod., denná uzávierka 8.7.2012 o 21:42 hod., t.j.14 hodín
- dňa 11.7.2012 o 7:59 hod., denná uzávierka 11.7.2012 o 23:57 hod., t.j. 16 hodín

- dňa 12.7.2012 o 6:52 hod., denná uzávierka 12.7.2012 o 22:48 hod., t.j. 16 hodín
- dňa 13.7.2012 o 7:12 hod., denná uzávierka 13.7.2012 o 22:36 hod., t.j. 15,5 hodín
- dňa 15.7.2012 o 7:51 hod., denná uzávierka 15.7.2012 o 23:22 hod., t.j. 15,5 hodín
- dňa 17.7.2012 o 8:05 hod., denná uzávierka 17.7.2012 o 22:47 hod., t.j. 15 hodín
- dňa 18.7.2012 o 8:06 hod., denná uzávierka 18.7.2012 o 23:14 hod., t.j. 15 hodín

- dňa 24.7.2012 o 7:56 hod., denná uzávierka 24.7.2012 o 22:39 hod., t.j. 14,5 hodín
- dňa 25.7.2012 o 7:48 hod., denná uzávierka 25.7.2012 o 22:31 hod. , t.j. 14,5 hodín
- dňa 28.7.2012 o 7:59 hod., denná uzávierka 28.7.2012 o 23:48 hod., t.j. 16 hodín
- dňa 31.7.2012 o 8:00 hod., denná uzávierka 31.7.2012 o 23:27 hod., t.j. 15,5 hodín
- dňa 1.8.2012 o 8:17 hod., denná uzávierka 1.8.2012 o 22:55 hod., t.j. 15 hodín

- dňa 2.8.2012 o 7:52 hod., údaj o dennej uzávierke je na č. l. 985 s tým, že údaj o dni a
hodine je na č.l. 363 dňa 2.8.2012 o 22,32 hod., t.j. 14,5 hodín
- dňa 6.8.2012 o 7:53 hod., denná uzávierka 6.8.2012 o 22:00 hod. , t.j. 14 hodínŽalovaný namietal záznam z fiškálnej pamäte s poukazom na to, že z neho nie je zrejmá dĺžka trvania
smeny žalobkyne a na smene pracovali aj iný zamestnanci.

Listom zo dňa 13.8.2012 žalovaný upovedomil žalobkyňu o porušení pracovnej disciplíny spolu s
výpoveďou Dohody z dôvodu, že v dňoch 7.8.2012 o 8,00hod sa opakovane nedostavila na výkon práce
v zmysle Dohody uzavretej dňa 21.5.2012, ktorú na základe uvedeného ukončil žalovaný s okamžitou
platnosťou. Zároveň jej oznámil, nakoľko zodpovednú osobu neupovedomila v dostatočnom predstihu o
svojej neprítomnosti, že jej konaním vznikli náklady spojené s nahradením resp. obsadením pracovného

miesta, ktoré si bude uplatňovať.

Listom zo dňa 16.11.2012 žalovaný oznámil žalobkyni, že ukončil miestne zisťovanie vo veci hrubého
porušenia pracovnej disciplíny, o čom jej v prílohe zasiela Zápisnicu z miestneho zisťovania. Zároveň
ju oboznámil, že si doposiaľ neprevzala odmenu v sume 126,63Eur, ktorú si môže vyzdvihnúť v
pracovných dňoch. Oznámenie obsahuje aj upozornenie, že v súvislosti s ukončeným miestnym

zisťovaním žalovaný zvažuje uplatnenie vzniknutej škody jednorazovým exekučným príkazom, ktorý
môže byť zrazený aj zo mzdy u jej zamestnávateľa.

Z obsahu Zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného v čase od 13.7.2012 do 6.8.2012 na prevádzke
Bufet Čingov súd zistil, že zisťovanie potvrdilo porušenie pracovnej disciplíny na základe prítomnosti

cudzieho tovaru na prevádzke. Prítomnosť cudzieho tovaru sa malo zistiť na smene T. E. E. Y. J.. Na
základe uvedeného konatelia spoločnosti prijali uznesenie, v zmysle ktorého budú od T. E. E. Y. J.
žiadať adekvátnu náhradu vzniknutej škody formou ušlého zisku vo výške 562,32Eur a podniknú na to
ďalšie právne kroky. Zápisnica obsahuje zároveň aj prijatie Interného predpisu č. 1 ktorým upravili výšku
odmeny " dohodárov , na smene ktorých bolo šetrením zistené porušenie pracovnej disciplíny " na sumu

1,50Eur brutto spätne od 1.7.2012. Zápisnica bola vyhotovená dňa 5.10.2012.

Z obsahu sms správy zo dňa 26.7.2012, ktorej kópiu predložila žalobkyňa, súd zistil, že z čísla
označeného ako "E. S. " jej bola zaslaná správa v znení " Takto si predstavujem že mam nájsť prevádzku
ráno Michaela. Som spokojná. "

Z výpisu z Obchodného registra žalovaného súd zistil, že jediným spoločníkom spoločnosti je Y. S., V.
je zároveň aj konateľ. Ďalšou konateľkou je K.. E. S..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/394/2012 súd zistil, že na tunajšom súde je vedené obdobné

konanie voči žalovanému, kde je žalobcom T. E. a predmetom konania zaplatenie sumy 392,54 Eur s
príslušenstvom, titulom nevyplatenej odmeny na základe Dohody o vykonaní práce za obdobie mesiac
august a september 2012.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že v roku 2012 začala pracovať pre žalovaného, avšak fakticky šlo

už o piatu sezónu, ktorú na prevádzke Bufet Čingov pracovala pre iných zamestnávateľov. Keďže so
žalovaným boli v osobnom živote v priateľskom vzťahu, mali medzi sebou ústne dohody, písomná bola
akurát Dohoda o vykonaní práce. O konkrétnej sume odmeny sa písomne nedohodli, pričom vedela , že
tobudesuma 2Eur/hod.OexistenciiSmernice,ktoráupravujeodmenu,sadozvedelaažvtomtokonaní.
Žalovaný jej zvýšil odmenu na 2,50Eur/hod. z dôvodu jeho spokojnosti s jej prácou, išlo o ústnu dohodu

a v tejto výške jej bola aj vyplatená odmena za mesiace máj a jún 2012. Následne bez toho, aby ju na
to žalovaný upozornil, za mesiac júl 2012 dostala nižšiu odmenu v sume 2Eur/hod., pričom výplatná
páska za mesiac júl 2012 jej nebola daná, a ani ju nevidela. Nesúhlasila s počtom odpracovaných
smien za mesiac júl 2012 tak ako ich uvádza žalovaný. Pracovnú smenu mala dennú od 08:00 hod.
do 22:00 hod a poobednú, ktorá začínala o 12:00 hod. resp. o 14:00 hod do 22:00 hod, pričom 22:00

hod. bol len oficiálny koniec, pretože ak bolo plno hostí, tak ostávali pracovať dlhšie. Po príchode na
smenu sa ručne zapísali do evidencie dochádzky, ktorá bola na tlačive Ševt , napísali tam druh smeny
( dennú alebo popoludňajšiu ) a kedy odišli. Uvedenú evidenciu nikto nepodpisoval, na záver mesiaca
ju odovzdali pani Frankovej, ktorá ju skontrolovala. Smeny si dohadovali všetci zamestnanci medzi
sebou s tým, že pokiaľ v priebehu mesiaca niekomu do toho niečo prišlo, dohodli sa na zmene smeny.

Zamestnávatelia im vychádzali v ústrety, keď si potrebovali smenu zmeniť. So smenovkou za júl 2012
nesúhlasí, pretože vždy mala odpracovanú celú smenu a nerozume uvedenému počtu odpracovaných
hodín 12-13 alebo 6, prípadne 5 hodín. V bufete vykonávala prácu čašníčky a servírky až do 06.08.2012,
kedy došlo k výmene názorov medzi ňou a žalovaným, pri ktorej zobrala dohodu, odovzdala kľúče amala za to, že spoluprácu ukončili. Až v tomto konaní sa dozvedela, že podľa názoru žalovaného v
auguste 2012 už pracovala len dobrovoľne, pretože jej nestihli predĺžiť dohodu. O tom, že v júli 2012
dosiahla zákonnú normu na prácu a že je potrebné uzavrieť novú dohodu, ju nikto neinformoval. V

zmysleuzavretejdohody boladobadohodnutánaoktóber 2012,pričomtermínukončeniadohodlipodľa
predchádzajúcich skúseností, že sezóna končí koncom septembra resp. začiatkom októbra. Smenovka
za júl 2012 predložená žalovaným nie je originál, avšak podpisovala sa aj v minulosti po vzájomnej
priateľskej dohode tak, aby odpracované hodiny účtovne sedeli. Za mesiace máj a jún 2012 nebol
problém v počte odpracovaných hodín, pretože ich počet uvedený v smenovke žalovaným zodpovedal

počtu odpracovaných hodín, ktoré si sama evidovala. Za mesiac júl 2012 dostala riadne zálohu 200,-
Eur, ale po hádke dňa 6.8.2012 došlo k zmene a keď jej mala byť k výplatnému termínu, ktorý
bol vždy okolo 10. dňa v mesiaci , doplatená odmena za júl 2012, tak jej nebola vyplatená v takej
výške ako odpracovala. Uviedla tiež, že do knihy evidencie uzávierok, ktorej originál je v spise sp.
zn. 2C/394/2012 sa lepili uzávierky spolu ešte s lístkom - vklad v hotovosti, ktorý podpisoval osobne
každý, kto preberal a odovzdával smenu. Nevie však, prečo uvedený vklad v hotovosti táto kniha

evidencie neobsahuje. Žalovaný jej nevytýkal nedostatky v práci, práve naopak, pani S. ju pochválila,
čo dokladovala aj predloženou sms správou. Boli problémy ohľadom evidencie alkoholu, avšak nevie,
ako došlo k nezrovnalostiam v evidencii alkoholu, nakoľko do toho zasahovalo veľa ľudí.

Z výpovede žalovaného v zastúpení spoločníkom a konateľom Y. S. súd zistil, že popiera priateľský

vzťah so žalobkyňou tak, ako ich označila ona vo svojej výpovedi, pretože mali medzi sebou vždy osobný
problém,nikdynebolipriateľmiamalikonfliktyvoverbálnejrovine.Žalobkyňuprijaldozamestnaneckého
pomeruažnanaliehanieapresvedčeniesvojejmanželky, ktorá sazaňuzaručila. Poukázal,žeodmena
za prácu bola dohodnutá na 2,-Eur v sezóne a 1,50Eur mimo sezónu. Žalobkyni boli predložené
interné smernice ohľadom odmeňovania, pracovný poriadok a je teda na jej zodpovednosti, či si to

prečítala alebo nie. Smernica sa nachádzala v žltom obale, kde boli aj všetky preukazy zamestnancov,
dohody o vykonaní práce a ďalšie podstatné dokumenty a nachádza sa tam dodnes. O Smernici bola
žalobkyňa poučená priamo v uzavretej Dohode o vykonaní práce v čl. 3 písm. a/ . Interný predpis č. 1,
ktorý je obsahom zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 05.10.2012, nebol vyhotovený v písomnej
forme, vznikol uznesením konateľov. Smernica bola v písomnej forme. Interný predpis sa dá na vedomie

účtovníčke, ktorá na základe toho účtuje mzdy. Interný predpis č. 1, ktorým sa žalobkyni znížila odmena
na1,50Eur,sanevykonal,nakoniecjejbolavyplatenáodmena2Eurza166hodín práce,ktoré vykonala.
Taktiež neboli podniknuté ani ďalšie postupy uvedené v predmetnej zápisnici. Vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa bola najstaršou a najskúsenejšou zamestnankyňou, jeho manželka doporučila, aby viedla
evidenciu liehu, za čo dostávala aj príplatok 0,50€. V máji a v júni 2012 bola evidencia liehu v poriadku,

avšak v júli boli zistené nezrovnalosti v evidencii, na základe čoho jej bol uvedený príplatok odobratý
vrátane všetkých prémií. Žalobkyňu ústne upozorňoval, že sú nezrovnalosti v evidencii alkoholu,
pravdepodobne jej to oznámil aj písomne listom a výsledkom toho celého bola zápisnica z 05.10.2012.
Mal za to, že ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dohoda o pracovnej činnosti neriešila ani
nadčasy, ani prémie, všetko bolo v rámci priateľskej dohody. Čo sa týka smenoviek vedených na

tlačivách Ševt, tak týchto tlačív bolo viac a zamestnanci si ich voľne odovzdávali. Evidencia na tlačive
Ševt slúžila len ako " šmirák" , podklad, pretože zamestnanci si tam zapisovali smeny aj preškrtávali
smeny, keď si služby menili. Podľa tých podkladov sa následne vytvoril doklad pre účtovníctvo. Nevedel
uviesť, koľko takýchto podkladov na tlačive Ševt o dochádzke bolo vyhotovených za mesiac júl 2012
a nevedel uviesť ani to, kde sa tieto smenovky nachádzajú. Na základe týchto tlačív jeho manželka na

záver mesiaca vypracovala uzávierku, ktorá bola vložená do účtovníctva a ktorú podpísali zamestnanci.
Evidencia dochádzky zamestnancov bola vykonaná tak, ako je zaúčtovaná v účtovníctve. Za originál
smenovky považuje jeho elektronicky vytlačenú podobu podpísanú zamestnancami tak, ako doložil do
spisu. Zamestnanci, ktorí svojim podpisom prevezmú mzdu, tak súhlasia s počtom odpracovaných
hodín aj mzdou. Žalobkyňa smenovku za júl 2012 nepodpísala, pretože s ňou nesúhlasila. Bola aj

písomne vyzvaná, aby si prevzala doplatok odmeny za júl 2012 vo výške 126,63Eur. K júlu 2012
žalobkyňa odpracovala 350 hodín, preto už nemohla ďalej pokračovať v dohode. Vzhľadom k tomu, že
sato všetkozačaloriešiťzačiatkom augusta 2012, neboluž priestorriešiťtútozáležitosť. Zamestnanci
si však evidovali, koľko hodín odpracovali, ako aj na výplatnej páske, ktorú si prezvali, videli koľko
majú odpracovaných hodín, preto má za to, že uvedené záležitosti nie je povinný zamestnancom

oznamovať. Záznamy v elektronickej pokladnici viedli už len zo zotrvačnosti, nakoľko v uvedenej oblasti
došlo k zákonným zmenám, denný vklad bolo potrebné zaznamenať len pre prípadnú daňovú kontrolu,
ktorá by v ten deň prišla s tým, že naúčtovaná suma a ranný vklad museli sedieť so stavom v pokladni,
pretože ak by tieto sumy nesedeli, boli by z toho vyvodené sankcie.Z výpovede svedkyne K.. E. S. súd zistil, že je spolu s manželom konateľkou žalovaného. Potvrdila, že
žalobkyňa pracovala v Bufete Čingov na základe Dohody o vykonaní práce s dohodnutou odmenou 2,-

Eur na hodinu a rozsahom práce 350 hodín. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňu poverili viesť evidenciu
liehu, bola jej odmena zvýšená na sumu 2,50Eur na hodinu, a to za mesiace máj a jún 2012. Vyššia
odmena a ponuka viesť evidenciu liehu bola iniciovaná ňou, pretože bola so žalobkyňou v priateľskom
vzťahu, poznala ju. Po tom, čo boli zistené nezrovnalosti v evidencii alkoholu, bola žalobkyni odmena
znížená na sumu 2,-Eur na hodinu od júla 2012. Na porušenie pracovnej disciplíny upozornili žalobkyňu

potom, čo jej bola zaslaná výpoveď. Sankcie voči žalobkyni uvedené v zápisnici z miestneho šetrenia
neboli vyvodené. K evidencii dochádzky zamestnancov uviedla, že ona je zodpovedná vedúca v bufete
a preto vždy ku koncu mesiaca pripravuje podklady pre Sociálnu poisťovňu a odvody s tým, že
zamestnanci si evidenciu dochádzky viedli sami, ona ju na konci mesiaca zosumarizovala a každému
zamestnancovi dala podpísať, či súhlasí s uvedeným počtom odpracovaných hodín. Pôvodné evidencie
dochádzky, ktoré si viedli zamestnanci a na základe ktorých vyhotovovala podklady pre účtovníctvo už

sú skartované, pretože účtovníčka ju požiadala, aby nezhromažďovali zbytočné papiere. Odkladali sa
len doklady podpísané zamestnancami ako podklad pre účtovníctvo. Smenovka, ktorá bola podkladom
pre účtovníctvo bola totožná s tou, ktorú si zapisovali zamestnanci. Skartovaná bola aj evidencia z
júla 2012. Žalobkyňa nesúhlasila s počtom odpracovaných hodín za mesiac júl 2012, ktoré odmietla
podpísať. K ukončeniu pracovného vzťahu so žalobkyňou došlo jej oznámením, že odchádza, aby s

ňou nerátali a že ďalej už pre nich pracovať nebude. Pracovný pomer so žalobkyňou ukončili zaslaním
výpovede. Na to, že žalobkyňa odpracovala 350 hodín ju upozornila ich účtovníčka, na základe čoho
žalobkyni ponúkli alternatívu študentskej práce, avšak dohoda o tom podpísaná nebola. Potvrdila, že
žalobkyňa v auguste 2012 ešte v bufete bola, priateľsky vypomáhala pánovi E. umyť okná. Smernica o
odmeňovaníbolaspracovanáeštepredspustenímprevádzky,jejobsahoznámilizamestnancomústnea

každému zamestnancovi bola k dispozícii na nahliadnutie. K postupu zamestnancov pri zápise denných
a mesačných uzávierok uviedla, že na začiatku smeny urobili zamestnanci vklad do pokladne, vytlačil
sa lístok so sumou, ktorá tam bola, následne sa v priebehu dňa robili tržby a na konci smeny sa pri
uzávierke vytlačila uzávierka s denným obratom. Na lístky sa zamestnanci podpisovali dobrovoľne,
mohli to robiť, ale nemuseli. Táto evidencia nie je zo zákona povinná, robilo sa to pre jej kontrolu, aby

sa skontrolovali tržby, ktoré boli nablokované, so stavom pokladne. K tomu, že vklady nie sú obsahom
evidencie v knihe tržieb, ktorá bola predložená v konaní sp. zn. 2C/394/2012 uviedla, že vklady sa
nemuseli lepiť, niektorí zamestnanci ich lepili a niektorí nie, často našla lístky poodlepované v zásuvke.

Z výpovede svedka T. E. súd zistil, že od 1.5.2012 do 30.9.2012 bol zamestnaný u žalovaného na

Dohodu a vedie s ním obdobný súdny spor. Uviedol, že v zmysle zaužívanej praxe ten, kto prišiel ráno
prvý na dennú smenu, vložil peniaze do pokladne, prepočítal sa ranný vklad a napísal svoje meno do
pokladne. Pri ukončení smeny večer sa vytlačila denná uzávierka, ktorá sa zalepila do pokladničnej
knihy. Do pokladničnej knihy sa lepil doklad z ranného vkladu a sumou peňazí, ktorá bola ráno v pokladni
spolu so záverečnou dennou uzávierkou a podpisom. Pokladničná kniha bola zavedená v bufete a

povinnosť zápisov do nej si plnil každý. K pokladničnej knihe, ktorá je obsahom spisu sp. zn. 2C
394/2012 uviedol, že nejde o knihu, ktorá bola na prevádzke, pretože do knihy na prevádzke sa lepili
dva bločky za deň, a to z rána a z dennej uzávierky, kým v predloženej knihe sú bločky prespinkované
a je v nej len jeden bloček. Taktiež tam mali byť podpisy. Smeny si zapisovali do smenovky tak, ako
je uvedené na smenovke č.l. 10 za mesiac september 2012, z iných mesiacov túto smenovku nemá k

dispozícii a ani nevie, kde by mohli byť. Na prevádzke bola len jedna originálna smenovka, do ktorej
sa zapisovalo. Ak niekto nemohol prísť, alebo ochorel, tak sa to v smenovke opravilo. Kópiu takejto
smenovky za september 2012 si urobil sám, júlovú smenovku nemal. V máji a júni 2012 neboli problémy
so smenovkami, problém nastal až v júli, kedy počet odpracovaných hodín nesedel so smenovkou a
bolo to potom, čo ich žalovaný upodozrieval, že predávajú iný alkohol, a to konkrétne jeho, žalobkyňu

a N. F.. Nevedel uviesť, koľko hodín presne odpracovala žalobkyňa, pretože evidenciu si viedol každý
sám. Žalobkyňa pracovala ešte aj v auguste, ale nevedel sa presne vyjadriť, ktoré dni to boli. Konkrétne
si spomenul akurát na deň 3.8.2012, kedy mu žalobkyňa pomáhala upratovať. Volal ju sám, pretože
rozsah prác, ktoré mali urobiť, by nestihol urobiť za plnej prevádzky ani s kolegyňou, ktorá bola na
poobedňajšej smene. Žalobkyňa v ten deň svoju smenu nemala. Smeny sa delili na dennú, od 08:00

hod do 22:00 hod a poobedňajšiu od 14:00 hod. resp. 15:00 hod. do 22:00 hod., pričom piatky, soboty a
nedele, keď bolo ľudí viac, tak väčšinou boli na popoludňajšej smene dvaja a stávalo sa, že sa predĺžila
aj po 22.00 hod. Odmenu za prácu mali 2Eur/hod a od žalobkyne vie, že odmenu mala 2,50€/hod.,
pretože sa starala o prevádzku. So Smernicou nebol oboznámený pri uzavretí dohody, dozvedel sa onej až zo zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 05.10.2012 ako aj to, že podľa internej smernice
bola odmena znížená spätne od 01.07.2012 na 1,50Eur/hod. Nespomenul si, že by žalovaný upozornil
žalobkyňu na porušovanie pracovnej disciplíny, dozvedel sa o tom až z listov, ktoré dostali.

Žalovaný namietal výpoveď svedka a nesúhlasil s tvrdeniami týkajúcimi sa vedenia smenoviek
zamestnancami s poukazom, že firma sa nebude riadiť vlastnými poznámkami zamestnancov. Mal za
to, že smenovky sú voľne dostupné na tlačivách Ševt a len v auguste ich bolo na prevádzke šesť, preto
nevie akú smenovku si zamestnanci fotili a mohli si ju prispôsobiť. Namietal tiež tvrdenia o dĺžke smien,

pretože ak bolo zlé počasie, príchodom popoludňajšej smeny ten, čo bol na rannej smene, odišiel.
Denná smena odchádzala spravidla o 20:00 hod. Výnimkou boli piatky a soboty, ale aj vtedy odchádzala
denná smena skôr a popoludňajšia ostávala dlhšie. Hodiny odpracované po 22:00 hod. boli na báze
dobrovoľnosti. Pokladničnú knihu, kde sa mali podľa slov svedka lepiť bločky, nebol povinný viesť v
zmysle zákona, pretože zákon sa zmenil a zamestnancom nenariadil, aby sa na bločky podpisovali.
Smenovku za júl 2012 svedok nemohol vidieť, pretože odchádzal na dovolenku a na jeho prosbu mu

vyplatili peniaze, pričom smenovky ešte vtedy neboli vypracované.

Z výpovede svedkyne N. F. súd zistil, že u žalovaného pracovala na dohodu. Dochádzku si
zaznamenávali tak, že všetci sa zapisovali do dochádzkového listu, ktorý sa na konci mesiaca dal
podpísať a potom im bola vyplatená odmena. Ona nemala problém s tým, že by počet odpracovaných

hodín nesedel s odmenou. Výšku odmeny mala 2,-Eur/hod. a jej výšku poznala podľa podpísanej
dohody. Smernicu nevidela. O tom, že niektorí spolupracovníci mali problémy medzi počtom
odpracovaných hodín a vyplatenou odmenou sa dozvedela až následne, keď už u žalovaného
nepracovala. Od žalobkyne mala vedomosť, že žalobkyňa mala vyššiu odmenu ako ostatní, a to
2,50Eur/hod., pretože sa starala o prevádzku. Konkrétne na termín 21.7.2012 si nespomenula, či sa na

smene so žalobkyňou striedala, ale smeny fungovali tak, že ten, ktorý nastúpil ráno, ostal na smene
do tej 14:00 hod. prípadne 15:00 hod., následne prišiel ďalší pracovník a všetko záviselo od počtu
hostí, ktorí boli na prevádzke. Ak bolo veľa ľudí, tak na smene ostal aj ten, ktorý prišiel ráno. Bežne
pracovali nadčasy, ale vždy mali za to zaplatené. Zamestnanci si viedli evidenciu podľa smenovky, ako
je založená jej kópia v spise na č.l. 10 za mesiac september 2012 a podľa toho aj dostávali odmenu.

Smenovku vytlačenú počítačom, ako ju na č.l. 35-36 predložil žalovaný, vyhotovoval žalovaný, ale čísla
si nekontrolovali. Pracovný vzťah ukončila u žalovaného koncom júla 2012 resp. začiatkom augusta
2012. Nemala vedomosť o tom, že by žalovaný so žalobkyňou prejednával porušovanie pracovnej
disciplíny a že by žalobkyni z tohto dôvodu bola znížená odmena. K záznamom do pokladničnej knihy
uviedla,ženakoncismenysavytlačilpokladničnýblok,ktorýsazalepildopokladničnejknihyspodpisom

toho, kto ho vytlačil.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň U. L. E. Y. L., ktoré sa mali vyjadriť k dochádzke aj k
údajnému porušovaniu pracovnej disciplíny žalobkyne, nakoľko z dokazovania vykonaného v priebehu
piatich pojednávaní výsluchom účastníkov konania, svedkov K.. E. S., T. E. E. Y.. N. F. ako aj obsahom

listinných dôkazov mal súd za to, že doposiaľ zistený skutkový stav je postačujúci a žiadne iné podstatné
skutočnosti by výsluchom uvedených svedkýň nezistil, keďže navrhované svedkyne sa len opakovane
mali vyjadriť k skutočnostiam, ku ktorým už bolo dokazovanie vykonané.

Súd nevykonal ani dokazovanie obsahom CD nosiča predloženého žalovaným, nakoľko obsahoval

rozsiahle účtovné doklady o nákupe rôznych druhov potravín a žalovaný napriek výzve súdu nepredložil
tento dôkaz v listinnej forme so zvýraznením relevantných skutočností a na preukázanie čoho majú
slúžiť.

Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia Dohody o vykonaní práce ( ďalej

len " Zákonníka práce" ) neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať

zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä
a) dobu trvania pracovného pomeru,

b) druh vykonávaných prác,c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je
pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

d)údajeoposkytnutejmzdezavykonanúprácu,oposkytnutejnáhrademzdyanáhradezačaspracovnej
pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre
ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory
v nezamestnanosti,

e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní
záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie
vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2),

f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.

Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi
vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach
poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene
práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom

nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane
náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na
zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na
invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na
úrazovépoistenie,poistnédorezervnéhofondusolidarityapríspevoknastarobnédôchodkovésporenie,

ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady,
na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa222ods.2Zákonníkaprácebezdôvodnéobohatenienaúčelytohtozákonajemajetkovýprospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudol bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa§223ods.1Zákonníkaprácezamestnávateľmôženaplneniesvojichúlohalebonazabezpečenie

svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej
práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo
ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o
brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti a šiestej časti.

Podľa § 223 ods. 4 Zákonníka práce spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako
spory z pracovného pomeru.

Podľa § 224 ods. 2 Zákonníka práce na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ
povinný najmä

a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon
práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné

prostriedky,

b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi
vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté
podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre

zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,

d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí,
v akom boli uzatvorené,

e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o
brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.

Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s
fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350
hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre

zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.
V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie,
doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z

vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce.

Podľa § 226 ods. 3 Zákonníka práce pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže
zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú

úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je
povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

Podľa § 226 ods. 4 Zákonníka práce odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení
a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní

určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane
znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie
vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase
omeškania dlžníka 0,75% , pričom výška úrokov z omeškania je 0,75% + 8% = 8,75%.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci mal súd za to, že

žalobný návrh je dôvodný.

V konaní boli medzi účastníkmi sporné dve skutočnosti, a to rozsah odpracovaných hodín a výška
odmeny za vykonanú prácu.

Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného na základe písomnej Dohody
o vykonaní práce zo dňa 21.05.2012. V zmysle záverečných ustanovení tejto dohody sa mohla zmluva
meniť očíslovanými dodatkami, podpísanými oboma zúčastnenými stranami. Podľa § 226 ods. 2 dohoda
o vykonaní práce sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Odmena za vykonanú prácu bola vzmysle uzavretej dohody dohodnutá podľa internej dohody. Žalovaný poukazoval, že touto internou
dohodou bola Smernica č.1 zo dňa 16.5.2012, podľa ktorej odmena v hlavnej sezóne od 1.6. do 31.8.
bola dohodnutá na 2,-Eur / hodinu brutto prípadne podľa individuálnej dohody medzi zamestnancom

a zamestnávateľom. Aj keď žalobkyňa popierala tvrdenie žalovaného o oboznámením sa s obsahom
uvedenej Smernice, z jej výpovede bolo nesporné, že mala vedomosť o výške odmeny 2,-Eur /hodina.
Taktiež bolo nesporné, že v mesiaci máj a jún 2012 mala žalobkyňa odmenu 2,50Eur/hodina, čo
preukázali jednak účastnícke výpovede ako aj výplatné pásky za uvedené mesiace. Odmenu 2,50Eur /
hodinadostalažalobkyňaodžalovanéhobezpísomnejdohody, došloknej ústnouformouanásledneaj

k jej zníženiu na sumu 2,-Eur /hodina došlo jednostranným rozhodnutím žalovaného. Podľa názoru súdu
žalovaný porušil znenia Zákonníka práce už pri zvýšení odmeny na sumu 2,50Eur/hodina, keď k nemu
nedošlo písomnou formou uzavretím riadne očíslovaného dodatku k dohode, avšak táto neplatnosť
nemôže byť v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce na ujmu žalobkyne ako zamestnankyne, keďže
neplatnosť nespôsobila sama. Preto mal súd za to, že odmena za vykonanú prácu medzi žalobkyňou a
žalovaným bola dohodnutá na sumu 2,50Eur/hodina.

K zníženiu odmeny súd uvádza, že podľa § 226 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže po
prerokovanísozamestnancom odmenuprimeraneznížiť,akvykonanáprácanezodpovedádohodnutým
podmienkam. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že porušením pracovnej disciplíny žalobkyne
došlo k zníženiu jej odmeny na 2,-Eur/hodina, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal, že by žalobkyňu

v priebehu júla 2012 upozorňoval na porušenie pracovného poriadku, práve naopak, žalobkyňa sms
správou z 26.7.2012 preukázala, že konateľka spoločnosti žalovaného bola s jej prácou spokojná.
Zápisnicu z miestneho zisťovania vykonaného v čase od 13.7.2012 do 6.8.2012 súd nevyhodnotil ako
relevantnú, nakoľko bola vyhotovená až následne dňa 5.10.2012 a žalobkyni bola zaslaná na vedomie
spolu s oznámením o ukončení miestneho zisťovania až listom zo dňa 16.11.2012. V konečnom

dôsledku ani sankčné opatrenia prijaté voči žalobkyni v zmysle uvedenej zápisnice neboli zrealizované.
Rozporné sú aj tvrdenia žalovaného o výške zníženej odmeny, nakoľko v zmysle zápisnice mala byť
odmena znížená na sumu 1,50Eur/hodinu spätne od 1.7.2012 a podľa výplatnej pásky za júl 2012 bola
odmenauvedenávovýške2,-Eur/hodina. Nazákladeuvedenéhomalsúdzato,žezostranyžalovaného
nedošlo k platnému zníženiu odmeny za vykonanú prácu u žalobkyne.

K upovedomeniu o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 13.8.2012 z dôvodu, že žalobkyňa opakovane v
dňoch 7.8.2012 nenastúpila na výkon práce, na základe čoho s ňou žalovaný okamžite ukončil Dohodu
o vykonaní práce uzavretú dňa 21.5.2012 súd uvádza, že v zmysle § 224 ods. 2 písm. e) je povinnosťou
zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov a bolo tak jeho povinnosťou sledovať

u zamestnancov, či už došlo k naplneniu rozsahu práce 350 hodín v kalendárnom roku. Svedkyňa
K.. E. S., ktorá je zároveň konateľkou žalovaného potvrdila, že o dosiahnutí zákonného limitu 350
hodín v júli 2012 u žalobkyne mali vedomosť, preto im muselo byť zrejmé, že žalobkyňa v mesiaci
august 2012 už nemôže pre nich vykonávať prácu na základe Dohody zo dňa 21.5.2012. Na základe
uvedeného zaslanie okamžitej výpovede tejto dohody z dôvodu nenastúpenia do práce dňa 7.8.2012 a

tým porušenie pracovnej disciplíny, súd nepovažuje za relevantné.

K spornému rozsahu odpracovaných hodín žalobkyňou v mesiaci júl a august 2012 mal súd preukázané
výpoveďou žalobkyne aj svedkov, že evidenciu dochádzky si zamestnanci viedli na tlačive Ševt tak, ako
to zdokladovala žalobkyňa na č.l. 10, čo v konečnom dôsledku nepoprel ani žalovaný, avšak namietal,

že zamestnanci si tam robili sami záznamy, do tejto evidencie sa škrtalo a viedlo sa ich niekoľko.
Práve zo sporného obdobia júl a august 2012 tieto evidencie dochádzky neexistujú, svedkyňa Ing.
Andrea Franková uviedla, že sú skartované. Za relevantnú smenovku považoval žalovaný smenovku
ako predložil na č.l. 35 a 36. Na prevádzke sa mala viesť aj evidencia tržieb, kde zamestnanci svojim
podpisom mali vlepiť lístok s ranným vkladom a na záver smeny lístok s dennou uzávierkou. Po

oboznámení sa s obsahom tejto knihy evidencie tržieb, ktorá je obsahom spisu sp. zn. 2C/394/2012 mal
súd preukázané, že uvedené doklady s menami zamestnancov táto kniha neobsahuje a inou knihou
evidencie tržieb žalovaný nedisponuje. Jediný relevantný dôkaz na zistenie skutočností, kedy mala
žalobkyňasmenutakbolzáznamzfiškálnejpamätepokladne,ktorýprikaždomrannomvkladeobsahuje
meno zamestnanca, ktorý bol na smene. Z obsahu záznamu z fiškálnej pamäte mal súd preukázané, že

žalobkyňa bola na dennej smene tak, ako to vyplýva aj z jej osobných záznamov okrem dňa 21.7.2012,
kedy je na smene zapísaná Y.. N. F. a žalobkyňa tvrdí, že v ten deň mala popoludňajšiu smenu, na čo
si však svedkyňa Y.. N. F. už nespomínala. Taktiež v auguste 2012 bola žalobkyňa na dennej smene
tak, ako to vyplýva z jej záznamov, okrem dňa 3.8.2012, kedy nie je uvedená na dennej smene, pričomsvedok T. E. potvrdil, že dennú smenu mal on, žalobkyňa v ten deň nemala smenu, ale bola na
prevádzke, pretože mu na jeho zavolanie pomáhala s upratovaním. Súd spočítal dĺžku trvania dennej
smeny v zmysle záznamu z fiškálnej pamäte a mal za to, že v júli 2012 bolo na smene, kde dennú smenu

vykonávala žalobkyňa, odpracovaných 214,5 hodín a v auguste 2012 odpracovaných 43,5 hodín. Deň
21.7.2012 a 3.8.2012 súd nezapočítal do počtu odpracovaných hodín, nakoľko nemal preukázané, že
dňa 21.7.2012 bola žalobkyňa na smene a dňa 3.8.2012 žalobkyňa nepracovala, pomáhala kolegovi. Aj
keď žalovaný namietal, že zamestnanec, ktorý mal dennú smenu odchádzal skôr, spravidla o 20.00hod.,
nijako toto tvrdenie nepreukázal, pričom svedkovia T. E. E. Y.. N. F. preukazovali tvrdenia žalobkyne o

tom, že smeny trvali do večera, aj po 22.00hod. a že bežne pracovali nadčasy, za ktoré mali zaplatené.
Súd evidenciu dochádzky tak, ako ju predložil žalovaný na č.l. 35 a 36 nepokladal za vierohodný dôkaz,
nakoľko podľa tejto evidencie mala žalobkyňa pracovať aj dňa 14.7.2012 a 29.7.2012, čo sa nezhoduje
s evidenciou dochádzky vedenej žalobkyňou ani záznamu z fiškálnej pamäte. Taktiež je pri žalobkyni
údaj smeny "R" dňa 24.7.2012, pričom nie je zrejmé o akú smenu má ísť. Žalobkyňa tvrdila, že v júli 2012
odpracovala 210 hodín a v auguste 2012 odpracovala 56 hodín. Keďže záznamom z fiškálnej pamäte

mal súd vierohodne preukázaný odpracovaný počet hodín na smene, na ktorej pracovala žalobkyňa, a
to v júli 2012 v počte 214,5 hodín a v auguste 2012 v počte 43,5 hodín, mal súd za to, že žalobkyňa pri
odpracovaní celej dennej smeny od 8.00hod. do 22.00hod. vrátane prípadných nadčasov, mohla reálne
v júli 2012 odpracovať pre žalovaného 210 hodín a v auguste 43,5 hodín.

Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že za mesiac júl 2012 mala žalobkyňa nárok na
odmenu 2,50Eur za 210 odpracovaných hodín, teda odmenu v celkovej výške 525,-Eur, z ktorej súd
odpočítal už vyplatenú zálohu vo výške 200,-Eur a sumu 126,63Eur, ktorú žalovaný uhradil v priebehu
pojednávania, a teda dlžná suma za mesiac júl 2012 predstavuje výšku 198,37Eur.

Keďže súd mal preukázané, že v mesiaci august 2012 žalobkyňa už nemohla pre žalovaného pracovať
na základe Dohody zo dňa 21.05.2012, pretože k 31.7.2012 dosiahla zákonom stanovený maximálny
limit 350 hodín rozsahu prác a zároveň mal súd preukázané, že v auguste odpracovala pre žalovaného
43,5 hodín, mal za to, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného na základe právneho dôvodu, ktorý
odpadol a žalovanému tak vznikol majetkový prospech titulom bezdôvodného obohatenia vo výške

108,75 Eur , pričom pri výške odmeny vychádzal súd zo sumy 2,50Eur, ktorú mal za preukázanú z
dôvodov uvedených vyššie v tomto rozsudku. Za mesiac august 2012 si žalobkyňa uplatnila nárok za
56 odpracovaných hodín , pričom súd jej priznal nárok za 43,5 hodín, preto v prevyšujúcej časti jej nárok
zamietol.

Celková dlžná suma tak predstavuje výšku 307,12 Eur ( 198,37 Eur + 108,75 Eur ) a keďže ju žalovaný
doposiaľ nevyplatil, dostal sa do omeškania, na základe čoho priznal súd žalobkyni aj nárok na zákonné
úroky z omeškania vyčíslené v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. počnúc od 7.8.2012, teda odo dňa nasledujúceho po ukončení výkonu práce.

Keďže v priebehu konania vzala žalobkyňa svoj návrh čiastočne čo do sumy 126,63Eur späť, súd v
zmysle § 96 ods. 1 Os.p. konanie v tejto časti zastavil.

Žalobkyňa okrem zaplatenia peňažnej sumy, požadovala aj vydanie dokladov. Podľa § 75 ods. 2
Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi

potvrdenie o zamestnaní, na základe čoho zaviazal súd žalovaného na vydanie žalobkyňou
požadovaných dokladov v zmysle § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce , keďže žalobkyňa tvrdila,
že uvedené doklady jej žalovaný nevydal a žalovaný toto tvrdenie nijako v priebehu celého konania
nerozporoval. Požadované doklady zaviazal súd žalovaného vydať žalobkyni za mesiac júl 2012,
nakoľko v mesiaci august 2012 žalobkyňa už pracovala pre žalovaného z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, keďže k 31.07.2012 dosiahla zákonom stanovený rozsah prác 350 hodín.

Žalobkyňa si uplatnila v konaní náhradu trov konania, o ktorých súd rozhodoval podľa § 142ods. 3 O.s.p.
v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti ; v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu žalobkyne súd vychádzal z toho, že žalovaná suma bola
vo výške 465,-Eur. Počas konania vzala žalobkyňa návrh späť čo do sumy 126, 63 Eur z dôvodujej úhrady žalovaným, čo súd vyhodnotil v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá a teda, že pre správanie
žalovaného sa vzal návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne, na základe čoho je trovy konania povinný
uhradiť žalovaný. Z pôvodne žalovanej sumy 465 Eur tak po čiastočnom späťvzatí návrhu bola žalovaná

suma338,37Eur,zktorejsúdpriznalplnenievovýške307,12Eur.Plnýprocesnýúspechžalobkynebytak
predstavoval priznanie sumy 465,-Eur, pričom žalobkyňa bola úspešná v sume 433,75 Eur ( 126,63Eur
titulom späťvzatia a v sume 307,12 Eur priznanej súdom ) . Úspech žalobkyne tak predstavuje 93,28%,
po zaokrúhlení 93% a zamietnutá suma vo výške 31,25Eur predstavuje úspech žalovaného 6,72% , po
zaokrúhlení 7%. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa mala v konaní neúspech len

v pomerne nepatrnej časti a priznal jej tak plnú náhradu trov konania, pričom základnú sadzbu tarifnej
odmeny priznal z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. zo sumy 307,12Eur. Odmena za jeden úkon
právnej služby tak predstavovala výšku 24,90Eur.

Právny zástupca žalobkyne si vyúčtoval trovy konania vo výške 3.705,10 Eur vrátane DPH za 31 úkonov
právnej pomoci ( 1x príprava s prevzatím, 1 x podanie žaloby, 2x písomné podanie na súd, 6x účasť

na pojednávaní, 1x nahliadnutie do spisu a 20x ďalšia porada s klientom ). Trovy konania vyčíslil podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2001 Z.z. ( ďalej len "vyhlášky") s tým, že sadzbu rozdelil na tarifnú odmenu
podľa § 10 ods. 1 z dlžnej sumy 465,-Eurt.j. 33,20Eur za úkon právnej služby a tarifnú odmenu podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon týkajúci sa vydania veci, t.j. 1/13 výpočtového základu za roky
2012 až 2015. Zároveň si uplatnil aj režijný paušál k úkonom a DPH, keďže je platcom.

Po preskúmaní uplatnených trov právneho zastúpenia mal súd za to, že ich výška 3.705,10 Eur je
neprimerane vysoká vzhľadom k výške žalovanej sumy 465,- Eur a že nie všetky úkony právnej
pomoci boli potrebné na účelné uplatňovanie práv žalobkyne. Súd mal za to, že účelnými úkonmi boli
úkony príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 12.10.2012, podanie

žaloby 13.12.2012, účasť na pojednávaní dňa 16.5.2013 ktoré bolo odročené bez prejednania veci ,
ďalšia porada s klientom dňa 18.7.2013, pojednávanie dňa 18.7.2013, pojednávanie dňa 3.10.2013,
pojednávanie dňa 16.1.2014, pojednávanie dňa 27.5.2014, nahliadnutie do spisu dňa 22.9.2014 a
pojednávanie dňa 10.02.2015, t.j. za 10 úkonov právnej pomoci. Pokiaľ ide o sadzbu v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) vyhlášky, t.j. z časti petitu za vydanie veci , mal súd za to, že účelne boli vynaložené tieto

úkony len v roku 2012 za prípravu a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a podanie žaloby,
pretože žiaden z ďalších úkonov sa predmetu tejto časti konania netýkal a k uvedenému nebolo ani
vykonávané dokazovanie.

Súd nepriznal odmenu za ďalšie porady s klientom , okrem porady dňa 18.7.2013, nakoľko mal za to,

že porady konané pred podaním žaloby sú súčasťou úkonu prípravy a prevzatia právneho zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a následné porady podľa názoru súdu nebolo nevyhnutné vykonávať
na účelné uplatnenie práva žalobkyne, pretože na každom z pojednávaní sa prejednávali záležitosti
uvedenévnávrhu,ktoréboližalobkynizrejméato,žesňoujejprávnyzástupcanaporadáchprejednával
doterajší priebeh konania, ako to vyplýva zo stručného zápisu z porady, súd nevyhodnotil ako úkony

potrebné na účelné uplatňovanie jej práv. Jedine na pojednávaní dňa 18.7.2013 bola žalobkyňa osobne
vypočutá, preto jej poradu s právnym zástupcom pred týmto pojednávaním súd priznal ako účelnú.
Písomné podanie na súd dňa 23.1.2013 súd taktiež nevyhodnotil ako úkon potrebný a účelný na
uplatnenie práv, nakoľko išlo len o krátke doplnenie k návrhu vo veci samej. Podanie zo dňa 30.09.2014
súd nepriznal, nakoľko vo výzve súdu bola uvedená len žiadosť o uvedenie mena, pod ktorým

bola žalobkyňa označená pri vkladoch fiškálnej pamäte, na čo právny zástupca žalobkyne odpovedal
elektronicky a zároveň zaslal aj svoje stručné vyjadrenie, ku ktorému nebol vyzvaný a ktoré mal možnosť
účelne uviesť na ďalšom pojednávaní, čo aj urobil.

Pri priznaní odmeny za právne zastúpenie súd teda vychádzal zo sumy 307,12Eur a teda odmena

za 1 úkon právnej služby je vo výške 24,90Eur. Pri úkone týkajúceho sa vydania veci súd vychádzal
zo sumy 1/13 výpočtového základu za rok 2012, t.j. 58,69Eur. Konkrétne teda za rok 2012 priznal súd
odmenu za 2 úkony po 24,90Eur + 2x58,69Eur + 2x režijný paušál 7,63Eur, teda za rok 2012 odmena
v sume 182,44Eur. Za rok 2013 priznal súd odmenu za účasť na pojednávaní dňa 16.5.2013 odročené
bez prejednania veci , t.j. 1/4 z 24,90Eur + ďalšia porada s klientom dňa 18.7.2013 t.j. 2/3 z 24,90Eur

+ účasť na pojednávaní dňa 18.7.2013 a dňa 3.10.2013 + 4x režijný paušál po 7,81Eur, teda odmena
za rok 2013 v sume 111,03 Eur. Za rok 2014 priznal súd odmenu za pojednávanie dňa 16.1.2014 a
dňa 27.5.2014 a za nahliadnutie do spisu dňa 22.9.2014, t.j. 3x24,90+3x režijný paušál 8,04Eur, teda
odmena za rok 2014 vo výške 98,82Eur. Úkon nahliadnutia do spisu dňa 22.9.2014 súd považovalza účelný, pretože bol vykonaný na základe upovedomenia súdu po tom, čo bola vyhotovená listinná
forma fiškálnej pamäte pokladne, ktorá z dôvodu veľkého rozsahu nemohla byť účastníkom zaslaná. Za
rok 2015 priznal súd odmenu za pojednávanie dňa 10.2.2015, t.j. 24,90Eur + režijný paušál 8,39Eur,

odmena za rok 2015 vo výške 33,29Eur. Celková odmena za právne zastúpenie je vo výške 425,58Eur
+ 20% DPH a predstavuje sumu 510,70Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia zaviazal súd žalovaného
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťodporca,akniejeodpoplatku
oslobodený.

Keďže žalobkyňa bola v tomto konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh, súd
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z priznanej
sumy , ktorý vyčíslil podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov na sumu 18,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnomporiadku;akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.