Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/567/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223117
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213223117.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. ulica
XXX/XX, D. T., o zaplatenie 475,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. apríla 2014, č.k. 14C/278/2013-39 v zamietajúcej časti a

v závislom výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom
výroku o trovách konania r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti žalovanej sumy vo výške 240,- Eur, v
časti 8,5% úroku z omeškania zo sumy 200,- Eur od 24.10.2013 do 19.11.2013 a zo sumy 240,- Eur

od 20.11.2013 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol,
že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 497
Obchodného zákonníka, § 2, § 4 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
č. 258/2001, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1, § 565, § 37 ods. 1, § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 96 O.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ vzal späť žalobu čiastočne v
časti špecifikovanej vo výroku rozsudku a súd jeho návrhu v zmysle § 96 O.s.p. vyhovel a konanie v

príslušnej časti zastavil. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom
rozsahu bezdôvodná. Z navrhovateľom predloženého splátkového kalendára vyplýva, že odporkyňa
ku dňu podania žaloby už zaplatila 2.051,12 Eur, teda sumu vyššiu než je istina úveru 497,91 Eur +
721,68 Eur + 721,68 Eur = 1.941,27 Eur. V zmysle zmluvy o úvere nie je uvedená výška úroku, preto
ho navrhovateľ nemôže požadovať od odporkyne. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie navrhovateľ
nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa je

absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva
vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené navrhovateľom bez účasti druhej
strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať,
prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej
neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia
písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania potom rozhodol v zmysle

§ 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že v konaní mala odporkyňa plný úspech, náhradu trov konania
si však neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu s tým, že namieta správnosť záverov súdu prvého stupňa, podľa ktorých by zmluva o
revolvingovom úvere č. 8100002643 zo dňa 15.08.2007 nemala obsahovať výšku úroku. Z napadnutého

rozsudku je v prvom rade nezistiteľné, či a ako vôbec sa súd zaoberal obsahom bodu 5 a rovnako bodu
6 tejto zmluvy, kde je výslovne uvedená zmluvná odmena za poskytnutie úveru, t.j. vo výške 584,74Eur (17.616,- Sk) a aj zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 418,64 Eur (12.612,- Sk). Zmluvná
odmena za poskytnutie úveru predstavuje odplatu za požičanie peňažných prostriedkov. Z čl. 5, ods. 5.4
zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa bodu 13 zmluvy a sú uvedené

na zadnej strane tej istej listiny vyplýva, že zmluvná odmena predstavuje úročenie úveru. Ide teda o
vyčíslenie úroku za celú dobu trvania zmluvného vzťahu. Poukázal na znenie § 4 ods. 5 zákona č.
258/2001 Z.z., v zmysle ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú vedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Bez ohľadu na to, či by súd danú čiastku považoval za úrok
alebo iný poplatok ohľadne nej nie sú závery súdu správnymi a zákonnými a nie je daný žiadny skutkový

základ pre aplikáciu ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. Z uvedeného zákonného ustanovenia
žiadnym spôsobom nevyplýva, že by úrok mal byť vyjadrení v zmluve iba percentuálnym vyjadrením.
Zmyslom tohto ustanovenia je skutočnosť, aby poskytovateľ úveru nemohol žiadať od spotrebiteľa niečo,
čo v zmluve nie je výslovne dohodnuté. Zmluva obsahovala aj náležitosť podľa § 4 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľských úveroch a to úrok v podobe vyčíslenej pevnej sumy, tzn. odmeny za poskytnutie úveru
a odmeny za poskytnutie revolvingu. Zmluva teda obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zákona

o spotrebiteľských úveroch. Len pre úplnosť dodal, že žiadne sankcie v zmysle bodu 14 zmluvných
dojednaní si v tomto konaní navrhovateľ ani neuplatňoval a rovnako ani žiadne poplatky. Navrhol preto,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a odporkyňu zaviazal na
zaplatenie žalovaných nárokov a na náhradu trov konania ako aj právneho zastúpenia v konaní pred
súdom prvého stupňa alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 37,54 Eur za podané odvolanie.

Odporkyňa odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila v tom zmysle, že
rozhodnutie nebolo z jej osobnej strany, ale zo strany súdu v Dunajskej Strede, kde došlo k prešetreniu

podpísanej zmluvy, v ktorej súd zistil nedostatky a preto bola zmluva považovaná za neplatnú. Súdom
bolo tiež zistené, že uhradila viac aj s istinami ako mala v zmysle dohodnutej zmluvy. Vychádzajúc zo
zákona, nemôže posudzovať rozhodnutie súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani

pre zmenu napadnutého rozsudku a rozhodnutie je nevyhnutné s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na závery prvostupňového súdu v
preskúmavanom rozsudku a uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa, bolo posúdiť, či

prvostupňový súd správne uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
účastníkmineobsahujezákonompredpísanénáležitosti,t.j.výškuúroku a nadväzne,keďže odporkyňa
z titulu úveru navrhovateľovi zaplatila sumu vyššiu ako vyčerpal, žalobu bolo potrebné zamietnuť.

Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým upriamiť pozornosť na zo spisu nesporne vyplývajúcu

skutočnosť, že medzi účastníkmi bola dňa 15.08.2007 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere.
Revolvingový úver je úver s možnosťou obnovovania, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté
finančné prostriedky opakovane až do výšky poskytnutého úverového rámca - limitu bez nutnosti žiadať
o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú
sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak

vyčerpanúsumusplácapostupne,budemaťkdispozíciitúčasťúverovéhorámca,ktorániejevyčerpaná
a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Vzhľadom na uvedené špecifiká revolvingového úveru
potom prakticky nie je možné, aby zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere v čase jej uzatvorenia
obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Preto zákonodarca zohľadniac špecifiká tohto typu úveru v § 3 ods. 6 cit. zák. ustanovil, že pri úveroch
formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou inýmspôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov,
musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch.

Vzhľadom na uvedený špecifický charakter revolvingového úveru umožňujúci podľa vôle spotrebiteľa
čerpať v budúcnosti vo vopred neurčitom čase vopred neurčité čiastky úveru, pri nemožnosti predvídať
ich reálne splácanie, prakticky vôbec nie je možné v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
stanoviť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ani ročnú úrokovú sadzbu v rôznych obdobiach jeho

čerpania, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani ročnú percentuálnu
mieru nákladov v budúcnosti, čo sú všetko skutočnosti závislé od v čase uzavretia zmluvy neurčitých
veličín, ktoré môžu nastať až v budúcnosti.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ale vyplýva, že prvostupňový súd tento osobitný charakter

predmetnej úverovej zmluvy nezohľadnil a vyššie citované ustanovenie, ktoré je pre posúdenie daného
sporu rozhodné, na vec neaplikoval. Nadväzne ani neskúmal, či predmetná zmluva včítane jej súčastí
náležitosti podľa cit. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. obsahuje, ani za tým účelom nevykonal potrebné
dokazovanie. V dôsledku toho prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil.

Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby prvostupňový súd pridal pomerne všeobecné konštatovanie, že na
ostatnéúroky,poplatkyasankcienavrhovateľnemánárokanipreto,leboichdojednanievovšeobecných
obchodných podmienkach navrhovateľa je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú
drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli
vopred pripravené navrhovateľom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ

nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Na lícnej strane predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100002643 zo dňa 15.08.2007 sú
uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere a okrem toho v spise sa nachádza aj oznámenie
navrhovateľa o schválení úveru č. 8100002643, z čoho vyplýva, že odporkyňa mala reálnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom zmluvy. Potom by bolo nerozhodné, či tak aj skutočne urobila, či túto
poskytnutú možnosť aj reálne využila. Pokiaľ súd v preskúmavanom rozsudku dospel k opačnému

záveru a tento svoj názor ničím bližšie nezdôvodnil a vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo spisu
ničím nevyvrátil, jeho záver je potom v tomto smere nedostatočne odôvodnený a vyznieva arbitrárne.

Súd prvého stupňa návrh zamietol napadnutým rozsudkom, ktorého odôvodnenie obsahuje základný
obsah návrhu, bez vyhodnotenia vzťahu účastníkov, skonštatovanie, že predmetom konania je drobný

spor, na prejednanie ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, citáciu právnych predpisov, tzn.
uvedeniezákonnýchustanovení,ktorésaprípadnemôžuvzťahovaťnadanýprípad,alebezichaplikácie
na posúdenie uplatneného nároku. Pokiaľ ide o závery súdu, tieto sú len strohé, minimalistické, z
odôvodnenia rozhodnutia tak vôbec nie je zrejmé na základe čoho k nim dospel, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., z dôvodu, že účastníkom sa postupom súdu v
dôsledkuriadnehoneodôvodneniarozsudkuodňalamožnosťkonaťpredsúdomakoipísm.h),zdôvodu,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval potrebné ustanovenie

právneho predpisu a zároveň nadväzne nedostatočne zistil skutkový stav s poukazom na hypotézu
neaplikovanej právnej normy, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa všetkých na
vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, podľa potreby doplniť dokazovanie, po jeho vyhodnotení vo
veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

vo všetkých jeho relevantných častiach odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o
náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.