Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011644
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110011644.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému S. U., nar. XX.XX.XXXX
v R., trvale bytom R., K. XXXX/XX, prechodne bytom R., L. X., pre zločin skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, 3 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2016, prejednal odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/119/2010

zo dňa 21. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/119/2010 zo dňa 21. augusta 2014 bol obžalovaný S.
U. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín,
č. 1Pv/1002/08-22 zo dňa 18. októbra 2010, doručenej Okresnému súdu Trenčín dňa 19. októbra

2010 pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr.zák. na skutkovom základe, že
ako štatutárny orgán (konateľ v období od dátumu zápisu spoločnosti do Obchodného registra, t. j.
od 07.03.2007 do 19.08.2008) podnikateľského subjektu FEPO, spol. s r.o., so sídlom Dubnica nad
Váhom, ul. Bratislavská 441/20, IČO: 36748960, si neoprávnene odpočítal daň z faktúr vystavených na
súkromnú osobu, ako aj daň z účelovo vystavených faktúr neznámou osobou, za reálne nedodaný tovar
od obchodnej spoločnosti KUNSTAV s.r.o. Nitra, IČO: 36021865, a obchodnej spoločnosti CENTROPOL

s.r.o. Dubnica nad Váhom, IČO: 36339482, ktorej bol v období od 03.11.2004 (dátum zápisu spoločnosti
do Obchodného registra) do 06.02.2007 jediným konateľom a spoločníkom, v dôsledku čoho v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 uviedol daň z pridanej hodnoty iba vo výške 9.977,-
Sk, čo je v rozpore s výsledkom vykonanej daňovej kontroly od 18.01.2008 do 23.05.2008 Daňovým
úradom Dubnica nad Váhom, ktorou bola zistená daňová povinnosť predmetného podnikateľského
subjektu za III. štvrťrok 2007 vo výške 2.520.075,- Sk, čím svojím konaním skrátil zákonnú daň - daň z

pridanej hodnoty o 2.510.098,- Sk (83.319,99 €), pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení
bol napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomných

dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že okresný súd videl nedostatok aj v tom, že nebola
zabezpečená účtovná evidencia spoločnosti CENTROPOL a KUNSTAV a nebola vykonaná krížová
kontrola s účtovnou evidenciou spoločnosti FEPO. Podľa názoru prokurátora, súd rozhodol na základe
nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Okresný súd Trenčín v predmetnom rozsudku posúdil skutkový stav
výlučne v prospech obžalovaného, pričom v prípravnom konaní, ako aj konaní pred súdom boli

preukázané skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru dostatočne preukazujú vinu obžalovaného v takom
rozsahu, ako mu je kladené za vinu obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín. V priebehuvykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, bolo podľa názoru
prokurátora nepochybne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe, skutok
napĺňa pojmové znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr.zák. a že skutok

spáchal obžalovaný S. U.. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým svedeckou
výpoveďou kontrolóra vtedajšieho Daňového úradu Dubnica nad Váhom, ktorý uviedol, že pri daňovej
kontrole boli zistené fiktívne vystavené faktúry, ďalej výpoveďou konateľa spoločnosti CENTROPOL
svedka K. E. a konateľa spoločnosti KUNSTAV svedka S. C., z výpovede ktorých vyplynulo, že vo
vzťahu k predmetnej trestnej činnosti vystupovali ako tzv. biele kone. Obžalovaného nepoznali a

dokonca svedok E. uviedol, že nikdy nebol konateľom spoločnosti. Z výpovede zástupcu daňového
úradu vyplynulo, že obžalovaný bol zodpovednou osobou za spoločnosť FEPO, s.r.o., pričom účelovo
vystavil faktúry za nedodaný tovar, teda fiktívne faktúry. Podľa názoru prokurátora je ťažko uveriteľné,
že obžalovaný ako podnikateľ s dlhoročnými skúsenosťami by netušil o svojich daňových povinnostiach,
vyhovárajúc sa na to, že pravdepodobne iné osoby boli zneužité, aby sa podpisovali a konali za jeho
spoločnosť. V neprospech obžalovaného tiež svedčí skutočnosť, že v čase, keď v jeho spoločnosti

prebiehala daňová kontrola, sa stretával s A. P., ktorý síce na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať,
avšak v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že v roku 2008 sa stretol s obžalovaným, ktorý mu
ponúkol istý zárobok, ak príde na druhý deň podpísať nejaké papiere, čo svedok vykonal a až následne
zistil, že bol využitý ako biely kôň. Preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
b/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom
vyjadrení uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a spravodlivý.
Súd správne zhodnotil všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie o vine obžalovaného a v súlade so

zákonom ho spod obžaloby oslobodil. Ďalej uviedol, že obžalovaný od počiatku popiera akékoľvek
spáchanie trestnej činnosti. Obžalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého
stupňa, ktoré sú nielen zákonné, ale aj logické a rozumné. Je evidentné, že obžaloba trpela dôkaznou
núdzou, a preto usvedčujúce skutočnosti opiera výlučne o výpoveď zamestnanca daňového úradu.
Je treba sa v prvom rade stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že nebola zabezpečená účtovná

dokumentáciaspoločnostiFEPO,s.r.o.anebolivykonanékrížovédaňovékontroly.Zustálenejjudikatúry
a rozhodovacej činnosti súdov je jednoznačné, že pre závery o spáchaní zločinu skrátenia dane a
poistného sú práve uvedené dôkazy nevyhnutné a pri ich absencii nemožno jednoducho vychádzať len
zo záverov daňovej kontroly. Pri daňovej kontrole sa totiž vychádza z úplne iných princípov a zásad, ako
pri trestnom konaní a nemožno preto závery daňovej kontroly nekriticky prevziať do záverov trestného

konania, už len z toho dôvodu, že pri daňovej kontrole sa vychádza z „prezumpcie viny“ a nutnosti
daňového subjektu „preukazovať skutočnosti na svoju nevinu“, pričom v trestnom konaní je to presne
naopak. Samotné závery daňového úradu a výpoveď zástupcu daňového úradu je pochybná, nakoľko
nemožno sucho konštatovať protiprávnosť konania obžalovaného výlučne zo záverov daňovej kontroly,
najmä ak sa pri nej nevykonali aj krížové daňové kontroly iných daňových subjektov, ale správca dane

sa uspokojil len s „miestnym zisťovaním“, resp. s „dožiadaním“ na mieste príslušný daňový úrad, čo
je však z pohľadu trestného konania nedostačujúce. Rovnako výpovede svedka C. a E. vo vzťahu k
posúdeniu viny obžalovaného nie sú rozhodujúce a usvedčujúce. Obaja svedkovia potvrdili, že sú tzv.
„biele kone“. Toto však obžalovaný nikdy nepopieral a v súlade s výpoveďou týchto osôb uviedol, že
tieto osoby nepozná a že pod ich menom vystupovali iné osoby. Ani táto skutočnosť však obžalovaného

neusvedčuje zo spáchania trestného činu, pretože tak, ako uviedol správne súd prvého stupňa, táto
okolnosť sama osebe nepostačuje na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, nakoľko
aj napriek tomuto faktu obchody mohli reálne prebehnúť. Táto skutočnosť nebola vôbec žiadnym
spôsobom vyvrátená. Naopak aj úkonmi daňového úradu bol tovar pri miestnom zisťovaní skutočne
zistený a identifikovaný. Preto je nutné zdôrazniť, že pre účely trestného konania a najmä pre vyvodenie

trestnej zodpovednosti je neprípustné strohé prebranie záverov daňovej kontroly ohľadom oprávnenosti,
resp. neoprávnenosti určitého daňového výdavku. V tejto súvislosti obhajoba poukázala aj na závažné
procesné pochybenie pri výsluchoch svedkov v rámci trestného konania, nakoľko žiaden zo svedkov
nebolpoučenýpredvýsluchomopovinnostizachovávaťdaňovétajomstvo,hocisatítosvedkoviavrámci
svojho výsluchu oboznamovali so skutočnosťami tvoriacimi daňové tajomstvo a boli im predkladané

doklady, ktoré samé osebe sú predmetom daňového tajomstva iných subjektov, s ktorými v čase
výsluchu nemali nič spoločné, čo je v rozpore so zákonom. Takýto dôkaz je podľa názoru obhajoby
nezákonný a nemôže byť použitý ako dôkaz pred súdom. Obhajoba ďalej poukázala aj na materiálne
nedostatky obžaloby a jej skutkovej vety. Z predloženej obžaloby vo výrokovej vete absentuje niekoľkopodstatných okolností, ktoré neboli obžalobou odstránené počas konania pred súdom a pre ktoré ani súd
prvého stupňa nemohol rozhodnúť inak, ako rozhodol. V prvom rade obhajoba namieta, že v obžalobe sa
neuvádza, akú daň si mal obžalovaný neoprávnene odpočítať z faktúr, či išlo o daň z príjmu, DPH, či išlo

o daň na vstupe, resp. výstupe. Bez identifikácie predmetnej skutočnosti je obžaloba nepreskúmateľná,
všeobecnáachaotická.Ďalejobhajobanamietla,ževskutkovejveteobžalobysauvádzavýlučne„reálne
nedodaný tovar“, hoci v záveroch daňovej kontroly, ako aj pri argumentácii obžaloby boli už okrem tovaru
uvedené aj služby. Opätovne chýbajúcu konkrétnu špecifikáciu a identifikáciu konkrétneho tovaru, ako aj
služieb,niejemožnéakceptovaťakozákonnúasprávnuvýrokovúvetuobžaloby,ktorápresnekonkrétne

a nie všeobecne identifikuje skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Za najzávažnejšie porušenie
považuje obhajoba absenciu konkrétnych faktúr v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný zastáva názor,
že skutok, ktorý od počiatku popiera, sa nestal, tento nespáchal obžalovaný a súd vyhodnotil dôkazy
správne a v súlade so zákonom. Preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu
takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého

rozsudku okresného súdu.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v
podanom odvolaní.

Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný
súd dospel k záveru o nepreukázaní, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v

trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno

preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr.por., to znamená že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť

napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne

zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v
ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd svoj záver o nepreukázaní, že sa stal skutok,
prektorýjeobžalovanýstíhanýtak,akotoobžalovanémukládlazavinuobžaloba,odôvodnilnasledovne:

„Na základe vykonaných výsluchov obžalovaného a svedkov E. a C. bolo zistené, že napriek tomu,
že podľa oboznámených faktúr spoločnosť FEPO obchodovala so spoločnosťami CENTROPOL a
KUNSTAV, bývalí konatelia týchto spoločností obžalovaného nepoznajú. Obžalovaný vypovedal, že
osoby, ktoré mu boli v súvislosti s uzatváraním obchodov predstavené ako E., konateľ spoločnosti
CENTROPOL a C. konateľ spoločnosti KUNSTAV, nie sú totožné s osobami, ktoré boli vypočuté ako

svedkovia pred súdom. Svedok E. poprel, že by niekedy konal v mene spoločnosti CENTROPOL.
Nemožnosť svedka E. reálne zabezpečovať obchody mal súd preukázané aj oboznámenými znaleckými
posudkami, z ktorých vyplynulo, že svedok E. už v čase predmetných obchodov medzi spoločnosťami
CENTROPOL a FEPO trpel na duševnú chorobu v pravom slova zmysle (choromyseľnosťou), ktorá
neumožňovala svedkovi reálne konať v mene spoločnosti. Svedok C. síce uviedol, že konal v
mene spoločnosti KUNSTAV (podpisoval faktúry, objednávky), avšak nemal vedomosť o obchodoch

s obžalovaným, pričom tiež vypovedal, že nemal vedomosť o všetkých obchodoch, keďže reálne
zabezpečoval pre KUNSTAV obchody P.. Z.. Skutočnosť, že svedok C. za spoločnosť KUNSTAV iba
podpisoval faktúry, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok A. D. Z. K. tak dospel k záveru, že svedkovia
K. E. a S. C. boli tzv. bielymi koňmi, konateľmi iba na papieri, pričom v mene spoločností CENTROPOL
a KUNSTAV konali iné osoby, pričom uvedený záver nevylučuje, že fakturované obchody medzi

spoločnosťami FEPO a CENTROPOL, resp. FEPO a KUNSTAV, sa aj uskutočnili. Napr. z miestneho
zisťovania v spoločnosti MERINA, vykonaného v súvislosti s daňovou kontrolou, bolo z predložených
dokladov zistené, že spoločnosťou FEPO bol dodaný viazací drôt, ktorý mal pôvod v obchodoch so
spoločnosťou KUNSTAV.

Naopak obžaloba je toho názoru, že obchody medzi spoločnosťami FEPO a CENTROPOL, resp. FEPO
a KUNSTAV v III. štvrťroku 2007 sú fiktívne a svoje tvrdenia opiera o výsledky daňovej kontroly v
spoločnosti FEPO za uvedené obdobie. K priebehu a výsledkom tejto daňovej kontroly súd vypočul
svedka P.. U.. Z výpovede tohto svedka vyplynulo, že pri daňovej kontrole bola fiktívnosť predmetných
obchodov preukázaná výpoveďami K. E. a S. C., ktorí reálnosť obchodov popreli, a preto obžalovaným

predložená účtovná evidencia podľa názoru daňového úradu nepostačovala na preukázanie opaku.
V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že v rámci prípravného konania došlo zo strany
orgánov činných v trestnom konaní k nekritickému preberaniu výsledkov vykonanej daňovej kontroly
v spoločnosti FEPO, pričom v daňovom konaní platí zásada obráteného dôkazného bremena, keď sa
musí kontrolovaný subjekt „vyviniť“. Na túto skutočnosť poukazovala aj obhajoba.

V trestnom konaní je dôkazné bremeno, že obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin na orgánoch
činných v trestnom konaní. Súd poukazuje, že obžalovaný dal k dispozícii daňovému úradu všetky
potrebné účtovné evidencie, pričom účtovníctvo si riadne viedol a nemožno vysloviť pochybnosť o
reálnosti obchodov len na základe ich popretia zo strany bývalých konateľov jeho obchodných partnerov,

ktorí boli podľa súdom vykonaného dokazovania len bielymi koňmi a v mene spoločností konali iné
osoby. Obžalovaný pri uzatváraní obchodov nemal zákonom uloženú povinnosť preverovať si totožnosť
jeho obchodných partnerov, resp. osôb, ktoré vystavovali faktúry. Orgány činné v trestnom konaní
nepostupovali podľa zásady uvedenej v § 2 ods. 10 Tr.por., keďže zo súdom vykonaného dokazovania
vyplynulo, že nedostatočne zistili skutkový stav veci. Nedostatok v postupe orgánov činných v trestnom

konaní vidí súd v tom, že nezabezpečili účtovnú evidenciu spoločností CENTROPOL a KUNSTAV a
nevykonali ich „krížovú kontrolu“ s účtovnou evidenciou spoločnosti FEPO predloženú v rámci daňovej
kontroly,ktorúpodľavyjadreniasvedkaP..U.máajnaďalejvdispozíciidaňovýúradaaniinýmspôsobom
sa orgány činné v trestnom konaní nepokúsili zabezpečiť dôkazy, ktoré by preukázali alebo vyvrátili, či k
obžalovaným uplatnenému zdaniteľnému plneniu reálne došlo. Zabezpečenými dôkazmi v prípravnom

konaní, ani vykonaným dokazovaním v konaní pred súdom, nebolo bez dôvodných pochybností
vyvrátené,žekobchodommedzispoločnosťamiFEPOaKUNSTAV,resp.FEPOaCENTROPOL,reálne
došlo. “

Na základe preskúmania vyššie uvedeného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov okresným

súdom, z dôvodov odvolania prokurátora v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por., odvolací súd dospel k záveru,
že postup okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov je súladný s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd zaoberal obsahom vykonaných dôkazov, na ktorépoukázal prokurátor v podanom odvolaní, pričom závery okresného súdu, aj keď odlišné od názoru
prokurátora v odvolaní, majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd správne zdôraznil aj to, že dôkazné bremeno v trestnom
stíhaní, na rozdiel od dôkazného premena v daňovom konaní podľa Daňového poriadku, nie je na
obžalovanom, vystupujúcom ako daňový subjekt v prejednávanom prípade. Tento záver okresného súdu
má tiež oporu v záveroch o dôkaznom bremene v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-80/11 a C-142/11 k výkladu článkov 167, 168 písm. a/, 178 písm. a/ a 273 smernice 2006/112,

týkajúcich sa práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nie je namieste ani poukaz prokurátora v odvolaní
na výpoveď svedka A. P., ktorý na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania odmietol
vypovedať. Podľa zaznamenanej výpovede tohto svedka v spisovom materiáli (č.l. 144-146) mal byť
tento svedok oslovený obžalovaným asi v mesiaci august 2008. Vzhľadom na to, že obžaloba kladie

obžalovanému za vinu neoprávnené uplatnenie si dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III.
štvrťroku 2007, je celkom zjavné, že výpoveď tohto svedka nie je objektívne spôsobilá priniesť žiadne
relevantné informácie vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom podanej obžaloby.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním prokurátora namietané skutkové

závery okresného súdu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku o nepreukázaní, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a
sú založené na správnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por., ako aj na správnej aplikácii zásady
„v pochybnostiach v prospech obvineného“, vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. Preto podľa
názoru odvolacieho súdu nie je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle prokurátorom

uplatneného dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. Keďže odvolací súd v prejednávanom prípade
nezistil ani existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr.por., dospel
k záveru, že odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku okresného súdu nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.