Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/571/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811219424
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811219424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa E. U. N., a.s., so sídlom K., Y. č.
XXXX/XXX, IČO 36 234 176, proti odporkyni: Z. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J., M. R. I. č. XX, t.č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníkom Q. P., súdnou tajomníčkou OS K., o zaplatenie 311,95 eur s
príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. mája
2013, č. k. 15C/136/2012-56, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. mája 2013, č. k. 15C/136/2012-56, bolo rozhodnuté
tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 80,13 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne
zo sumy 80,13 eur od 25.3.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej
časti sa návrh zamieta a navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným 16.11.2011 uplatnil voči
odporkyni nárok na zaplatenie 298,40 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne z čiastky 298,40 eur od

25.3.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 13,55 eur a trovy konania. Uviedol, že s odporkyňou uzatvoril
dňa 7.8.2007 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni vo výške 497,91 eur,
ktorý úver mala splácať v 24 mesačných splátkach po 29,84 eur, teda spolu 716,16 eur. Odporkyňa
úver ďalej nesplácala. Preto jej navrhovateľ uložil zmluvnú pokutu 13,55 eur a dňa 24.3.2009 jej zaslal
výzvu k splateniu celého dlhu 311,95 eur. Zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške nižšej než je
zákonný úrok z omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ je právnickou osobou zapísanou
vobchodnomregistri,pričompredmetomjehopodnikaniaokreminéhojeiposkytovaniespotrebiteľských
úverov nebankovým spôsobom. Dňa 7.8.2007 bola podpísaná úverová zmluva medzi navrhovateľom
a odporkyňou, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver 15.000,- Sk s mesačnou splátkou
899,- Sk, pri počte splátok 24, pričom konečná výška úveru bola stanovená na 21 576,- Sk a RPMN
44,90%. Súčasťou zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti E. U. N. a.s. účinné v čase
uzavretia zmluvy. Z navrhovateľom priloženého splátkového kalendára zmluvy vyplýva, že odporkyňa

uhrádzala predpísanú splátku 29,84 eur pravidelne v období od 17.9.2007 do 15.10.2008, kedy zaplatila
poslednú splátku. Celkom splatila sumu 417,78 eur. Navrhovateľ účtoval odporkyni zmluvnú pokutu
4,- eur dňa 8.1.2009, pokutu za predčasnú splatnosť úveru 12,71 eur dňa 24.3.2009, ďalšiu zmluvnú
pokutu 18.2.2009 v sume 7,16 eur a 12.3.2009 v sume 2,39 eur. Výzvou zo dňa 24.3.2009 vyzývalnavrhovateľ odporkyňu na zaplatenie celkového dlhu 311,95 eur do 15 dní od spísania listu. Odporkyni
bola výzva doručovaná na adresu trvalého bydliska.

Okresný súd ďalej poukázal na znenie § 4 ods. 1,2,3,4 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2008. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci po vykonanom dokazovaní a citovaných
ustanovení zákona považoval okresný súd návrh navrhovateľa za dôvodný len čiastočne. Je nesporné,
žemedziúčastníkmiboladňa7.8.2007,resp.14.8.2007uzavretáúverovázmluva,ktorásvojimobsahom
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ citovaného zákona, pretože navrhovateľ

poskytol odporkyni úver, ktorý sa zaviazala splácať spolu s nákladmi úveru v mesačných splátkach po
899,- Sk po dobu 24 mesiacov. Pri výške úveru 15.000,- Sk mala uhradiť celkom 21576,- Sk. Rovnako
je nesporné, že navrhovateľovi zaplatila v období od 17.9.2007 do 15.10.2008 celkom 417,78 eur.

Okresný súd posudzoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 citovaného zákona v
znení platnom i po novele č. 568/2007 Z.z. účinnej od 1.1. 2008 s poukazom na prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1.1.2008, a to v § 8aa ods. 2 citovaného zákona. V zmysle uvedeného je
zrejmé, že zmluva neobsahuje základné obsahové náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona, a to údaj o
konečnej splatnosti úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom absencia týchto údajov v
zmluve v zmysle § 4 ods. 3 zákona má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na to, že predmetná zmluva tieto povinné údaje neobsahuje, je potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 479,91 eur
a odporkyňa zaplatila 417,78 eur, je povinná zaplatiť z titulu úverovej istiny sumu 80,13 eur. V tejto
časti považoval okresný súd návrh za dôvodný, a preto mu vyhovel. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil voči
odporkyni vyššiu sumu, ktorá predstavovala aj náklady úveru, ktoré mali byť vyjadrené RPMN 44,90%,

bolo potrebné návrh zamietnuť. Okrem toho údaj o RPMN 44,90% nie je riadnym údajom o dojednanom
zmluvnom úroku, ktorý by sa v zmluve dojednal, preto navrhovateľovi úrok ani iný poplatok nepatrí v
zmysle § 4 ods. 5 citovaného zákona.

V zmysle uvedeného okresný súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok na zmluvnú pokutu, ktorú uplatnil

dňa 8.1.2009 za omeškanie splátky v sume 4,- eur, dňa 24.3.2009 za omeškanie splátky 12,71 eur a
následne dňa 18.2.2009 7,16 eur a dňa 12.3.2009 v sume 2,39 eur. Navrhovateľ nesprávne započítaval
splátky odporkyni aj na časť zmluvného úroku, ktorý nebol dojednaný platne, preto sa odporkyňa
nemohla dostať do omeškania v období, kedy zmluvnú pokutu navrhovateľ vyúčtoval v mesiaci január
až marec 2009. Okrem toho navrhovateľ bližšie ani nešpecifikoval výpočet zmluvnej pokuty a na

základe akého zmluvného dojednania zmluvnú pokutu uplatňuje. V úverových zmluvných podmienkach
spoločnosti E. U. N. a.s. jasné a zrozumiteľné dojednanie zmluvnej pokuty sa ani nenachádza.

Okresný súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu 0,024% ročne od 25.3.2009 do zaplatenia z priznanej istiny,

ktorý úrok je nižšom rozsahu, než je upravený úrok z omeškania v danom období, ktorý bol vo výške
9,5 % ročne.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V konaní bola prevažne úspešná
odporkyňa vzhľadom na pomer uplatnenej a priznanej pohľadávky, pričom odporkyňa trovy konania

nepožadovala priznať. Trovy konania uplatnil navrhovateľ, ktorý bol v konaní prevažne neúspešný, preto
mu náhrada trov konania neprináleží.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), f)
O. s. p. V dôvodoch vyjadril nesúhlas s právnym výkladom okresného súdu vo vzťahu k prechodným

ustanoveniam k úpravám účinným od 1.1.2008 podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., na
znenie ktorého poukázal. V zmysle poznatkov teórie práva a dlhoročne praxou zaužívaného výkladu
navrhovateľ vyslovil názor, že ustanovenie § 8aa ods. 2 uvedeného zákona je nepravou retroaktivitou
z dôvodu, že neskoršia norma na právne vzťahy založené podľa skoršieho práva vytvára nový
právny režim. Na základe východísk právnej teórie navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že okresný súd

nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď podstatné náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 14.8.2007
posudzoval podľa ustanovení účinných až od 1.1.2008. Preto podľa názoru navrhovateľa okresný súd
použil retroaktivitu, ktorá je v demokratickom a právnom štáte neprípustná, pokiaľ nie je dovolená
právnou normou. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že úverová zmluva, uzavretá medzi účastníkmidňa 14.8.2007, obsahovala všetky podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007. Preto navrhovateľ nepovažuje za správny záver okresného
súdu o posúdení poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že

úverová zmluva na lícnej časti v kolónke 39. obsahovala zákonodarcom požadovaný údaj o výške
ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý údaj v danom prípade odporkyni ako spotrebiteľke umožňoval
posúdiť výhodnosť úveru s porovnateľnými úvermi, poskytovanými na finančnom trhu v danom čase a
slobodne sa rozhodnúť, či uzavrie úverovú zmluvu a vstúpi do záväzkového vzťahu s navrhovateľom.
RPMN je číslo, ktoré udáva percentá z dlžnej čiastky, ktoré musí spotrebiteľ ako dlžník ročne zaplatiť v

súvislosti s úverom, správou a vedením úverového účtu. Zahŕňa aj ostatné výdavky, ktoré sú spojené s
čerpaním úveru. Keďže predmetná úverová zmluva obsahovala údaj o výške RPMN v zmysle § 4 ods.
2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu, nie je podľa názoru
navrhovateľa možné sankcionovať poskytnutý úver za úver bez úrokov a poplatkov. Preto navrhovateľ
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
prípadne aby zmenil napadnutý rozsudok v súlade s návrhom a priznal navrhovateľovi náhradu trov

konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny vo výroku potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vovykonanýchdôkazoch.Odvolacísúdsapretovcelomrozsahustotožňujestýmitoskutkovýmizávermi
a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Vsúvislostisobsahomodvolaniaodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žehocinavrhovateľ

v odvolaní formálne uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. - súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, v samotných dôvodoch
fakticky vytýkal okresnému súdu len nesprávnu, retroaktívnu aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom do 1.1.2008 na úverovú zmluvu, uzavretú z dňa 14.8.2007. V konečnom dôsledku navrhovateľ
v odvolaní nenamietal správnosť skutkového zistenia okresného súdu, podľa ktorého úverová zmluva

neobsahovala úrokovú sadzbu a absentovali v nej dohody o iných poplatkoch a zmluvnej pokute. Preto
v zmysle § 41 ods. 2 O. s. p. odvolací súd ustálil, že navrhovateľ vecne namietal len to, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, že okresný súd aplikoval na posudzovanie

náležitostíúverovejzmluvyzodňa14.8.2007znenienormy,účinnéod1.1.2008.Tentopostupokresného
súdu nebol správny, nakoľko takýto postup neumožňuje ani ustanovenie § 8aa ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou
navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorej aplikácia právneho poriadku na prejednávanú vec predstavuje
neprípustnú právnu retroaktivitu.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že znenie § 4 zákona č. 258/2001
Z. z., ktoré na vec aplikoval okresný súd, nebolo totožné so znením § 4 uvedeného zákona, v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, teda k 14.8.2007, pričom odvolateľ správne poukázal na to,
že k zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2008.
Preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu bolo potrebné postupovať podľa § 8aa ods. 2 zákona č.

258/2001 Z. z., podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že znenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. bolo

ku dňu 14.8.2007, ktorého aplikácie sa domáhal odvolateľ aj v odvolaní, bolo nasledovné:

§ 4
Zmluva o spotrebiteľskom úvere(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.
(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)
(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,
8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

S poukazom na absenciu úrokovej sadzby v predmetnej zmluve o úvere je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné na vec aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v

znení účinnom k 14.8.2007. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval výrok napadnutého rozsudku,
vychádzajúcizneexistencieprávnehonárokunaúrokyzúverupreneuvedenieúrokovvúverovejzmluve
za vecne správny. V tejto súvislosti okrem toho, že vzorec na výpočet RPMN v čase uzavretia úverovej
zmluvy neobsahoval v sebe osobitný údaj o výške úroku za úver, odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na to, že v podľa úverových podmienok, pripojených k zmluve, bola zmluva uzatváraná podľa

§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, pričom podľa § 497 Obchodného zákonníka je uzavretie dohody o
zaplatení úrokov podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy. Hoci ustanovenie § ustanovenie § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka obsahuje aj právnu fikciu úroku z úveru pri absencii jeho výslovného dojednania
v zmluve, v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri výslovnom nedojednaní výšky úroku v zmluve
je nevyhnutné aplikovať špeciálny predpis, ktorým je pre takýto prípad ustanovenie § 4 ods. 5 zákona

č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 14.8.2007. Preto ak predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje konkrétnu výslovnú dohodu o výške úroku za poskytnutý úver, nevzniklo navrhovateľovi v
zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 14.8.2007 právo požadovať od odporcu
úrok za poskytnutý úver.

Keďže odvolateľ v odvolaní nenamietal správnosť skutkových záverov okresného súdu o tom, že
ostatné navrhovateľom uplatnené nároky z iných právnych titulov nemajú podklad v dojednanom
obsahu úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu odvolací súd nebol podľa § 212 ods. 1 O. s. p. oprávnený
preskúmavať správnosť týchto skutkových zistení okresného súdu, odvolací súd na základe ustanovenia§ 4 ods. 5, 3 písm. b) v spojení s § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 14.8.2007
dospel k záveru, že výroky napadnutého rozsudku vo veci samej sú vecne správne. S poukazom na
uvedené odvolací súd považoval za vecne správny aj výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo
výroku vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.
s. p. Keďže úspešnej odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd
rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .