Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 24, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/303/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313224510
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313224510.1

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci navrhovateľa: C.
J., J. I. Z. XXX/X, K. Z. A., zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, konajúca
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom administratívna budova ev.
č. 1236, Šaľa, zast.: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava,
konajúca JUDr. Lukášom Garčárom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna

poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania zo dňa 17.9.2013
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
98.585,93 eur a náhradu trov konania titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému návrhu písomne vyjadrili a žiadali návrh

ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom, listinnými
dôkazmi - hlásením choroby z povolania, posudkom KPLT o odškodnení sťaženia spoločenského
uplatnenia, prepúšťacími správami KPLT, oboznámením sa s pripojenými rozhodnutiami súdov ako aj
podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že bol zamestnaný v závode odporcu s menšími prerušeniami
od r. 1979 do r. 1998 ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózneho hodvábu a že po viac ako
19 ročnej expozícii v toxickom prostredí mu bola zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia
sírouhlíkom. Navrhovateľ bol zamestnaný v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, po privatizácii
podniku všetky záväzky vyplývajúce z pracovného pomeru prešli na Istrochem, a.s., ktorá sa následne

zlúčila s odporcom, tak ako to vyplýva aj z obchodného registra, na odporcu teda prešli všetky
záväzkyzaniknutejspoločnostiIstrochem,a.s..PosudkomvypracovanýmKlinikoupracovnéholekárstva
a toxikológie (ďalej len „KPLT“) zo dňa 28.10.1998 bolo poškodenie zdravia navrhovateľa ohodnotené na
600 bodov podľa sadzobníka pre hodnotenie č. IV/51. V roku 2000 pre progresiu zhoršenia zdravotného
stavu navrhovateľa v psychickej zložke bolo jeho poškodenie dobodované posudkom o odškodnení
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia o 200 bodov na súčasných 800 bodov. Prvotné vysoké

hodnotenie poškodenia zdravia ako aj následné dobodovanie svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov
choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa. Navrhovateľ jehlboko rodinne založený a snažil sa žiť spolu s rodinou usporiadaným životom, v roku 2002 sa rozviedol
a dve deti vychovával sám. Pred objavením sa príznakov chronickej otravy sírouhlíkom viedol aktívny
spoločenský, kultúrny a športový život a využíval svoj pracovný potenciál, netrpel žiadnymi psychickými

či neurologickými ochoreniami ani alergiami, žil bez akýchkoľvek zdravotných limitácií. Zdravotný
stav navrhovateľa sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje, trvalé následky ochorenia
majú doživotné nepriaznivé a nezvratné dôsledky na uspokojenie jeho životných a spoločenských
potrieb. Navrhovateľovi bola zistená polyneuropatia senzitívnej motoriky dolných končatín toxického
pôvodu, progresiou choroby sa uňho vyskytuje únavový syndróm a celková oslabenosť organizmu.

Psychiatrickým vyšetrením boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom podklade, navrhovateľ
máva úporné bolesti, má zvýšenú emočnú labilitu s potvrdeným výskytom depresií a emočných
oscilácií, zhoršuje sa jeho myslenie, pamäť i pozornosť. Navrhovateľ má 59 rokov, pred chorobou
viedol riadny rodinný život, vychoval dve deti, prežíval pocity radosti, empatie, priateľstva, lásky,
realizoval sa v oblasti športu, venoval sa vareniu a záhradkárčeniu, chodieval na hríby, do spoločnosti,
čítal časopisy, knihy, sledoval televíziu a zaujímal sa o dianie v okolí i vo svete, netrpel žiadnym

zdravotným postihnutím spôsobujúcim nepretržitý diskomfort, vedel sám spravovať domácnosť a bez
obtiaží vykonával udržiavacie práce okolo domu, vedel sám zaobstarať potrebné veci na úradoch, u
lekára, v obchode, v škole pre seba aj pre svoje deti, pričom v súčasnosti predstavuje skôr príťaž
pre rodinu, nezvláda bežnú komunikáciu, nedokáže vykonať potrebné domáce a udržiavacie práce, je
vylúčený zo sociálnej interakcie, trpí neustále depresiou a nespavosťou, dráždi ho prítomnosť iných

ľudí, prestal chodiť do prírody, nedokáže sám vybaviť bežné veci na úradoch, nenavštevuje spoločenské
podujatia ani koncerty, bolesti, nespavosť a depresie mu spôsobujú trvalý diskomfort. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) plní satisfakčnú funkciu, chorobou vyvolaný zásah
do všetkých do všetkých oblastí života navrhovateľa je tak veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo
k porušeniu jeho základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a

slobôd. Súd by mal svojím rozhodnutím v rámci princípu spravodlivosti odstrániť nedostatky prežitej
právnej úpravy obsiahnutej vo vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom priznané odškodnenie musí mať takú kvalitu,
abypoškodenýmoholbyťpoprijatísatisfakcie,zhľadiskadotknutýchpráv,postavenýnaroveňostatných
rovnoprávnych subjektov. Navrhovateľ vo svojich 44 rokoch dôsledkom choroby z povolania ochorel
nevyliečiteľne na chorobu z povolania, s enormnou progresiou, stratil možnosť plnohodnotne vykonávať

pracovné i mimopracovné činnosti, a v dôsledku progresie jeho subjektívnych a objektívnych ťažkostí
z choroby z povolania vyplývajúcich sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto je na mieste
zvýšenie základného bodového ohodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na stonásobok,
s požadovanou sumou 98.585,93 eur po prepočte.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu uviedol, že choroba z povolania mu bola priznaná v roku 1998, pričom
v tom čase mal malé deti (dcéra 7 rokov, syn 5 rokov), na ktoré bol sám, pretože deti mu boli zverené do
výchovy a opatery po rozvode manželstva. Liečenia na KPLT sa nezúčastňoval z dôvodu starostlivosti o
mal. deti a na liečenie v r. 2012, z ktorého prepúšťaciu správu založil aj do spisu sa zúčastnil preto, že v
tom čase už bol syn plnoletý a túto situáciu vnímal tak, že od tohto okamihu sa začína venovať sám sebe

a svojmu zdravotnému stavu. Po vyšetrení v októbri 2012 sa subjektívne cítil čiastočne lepšie, ale tie
stavy lepších a horších pocitov sa v priebehu roka striedajú. V priebehu roku 2013 mával také výrazné
kŕče v dolnej časti tela až plakal a nevedel čo robiť. Bol to hrozný stav. Taktiež uviedol, že s chorobou
a jej následkami sa nejako naučil žiť, najmä kvôli deťom, pričom lieky berie iba od psychiatričky a na
zlepšenie dýchania. Potvrdil, že požiadal v r. 2013 o lekársky posudok, avšak lekár mu povedal, že sa

ešte uvidí.

Odporca nárok navrhovateľa neuznal a žiadal, aby súd návrh zamietol a odporcovi priznal náhradu trov
konania. Vo svojom vyjadrení poukázal, že navrhovateľ svoj nárok a jeho výšku opiera a odvodzuje
od dvoch lekárskych posudkov KPLT z roku 1998 a 2000, ktorými bolo ohodnotené sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia na hodnotu 600 bodov a následne na ďalších 200 bodov, t. j. na súčasných
800 bodov, pričom nárok si navrhovateľ uplatnil na súde návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2013,
ktorý nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu. Podľa
odporcu je úplne zrejmé, že rozhodovanie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je podmienené vydaním posudku KPLT, ktorým sa poškodenému

priznáva základný nárok. Odporca má za to, že ako náhle mal navrhovateľ k dispozícii posudok,
v ktorom bolo jeho sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené príslušným počtom bodov, teda
hneď ako sa dozvedel o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu (o samotnom vzniku
choroby z povolania ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá, mal navrhovateľ vedomosť už predtým),mohol si na súde uplatniť nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého
výška sa odvíja práve od počtu bodov uvedeného v takomto posudku. Pre právo na náhradu škody
spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba a za deň počiatku plynutia dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné považovať deň
ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie a v
prejednávanej veci to bolo najneskôr dňa 28.10.1998, kedy bol vypracovaný prvý lekársky posudok a
dňa 18.8.2000, kedy bol vypracovaný druhý lekársky posudok. S ohľadom na uvedené bol odporca
toho názoru, že nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní je premlčaný, resp. je premlčané

právo navrhovateľa domáhať sa, aby súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Satisfakčná funkcia odškodnenia SSU nemá poškodenému nahradiť príjem,
či kompenzovať jeho zlú sociálnu situáciu, ktorá mu následkom choroby z povolania vznikla. Ďalej
namietal, že choroba z povolania tak ako ju navrhovateľ popisuje v návrhu nemá žiaden špecifický dopad
na navrhovateľa a následne na jeho život, ktorý by sa svojou výnimočnosťou odlišoval od postihnutia
iných (mnohých) prípadov ochorení na tú istú chorobu, navrhovateľ disponuje nepriaznivou rodinnou

anamnézou, okrem choroby z povolania trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré nemajú súvis s chorobou z
povolania, je každodenným fajčiarom. Navrhovateľ nepreukázal, že dôsledne dodržiaval liečebný režim
a medikamentóznu liečbu (predloženie prepúšťacích správ KPLT z roku 1998, 2000 a následne až z
roku 2012 budí podozrenie, že sa navrhovateľ nepodroboval žiadnym lekárskym vyšetreniam, keď z
poslednej prepúšťacej správy vyplýva, že navrhovateľ počas daného obdobia žiadne lieky neužíval).

Vedľajší účastník na strane odporcu navrhol návrh zamietnuť s odôvodnením, že vznáša námietku
premlčania v celom rozsahu uplatneného nároku, plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny
moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za
škodu. SSU vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po chorobe z povolania

považovať za ustálený a v ktorej je možné posúdiť, aký má zmenený zdravotný stav poškodeného
preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného. Výška bodového ohodnotenia
SSU vyplýva z lekárskeho posudku zo dňa 28.10.1998 a zo dňa 18.8.2000, jeho vydaním získal
navrhovateľ vedomosť o škode a jej výške. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
začala plynúť dňom vydania posudku o odškodnení SSU, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako

trvalý, navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie náhrady z titulu mimoriadneho zvýšenia
SSU v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vykonať prvý krát dňa 28.10.1998 v prípade bodového
ohodnotenia 600 bodov, pričom subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 28.10.2000,
v prípade bodového ohodnotenia 200 bodov dňa 18.8.2000, pričom subjektívna premlčacia lehota
uplynula najneskôr dňa 18.8.2002. Navrhovateľ si svoj nárok na súde uplatnil až dňa 19.9.2013, teda po

jej uplynutí. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/152/2010, KS v Trnave sp.
zn. 11Co/72/2012. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s vyššie uvedeným, uviedol, že vedľajší účastník
na strane odporcu nespochybňuje skutočnosť, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania, rovnako ani
to, že v jej dôsledku mohlo dôjsť o obmedzeniu dovtedajšieho spoločenského, kultúrneho a rodinného
života. Avšak je potrebné vychádzať z požiadavky primeranosti odškodnenia SSU, v danom prípade

bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu od r. 1979 do r. 1998, choroba z povolania bola ohodnotená
celkom na 800 bodov, teda stav navrhovateľa nebol považovaný za tak závažný ako to v návrhu
uvádza samotný navrhovateľ. Poukázal, že navrhovateľ trpí viacerými neprofesionálnymi ochoreniami,
a preto bude potrebné preukázať výlučnú príčinnú súvislosť choroby z povolania so zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa a zároveň, že navrhovateľovi bola daná výpoveď z pracovného pomeru zo

strany odporcu pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa navrhovateľ dopustil tým, že
aj po predchádzajúcom upozornení odmietol používať pomôcku osobnej ochrany a respirátor RU-20,
ktorého použitie vyplývalo z príslušných bezpečnostných a hygienických predpisov. Pracovný potenciál
navrhovateľa bol plne využívaný aj po roku 1998, keď z informačného systému vedľajšieho účastníka
vyplýva, že navrhovateľ bol zárobkovo činným aj v nasledujúcich obdobiach a doposiaľ nepožiadal pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav o posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a o priznanie invalidného dôchodku, resp. o vydanie preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby.
Navrhovateľ teda nepreukázal, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. Odškodnenie za SSU plní satisfakčnú funkciu, avšak nemožno ho ponímať ako prostriedok
pre úplné hmotné zabezpečenie poškodeného.

K vznesenej námietke premlčania odporcu i vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol, že v konaní
sa nie je možné zaoberať premlčaním nároku, pretože normatívna úprava a právna teória pozná
len premlčanie práva, nie premlčanie právneho nároku. Navrhovateľ do právoplatného pozitívnehorozhodnutia súdu o jeho návrhu nemôže pristúpiť k výkonu práva na primerané zvýšenie odškodnenia za
SSU nad sumu ustanovenú § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. už len preto, že nepozná výšku nároku
patriaceho k obsahu tohto práva. Výšku nároku môže stanoviť len súd, a to spolu s konštituovaním práva

samotného. Premlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je na
čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu
- rozhodne až súd. Právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je podľa čl. 12 ods. 1
nepremlčateľné. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžso/56/2008, podľa ktorého mimoriadne
zvýšenie odškodnenia vyplatené na základe rozhodnutí súdov je iným nárokom, ktorý so základným

nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože rozhodovanie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. je rozhodovaním súdu o inom nároku, vyplývajúceho z choroby z povolania. A tiež na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/23/1996, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/261/2011.
Žiadal, aby súd posúdil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú a právne bezvýznamnú, vec
prejednal a rozhodol podľa predloženého petitu.

Podľa hlásenia choroby z povolania navrhovateľ trpí ochorením - chronická intoxikácia CS2, dátum
zistenia 2.10.1998, dátum hlásenia 28.10.1998.

Podľa posudku KPLT zo dňa 28.10.1998 bolo navrhovateľovi stanovené odškodnenie za SSU v rozsahu
600 bodov podľa sadzobníka IV/51 /vyhl. č. 32/1965 Zb./.

Podľa posudku KPLT zo dňa 18.8.2000 bolo navrhovateľovi stanovené dobodovanie ako odškodnenie
za SSU v rozsahu 200 bodov podľa sadzobníka IV/51 /vyhl. č. 32/1965 Zb./ za progresiu už vzniknutej
choroby v psychickej zložke.

Podľa predložených prepúšťacích správ bol navrhovateľ hospitalizovaný na KPLT od 1.10.2012 do
8.10.2012 (č. l. 12) a od 7.10.2013 do 15.10.2013 (č. l. 86).

Podľa ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. (ďalej len „Zákonník práce“) účinného v čase
hlásenia choroby z povolania 28.10.1998 ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 193 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila
choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť

náhradu za
a) stratu na zárobku,
b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

Podľa § 196 Zákonníka práce náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa
jednorazove.

Podľa § 203 Zákonníka práce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví po dohode s
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškami výšku, do ktorej možno
poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v
jednotlivých prípadoch.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „Vyhláška“) odškodnenie za bolesť sa
poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho

následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 Vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza

zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma
zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v
životeavspoločnostiaktorésúvdôsledkupoškodeniaobmedzenéalebostratené.Týmitopredpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť

voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 9 ods. 1 Vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za
ustálený.

Podľa ust. § 11 ods. 1 z. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v

znení neskorších predpisov na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o
chorobuzpovolaniaztakejchoroby,ktorábolazistenápredtýmtodňom,savzťahujúdoterajšiepredpisy.

Predmetom konania je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v

dôsledku zistenej choroby z povolania.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané (a medzi účastníkmi to nebolo ani sporné), že
navrhovateľ bol zamestnancom právneho predchodcu odporcu s menšími prerušeniami od r. 1979 ako
spriadačvprevádzkenavýrobuviskóznehohodvábu,ktorémupoviacako19ročnejexpozíciivtoxickom

prostredí bola zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom dňa 2.10.1998, hlásená
bola dňa 28.10.1998, kedy bol aj vypracovaný lekársky posudok KPLT s určením počtu bodov ako
odškodnenie za bolesť pri chorobách z povolania v rozsahu 600 bodov a dňa 18.8.2000 bol vypracovaný
lekársky posudok KPLT s určením počtu bodov ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
v rozsahu 200 bodov za progresiu už vzniknutej choroby.

V konaní odporca a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému
nároku vychádzajúc z dvojročnej premlčacej doby, ktorou vznesenou námietkou premlčania sa súd
zaoberal bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Poukazovali, že
zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený v čase vydania lekárskeho posudku dňa 28.10.1998, kedy

začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 28.10.2000, resp. v čase vydania
lekárskeho posudku dňa 18.8.2000, keď 2-ročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 18.8.2002.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej

vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním
teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej
doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvomsúdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu

konania až do právoplatného skončenia veci. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,
či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. Inštitút premlčania

vychádza z požiadavky istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba. Začiatok
subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a
skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a

pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy
sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej
vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj
nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobe na súde. Okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom
nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním. Druhou zložkou subjektívnej

premlčacej doby je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

V prejednávanej veci je podľa názoru súdu nárok na mimoriadne odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku zistenej choroby z povolania nárokom na náhradu škody na zdraví
a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré podlieha

premlčaniu. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej
istotyvylučuje,abyplynutiučasunebolipriznanéžiadneprávneúčinky.Pokiaľajnavrhovateľpoukazoval
na rozhodnutia súdov, ktoré opakovane konštatovali konštitutívnosť rozhodnutia súdu o nároku v zmysle
ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky, tieto rozhodnutia nemajú žiaden vplyv na posúdenie otázky premlčania, majú
totiž predovšetkým vplyv na posúdenie otázky splatnosti nároku a s tým súvisiaci nárok na úroky z

omeškania. Zo skutočnosti, že o nároku v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky môže rozhodnúť len súd, nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že tento nárok nepodlieha premlčaniu. Opačný výklad by bol v rozpore s
princípom právnej istoty, ktorý by poškodenému umožňoval bez akéhokoľvek časového obmedzenia
domáhať sa nárokov na náhradu škody na zdraví. Nemožno sa stotožniť ani s právnym názorom
navrhovateľa, že premlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je

na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu
- rozhodne až súd. Konštitutívnosť rozhodnutia súdu spočíva len v rozhodnutí o peňažnom nároku na
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Takýto názor na premlčateľnosť práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vyslovil Krajský súd v Trnave vo svojich viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 11Co/72/2012,
9Co/187/2012, 9Co/290/2013).

Pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby nároku na zvýšenie odškodnenia podľa ust.
§ 7 ods. 3 Vyhlášky, rozhodujúci je okamih, kedy sa po zistení choroby z povolania ustálil zdravotný

stav poškodeného, a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského
uplatnenia. Ak dôjde k dobodovaniu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu poškodeného, je to
rozhodujúci okamih pre ďalšie uplatnenie nároku a možné ďalšie priznanie mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode, s prihliadnutím na
to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu

poškodeného, kedy je už možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie, v danom prípade to bolo
najneskôr dňa 18.8.2000, kedy bol vypracovaný (v poradí druhý) lekársky posudok.

Nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia si navrhovateľ
uplatnil na základe lekárskeho posudku zo dňa 28.10.1998 a 18.8.2000, a to návrhom doručeným

súdu 19.9.2013. S poukazom na vyššie uvedené subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie
práva na náhradu škody navrhovateľa uplynula dňa 19.8.2002 (keďže 18.8.2002 bola nedeľa), teda
navrhovateľ si svoj nárok uplatnil zjavne po uplynutí premlčacej doby.Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol, keďže vznesenú námietku premlčania (zo strany odporcu
a vedľajšieho účastníka, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť) považoval za dôvodnú, pričom úspešné
dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v

dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mali vo veci plný úspech,
vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd náhradu trov konania vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal.

Odporca si náhradu trov konania uplatnil, avšak s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd náhradu
trov konania odporcovi nepriznal. Skutočnosť, že odporca zodpovedá za zistenú chorobu z povolania
u navrhovateľa, teda za problémy, ktoré navrhovateľ so zdravotným stavom má, považoval súd za

dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý odporcovi náhradu trov nepriznal. Nebolo by spravodlivé,
ak navrhovateľ má zdravotné problémy a jeho zdravotný stav sa zhoršuje, aby odporcovi náhradu trov
konania platil.

K argumentácii navrhovateľa, ktorý poukazoval na to, že mu nemožno upierať jeho základné právo

na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, považuje súd za potrebné uviesť, že základné
právo na súdnu ochranu zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR
predmetným článkom sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva
na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu,

pričom ochrana podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech
navrhovateľa. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces,
ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie
súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 71/1997, III. ÚS

46/2004, IV. ÚS 252/2004).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.