Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110208112
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110208112.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: G. T., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, U., zastúpený JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2, proti žalovanému: Ing. T. E.,
nar. XX.X.XXXX, W. Y. XX/X, X., t.č. X.. Q. č. XX, Y., o zaplatenie 2.904,50 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/68/2010-124 zo dňa 13.09.2011
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu
zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 2.904,50 Eur spolu s úrokom z omeškania od 29.4.2010 zo sumy 2.904,50
Eurdozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcejčastičodoúrokuzomeškania

žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vyčíslené v
písomnom vyhotovení rozsudku na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Ďalej vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu
Prešov, vedený v štátnej pokladnici, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca a

žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi stavby číslo súpisné XXX stojacej na parcele číslo 1101/39
parcely KNC číslo 1101/39 o výmere 720 m2 s tým, že k 23. 10. 2009 vlastnili tieto nehnuteľností T. E.,
E. W., G. T., D. E., W. N., každý v podiele 1/6. Ďalej mal za preukázané, že na základe rozhodnutia súdu
v reštitučnom spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod č.k. Nc/151/1951 nadobudli vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, každý vo veľkosti 1/6 (v jednej šestine).

Z výzvy zo dňa 22. 04. 2008 mal súd zistené, že žalobca sa pokúšal písomne navrhnúť žalovanému
riešenie ohľadom užívania spornej nehnuteľností a to jej predajom celku, prípadne aby vyplatil
ostatných podielových spoluvlastníkov, alebo umožnil bezproblémové užívanie nehnuteľností ostatným
podielovým spoluvlastníkom.

Z výsluchu svedka D. E. mal za preukázané, že žalovaný bez súhlasu D. E. užíval aj jeho podiel a keď

sa chcel s ním dohodnúť o spôsobe užívania, nevpustil ho do predmetnej budovy.

Mal tiež za preukázané, z vyjadrení realitnej spoločnosti BUILD Investing s.r.o., že v rozhodnom období
bola výška obvyklého nájomného od 200,- Sk do 400 Sk za m2, čo priemerne predstavuje 300,- Sk za
m2 za rok. Podľa vyjadrenia spoločnosti Real Tipos s.r.o. bola výška obvyklého nájomného od 300,- Sk
do 600,- Sk za m2, čo predstavuje priemer 450,- Sk na rok. Z vyjadrenia spoločnosti Garant Rreal s.r.o.

Prešov vyplýva, že výška obvyklého nájomného predstavuje 315,- Sk za m2.Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, že žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť v celom
rozsahu, teda nad rozsah, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. V prípade ak spoluvlastník
užíva spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa sa na prisvojovaní si úžitkovej

hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej
vecivšaknemusíbyťrozhodujúcalen veľkosť užívanejveci,alerozhodujúcamôžebyťúžitkováhodnota
užívanej veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolností u jednotlivých častí veci rozdielna.

Priznal tak žalobcovi náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu žalovaným za obdobie od

januára 2007 do novembra 2009 vychádzajúc z finančnej náhrady v sume 300,- Sk na rok za m2 pri
úžitkovej výmere 600 m2, kedy pripadajúca náhrada predstavovala 30.0000,- Sk - 2.500,- Sk mesačne.
Vychádzal zo znaleckého posudku znalca ktorého ustanovil na stanovenie všeobecnej hodnoty z nájmu
za nehnuteľnosť budovy č.s.XXX nachádzajúcej sa na parcele 1101/39 a pozemku 1101/39. Znalec
pre výpočet nájmu za pozemok vychádzal z dostupných informácií na základe plochy budovy. Pričom
uviedol, že nehnuteľnosti je možné využívať na podnikateľské aktivity, výrobné a nevýrobné služby.

Poukázal na to, že budova má zanedbanú údržbu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a priznal úspešnému
žalobcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia, náhradu cestovných výdavkov. Zaviazal
zároveň žalovaného zaplatiť trovy štátu 56,82 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že sám začal zháňať podklady
pre navrátenie skladu, na ktoré jeho súrodenci nemajú šancu, čo všetko bolo potrebné zabezpečiť a
dokázať. Žalobca za 2 roky sa neopýtal či nepotrebuje nejakú pomoc a teraz si spomenul, že bude
potrebovať peniaze na pomník. Po smrti jeho mamy súrodenci získali 100.000,- Kčs v hotovosti, ktoré

boli na vkladnej knižke a ktorú vybral brat D. E.. Žalobca po osemnástich rokoch si spomenul na
platný rozsudok a neuvádza okolností kto vyhral súdne konanie, kto zabezpečil nespočetné množstvo
podkladov na oprávnenosť navrátenia nehnuteľností. Nehnuteľnosti sú rozdelené na parcely číslo 316/
A, 316/B. Parcela 316/A bola zaplatená, peniaze si rozdelili medzi sebou manželka žalobcu, sestra a
brat D. E.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu.

KrajskýsúdPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)preskúmalvecvrozsahususpenzívnehoúčinkuodvolania
okremvýrokuozamietnutížalobyžalobcuvčasti spoluskonanímktorémupredchádzalovzmyslezásad
upravených v ustanovení § 212 O.s.p. a v ustanovení § 214 O.s.p. s dospel k záveru, že v prejednávanej
veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 O.s.p.) a ani pre jeho

zmenu (§ 220 O.s.p.).

Predmetom konania je nárok žalobcu ako podielového spoluvlastníka na náhradu za užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu za obdobie januára 2007 až november 2009.

Prvostupňový súd skutkovo zistil, že žalobca v spornom období neužíval nehnuteľností a tieto užíval
výlučne žalovaný. Žalovaný mal užívať nehnuteľností na bývanie, ako aj na podnikateľskú činnosť.
Prvostupňový súd uplatnený nárok žalobcu posúdil ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd pri určení výšky náhrady vo forme peňažného plnenia
vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. R. J., ktorého ustanovil pre stanovenie všeobecnej

hodnoty nájmu za nehnuteľnosť - budovu č.s XXX a pozemku č.1101/39 v katastrálnom území Y..
Znalec vychádzal z nájomného podľa cenníka Mesta Sabinov pre danú lokalitu a nebytových priestorov.
Určil podmienku objektivizácie straty nájomného. Podľa poskytnutých informácií realitných kancelárií za
obvyklé nájomné pohybuje v rozmedzí od 10 - 25 Eur na m2. Znalcom stanovená hodnota obvyklého
nájomného bola ohodnotená sumou 10,62 Eur na m2 a rok.

S obranou žalovaného, že nie je možné budovu užívať neobmedzeným spôsobom z dôvodu blízkosti
ústavunavýkonväzbysavyrovnalprvostupňovýsúdtak,žezinformácieÚstavunavýkonväzbyR.zistil,
že obmedzenia nie sú dané iba v prípade prestavby rekonštrukcie alebo úpravy sú ukladané podmienky.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako podielový spoluvlastník
neužíva stavbu a pozemok zapísané na LV č.XXX kat.územie Y. v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. Pri výkone spoluvlastníckeho práva vznikajú právne vzťahy aj medzi
samotnými spoluvlastníkmi. V rámci týchto vzťahov možno vymedziť užívanie veci jednotlivýmispoluvlastníkmi. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 ods. 1 O.z. spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru
akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej
veci. Podiel nevymedzuje určitú časť veci, ku ktorej by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje

vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom, určuje
ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci a aké sú náklady a podobne (porovnaj Fiala, Hurdík,
Korecká a kol. Občanský zákoník Komentár informačný systém ASPI, ID LIT 16336Cz).

Vymedzenie možnosť užívania veci spoluvlastníkom je problémom. Spoluvlastníci môžu vec užívať

súčasne, užívanie môže byť vymedzené časom a tiež sa môžu dohodnúť ktorú časť veci bude každý
z nich výlučne užívať. Podstatné je, že každý spoluvlastník je v zásade oprávnený užívať vec v
rozsahu svojho podielu. Posúdenie, či v konkrétnej veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu je
posúdenímprávnym vychádzajúcimzoskutkovýchzistení.Právokaždéhozospoluvlastníkovvecužívať
je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti podielu.

Vychádzajúc z doteraz zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že žalobca ako podielový spoluvlastník
v rozhodnom období neužíval nehnuteľnosti. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že už od roku 1993 má
užívať nehnuteľnosti žalovaný. Žalovaný sa bráni, že nehnuteľnosti nepoužíval ale len strážil, keďže sa
rozpadávajú, konkrétne v rozmedzí rokov 2007 až 2009. Tvrdí, že užíval nehnuteľnosť v rozsahu 4 x 4
m a že ostatní podieloví spoluvlastníci môžu prísť a vykonávať svoje vlastnícke právo.

Žalobca tvrdí, že napriek jeho snahe a ostatných spoluvlastníkov o zmierlivé riešenie veci žalovaný
im bráni od začiatku, teda od nadobudnutia podielového spoluvlastníctva v užívaní spoločných
nehnuteľností. Z listiny (z č.l. 6 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca S. E. a D. E. vyzvali žalobcu k
sprístupneniu nehnuteľností a k užívaniu. Konkrétny spôsob, ktorým by vymedzovali možnosť užívania

spoluvlastníkmi v tejto výzve nie je obsiahnutý.

Prvostupňový vychádzal zo stavu, že sporné nehnuteľností užíva výlučne žalovaný v celom rozsahu.

Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania

druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa
spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 10. 2010 sp.zn. 6 Cdo/184/2010).

Prvostupňový súd posúdil uplatnený nárok podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému

spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o
právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upraveného. V prípade,
že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok
ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/277/2009 zo dňa 24. 11. 2009).

Spoluvlastníkovi teda prináleží náhrada za obmedzenie spoluvlastníckeho práva v prípade, ak
neumožňujú existujúce pomery alebo rozhodnutie, po prípade dohoda spoluvlastníkov niektorému
spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva.

Prvostupňový súd správne síce posúdil nárok žalobcu ako nárok, ktorý vyplýva z jeho práva
spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Pri náhrade
vychádzal však len zo znaleckého posudku, pričom znalec vychádzal a stanovil všeobecnú hodnotu
nájmu za nehnuteľnosti. Stanovenú hodnotu obvyklého nájmu v sume 10,62 Eur považoval za
objektívnu a reálnu.

Takýto záver však považuje odvolací súd za predčasný. Aj odvolací súd vzhľadom na známu judikatúru
uvádza, že podielovému spoluvlastníkovi nemožno odoprieť právo na náhradu za užívanie predmetu
podielového spoluvlastníctva. Určenie tejto náhrady závisí vždy od konkrétnych okolností vecí anemôže byť len automaticky určené na základe stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu v rozhodnom
období a v čase. Za každé nie prípustné obmedzenie vlastníckeho práva prináleží poškodenému
náhrada. Pri náhradách za užívanie spoluvlastníckeho podielu nie je určená náhrada žiadnym zvláštnym

právnym predpisom, a preto možno použiť ustanovenia, ktoré sú povahou najbližšie a teda ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení.

Prvostupňový súd sa však touto právnou otázkou nezaoberal dôsledne a skutkový stav nezistil náležite,
pokiaľ ide o určenie náhrady. Odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil rozsudok v týchto napadnutých

výrokoch a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a § 221
ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude vyrovnať sa s otázkou náhrady nanovo. Pre spravodlivé určenie
jej výšky je potrebné zistiť s úplnou istotou, či v rozhodnom období žalovaný nehnuteľností užíval v
celkovom rozsahu, posúdiť kvalitu užívaných nehnuteľností, teda stavby, ako aj pozemku, na aký

účel využíval nehnuteľnosti žalovaný. Preskúma dôvody, pre ktoré medzi spoluvlastníkmi nedošlo ku
dohode o užívaní nehnuteľnosti, dôvody, pre ktoré nepožiadal žalobca súd o rozhodnutie o hospodárení
o spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 O.z.) v rozhodnom období, za ktoré žiada žalobca náhradu. Vždy
je potrebné prihliadnuť, že podielový spoluvlastník má pri takomto nároku právo na ekonomickú
protihodnotutoho,čonemoholužívať,aledôležitépreposúdenie výškytejtonáhradymôžubyťokolnosti

spočívajúce aj v tom, kto sa z podielových spoluvlastníkov pričinil o nadobudnutie týchto nehnuteľností
do podielového spoluvlastníctva, aké náklady má v súvislosti s údržbou týchto nehnuteľností. Je preto
nevyhnutné, aby súd uvážil všetky okolnosti pre priznanie spravodlivej výšky ekonomickej protihodnoty
ktorú má dostať podielový spoluvlastník, a to že nemohol užívať nehnuteľnosti.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.